Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/56/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: SORAVIAINVEST, spol. s r.o., so sídlom Cesta na Senec 2/A, Bratislava, IČO: 35 731 711, zast.: Mgr. Andrejom Gunárom, advokátom so sídlom AK Panenská 6, Bratislava, proti odporcovi: RPM Service SK s.r.o., so sídlom Podunajská 25, Bratislava, IČO: 36 731 978, zast.: JUDr. Borisom Bohunským, advokátom AK Borec & Bohunský so sídlom Kozia 20, Bratislava, o zaplatenie 13.747,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave z 29. 9. 2010, č. k. -54, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave z 29. 9. 2010, č. k. -54 p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 824,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu odporcu v sume 1.110,09 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom z 8. 2. 2010 domáhal voči odporcovi zaplatenia 13.747,84 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 23. 6. 2009 až do zaplatenia z titulu náhrady škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou odporcu. Ku vzniku škody na jeho majetku došlo zamestnancami odporcu pri výkone ich pracovnej činnosti v rámci pracovného pomeru s odporcom pri výkone jeho prevádzkovej činnosti - upratovanie nebytových priestorov. V noci z 22. 12. 2008 na 23. 12. 2008 zamestnanci odporcu vykradli priestory navrhovateľa a odcudzili hnuteľný majetok a hotovosť. Škoda, ktorá vznikla spáchaním prečinu krádeže predstavuje po konečnom vyúčtovaní navrhovateľa faktúrou č. 910025 sumu vo výške 20.085,17 Eur. Nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre započítanie pohľadávok, navrhovateľ si listom z 25. 1. 2010 započítal voči odporcovi pohľadávky vo výške, v akej sa kryjú, t. j. v sume 6.337,33 Eur. Na základe uvedeného potom záväzok odporcu voči navrhovateľovi po vykonanom započítaní predstavuje sumu 13.747,84 Eur.

Odporca s návrhom nesúhlasil s tým, že z doterajších výsledkov trestného konania vyplýva, že ku krádeži došlo v čase od 19:00 hod. do 03:00 hod., teda ku krádeži nedošlo pri vykonávaní upratovacích prác upratovačkami, ale malo k nej dôjsť až neskôr, a to osobami, ktorých prípadná "aktivita" nesúvisela s upratovacími a čistiacimi prácami. Z uvedeného potom vyplýva, že škoda nemohla navrhovateľovi

vzniknúť prevádzkovou činnosťou odporcu, keďže nevznikla činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu. Z vyčíslenia škody utrpenej krádežou vyplýva, že škodu utrpelo deväť subjektov a nielen samotný navrhovateľ, a teda nemôže uplatňovať prípadnú škodu aj v ich mene. Z návrhu navrhovateľa taktiež nie je jasné, akú právnu povinnosť mal odporca porušiť, nie je ustálený rozsah škody navrhovateľa, keďže poškodených malo byť niekoľko subjektov. Navrhovateľ nepreukázal porušenie právnej povinnosti odporcom, ani vznik a výšku škody, a preto nie je možné spoľahlivo určiť ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nimi a ani zavinenie odporcu. Žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za zistené, že navrhovateľ faktúrou č. 910025 vystavenou pre odporcu dňa 8. 6. 2009, splatnou 22. 6. 2009, fakturoval škodu spôsobenú navrhovateľovi zamestnancami odporcu v období decembra 2008 spolu vo výške 20.085,17 Eur. Z uznesenia OR PZ v Bratislave II, Úradu justičnej a kriminálnej polície, ČVS: ORP-5127/4-OVS-B2/2008 vyplýva, že dňa 23. 12. 2008 bolo voči neznámemu páchateľovi začaté trestné stíhanie za úmyselný prečin krádeže, pretože v čase cca od 19:00 hod. dňa 22. 12. 2008 do 08:00 hod. dňa 23. 12. 2008 v objekte Shopping Palace vnikol bez použitia násilia na 3. poschodí cez vchodové dvere do priestorov spoločnosti SORAVIAINVEST, spol. s r.o., kde následne vošiel na recepciu a do jednotlivých odomknutých kancelárii a odcudzil hnuteľné veci a hotovosť cca v sume 250.000,- Sk, pričom celková škoda bude vyčíslená dodatočne. Súd návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov Š. a X.. X. pre jeho nehospodárnosť zamietol, nakoľko mal za to, že takéto dokazovanie nemôže prispieť k objasneniu skutkového, ani právneho stavu veci.

Podľa súdu odporca nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko škoda, ku ktorej došlo v dôsledku spáchania trestného činu krádeže neznámym páchateľom, nebola v žiadnom prípade spôsobená prevádzkovou činnosťou odporcu. Navrhovateľovi síce škoda vznikla, avšak nemohla vzniknúť prevádzkou činnosťou odporcu, nakoľko nevznikla činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu. Aj v prípade, že by z výsledkov trestného konania, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne skončené, vyplynulo, že krádež spáchali zamestnanci odporcu, nie je možné hovoriť o škode spôsobenej prevádzkovou činnosťou. V tejto súvislosti súd konštatoval, že zo žiadneho dôkazu vykonaného v tomto konaní nevyplynulo, že by ku krádeži došlo priamo pri vykonávaní upratovacích prác. Ku krádeži došlo v nočných hodinách zo dňa 22. 12. 2008 na 23. 12. 2008 od 19:00 hod. do 08:00 hod., po odchode upratovačiek poverených odporcom výkonom upratovacích prác. Túto skutočnosť v konaní nepoprel ani samotný navrhovateľ, zodpovednosť odporcu za vznik škody však odôvodňoval tým, že s jeho prevádzkovou činnosťou je automaticky spojený vstup do budovy, ktorý rovnako treba považovať za súčasť výkonu prevádzkovej činnosti. Aj keď výkon prevádzkovej činnosti je nevyhnutne spätý so vstupom do budovy, o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou by mohlo ísť len v tom prípade, ak by škoda bola spôsobená priamo pri vstupe upratovačiek do budovy, ktoré by sa presúvali na miesto výkonu upratovacích prác, resp. priamo pri výkone týchto prác. Pokiaľ by aj bolo v trestnom konaní preukázané, že krádež spáchali zamestnanci odporcu, odporca nemôže niesť a ani nenesie zodpovednosť za akékoľvek aktivity svojich zamestnancov, hoci aj nelegálne, ktoré uskutočnia mimo doby, kedy vykonávajú činnosti resp. práce podľa pokynov a v prospech odporcu ako svojho zamestnávateľa. Od zamestnávateľa nie je možné spravodlivo požadovať, aby zodpovedal za akúkoľvek škodu, pokiaľ ju spôsobia jeho zamestnanci mimo výkonu svojej pracovnej činnosti po odchode z pracoviska (v tomto prípade v priestoroch obchodného centra Schopping Palace), hoci k nej aj dôjde v priestoroch pracoviska, ale v dobe, kedy nie sú oprávnení sa tam zdržiavať. Trestné stíhanie však doposiaľ nebolo právoplatne skončené, a teda ani nebolo preukázané, že krádež spáchali zamestnanci odporcu.

S poukazom na ust. (ďalej len ) dospel súd k záveru, že nebol splnený prvý a základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, a to vznik škody, ktorá má svoj pôvod v prevádzkovej činnosti odporcu, a preto zamietol návrh navrhovateľa pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s a úspešnému odporcovi priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z náhrady za súdny poplatok - 824,50 Eur a z trov právneho zastúpenia, vyúčtovaných v súlade s vyhl. MS SR č. , za tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 303,74 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd

vo veci samej - odpor 25. 5. 2010 a účasť na pojednávaní dňa 29. 9. 2010) + režijný paušál - 3 x 7,21 Eur + 19 % DPH, spolu vo výške 1.110,09 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ s tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z dôvodu hospodárnosti konania súd zamietol doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkov, ktoré by značnou mierou prispeli k objasneniu skutkového stavu veci a rozšírili by možnosti hodnotiacej úvahy súdu. Navrhovateľ je presvedčený, že škoda, ktorú utrpel, bola spôsobená prevádzkovou činnosťou odporcu. Opätovne poukázal na priebeh upratovacích prác v jeho priestoroch s tým, že zamestnanci odporcu sa vo večerných hodinách dostavili na pracovisko, kde dostali kľúče a vstupný kód do kancelárii navrhovateľa. Po skončení upratovania v kanceláriách mali zamestnanci odporcu uzamknúť kancelárie a pokračovať v upratovaní spoločných priestorov a chodieb. V deň, kedy došlo ku krádeži, však zamestnanci odporcu kancelárie navrhovateľa po uprataní nezamkli, čím si pripravili podmienky na spáchanie trestného činu a pokračovali v upratovaní chodieb. Odporca svojou nečinnosťou umožnil, že sa jeho zamestnanci v nočných hodinách vrátili do nezamknutých kancelárii navrhovateľa a odcudzili hnuteľný majetok a hotovosť. Ku škode teda nedošlo mimo doby vykonávania upratovacích prác a škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou, nakoľko činnosť upratovania zahŕňa vstup do priestorov, samotné upratovanie a následné opustenie priestorov s ich súčasným zamknutím. Navrhovateľ má za to, že podľa ust. bol aj odporca povinný predchádzať vzniku škody a ako zamestnávateľ je povinný skontrolovať svojich zamestnancov v plnení si svojich povinností, medzi ktoré patrí aj uzamknutie uprataných priestorov. Nemožno tu teda vylúčiť odporcovu zodpovednosť za konanie osôb, ktoré on sám poveril výkonom upratovacej činnosti podľa . Navyše medzi navrhovateľom a odporcom je zmluvou založený odplatný vzťah, ktorý zároveň zakladá aj ich zodpovednostný vzťah. Ak si odporca ako zamestnávateľ vybral nevhodných zamestnancov a navyše opomenul predchádzať vzniku škody tým, že ich neskontroloval, musí znášať zodpovednosť za ich konanie v rámci činnosti, ktorou ich poveril. Na základe uvedeného má za to, že je dostatočne preukázané, že ku krádeži došlo prevádzkovou činnosťou odporcu, a tak odporca zodpovedá za spôsobenú škodu, a preto je pasívne vecne legitimovaný. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu vyhovel.

K odvolaniu navrhovateľa zaujal písomne stanovisko odporca s tým, že navrhovateľ si v odvolaní umelo vytvoril predstavu o tom, ako došlo ku krádeži a túto podsúva súdu. Navyše uvedený príbeh nespomenul počas celého konania na súde prvého stupňa, čo vzhľadom na koncentráciu konania znamená, že po uznesení o ukončení dokazovania už súd nemôže prihliadnuť na nové tvrdenia. Prvostupňový súd nezanedbal žiadnu svoju povinnosť a postupoval v súlade so zákonom, keď sa rozhodol nevypočuť navrhovateľom navrhnutých svedkov, nakoľko by nijako nepomohli k objasneniu veci, nakoľko súd prvého stupňa správne posúdil, že odporca nemá v tomto spore dostatok pasívnej právnej legitimácie. Poukázal na to, že ustanovenie o škode spôsobenej prevádzkovou činnosťou, za ktorú zodpovedá zamestnávateľ, má na mysli úplne iné prípady, a nie údajnú krádež zamestnancami, ktorá navyše ani nebola doposiaľ orgánmi činnými v trestnom konaní preukázaná a ku ktorej malo dôjsť po pracovnej dobe. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal a prejednal vec v zmysle bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , postupom podľa , a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci ( ), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil ( ), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje. Nestotožňuje sa len s tvrdením súdu, že navrhovateľovi skutočne škoda vznikla, lebo takýto záver považuje za predčasný, a to vzhľadom na tvrdenia odporcu, že škoda vznikla nielen navrhovateľovi, ale aj iným subjektom. K vzniku a výške škody navrhovateľa nebolo vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby vykonané rozsiahlejšie dokazovanie. Táto

skutočnosť však nemá žiaden vplyv na správnosť záveru súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu, čo ho aj viedlo k zamietnutiu žaloby.

Neobstojí odvolacia námietka navrhovateľa o neúplnosti zistenia skutkového stavu, pretože súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy - nevypočul svedkov, ktorí by, ako to navrhovateľ doslovne v odvolaní uviedol, „značnou mierou prispeli k objasneniu skutkového stavu veci a rozšírili by možnosti hodnotiacej úvahy súdu“. Nie je však úlohou svedkov, aby namiesto účastníka konania niečo objasňovali, bližšie vysvetľovali. V sporovom konaní je to navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, ktorý má popísať skutkový stav, má dôkaznú povinnosť preukázať svoje tvrdenia, a ktorý má vysvetliť prípadné nejasnosti, a presvedčiť súd svojimi argumentami. Výsluch svedkov sa vykonáva za účelom odstraňovania sporných skutkových tvrdení sporových strán, čo v tomto prípade nebolo potrebné. Dôvod zamietnutia výsluchu svedkov súd prvého stupňa náležite odôvodnil vo svojom rozsudku ako nadbytočný, a s týmto odôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje.

Navrhovateľ žiaden relevantný dôkaz o tom, že ku krádeži došlo zamestnancami odporcu počas výkonu ich práce, súdu nepredložil. Preto jeho tvrdenie, že mu bola škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou odporcu, je len jeho ničím nepodloženým presvedčením, ktoré však nie je postačujúce na to, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v jeho prospech.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ svojim odvolaním napadol celý rozsudok súdu prvého stupňa, t.j. aj výrok o náhrade trov konania, preskúmal odvolací súd aj bez zrejmej odvolacej námietky tento výrok, a dospel k záveru, že súd prvého stupňa o náhrade trov odporcu rozhodol správne podľa ust. vzhľadom na jeho plný úspech v konaní a trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Keďže nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa , ako vecne správny potvrdil.

Odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania nepriznal napriek podanému návrhu na ich priznanie, a to z dôvodu, že ich nevyčíslil najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.