Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/105/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, F., zastúpená: Mgr. Petra Toldyová, advokátka, so sídlom Banskobystrická 4, Bratislava, IČO: 56 035 268, proti žalovanému: A. B. C., D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX, E., zastúpený: SODOMA VULGAN, spol. s r. o., so sídlom Kominárska 2, 4, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 254 084, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. - 24 zo dňa 31. 07. 2024, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n e p r i z n á v a.

II. Žalovaný m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému nevstupovať do nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade F., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre kat. úz. F., ako byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode E. XX, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX (I. výrok), uložil žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní (II. výrok) a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie , , , , , , , , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a v časti trov konania s poukazom na ustanovenie , , .

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa dňa 31. 07. 2024 (o 9:44:04 hod.) podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, domáhajúc sa uloženia žalovanému, aby nevstupoval do nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade F., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre kat. úz. F., ako byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode G. XX (adresa uvedená omylom nesprávne, keď ako vyplýva zo samotného návrhu ide o ulicu E. XX), v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX. Súčasne žiadala vysloviť zákaz žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Návrh podala z dôvodu, že so žalovaným sú manželia. Manželstvo uzatvorili dňa XX. XX. XXXX C. C. H.. Z manželstva pochádza maloleté dieťa menom B. C., nar. XX. XX. XXXX. Počas manželstva nadobudli byt uvedený v odseku 1. uznesenia. Po uzavretí manželstva došlo k zmene správania na strane žalovaného, keď prvé vyhrážky, týkajúce

sa rozvodu, z jeho strany boli už dva mesiace po svadbe. Žalovaný chcel, aby súhlasila so všetkým, čo povie. Vždy keď chcela mať na niečo vlastný názor, vyhrážal sa jej rozvodom, a preto sa radšej podvolila. Po narodení maloletého syna bolo zo strany žalovaného a jeho matky jej bránené maloletého vychovávať. Musela kľačať na kolenách a o syna prosiť a až potom jej ho dali, aby sa ona mohla starať. Takéto správanie vyústilo do hádky ich rodičov a spôsobilo ochladnutie vzťahov ich rodín. Žalovaný jej postupne zakázal stretávať sa s jej rodinou. Správanie žalovaného vo vzťahu k nej alebo k synovi postupne začalo byť neúnosné a chcela viackrát od žalovaného odísť. Bála sa však jeho reakcie. Vedela, že žalovaný by sa hneval a za jej neposlušnosť by ju potrestal, nie fyzicky, ale psychicky. Správanie žalovaného postupne vyústilo aj do fyzických útokov. Najprv začalo len malými náznakmi, kedy dňa 01. 07. 2024 v ranných hodinách si pred ich synom priložil hlavu o jej líce a pričom ju zatláčal k stene a nadával jej. Neskôr dňa 08. 07. 2024 vo večerných hodinách ju pred synom úmyselne niekoľkokrát silno udrel do pravej nohy, v okolí stehna a kolena. Tento útok si vyžiadal lekárske ošetrenie. Po podaní návrhu na rozvod sa odporca začal správať agresívnejšie. Obrátila sa preto na Centrum pre obete domáceho násilia (I. G., F. J.). Vedúca Centra pre obete domáceho násilia jej so synom ponúkli náhradné ubytovanie. Vzhľadom na zlý psychický stav ich syna súvisiaci s rozvodom manželstva, po konzultácií s viacerými detskými psychológmi, na ich odporúčanie ostala v ich spoločnej domácnosti. Vzhľadom na opakované fyzické útoky zo strany žalovaného oznámila dňa 09. 07. 2024 konanie žalovaného na Obvodnom oddelení policajného zboru F. - K.. Jej oznámenie zaevidovali ako oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaného zo spoločnej domácnosti nevykázali, iba si ho predvolali dňa 30. 07. 2024 na podanie vysvetlenia. Po tom, ako sa žalovaný dozvedel, že bola jeho útok nahlásiť na políciu, odišiel zo spoločnej domácnosti bývať dočasne k svojim rodičom. Do bytu však naďalej chodí neohlásene. Aktuálne sa snaží jej fyzicky vyhýbať, no stále ju bezdôvodne kontaktuje telefonicky a cez video hovor a kontroluje ju čo robí a s kým je. Má obavu, že po jeho podaní vysvetlenia pred políciou dňa 30. 07. 2024 sa žalovaný vráti domov a ublíži jej. Ich synovi rozpráva o tom, ako ona vypadne z okna, alebo spadne z útesu a že sa už nikdy domov nevráti. Syn má len 4 roky a je z týchto rečí žalovaného celý rozhodený a stále len plače. Vzhľadom na pretrvávajúce nekontrolované správanie žalovaného a sklony k jeho samovražde obáva sa, že v amoku ublíži jej aj ich synovi, a potom sa pôjde zabiť. Žalobkyňa v závere odôvodnenia návrhu uviedla, že vzhľadom na pretrvávajúce opakované konflikty so žalovaným, ktoré prerástli do fyzického útoku proti nej sa obáva, že žalovaný ju znovu napadne. Polícia žalovaného po podaní jej oznámenia dňa 09. 07. 2024 z ich spoločného bytu nevykázala, a preto podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia na ochranu svojho života a zdravia. Vyslovila obavu, že fyzické napadnutia a útoky zo strany žalovaného budú pokračovať, budú sa zhoršovať, a preto má strach o život a zdravie seba a ich syna. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila sobášny list, rodný list, čiastočný LV č. XXXX, printscreeny, emaily, uznesenie Okresného súdu Nitra, psychoterapeutický nález, lekárske správy, úradný záznam zo dňa 13. 05. 2024, postúpenie anonymného podnetu zo dňa 04. 03. 2024, potvrdenia o oznámení priestupku. Na základe oboznámenia sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a oboznámenia sa s jej tvrdeniami uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel súd k záveru, že z hľadiska nevyhnutnej dočasnej ochrany žalobkyne je dôvodné jej návrhu vyhovieť, pretože dostatočne spoľahlivo osvedčila dôvodnosť naliehavej potreby neodkladnej úpravy vzťahov medzi ňou a žalovaným. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade bolo osvedčené dostatočným spôsobom, aby vo veci nariadil neodkladné opatrenie, vzhľadom na dôvodné podozrenie žalovaného z násilia proti žalobkyni a keďže mal za preukázané splnenie zákonnom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , , návrhu vyhovel. K samotnej veci súd uviedol, že pri nariadení neodkladného opatrenia možno dosiahnuť úpravu pomerov medzi stranami a tak súd dospel k názoru, že nariadené neodkladné opatrenie časovo neohraničoval a ani neukladal žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a žalobkyni, ktorá bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešná, priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v plnej výške. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Proti predmetnému uneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , , a . Uviedol, že vydané neodkladné opatrenie nemôže obstáť z dôvodov, že zo záverečnej správy zo psychologickej spolupráce zo dňa 11. 03. 2024 vyplýva, že maloletý má bezpečnú citovú väzbu k obom rodičom, čo jednoznačne vyvracia tvrdenie žalobkyne o násilnej povahe žalovaného; oznámenie žalobkyne vo veci priestupku je na základe klamlivých tvrdení; žalobkyňa mala možnosť sa z bytu odsťahovať do svojej garsónky, ktorú má vo výlučnom vlastníctve, alebo k svojim rodičom do H., ak by sa cítila byť ohrozená na zdraví alebo na živote; všetky tvrdenia žalobkyne sú

klamlivé, zavádzajúce a bez relevantných dôkazov; žalobkyňa údajné násilie žalovaného nespomínala tak na rozvodovom konaní, ako ani na informatívnych stretnutiach, kde boli prítomné aj pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F., ako aj súdna psychologička; má za to, že súd vydal uznesenie bez objektívnych podkladov, bez preukázania čo i len jedinej skutočnosti tvrdenej žalobkyňou. Žalobkyňa trpí epilepsiou, čo sa vzhľadom na početnosť a odôvodňovanie jej podaní, negatívne prejavuje v jej správaní a možnosti komunikácie s ňou. Žalovaný sa nikdy žalobkyni nevyhrážal rozvodom, nežiadal od nej rodný a sobášny list. Žalovaný sa o svoju rodinu vzorne staral a taktiež plne rešpektoval vieru žalobkyne. Žalovaný vybavil vyšetrenie pre žalobkyňu u jedného z najlepších neurológov na Slovensku, aby mohla mať tú najlepšiu starostlivosť. Po pôrode začala žalobkyňa a jej matka obviňovať žalovaného z toho, že je násilník a že musí matka žalobkyne bývať u nich, aby sa postarala o svoju dcéru. Predmetné tvrdenia boli úplne nepodložené, avšak vplyv rodičov na žalobkyňu bol očividný. Žalovaný si po pôrode zobral voľno z roboty, aby sa mohol o svoju rodinu starať čo najviac. Tri mesiace fungovali spôsobom, že cez deň sa starali spolu o maloletého a v noci bol s ním iba žalovaný, aby sa mohla žalobkyňa v kľude vyspať. Po troch mesiacoch sa cítila lepšie a žalovaný tak začal cez deň chodiť do roboty a v noci bol s maloletým. Tvrdenie matky o tom, že sa nestaral je tak absurdné a nepodložené. Po pôrode všetci známi žalovaného tvrdili, že žalobkyňa trpí popôrodnou depresiou a že časom sa to určite zlepší, keďže sa to často stáva u prvorodičiek. K zmene nedošlo a žalovaný podal žiadosť o rozvod, keďže situácia doma a psychické vydieranie žalobkyne bolo už neúnosné. Ak by bolo jeho túžbou manipulovať žalobkyňou, konal by presne opačne a nesnažil by sa ukončiť manželstvo čím skôr. Poukázal na obsah záverečnej správy zo psychologickej spolupráce zo dňa 11. 03. 2024, ktorý vyvracia tvrdenie žalobkyne, že žalovaný má násilnú povahu, keďže ak by mal, maloletý by k nemu určite necítil bezpečnú citovú väzbu. Tvrdenia žalobkyne sú tak preukázane klamlivé a účelové, ktorým sa stavia do role obete a snaží sa manipulatívnym spôsobom obmedziť styk maloletého so žalovaným. Žalobkyňa v návrhu ďalej uvádza, že žalovaný jej zakázal sa stretávať s jeho rodinou, ako aj s priateľmi. Ide o ďalšie vymyslené tvrdenie, keďže žalobkyňa bola tá, ktorá zakázala odporcovi zobrať maloletého k svojim rodičom. Žalovanému prvýkrát dovolila zobrať maloletého k nim až po podaní návrhu o rozvod. Riaditeľka škôlky taktiež vyjadrila nesúhlas s tým, aby žalobkyňa zakazovala žalovanému chodiť s maloletým k jeho rodičom. Žalobkyňa predmetné konanie odôvodnila tým, že ona tam nechodí kvôli tomu, že matka žalovaného ju týra. Ide o ďalšie nepodložené obvinenie žalobkyne, podľa ktorého ju každý týra. Žalobkyňa si vymýšľa vlastné teórie, keďže aj počas manželstva si vymýšľala rôzne diagnózy, na ktoré ona alebo maloletý trpeli (napríklad raz s určitosťou tvrdila, že maloletý má nádor lebo má opuchnuté uzliny, čo však doktorka s počudovaním vyvrátila). Žalovaný ani raz nesiahol na žalobkyňu a ani na žiadnu inú ženu. Žalovaný taktiež disponuje so zvukovým záznamom zo dňa 09. 07. 2024, keď mal údajne ublížiť žalobkyni na zdraví. Z nahrávky je jasné, ako manželka odchádzala ráno v rýchlosti z bytu, keďže nestíhali a ako bežali s maloletým na autobus, takže opuchnuté koleno mohla mať aj z preťaženia. Večer, keď sa žalovaný s maloletým vrátili z kúpaliska, žalobkyňa mala obviazané koleno a začala tvrdiť, že žalovaný ju napadol. Na uvedené zareagoval aj maloletý s tým, že „mamina ráno ti nič nebolo“. Ak by vymyslené obvinenia žalobkyne o údajnom fyzickom týraní boli pravdou, žalobkyňa mala možnosť hocikedy odísť do garsónky, kde bývali pred manželstvom a ktorú má vo výlučnom vlastníctve a neprenajíma, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 04. 06. 2024. Žalobkyňa tak nespravila, lebo žiadne fyzické násilie neexistuje a jedine kto v ich vzťahu psychicky vydiera a kontroluje druhého je ona, o čom priložil komunikáciu medzi stranami. Žalobkyňa uvádza, že dňa 18. 05. 2024 o 19:00 urobila podanie na Obvodnom oddelení policajného zboru F., nakoľko pred prvým pojednávaním žalovaný zobral maloletého bez jej súhlasu a ona to vnímala ako únos. Priložená komunikácia medzi sporovými stranami preukazuje, že aj predmetné tvrdenie žalobkyne je klamstvo a o všetkom mala vedomosť, pričom o 11:35 ho pozdravovala. O odchode a príchode má žalovaný aj zvukový záznam, keďže si už radšej všetko dokumentoval, z dôvodu rôznych obvinení. Žalobkyňa tak ako zakázala žalovanému chodiť s maloletým k jeho rodičom, tak mu zakázala navštevovať aj priateľov. Žalovaný si nikdy nedovolil obmedziť styk maloletého s jeho starými rodičmi zo strany matky, a to napriek tomu, že matka žalobkyne osočovala žalovaného aj pred maloletým (napríklad tvrdeniami, že nemá skutočnú robotu, ako mohol dostať titul PhD., veď má maximálne na základnú školu, atď.). Takto však nekonala výlučne matka žalobkyne, ale aj jej otec, ktorý ho viackrát ponižoval pred maloletým o čom má aj nahrávku. Huckanie proti žalovanému tak je jednoznačné, psychické týranie je tak zo strany matky a jej rodiny a nie opačne. Ďalšie klamlivé tvrdenie žalobkyne o tom, že jej žalovaný vyčítal háčkovanie a výrobu dekorácii považuje odporca za nesmierne drzé, keďže žalobkyňa je jediná, ktorá vyčíta žalovanému jeho koníčky, ako sú motorka, hokej a ryby. Predmetné jednoznačne vyplýva aj z informatívneho stretnutia zo dňa 29. 01. 2024 na OS NR, kde mu opätovne

vyčítala jeho koníčky. Pritom svoju motorku po pôrode maloletého predal, prestal takmer úplne hrávať hokej a ostali mu jedine ryby. Čo sa týka obvinení ohľadom navareného jedla, počas týždňa chodí žalovaný do roboty a stravuje sa v reštauráciách. Ohľadom intímneho života, prvý bližší kontakt mali po 8 mesiacoch po zoznámení sa a už keď boli zasnúbení, z čoho taktiež jednoznačne vyplýva, že žalovaný plne rešpektoval náboženské založenie žalobkyne. Po pôrode mu oznámila, nech si niekoho nájde na intímny život, keďže od nej už nemá očakávať žiaden intímny vzťah. Tvrdenie žalobkyne, že všade musela chodiť so žalovaným je taktiež absurdné a klamlivé, ako aj tvrdenie, že jej zakazoval sa stretávať s kamarátkami a susedkami. Ak boli pozvaní na detské oslavy, žalobkyňa vždy našla nejaký dôvod, aby tam nešli. Susedka bola u nich doma iba jediný krát, a to práve na pozvanie žalovaného, nie žalobkyne. Žalovaný sa so susedmi viackrát dohodol, že budú spolu brávať deti na prípravku. Naopak, žalobkyňa ich vždy odsudzovala, že zle umývajú deťom ruky, že im dovolia jesť hranolky a kebab a že čo sú to za matky keď im dovolia jesť podobné jedlá. Pravdepodobne z tohto dôvodu a z dôvodu jej povahy nemá žalobkyňa žiadnych kamarátov, iba svoju rodinu. Žalobkyňa v návrhu taktiež klamlivo uvádza, že od riaditeľky škôlky obdržala informáciu, že žalovaný sa pokúsil o samovraždu. Predmetné tvrdenie je ďalšou fabuláciou žalobkyne nezaloženou na reálnych dôkazoch a na skutočných udalostiach. Informácia, ktorá pochádza od riaditeľky škôlky je taká, že maloletý je citovo vyrovnané dieťa a nie je ovplyvnený vzťahom medzi rodičmi. Konštatovania žalobkyne sú tak v rovine ničím nepodložených tvrdení a sú hraničiace s ohováraním. Žalobkyňa uvádza, že sa jej snaží žalovaný fyzicky vyhýbať, čo je aj pravdou, keďže osočovanie žalobkyne a jej psychický nátlak je neudržateľný. Žalovaný je nekonfliktný typ, a preto aj počas hádok jej vždy oznámil, že nemá záujem sa hádať a radšej sa išiel poprechádzať. Ohľadom udalosti, ktorá sa odohrala dňa 10. 05. 2024 uvádza, že keď išiel žalovaný vyliať vaňu a vrátil sa do detskej izby, žalobkyňa mu tisla maloletého do rúk, aby si ho zobral a uspal. Žalovaný s tým nemal problém, avšak ako mu ho dávala, buchla žalovaného do nosa, tak jej žalovaný zopakoval, aby sa ukľudnila a spýtal sa jej, prečo to maloletému robí. Keďže maloletý videl, ako ho žalobkyňa buchla do nosa, ponúkol žalovanému hračku ako bolestné. Toto však žalobkyňu ešte viac nahnevalo a začala sa obliekať, že ide preč k susede. Maloletý z toho ostal rozrušený a plakal, aby ostala a žalobkyňa mu povedala, nech ide s ňou a odišli. Žalovaný následne hneď kontaktoval hliadku policajného zboru, avšak dostal odpoveď, že sú to medziľudské vzťahy a kým nie je ohrozený život alebo zdravie tak oni nezasahujú. Argumentácia žalobkyne o tom, že chráni záujmy syna nemôže obstáť. Na jednej strane ponecháva syna v domácnosti s údajným tyranom a neodsťahuje sa do bezpečnejšieho prostredia, avšak po tom, čo tento tyran podá návrh na rozvod a podarí sa jej ho 12. 07. 2024 vyštvať zo spoločnej domácnosti robí všetko pre to, aby sa nemohol stretávať so synom. Žalobkyňa aktívne bojuje proti neodkladnému opatreniu, ktoré upravilo styk otca s maloletým. Ak by bolo konanie otca nepredvídateľné voči žalobkyni, je práve neodkladné opatrenie riešením „nevypočítateľnosti“ žalovaného. Žalobkyňa podáva vymyslené trestné oznámenia, a to v nevídanom tempe, dokonca už podala trestné oznámenie aj za marenie výkonu úradného rozhodnutia na vydané neodkladné opatrenie, ktoré nebolo žalovanému ani doručené. Snahou žalobkyne je vytvoriť stav v ktorom nebude mať otec upravený styk s maloletým a nebude otec môcť navštíviť syna v jeho vlastnom byte, resp. nebude môcť ísť za ním ak bude s matkou. Žalobkyňa sa teda stane osobou s „výlučným rozhodovaním“ o osude maloletého a bude žalovaný manipulovať a „trestať“ ho za to, že si dovolil podať návrh na rozvod. Žalobkyňa sa stavia do role obete a vzbudzuje dojem, že výlučne ona sa vie riadne postarať o maloletého. Za každú cenu sa snaží docieliť, aby žalovaný mal nulový styk s maloletým, a to napriek tomu, že maloletý trávi čas so žalovaným veľmi rád. Z konania žalobkyne je jednoznačné, že maloletého používa ako zbraň proti žalovanému, čo je v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletého. Zakázala žalovanému ho zobrať aj na dovolenku k moru, a to napriek tomu, že žalovaný nemal problém s tým, keď ona s ním išla na dva týždne do zahraničia na dovolenku k moru, s čím výslovne súhlasil. Vydaným neodkladným opatrením má žalobkyňa možnosť obmedzovať styk žalovaného s maloletým, čo bolo jej jediným cieľom. Uznesenie navrhol zrušiť, keďže stojí výlučne na fabuláciách žalobkyne bez reálneho preukázania naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi manželmi.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaný v ods. 5 v bode 1 odvolania uvádza, že v závere správy zo psychologickej spolupráce zo dňa 11. 03. 2024 je uvedené, že maloletý má citovú väzbu k obom rodičom, čo má podľa jeho vyjadrenia vyvracať tvrdenie o jeho násilnej povahe. Cieľom psychologickej spolupráce bolo posúdiť vzťah rodičov k synovi a opačne. Predmetom tejto spolupráce nebolo posúdenie povahových čŕt rodičov a ich vzájomného vzťahu. V ods. 5 bodu 3 odvolania žalovaný tvrdí, že sa mala možnosť z bytu odsťahovať, ak by sa cítila ohrozená na zdraví alebo živote. K uvedenému uvádza, že je pravda, že počas manželstva viackrát zvažovala odchod zo spoločnej domácnosti. Chcela však ich synovi zachovať kompletnú rodinu. Navyše,

nakoľko pozná povahu žalovaného, predpokladala, že bude robiť schválnosti. V čase, keď žili v spoločnej domácnosti ju neustále obviňoval a podával na ňu podnety na príslušné úrady, že bráni synovi kontaktu s ním a hucká ho proti nemu. Nevie si ani predstaviť jeho konanie v prípade, že by so synom opustila spoločnú domácnosť. V ods. 5 v bode 4 odvolania žalovaný uvádza, že všetky jej tvrdenia sú klamlivé, zavádzajúce a bez relevantných dôkazov. V tejto súvislosti uvádza, že tvrdenia na rozdiel od žalovaného riadne odôvodnila a tvrdenia podložila relevantnými dôkazmi, ktoré preukazujú pravdivosť tvrdení, ktoré súd vyhodnotil a na základe ktorých súd vydal uznesenie zo dňa 31. 07. 2024. K ods. 5 k bodu 5 odvolania, kde žalovaný udáva, že jeho údajné násilie nespomínala tak na rozvodovom konaní, ako ani na informatívnych stretnutiach, kde boli prítomné pracovníčky Úradu práce sociálnych vecí a rodiny F., ako aj súdna psychologička uvádza, že o výbušnej povahe žalovaného a psychickom tlaku informovala počas stretnutí všetky kolízne opatrovníčky (okrem B. L., ktorá mala prípad len niekoľko dní), psychologičku z RPPS ÚPSVaR a spomenula to aj na informatívnom stretnutí 29. 01. 2024. Táto informácia, ako aj upozornenie na jeho samovražedné sklony ostali z ich strany bez povšimnutia. Neskoršie fyzické násilie uviesť nemohla, nakoľko v tom čase nemohla vedieť, že dôjde aj k nemu. K ods. 5 k bodu 6 odvolania, kde žalovaný uvádza, že súd vydal uznesenie bez objektívnych podkladov, bez preukázania čo i len jedinej skutočnosti opätovne uvádza, že s rozhodnutím súdu sa v celom rozsahu stotožňuje a považuje ho za správne. Má za to, že uvádzané skutočnosti podložila relevantnými dôkazmi, o čom svedčí aj vydané uznesenie zo dňa 31. 07. 2024. K ods. 12 odvolania, v ktorom žalovaný uvádza, že na ňu a ani inú ženu ani raz nesiahol a že disponuje zvukovým záznamom zo dňa 09. 07. 2024 v čase kedy jej mal údajne ublížiť. V tejto súvislosti súdu uvádza, že žalovaný ju fyzicky napadol dňa 08. 07. 2024 a nie 09. 07. 2024 ako uvádza. Nebolo to prvýkrát, avšak tentokrát sa odhodlala to už nahlásiť. Je pravda, že so synom odchádzala na autobus zrýchleným tempom napriek zraneniu. Nakoľko sa im žalovaný pravidelne snažil zmariť odchod na autobus zámerným zadržiavaním dvier výťahu, musela ísť rýchlejšie, aby so synom stihla autobus a nemusela ísť pešo. Čiže, napriek bolesti bola nútená zrýchliť tempo. K vyjadreniu žalovaného v ods. 13 jeho odvolania ohľadom možnosti odchodu do jej garsónky opätovne uvádza, že počas manželstva viackrát zvažovala odchod zo spoločnej domácnosti. Chcela však synovi zachovať kompletnú rodinu. Navyše, nakoľko pozná povahu žalovaného, predpokladala, že bude robiť schválnosti. V čase, keď žili v spoločnej domácnosti ju neustále obviňoval a podával na ňu podnety na príslušné úrady, že bráni synovi kontaktu s ním a hucká ho proti nemu. Nevie si ani predstaviť jeho konanie v prípade, že by so synom opustila spoločnú domácnosť. Ako už uvádzala aj v návrhu zo dňa 29. 07. 2024 po podaní návrhu na rozvod sa žalovaný začal správať agresívnejšie. Obrátila sa preto na Centrum pre obete domáceho násilia (I. G., F. J.), konkrétne na JUDr. G. M., vedúcu Centra pre obete domáceho násilia. JUDr. G. M. jej so synom ponúkla náhradné ubytovanie. Vzhľadom na zlý psychický stav syna súvisiaci s rozvodom manželstva po konzultácii s viacerými detskými psychológmi na ich odporúčanie ostala v spoločnej domácnosti, t. j. v prostredí v ktorom je syn zvyknutý. Pani N. M. jej však odporučila, že v prípade ak by zo strany žalovaného došlo k fyzickému útoku, má to ísť' ohlásiť na políciu. Z vyjadrení žalovaného uvedených v odvolaní je zrejmé, že všetky jej tvrdenia posudzuje ako klamstvá a nepravdy. Nesúhlasí s ňou ani v základných skutočnostiach. Jej vyjadrenia vyvracia už len z princípu, čo v nej vyvoláva presvedčenie, že ich rozvod a úprava práv a povinností voči synovi berie ako boj. V jej a synovom najlepšom záujme je, aby rozvod prebehol čo najskôr a bez zbytočných komplikácii. Napriek tvrdeniam žalovaného, že jeho zámer je rovnaký, jeho neustále vyvolávanie konfliktov a schválnosti ju presviedčajú o opaku. Z celkového obsahu odvolania žalovaného nie je úplne jasné proti čomu podáva odvolanie. Odporca sám uvádza, že už pred vydaním uznesenia zo dňa 31. 07. 2024 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a nemá záujem byť ďalej v jej blízkosti. Najmä nie bez toho, aby si neustále zhotovoval video a audio záznam. Má za to, že súdu riadne preukázala dôvody, ktoré boli postačujúce pre vydanie neodkladného opatrenia, a preto žiada, aby odvolací súd uznesenie potvrdil.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

7. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

10. Podľa , sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti priamo vymedzuje . Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany posudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzenia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečením opatrením ( ).

12. Cieľom neodkladného opatrenia spočívajúceho v nariadení zákazu vstupu do domu alebo bytu pri podozrení z násilia podľa ustanovenia je poskytnúť ochranu ohrozenej osobe (obeti) zabránením kontaktu s páchateľom domáceho násilia alebo osobou dôvodne podozrivou z takéhoto konania. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na osobe, ktorá sa neodkladného opatrenia domáha a ktorá v tomto smere nesie dôkazné bremeno. Z predložených dôkazov musí mať súd za hodnoverne osvedčené, že osobná integrita žalobkyne vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Takýmito dôkazmi môžu byť predovšetkým lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia svedka incidentu a pod.

13. Obsah neodkladných opatrení v zmysle až h) boli prijaté v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať pri tomto neodkladnom opatrení za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ tiež osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, ex lege sú podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.

14. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán sporu. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa a aj písm. h) postačuje, ak je hodnoverne osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v týchto prípadoch preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

15. V prejednávanej veci je predmetom konania návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd podľa ustanovenia žalovanému uložil nevstupovať do nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade F., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre kat. úz. F., ako byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode E. XX, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX, v ktorom žalobkyňa býva, a so žalovaným sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a súčasne, aby podľa ustanovenia súd žalovanému uložil nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, okrem úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní.

16. V prejednávanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nemal za osvedčenú potrebu upraviť pomery strán sporu nariadením neodkladného opatrenia požadovaným spôsobom. Žalobkyňa dostatočne neosvedčila naplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia , . Žalobkyňa v návrhu tvrdila, že so žalovaným sú manželia od XX. XX. XXXX a predmetná nehnuteľnosť je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Z manželstva pochádza syn B. C., ktorý sa narodil dňa XX. XX. XXXX, pričom ako manželia spolu žijú v byte č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode E. XX, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX, zapísané na Okresnom úrade F., katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre kat. úz. F.. Po uzavretí manželstva došlo k zmene správania na strane žalovaného, keď prvé vyhrážky, týkajúce sa rozvodu, z jeho strany boli už dva mesiace po svadbe. Žalovaný chcel, aby súhlasila so všetkým, čo povie. Vždy keď chcela mať na niečo vlastný názor, vyhrážal sa jej rozvodom, a preto sa radšej podvolila. Po narodení maloletého syna bolo zo strany žalovaného a jeho matky jej bránené maloletého vychovávať. Musela kľačať na kolenách a o syna prosiť a až potom jej ho dali, aby sa ona mohla starať. Takéto správanie vyústilo do hádky ich rodičov a spôsobilo ochladnutie vzťahov ich rodín. Žalovaný jej postupne zakázal stretávať sa s jej rodinou. Správanie žalovaného vo vzťahu k nej alebo k synovi postupne začalo byť neúnosné a chcela viackrát od žalovaného odísť. Bála sa však jeho reakcie. Vedela, že žalovaný by sa hneval a za jej neposlušnosť by ju potrestal, nie fyzicky, ale psychicky. V tom čase psychické týranie spočívalo v tom, že keď žalovanému odvrávala, alebo nesúhlasila s jeho názorom, tak od nej pýtal rodný list ich syna a ich sobášny list s tým, že sa ide dať rozviesť. Je veľmi veriaci človek, a preto vyhrážky žalovaného rozvodom veľmi zle znášala, a preto sa radšej podvolila. Keď mu vyhovovalo musela chodiť všade s ním, lebo je jeho žena a má byť pri ňom. Neskôr jej bránil stretávať sa s jej priateľmi, alebo susedmi, pri kočíkovaní alebo hraní sa s deťmi na ihrisku. Doma jej pravidelne robil to, že sa nakloní tesne k nej a uprene na ňu pozerá počas bežných denných činností. Vraj sleduje, ako nezvláda starostlivosť o syna. Po podaní návrhu na rozvod si ju viackrát fotil počas toho ako spí. Ich syn to, že sa žalobkyňa žalovaného bojí, veľmi citlivo vníma a snaží sa ju chrániť. Žalovaného hryzie a kope zakaždým, keď na ňu kričí, alebo ju zastrašuje náznakmi úderov na tvár. Žalovaný sa celkovo od jesene správa veľmi nekontrolovateľne. Máva časté výbuchy zlosti a časté zmeny nálad. Veľakrát odíde z bytu v zlosti, po tom ako na ňu nakričí a o chvíľu sa vráti, ako keby sa nič nestalo. V novembri 2023 podal žalovaný návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. . S rozvodom manželstva súhlasí, no nakoľko sa nevedia dohodnúť k otázke úpravy styku s maloletým a k otázke výšky výživného, čakajú na znalecké dokazovanie, za ktorým účelom bol ustanovený znalec z odboru psychológia. V súvislosti so stupňujúcim agresívnym správaním žalovaného, ktoré jej spôsobuje úzkosť a strach, začala navštevovať psychologičku Mgr. K. F.. Začiatkom rozvodového konania sa v ich domácnosti začala agresia žalovaného zhoršovať. Dňa 10. 05. 2024 vo večerných hodinách, keď mala ich syna na rukách, žalovaný začal bezdôvodne kričať a z ničoho nič sa sám hodil do dverí. Začal tvrdiť, že ho pritom ako držala syna na rukách udrela synovou hlavičkou do nosa tak silno, že ho odhodilo do dverí. Žalovaný kričal a správal sa ako nepríčetný. So synom sa veľmi báli a utiekli sa schovať k ich susede. Odtiaľ zavolali policajtov. Zavolala aj svojmu otcovi, ktorý pre nich prišiel. Keď prišla hliadka, išli do jeho auta a na víkend odišli k jej rodičom. Keďže žalovaný tvrdil, že ho mala fyzicky napadnúť synovou hlavičkou, išla z opatrnosti so synom k lekárovi, aby určil, že na hlavičke syna nie sú žiadne známky, nárazy. Psychické trápenie zo strany žalovaného ďalej pokračovalo tým, že pred prvým pojednávaním žalovaný zobral ich syna bez jej súhlasu z bytu, bez toho, aby jej povedal kam a na ako dlho odchádzajú. Okolo štvrtej ráno sa nakoniec vrátili, pretože syn stále plakal a nechcel spať. Toto vnímala ako únos a išla to oznámiť dňa 18. 05. 2024 na obvodné oddelenie policajného zboru F. - K.. Správanie žalovaného postupne

vyústilo aj do fyzických útokov. Najprv začalo len malými náznakmi, kedy dňa 01. 07. 2024 v ranných hodinách si pred ich synom priložil hlavu o jej líce a pričom ju zatláčal k stene a nadával jej. Neskôr dňa 08. 07. 2024 vo večerných hodinách ju pred synom úmyselne niekoľkokrát silno udrel do pravej nohy, v okolí stehna a kolena. Tento útok si vyžiadal lekárske ošetrenie. Po podaní návrhu na rozvod sa žalovaný začal správať agresívnejšie. Obrátila sa preto na Centrum pre obete domáceho násilia (I. G., F. J.). Vedúca Centra pre obete domáceho násilia jej so synom ponúkli náhradné ubytovanie. Vzhľadom na zlý psychický stav ich syna súvisiaci s rozvodom manželstva, po konzultácii s viacerými detskými psychológmi, na ich odporúčanie ostala v ich spoločnej domácnosti. Vzhľadom na opakované fyzické útoky zo strany žalovaného oznámila dňa 09. 07. 2024 konanie žalovaného na Obvodnom oddelení policajného zboru F. - K.. Jej oznámenie zaevidovali ako oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Žalovaného zo spoločnej domácnosti nevykázali, iba si ho predvolali dňa 30. 07. 2024 na podanie vysvetlenia. Po tom, ako sa žalovaný dozvedel, že bola jeho útok nahlásiť na políciu, odišiel zo spoločnej domácnosti bývať dočasne k svojim rodičom. Do bytu však naďalej chodí neohlásene. Aktuálne sa snaží jej fyzicky vyhýbať, no stále ju bezdôvodne kontaktuje telefonicky a cez video hovor a kontroluje ju čo robí a s kým je. Má obavu, že po jeho podaní vysvetlenia pred políciou dňa 30. 07. 2024 sa žalovaný vráti domov a ublíži jej. Ich synovi rozpráva o tom, ako ona vypadne z okna, alebo spadne z útesu a že sa už nikdy domov nevráti. Syn má len 4 roky a je z týchto rečí žalovaného celý rozhodený a stále len plače. Vzhľadom na pretrvávajúce nekontrolované správanie žalovaného a sklony k jeho samovražde obáva sa, že v amoku ublíži jej aj ich synovi, a potom sa pôjde zabiť. Žalobkyňa uviedla, že vzhľadom na pretrvávajúce opakované konflikty so žalovaným, ktoré prerástli do fyzického útoku proti nej sa obáva, že žalovaný ju znovu napadne. Polícia žalovaného po podaní jej oznámenia dňa 09. 07. 2024 z ich spoločného bytu nevykázala, a preto podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia na ochranu svojho života a zdravia. Vyslovila obavu, že fyzické napadnutia a útoky zo strany žalovaného budú pokračovať, budú sa zhoršovať, a preto má strach o život a zdravie seba a ich syna. Na preukázanie svojich tvrdení predložila sobášny list, rodný list, čiastočný LV č. XXXX, printscreeny, emaily, uznesenie Okresného súdu Nitra, psychoterapeutický nález, lekárske správy, úradný záznam zo dňa 13. 05. 2024, postúpenie anonymného podnetu zo dňa 04. 03. 2024, potvrdenie o oznámení vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 18. 05. 2024 a potvrdenie o oznámení vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 09. 07. 2024. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedostatočne osvedčila ohrozenie jej telesnej alebo duševnej integrity konaním žalovaného. Žalobkyňou doložené listinné dôkazy odvolací súd považoval za nedostatočné z hľadiska splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že pripojené listinné dôkazy preukazujú násilné správanie sa žalovaného. Len samotné podanie oznámenia proti občianskemu spolunažívaniu v danom prípade nemožno považovať za dostatočné z hľadiska osvedčenia splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa sa v tomto súdnom konaní obmedzila len na svoje tvrdenia a tieto tvrdenia v návrhu neosvedčila žiadnym relevantným dôkazom. Nebolo osvedčené správanie žalovaného, ktoré mohlo vyvolať u nej pretrvávajúcu dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Odvolaciemu súdu nie je zrejmým na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je dôvodne podozrivý z násilia vo vzťahu k žalobkyni a svojím násilným správaním reálne vyvoláva u žalobkyne pretrvávajúcu dôvodnú obavu o jej život a zdravie, čím ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu a vyhodnotil obavu žalobkyne z pokračovania agresívneho konania žalovaného voči nej za reálnu a dôvodnú. Dôkazy, ktoré žalobkyňa k návrhu pripojila, neosvedčili ňou tvrdené správanie žalovaného, vykazujúce znaky, ktoré by nasvedčovalo neprimeranému a nevhodnému správaniu sa žalovaného z hľadiska fyzického i psychického vo vzťahu k žalobkyni, vzbudzujúce dôvodné obavy o fyzické a psychické zdravie žalobkyne. Žalovaný k incidentu, keď mal žalobkyni ublížiť na zdraví uviedol, že ani raz nesiahol na žalobkyňu a ani na žiadnu inú ženu. Žalovaný taktiež disponuje so zvukovým záznamom zo dňa 09. 07. 2024, keď mal údajne ublížiť žalobkyni na zdraví. Z nahrávky je jasné, ako manželka odchádzala ráno v rýchlosti z bytu, keďže nestíhali a ako bežali s maloletým na autobus, takže opuchnuté koleno mohla mať aj z preťaženia. Večer, keď sa žalovaný s maloletým vrátili z kúpaliska, žalobkyňa mala obviazané koleno a začala tvrdiť, že žalovaný ju napadol. Na uvedené zareagoval aj maloletý s tým, že „mamina ráno ti nič nebolo“. Ak by vymyslené obvinenia žalobkyne o údajnom fyzickom týraní boli pravdou, žalobkyňa mala možnosť hocikedy odísť do garsónky, kde bývali pred manželstvom a ktorú má vo výlučnom vlastníctve a neprenajíma. Žalobkyňa tak nespravila, lebo žiadne fyzické násilie neexistuje. K odvolaniu žalovaný priložil žiadosť o prešetrenie skutočností naznačujúcich spáchanie trestného činu zo dňa 30. 07. 2024, kedy bol predvolaný na podanie vysvetlenia ohľadom incidentu týkajúceho fyzického napadnutia žalobkyne. V rámci podania vysvetlenia žalovaný v žiadosti o prešetrenie skutočností naznačujúcich spáchanie trestného činu v zmysle

(krivé obvinenie) uviedol, že vyvrcholením správania žalobkyne je podanie už dvoch oznámení na polícii v ktorých ho lživo obviňuje, že týral vlastného syna a v druhom prípade ju fyzicky napadol lakťom do kolena. Prvé podanie uviedla 18. 05. 2024 a druhé podanie dňa 09. 07. 2024. Žalovaný je toho názoru, že konanie žalobkyne je účelové a sleduje jeho pošpinenie, resp. privedenie trestného stíhania jeho osobe, pričom motívom jej konania môže byť vykázanie žalovaného zo spoločnej domácnosti, z ktorej sa žalovaný dňa 12. 07. 2024 odsťahoval. Podľa názoru odvolacieho súdu listiny doložené žalobkyňou súdu neosvedčujú jednoznačne násilné správanie žalovaného, resp. neprimerané a nevhodné správanie sa žalovaného z hľadiska fyzického i psychického vo vzťahu k žalobkyni, vzbudzujúce dôvodné obavy o fyzické a psychické zdravie žalobkyne. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa svoje tvrdenia ohľadne incidentu zo dňa 08. 07. 2024, resp. jej vyjadrenia možno považovať za nedostatočné, nie úplné, keďže žalovaný relevantne popiera, že k fyzickému útoku došlo, čo vyvoláva pochybnosť o tom, či vôbec a ako celý incident prebiehal, keďže tvrdenia žalobkyne a žalovaného sú rozdielne. Odvolací súd nemal za preukázané, či a akým spôsobom bolo rozhodnuté o podanom oznámení žalobkyne na žalovaného.

17. Z obsahu spisu odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nezistil existenciu tak závažných okolností, ktoré by ohrozovali život alebo zdravie žalobkyne opísaným konaním žalovaného a odôvodňovali okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia podľa a v požadovanom znení. Z písomných podaní sporových strán je síce zjavné vážne narušenie ich vzájomných vzťahov a neustále obviňovanie z neprimeraného správania, na ich vyriešenie však inštitút neodkladného opatrenia neslúži, a to zvlášť za situácie, keď v konaní nebolo preukázané psychické a taktiež ani fyzické násilie požadovanej intenzity.

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

21. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Keďže žalobkyňa neosvedčila zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal, nakoľko mu pred súdom prvej inštancie žiadne nevznikli.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu proti žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle .

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( - ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.