Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-129-2011.pdf
PDF · 87.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4C/129/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH - 6300 Zug, Švajčiarsko, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti odporcovi: P. A., Z.. XX.XX.XXXX, bytom Z. F. Z. V., P. XXXX/XX, o zaplatenie 444,56 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 411,63 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 21.11.2006 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 32,93 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet navrhovateľa XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX.
II. Vo zvyšku úrokov z omeškania sa návrh z a m i e t a.
III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 118,73 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcu zaviazal zaplatiť mu istinu vo výške 411,63 Eur, úroky z omeškania 0,08 % za každý deň omeškania zo sumy 411,63 Eur od 21.11.2006 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 32,93 Eur a náhradu trov konania. Uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Winterova 7, IČO: 36 234 176, poskytol odporcovi na základe úverovej zmluvy č. 3504033010 úver, ktorý sa odporca zaviazal zaplatiť formou 18 pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej splátky dňa 20.11.2006.
V rozpore so zmluvnými dojednaniami odporca svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil v čase určenom v zmluve a dostal sa do omeškania. Navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať od odporcu zaplatenie zostatku dlžnej istiny vo výške 411,63 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou bol odporca v omeškaní.
Súd uznesením zo dňa 29.03.2011, č.k. 8Ro/1142/2010-19, vyzval navrhovateľa, aby oznámil súdu, či súhlasí, aby súd vydal platobný rozkaz len v tej časti, ktorej sa rozpor s právnymi predpismi netýka.
Navrhovateľ sa podaním doručeným súdu dňa 11.04.2011 vyjadril, že s úpravou úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva nesúhlasí a naďalej trvá na žalobnom návrhu v celom rozsahu v zmysle petitu žalobného návrhu zo dňa 16.11.2010.
Na základe uvedeného nebol v tejto veci vydaný platobný rozkaz.
Súd vec rozhodol podľa § 115a a § 200ea O.s.p., podľa ktorých v drobných sporoch nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, pričom za drobný spor sa považuje spor s predmetom konania do 500,- Eur.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, úverovej zmluvy vrátane úverových zmluvných podmienok, zmlúv o postúpení pohľadávky, výpisu z úverového účtu, plnomocenstvom, ako i ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi na základe úverovej zmluvy č. 3504033010 zo dňa 08.04.2005 spotrebiteľský úver vo výške 23.990,- Sk (796,32 Eur), ktorý sa odporca zaviazal splácať v 18 mesačných splátkach vo výške 1.768,- Sk (58,69 Eur), počnúc splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2005. Spotrebiteľský úver bol poskytnutý na nákup spotrebného tovaru.
Smlouvou o postoupení pohledávek č. 10/2007/4 zo dňa 31.10.2007 bola istina vo výške 411,63 Eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou postúpená na spoločnosť Intrum Justitia, s.r.o., so sídlom v Prahe. A následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.12.2007 uzavretej medzi spoločnosťou Intrum Justitia, s.r.o., so sídlom v Prahe, Dělnická 213, Česká republika, IČO: 25 083 236 ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH - 6300, Zug, Švajčiarsko ako postupníkom bola pohľadávka voči odporcovi postúpená na postupníka.
Z výpisu úverového účtu ku dňu 31.12.2007 je zrejmé, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 23.990,- Sk, odporcovi zostávalo uhradiť dlžnú istinu vo výške 12.400,86 Sk s príslušenstvom. Ani po postúpení pohľadávky odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi neuhradil.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Podľa písm. b) predávajúcim sa rozumie podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z vykonaných dôkazov vyplýva, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, bola uzatvorená zmluva o úvere podľa citovaného zákonného ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu predmetná zmluva je s poukazom na ustanovenie 23a ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. zmluvou spotrebiteľskou, a ide o spotrebiteľský úver podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľský úveroch.
Právny predchodca navrhovateľa ako predajca v danom prípade pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom. Odporca v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže ide o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle uvedeného mal právny predchodca navrhovateľa nárok na vrátenie peňažnej istiny, ktorú poskytol odporcovi vo forme úveru, spolu s dohodnutou odplatou. A keďže odporca povinnosť neuhradil ani po postúpení pohľadávky, titulom zmluvy o úvere dlhuje odporca navrhovateľovi sumu v celkovej výške 411,63 Eur, na zaplatenie ktorej súd odporcu zaviazal.
V zmysle záverečných ustanovení úverových zmluvných podmienok (hlava 9. §2), ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere, v prípade omeškania s úhradou splátky či jej časti dlhšieho ako 7 dní je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní.
Zmluvnú pokutu vo výške vo výške 32,93 Eur (8 % z čiastky, s ktorej úhradou je odporca v omeškaní), považoval súd za primeranú, preto ju navrhovateľovi priznal tak ako si ju uplatnil.
Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania vo výške 0,08 % denne (29,2 % ročne), tieto súd považoval za neprimerane vysoké. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom základnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsahuje Občiansky zákonník v § 52 až 60. V zmysle § 54 Občianskeho zákonníka sa úroky z omeškania musia riadiť úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku, konkrétne ust. § 517 ods. 2. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. účinné v čase vzniku omeškania dlžníka ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (v tomto prípade 20.11.2006 - splatnosť poslednej splátky). Pre rozhodné obdobie bola stanovená diskontná sadzba vo výške 4,75 %, preto súd navrhovateľovi priznal ročné úroky z omeškania vo výške 9,5 %.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 Ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Navrhovateľ bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti (časti úrokov z omeškania), preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 26,50 Eur a trov právneho zastúpenia 92,23 Eur. Právny zástupca navrhovateľa vykonal dva úkony právnej služby podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu), za ktoré mu patrí odmena 2 x 31,54 Eur. Právnemu zástupcovi navrhovateľa tiež patrí režijný paušál vo výške 2 x po 7,21 Eur. Ak je advokát platiteľom dane, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, v tomto prípade je DPH 19 %. Trovy konania teda predstavujú sumu spolu so zaplateným súdnym poplatkom 118,73 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca,
§ súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.)
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.