Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/77/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Y. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. č. XXX, XXX XX W., zastúpený advokátom: JUDr. Jánom Chmelom, Royova 9, 921 01 Piešťany, proti odporcovi: Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO: 36 252 484, o plnenie záväzku z kolektívnej zmluvy zaplatenia odstupného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. -81 zo dňa 17. januára 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal povinného na zaplatenie sumy 5.807,69 eur brutto spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa 16.02.2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 1.255,18 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Kolektívna zmluva pre rok 2008 vrátane čl. 20 ods. 3 je platným právnym úkonom. Toto ustanovenie netrpí vadami, ktoré by mali za následok jeho absolútnu neplatnosť daného ustanovenia. Kolektívna zmluva

pre rok 2008 nebola žiadnym dodatkom zmenená. Generálny riaditeľ v liste zo dňa 14.08.2008 uviedol: „Text tohto ustanovenia považujem za správny a nie je potrebná jeho úprava“, nestotožnil sa s tvrdeniami odporcu ohľadne čl. 20 ods. 3 Kolektívnej zmluvy pre rok 2008 v tom, že ide o zjavné nedopatrenie pri prepisovaní konečného dohodnutého znenia Kolektívnej zmluvy platnej pre rok 2008 do jej konečnej podoby. Výklad SAV Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra zo dňa 03.12.2010 je výkladom jazykovým, zameraným na zistenie zmyslu a významu slov, slovných spojení, interpunkcie, použitých v texte výlučné podľa pravidiel gramatiky a sémantiky, pričom tento výklad nemožno považovať za výklad založený na právnej vede. Ani výklad generálneho riaditeľa nie je pre súd záväzný. Pri výklade uvedeného ustanovenia Kolektívnej zmluvy pre rok 2008 súd vychádzal z Nálezu Ústavného súdu SR , kde Ústavný súd SR konštatoval okrem iného, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Súd pri výklade sporného čl. 20 ods. 3 vychádzal aj zo znenia ust. , pričom dospel k záveru, že dané ust. čl. 20 ods. 3 Kolektívnej zmluvy je potrebné vykladať tak, že musí byť splnená niektorá z alternatív na priznanie odstupného pri skončení pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou v sume najmenej 10-násobku priemerného mesačného zárobku.

Týmito alternatívami sú: - zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,

- nesmie vykonávať práce pre zdravotný úraz,

- chorobu z povolania alebo,

- pre ohrozenie touto chorobou,

- ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Nakoľko odporca skončil pracovný pomer s navrhovateľom dohodou z dôvodu, že navrhovateľ stratil vzhľadom na zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, splnil tým prvú alternatívu daného ustanovenia. Preto mal nárok na odstupné v sume najmenej 10-násobku priemerného mesačného zárobku. Pri určení výšky odstupného, t.j. doplatku odstupného 7-násobku priemerného mesačného zárobku súd vychádzal z pravdepodobného zárobku, nakoľko navrhovateľ bol v rozhodnom období práceneschopný, a to zo mzdového dekrétu zo dňa 30.05.2008, z ktorého zistil

základnú sadzbu mzdy vo výške 122,80 Sk/hodina a výkonnostnú sadzbu mzdy vo výške 30,50 Sk/hodina, pričom táto dohodnutá mzda bola platná odo dňa 01.01.2008. Priemerný hodinový zárobok navrhovateľa bol 5,09 eur, z čoho vyplýva pravdepodobný mesačný zárobok = 5,09 x 163 hodín (priemerný počet pracovných hodín v roku na jeden mesiac), t.j. 829,67 eur. Keďže odporca navrhovateľovi neuhradil 5.807,69 eur (7x829,67=5.807,69 eur), zaviazal odporcu na úhradu tejto istiny. Pretože odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a to odo dňa 16.02.2008, keď výplatný termín, v ktorom malo byť odstupné vyplatené navrhovateľovi, bol dňa 15.02.2009, súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania z istiny v sume 9% (základná úroková sadzba ECB bola 1%) odo dňa 16.02.2009 do zaplatenia. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. , a navrhovateľovi ako procesne úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.255, eur.

Odporca v zákonnej lehote podal odvolanie proti rozsudku prvého stupňa a uviedol, že žiada, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh navrhovateľa zamietol. Poukázal na to, že Jazykovedný ústav Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied analyzoval a podal výklad k spornému ustanoveniu bodu 3 čl. 20 Kolektívnej zmluvy odporcu pre rok 2008 a tento výklad je v zhode s výkladom generálneho riaditeľa odporcu i odborovej organizácie. Kolektívnu zmluvu uzatvára zamestnávateľ s odborovou organizáciou a tieto dve zmluvné strany vždy vykladali a stále aj vykladajú znenie čl. 20 bodu Kolektívnej zmluvy pre rok 2008 v úplnej zhode a teda v súlade s ust. . Ak teda signatári, t.j. zmluvné strany Kolektívnej zmluvy pre rok 2008 v úplnej zhode tvrdia, že navrhovateľ nemá nárok na 10-násobok súdne vymáhaného odstupného a Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV tento výklad svojím písomným stanoviskom podporí, je v záujme všetkých zamestnancov Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Piešťany trvať na zamietnutí návrhu navrhovateľa. Výplata požadovaného 10-násobku priemerného platu navrhovateľa by ani v najmenšom nepostihla generálneho riaditeľa, ani vedenie spoločnosti, ale len a predovšetkým všetkých zamestnancov, ktorí by sa na túto výplatu navrhovateľovi poskladali.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril a že žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Piešťany potvrdil a uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania za celé konanie. Uviedol, že súd nemôže vykonávať dôkazy, ani nemôže byť žiadnymi dôkazmi viazaný pri výklade právnym noriem tak, ako sa odporca domáha s poukazom na jazykový výklad SAV Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra. Ako bolo preskúmané a dokazovaním preukázané, Kolektívna zmluva pre rok

2008 je platným právnym úkonom oboch zmluvných strán vrátane čl. 20 ods. 3. Účastníci do jej zániku neuzavreli platne dodatok k tejto zmluve, ktorým by doplnili alebo zmenili znenie čl. 20 ods. 3, či vypustili zo zmluvy čl. 20 ods. 3. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní 12.01.2011 sám potvrdil, že čl. 20 ods. 3 Kolektívnej zmluvy nebol žiadnym dodatkom zmenený. Obrana odporcu nemôže byť akceptovaná, pretože na jednej strane je kolektívna zmluva právne perfektná, nezmenená v čl. 20 ods. 3, ale jazykový výklad „povedal“ iné, pretože odporca neuznáva svoj prejav vôle pri uzatvorení tejto zmluvy. Odporca nerešpektoval kontrolné zistenie Inšpektorátu práce Trnava zo dňa 28.07.2009 a ani výklad súdu. Má za to, že argumenty odporcu vyjadrené v jeho odvolaní ničím nepreukázali, žeby rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ust. a , posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ust. , a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( veta tretia ).

Predmetom konania vedeného pred Okresným súdom Piešťany je žaloba o zaplatenie sumy 5.807,69 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.02.2009 do zaplatenia.

Odporca odvolanie proti rozsudku odôvodnil v podstate tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia ( ). Odvolací dôvod v zmysle ust. je daný vtedy, ak ide o omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, keď svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje.

Podľa a , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správny. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozhodnutia a k dôvodom odvolania odporcu iba dodáva:

Podľa , právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Platí, že právne úkony vyjadrené slovami je treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa skutočnej slobodnej vôle toho, kto právny úkon urobil s prihliadnutím k účelu právneho úkonu. Táto vôľa však nesmie byť v rozpore s jazykovým prejavom urobeným v písomnej forme.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že odporca so zástupcami zamestnancov podpísali Kolektívnu zmluvu pre rok 2008, ktorá obsahuje čl. 20 ods. 3 v znení “Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej 10-násobku jeho priemerného mesačného zárobku.“ Z obsahu uvedeného článku je zrejmé, že každý zamestnanec, ktorý stratil spôsobilosť vykonávať prácu a nie iba ten, ktorý stratil spôsobilosť vykonávať prácu pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania, má nárok v prípade ukončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou na odstupné v sume 10-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. V takom prípade i keď uvedený písomný prejav je v rozpore s vôľou strán, ktorí uvedenú Kolektívnu zmluvu podpísali, nič nemení na tom, že je platný a záväzný.

Odporca nepreukázal, že by uvedený čl. 20 bod 3 Kolektívnej zmluvy bol zmenený alebo doplnený zákonným spôsobom, keď urobený úkon nemôže byť menený alebo doplňovaný výkladom tak ako to učinil generálny riaditeľ zo dňa 14.08.2008 (a naopak potvrdil správnosť textu v čl. 20 ods. 3).

Vzhľadom na správnosť záverov súdu prvého stupňa, odvolací súd v zmysle ust. rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a v podrobnostiach dôvodov odkazuje na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

V dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej mal navrhovateľ úspech v odvolacom konaní a vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania (podľa a ). I keď si náhradu trov konania uplatnil, tieto však nevyčíslil, odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.