Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cb-17-2011.pdf
PDF · 123.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-2Cb/17/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Branislavom Klukošom, v právnej veci navrhovateľa: P. Y., B..T..Y.. so sídlom V. XXX, R. X, Č. T., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou R. P. X., B..T..Y.. so sídlom B. X, A., zastúpenou V.. A. Ž., advokátom a konateľom spoločnosti, proti odporcovi: C. N. - Q. J., so sídlom W. K. XXXX/X, T., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou H. R., B..T..Y.. so sídlom T. X, A., zastúpenou V.. H. W., advokátom a konateľom spoločnosti, v konaní o zaplatenie 51.000,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
Odporcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 5.762,76 Eur, ktoré mu je navrhovateľ povinný zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.3.2011 si navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie sumy 51.000,- Eur s príslušenstvom a náhradu trov tohto konania.
Navrhovateľ svoj návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že dodal odporcovi optický tovar - rámy a podobne, a to na základe dohody o obchodných podmienkach na dodávku tovaru podľa rámcovej objednávky zo dňa 15.11.2008. Odporca prevzatý tovar riadne neuhradil, na základe čoho vznikla navrhovateľovi voči odporcovi pohľadávka v celkovej výške 79.179,71 Eur. Odporca ako dlžník na základe uznania dlhu spísaného dňa 18.9.2009 uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi v celkovej výške 79.179,71 Eur. Súčasne sa odporca zaviazal, že uznaný dlh bude splácať v pravidelných mesačných splátkach po 3.000,- Eur počnúc od 15.10.2009. Za uhradenú sa považuje splátka pripísaná na účet navrhovateľa. Na základe uznania finančného záväzku a dohody o splácaní odporca nepochybne uznal svoj záväzok voči navrhovateľovi. Odporca si neplnil svoju povinnosť riadne a včas plniť uznaný záväzok, čím sa dostal do omeškania s jeho plnením. K 26.2.2011 bol odporca v omeškaní s mesačnými splátkami za obdobie od 15.10.2009 do 15.2.2011, teda so 17.splátkami, čo predstavuje sumu 51.000,- Eur. Navrhovateľ sa opakovanie pokúšal dohodnúť s odporcom, avšak tento si svoj záväzok napriek opakovaným prísľubom nesplnil a dlžnú čiastku neuhradil.
Okresný súd Ružomberok vydal v uvedenej veci dňa 13.4.2011 pod sp.zn. 2Rob/43/2011 platobný rozkaz, ktorým v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa, avšak proti platobnému rozkazu podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu a vo veci bolo nariadené pojednávanie.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dôrazne odmieta tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu na začatie konania, nakoľko s navrhovateľom nikdy nijakú rámcovú zmluvu neuzavrel, žiadny tovar od neho neodobral a nikdy nepodpísal žiadne uznanie záväzku. Odporca s navrhovateľom dokonca ani nikdy osobne nerokoval. Listina predložená s návrhom označená ako: Uznanie finančného záväzku a dohoda o jeho splácaní neobsahuje podpis odporcu. Je pritom jednoznačné, že osoba, ktorá podpísala uvedené uznanie záväzku sa ani len nesnažila napodobniť podpis odporcu, lebo odporca sa podpisuje úplne inak. Jedná sa buď o podvrh alebo došlo k zneužitiu identity odporcu. Jednoznačne však nemohlo dôjsť k vzniku záväzku na strane odporcu, keďže tento nebol konajúcou osobou. Odporca v tvrdenom čase v R. nebol, pričom s navrhovateľom nikdy v obchodnom vzťahu, ktorého existenciu tvrdí navrhovateľ, nebol. Na základe uvedených skutočností žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.
Štatutárna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 29.6.2011 v plnom rozsahu zotrvala na podanom návrhu, pričom doplnila, že je isté, že odporca musel byť pri obchodovaní, pretože obchod, resp. aktivity a ich vzájomné obchodné kontakty nikdy nerozporoval, tieto nespochybňoval až do podania návrhu na súd s ňou komunikoval zo svojho mobilného telefónu zo slovenského čísla, resp. komunikoval s jej právnym zástupcom a hovoril, aby to stiahli späť, že to nejako začne platiť alebo zaplatí. V rovnakom zmysle, aby návrh zobrali späť, pôsobil na ňu aj pán Q. F., podľa jej názoru občan Č. T., nejaká osoba, ktorá bola v kontakte s odporcom. Tiež ju kontaktoval aj právny zástupca pána F., nejaký pán Q.. C., advokát z K. D. Č. T.. Pri vzájomnej komunikácii jej pán F. povedal, že podpísal s odporcom dohodu, na základe ktorej mal prevziať od odporcu záväzok voči ich spoločnosti, po podaní návrhu prebiehala diskusia, kontaktoval ju pán F., pán C., teda právny zástupca pána F. a pán N., teda má za to, že nebolo možné, aby sa odporca nezúčastnil záväzkového vzťahu s navrhovateľom, alebo že by nevedel, že by prebiehal obchodný styk. Dodala, že prvýkrát podala na odporcu žalobu už dňa 1.7.2009 na tunajší súd, pričom sa jednalo o konanie o zaplatenie istiny vo výške 81.000,- Eur, na základe tento prvej žaloby vlastne odporca poslal uznanie záväzku, na ktorom rozporuje svoj podpis, pričom toto konanie, ktoré prebiehalo na tunajšom súde ako prvé, bolo zastavené z dôvodu, že nezaplatila súdny poplatok. Na základe dohody o uznaní záväzku bol dohodnutý aj splátkový kalendár, avšak tento odporca nedodržiaval. Jej právny zástupca podal niekedy začiatkom júna trestné oznámenie na neznámeho páchateľa na Úrade justičnej a kriminálnej polície v Bratislave pre podozrenie z trestného činu podvodu, nakoľko odporca uviedol, že to on nepodpisoval, a preto z opatrnosti podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktoré bolo prijaté. V rámci svojej výpovede predložila súdu kópiu oznámenia poštovej banky zo dňa 24.6.2011, nakoľko tento peňažný ústav požiadala, aby oznámil, kto jej poslal peniaze šekovou poukážkou v roku 2007, pričom sa malo jednať o prvú platbu odporcu za dodaný tovar v rámci ich spolupráce, avšak poštová banka jej oznámila, že takúto súčinnosť a takúto informáciu môže poskytnúť iba súdu. Doplnila, že platby boli zasielané aj z Č. A. v roku 2009.
Na pojednávaní konanom dňa 5.9.2011 štatutárna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že keď sa osobne pozrela na odporcu, uviedla, že odporca nebol tou osobou, s ktorou rokovala niekedy v roku 2008 v hoteli Z. M. A. ani tou osobou, s ktorou rokovala v tom istom roku na parkovisku na V. L. M. A.. Na parkovisko vtedy prišiel človek, ktorý si mal vybrať okuliare, domnievala sa, že to bol odporca, avšak odvtedy to boli tri roky, a teda nevedela to presne uviesť. Osoba, ktorá s ňou jednala, nespochybňovala to, že je to osoba C. N., hovorila o svojej firme, o svojej spoločnosti v Košiciach, o svojich plánoch, pričom odporca má svoje IČO a k navrhovateľovi ho priviedol pán K., bol to obchodný zástupca, v roku 2007, ktorý uviedol, že osobne uzatvoril s pánom N. objednávku. Doplnila, že pre obchodný styk nie je podstatné, ako sa kto podpíše, aký má kto hlas a či ho pozná, ale je podstatné, že tovar bol odobratý subjektom C. N. s konkrétnym IČO-m, pričom každý je zodpovedný za svoje podnikanie a svoju firmu.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 5.9.2011 zotrval na podanom návrhu. Poukázal na skutočnosť, že bolo preukázané, že tovar bol dodávaný, čo vyplýva aj z potvrdení zásielkových služieb, ktoré doručovali tovar odporcovi. Buď bol na týchto preberacích protokoloch pán N., teda odporca, alebo pán Q. F.. Zo začiatku boli uhrádzané čiastočné platby za dodaný tovar, teda majú za to, že došlo aj k uznaniu záväzku. V roku 2009 navrhovateľ zaslal odporcovi list, v ktorom mu dával návrhy, ako riešiť vzniknutú situáciu, t.j. buď zaplatiť za dodaný tovar peniaze, alebo vrátiť tovar, pričom list bol zasielaný na adresu C. N. - Q. J., V. XX, A. a na adresu W. K. X, T., kde má odporca sídlo, pričom z bratislavskej adresy sa list vrátil ako nedoručený, avšak z T. sa nevrátil, teda majú za to, že odporca prebral uvedený list, a teda už v tom čase vedel o tom, že bol obchodný styk medzi navrhovateľom a odporcom. Doplnil, že pokiaľ na preberacom protokole za odporcu preberal aj pán Q. F., osobne hovoril s týmto pánom, pričom mu povedal, že je spolupracovník odporcu na základe nejakého zmluvného vzťahu, ktorý medzi nimi existoval, teda medzi účastníkmi konania prebiehal obchodný styk a existoval medzi nimi obchodný vzťah.
Na otázky samosudcu štatutárna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že si vôbec neoverila totožnosť osoby, ktorá sa predstavila ako C. N., nakoľko mala IČO, DIČ, výpis z obchodného registra, pričom nemala dôvod overovať totožnosť a navyše mala doporučenie od pána K. - obchodného zástupcu. Doplnila, že objednávky sa realizovali buď telefonicky alebo e-mailom. Písomné objednávky sa už nerealizovali, resp. neboli zasielané písomné objednávky poštou.
Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 5.9.2011 uviedol, že štatutárnu zástupkyňu navrhovateľa vidí na pojednávaní prvýkrát, nikdy nebol v R. ani v W., žiadne z listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise a ktoré predložil navrhovateľ, t.j. dohoda o dodaní záväzku, nejaká dohoda o rámcovej spolupráci, resp. nejaké preberanie tovaru nikdy nepodpisoval. Doplnil, že podniká už 5 rokov a je mu čudné, ak niekto zašle niekomu uznanie záväzku bez toho, aby to podpísal dlžník v neprítomnosti veriteľa, resp. aby bol jeho podpis notársky overený. Na otázky sudcu uviedol, že telefón s telefónnym číslom XXXXXXXXXX nikdy neregistroval a nepoužíval, avšak používal ho jeho obchodný zástupca pán Q. F., občan Č. T., ktorý pre neho pracoval na základe mandátnej zmluvy, ktorú uzatvorili. S týmto pánom sa zoznámil v A. skrz nejakých ľudí a tento pre neho vykonával úkony. V minulosti s ním nemal žiadne problémy a spoluprácu ukončili na základe ústnej dohody, pričom jeho úlohou bolo aj dojednávať za odporcu, teda za neho obchody. V žiadnom prípade nepodpisoval a nepodával za odporcu daňové priznania.
Právny zástupca odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že žiadne listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise, t.j. objednávky, dohody o uznaní záväzku, resp. rámcové zmluvy odporca nikdy nepodpísal, teda majú za to, že nedošlo k uzatvoreniu obchodu, nakoľko konala tretia im neznáma osoba, pričom k tejto osobe sa oni vyjadrovať nebudú. Odporca tovar neobjednával, neprevzal, teda nemôžu preukázať ani to, či bol skutočne dodaný, v akom množstve, v akej kvalite, nakoľko toto odporca neprevzal. S poukazom na uvedené skutočnosti preto odporca odmieta uhradiť žalovanú sumu v prospech navrhovateľa.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 19.12.2011 uviedol, že z vykonaných dôkazov a listín, ktoré boli predložené navrhovateľom je zrejmé, a to najmä zo správy F. Ú. T., že v rozhodnom období, kedy prebiehala obchodná spolupráca medzi navrhovateľom a odporcom, bolo evidované u odporcu cezhraničné dodanie tovaru na Slovensko, teda odporca daný tovar prevzal a zaviedol ho v účtovníctve, čím potvrdil, že vedel o obchodovaní, obchodnej spolupráci, nakoľko toto je dôležité minimálne ohľadom platenia DPH. Už toto cezhraničné dodanie tovaru ohľadne DPH má za následok, že odporca sa nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za obchodovanie a jeho výsledok. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že prepravná spoločnosť, ktorá dodala tovar, teda tovar bol prevzatý odporcom, čo vyplynulo aj z potvrdenia o dodaní tovaru, pričom kuriér prepravnej spoločnosti musí legitimovať, resp. mal byť legitimovať osobu, ktorej tovar odovzdal. Toto preukazuje, že to prevzal odporca. Pokiaľ odporca nepreukáže opak, máme za to, že tovar prevzal on. K mandátnej zmluve uviedol, že toto nepovažuje za hodnoverný dôkaz, nakoľko keď sa telefonicky kontaktoval s Q. F., tak tento mu potvrdil, že odporca o obchodovaní s navrhovateľom vedel a takisto potvrdil a vyplýva to aj zo sledu udalostí, že pokiaľ mandátna zmluva hovorí o tom, že pán Q. F. mal disponovať s plnou mocou, a túto skutočnosť odporca nepotvrdil, je zrejmé, že to ani nepotvrdí, aj keď ju možno pán Q. F. na podpisovanie zmlúv mal. Zmluva o obchodnej spolupráci bola dohodnutá na osobnom stretnutí, kde však k podpise zmluvy nedošlo. Ak by tam aj bol pán F., tento mohol v zmysle mandátnej zmluvy rokovať o obchodných podmienkach, aj keď nemohol podpisovať zmluvu. Keď sa potom neskôr vrátila zmluva podpísaná, bol to pán N., teda odporca, ktorý túto zmluvu podpísal. Tovar bol aj čiastočne zaplatený, o čom svedčí e-mailová komunikácia medzi odporcom a navrhovateľom. S poukazom na tú skutočnosť má teda čiastočné plnenie za následok uznanie dlhu, čo hovorí v prospech navrhovateľa. K písomnému prehláseniu pána Q. F., ktorý v podstate prevzal záväzok, uviedol, že takéto prehlásenie by bolo možné subsumovať pod § 531 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. to možno vykladať podľa § 533, ktorý hovorí o pristúpení k záväzku so súhlasom veriteľa.
Právny zástupca odporcu na tomto pojednávaní uviedol, že pokiaľ právny zástupca navrhovateľa sa odvolal na protokol o dodaní tovaru, z týchto protokolov, ktorých kópie sa nachádzajú v spise, nie je zrejmé, kto bol kuriérom a komu ho dodával, nakoľko sa tam nachádzalo uvedenie osoby a podpisy, pričom odporca spochybnil, že by to boli jeho podpisy. Poukázal na výsluch samotnej konateľky navrhovateľa, ktorá vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že pri rokovaní vystupovala nejaká iná osoba, ktorá sa vydávala za pána C. N.Y., čiže sa nejednalo o nejakú tretiu osobu, ale táto osoba sa vydávala za odporcu, táto osoba následne uzatvorila zmluvu a vlastne aj objednávala tovar od navrhovateľa a vykonávala následné úkony. Pokiaľ sa týka konania tejto osoby, poukázal na ust. § 13 až 16 Obchodného zákonníka, pričom je zrejmé, že sa nejedná o konanie osoby alebo o konanie na základe plnomocenstva, ktorá by zastupovala odporcu, ale sa jedná o tretiu osobu, ktorá sa vydávala za odporcu, pričom k tomuto konaniu nedošlo ani v prevádzkarni podniku ani v prevádzkarni odporcu. Z tohto teda vyplýva, že k dodaniu tovaru nedošlo odporcovi, ale nejakej tretej osobe, ktorá sa vydávala za odporcu.
V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
Podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
Podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Na základe vykonaného dokazovania, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a po zhodnotení ďalších vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ dodal subjektu označenému identitou odporcu tovar, čo vyplynulo z faktúr a ďalších listinných dôkazov, ktoré navrhovateľ predložil. Navrhovateľ oprel svoj nárok i o tú skutočnosť, že medzi navrhovateľom a odporcom bola podpísaná dohoda o uznaní finančného záväzku a dohoda o jeho splácaní dňa 18.9.2000, dohoda o obchodných podmienkach na dodávku tovaru podľa rámcovej objednávky dňa 15.11.2008, a teda je nesporné, že tovar bol dodaný a prevzatý odporcom. Oproti tomu odporca tvrdil, že podpis na dohode o uznaní finančného záväzku a dohode o jeho splácaní zo dňa 18.9.2009 nie je jeho podpisom, takisto nie je jeho podpisom ani podpis na dohode o obchodných podmienkach na dodávku tovaru podľa rámcovej objednávky zo dňa 15.11.2008 a tiež spochybnil aj podpisy na navrhovateľom predložených protokoloch o dodaní tovaru od kuriérskych služieb. Uviedol, že štatutárnu zástupkyňu navrhovateľa nepozná, s navrhovateľom nikdy neobchodoval a nepodpísal s ním ani žiadne dohody ani iné kontrakty. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že štatutárna zástupkyňa navrhovateľa nepoznala odporcu ako osobu, s ktorou rokovala. Nebola si istá, či je to osoba, s ktorou sa už niekedy videla. O tejto skutočnosti mala pochybnosti. V konaní bolo preukázané, že odporca spolupracoval s osobou Q. F., s ktorou mal uzatvorenú mandátnu zmluvu, ktorá bola uzatvorená dňa 8.1.2008. V tejto mandátnej zmluve boli v článku III. vymedzené činnosti mandatára. Mandatár bol oprávnený zastupovať mandanta, t.j. odporcu pri vyjednávaní a dohadovaní obchodných podmienok jednotlivých zmlúv (nie však pri uzatváraní zmlúv). V konaní bol navrhovateľom predložený listinný dôkaz, a to prevzatie záväzku pánom Q. F., N..XX.X.XXXX, na základe ktorého tento prevzal záväzok odporcu voči navrhovateľovi v celkovej výške 79.179,71 Eur a zaviazal sa k jeho úhrade. V tomto prevzatí záväzku Q. F. uviedol, že spolupracoval s odporcom, odporcu zastupoval a rovnako jeho menom konal i v čase kedy sa dojednávali objednávky a odoberal tovar od navrhovateľa, podpísal odberateľskú zmluvu a dojednal objednávky s navrhovateľom, a preto sa cíti za celú transakciu zodpovedný a chce vyššie uvedený záväzok vyrovnať. Z tohto listinného dôkazu mal teda súd za preukázané, že to bol práve Q. F., ktorý rokoval s navrhovateľom, dojednával s ním objednávky, odoberal tovar a podpísal aj odberateľskú zmluvu. Q. F. mal na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy zo dňa 8.1.2008 k dispozícii všetky identifikačné údaje odporcu, zneužil tieto údaje a v mene odporcu rokoval s navrhovateľom. V konaní bolo ďalej zistené, že podpisy na dohodách ako aj na potvrdeniach o prevzatí tovaru, ktorý mal prevziať odporca, nie sú totožné s podpismi odporcu. Tieto skutočnosti v spojení s ďalšími skutočnosťami teda preukázali, že to nebol odporca, ktorý objednával, spolupracoval a preberal tovar od navrhovateľa. Bolo dostatočne preukázané, že to bol práve Q. F., ktorý tieto činnosti vykonal pod identitou odporcu na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy zo dňa 8.1.2008. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by sa pán Q. F. tejto činnosti dopúšťal v sídle alebo v prevádzkarni odporcu, čím by týmto konaním zaväzoval odporcu, z tohto dôvodu preto nevznikol záväzok medzi navrhovateľom a odporcom. Štatutárna zástupkyňa poukázala na skutočnosť, že odporcu jej odporučil obchodný zástupca Ľ. K., avšak samotná štatutárna zástupkyňa navrhovateľa počas trvania obchodnej spolupráce neuskutočnila žiadny úkon, ktorý by smeroval k overeniu identity, resp. totožnosti osôb, resp. osoby, ktorá sa vydávala za osobu odporcu. Len na základe odporučenia obchodného zástupcu bez toho, aby si overila totožnosť osoby, s ktorou bola podpísaná dohoda o obchodných podmienkach na dodávku tovaru podľa rámcovej objednávky, dodávala (v domnení, že dodáva odporcovi) tovar, ktorý bol aj čiastočne uhrádzaný, a preto pokračovala v obchodnej spolupráci. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepreukázal, že to bol práve odporca, ktorému bol tovar dodaný a ktorému vznikol záväzok za dodaný tovar zaplatiť. Samotný navrhovateľ tým, že podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu podvodu, pripustil, že v uvedenej veci došlo k podvodu, a teda spochybnil, že tovar bol dodaný práve odporcovi. I táto skutočnosť má za následok tú skutočnosť, že súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
Súd rovnako zamietol aj návrh právneho zástupcu navrhovateľa, aby súd do konania pribral znalca z odboru písmoznalectvo a aby vypočul ako svedka pána Ľ. K., obchodného zástupcu vzhľadom k tomu, že z listinných dôkazov, a to z prevzatia záväzku, ktorý urobil pán Q. F., mal súd za preukázané, že tento je osobou zodpovednou za celú transakciu, nakoľko priznal, že odporcu zastupoval a konal jeho menom v čase, kedy objednával tovar od navrhovateľa a tento preberal, podpísal odberateľskú zmluvu a dojednal objednávky s navrhovateľom. Táto skutočnosť teda vyvracia to, že to bola osoba odporcu, ktorá vykonávala objednávky, odoberala tovar a ktorej vznikla povinnosť za uvedený tovar zaplatiť. Súd je toho názoru, že obchodný zástupca nebol prítomný pri rokovaniach navrhovateľa s osobou, ktorá vystupovala ako osoba odporcu. Samotná skutočnosť, že obchodný zástupca mohol predstaviť navrhovateľovi odporcu ako potencionálneho zákazníka nemá vplyv na to, že odporca nevstúpil do obchodného vzťahu s navrhovateľom.
Pokiaľ sa právny zástupca navrhovateľa domáhal, aby súd do konania pripustil na strane odporcu pána Q. F., N..XX.X.XXXX, ktorý by mal vystupovať ako odporca v II. rade, súd tento návrh zamietol s poukazom na tú skutočnosť, že pokiaľ Q.Í. F. prevzal záväzok za odporcu, k tomuto prevzatiu došlo bez súhlasu navrhovateľa ako veriteľa, čiže k prevzatiu dlhu nedošlo, pričom pán Q. F. nepristúpil ani k záväzku ako to má na mysli ust. § 533 Občianskeho zákonníka právny zástupca navrhovateľa, nakoľko sa pán Q. F. písomne s veriteľom nedohodol, že splní za dlžníka peňažný záväzok, s poukazom na túto skutočnosť preto osoba pána Q. F. nie je nositeľom hmotného práva, o ktoré v tomto konaní ide, nakoľko podaným návrhom si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie istiny titulom uzatvorenej kúpnej zmluvy, pričom pán Q. F. nebol účastníkom kúpnej zmluvy ani skutkový základ návrhu, na základe ktorého si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie dlžnej sumy by nesvedčil o tom, že pán Q. F. bol účastníkom záväzkového vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom. S poukazom na uvedené skutočnosti preto súd návrh právneho zástupcu navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Súd rovnako zamietol i návrh právneho zástupcu, aby súd konanie prerušil až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Bratislava II., odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality pod sp.zn. Č.: Y.-XXX/OEK-A.-XXXX-Z. vzhľadom k tomu, že v trestnom konaní sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu, nakoľko návrh navrhovateľa smeroval na zaplatenie dlžnej sumy voči odporcovi, pričom navrhovateľ si neuplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie tejto sumy titulom náhrady škody, ako by to bolo možné v prípade, kedy by bol zistený páchateľ trestného činu, pričom z listinného dôkazu predloženého navrhovateľom, na základe ktorého pán Q. F. prevzal záväzok voči navrhovateľovi, je zrejmé, kto s ním obchodoval, objednával a odoberal tovar.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenia práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Účelne vynaložené trovy konania odporcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor (odporcovi bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 1-ice) vo výške 1.530,- Eur, z náhrady hotových výdavkov za fotenie zo spisu vo výške 10,32 Eur a z trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené nasledovne:
Právny zástupca odporcu si uplatnil odmenu za 8 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odporcu, nahliadnutie do spisu dňa 25.8.2011, ďalšia porada s klientom dňa 30.8.2011, účasť na pojednávaniach dňa 5.9.2011 a 30.11.2011, vyjadrenie k dokazovaniu zo dňa 16.12.2011 a účasť na pojednávaní konanom dňa 19.12.2011), za 1 úkon právnej služby prináleží právnemu zástupcovi odporcu odmena vo výške 526,13 Eur, súd však priznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu iba za 6 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odporu, ďalšia porada s klientom dňa 30.8.2011, účasť na pojednávaní dňa 5.9.2011, 30.11.2011 a 19.12.2011, t.j. 6x 526,13 Eur, spolu 3.156,78 Eur. Tiež mu priznal k priznaným úkonom právnej služby aj 6x režijný paušál každý vo výške 7,41 Eur, spolu 44,46 Eur.
Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu aj náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, a to náhradu za cestovné z Bratislavy do Ružomberka a späť, právny zástupca odporcu si uplatnil náhradu za cestovné za dni 25.8.2011 (nahliadnutie do spisu) a na pojednávania konané na Okresnom súde Ružomberok dňa 5.9.2011, 30.11.2011 a 19.12.2011. Súd však priznal právnemu zástupcovi odporcu iba náhradu cestovného za cesty vykonané z Bratislavy do Ružomberka a späť na pojednávania, nakoľko podľa názoru súdu pokiaľ súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu za odmenu za úkon právnej služby - nahliadnutie do spisu, neprináleží mu ani náhrada hotových výdavkov za uvedený úkon právnej služby, súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu cestovného za cesty vykonané z Bratislavy do Ružomberka a späť (vzdialenosť Bratislava - Ružomberok a späť 522 km, základná náhrada sadzby za 1km/0,183 Eur, spotreba pohonných hmôt podľa technického preukazu použitého motorového vozidla 6,6 l/100 km, cena pohonných hmôt 1,333 Eur/1 liter, 1,392 Eur/1 liter a 1,392/1 liter), teda za cestu vykonanú dňa 5.9.2011 mu priznal paušálnu náhradu 95,52 Eur a náhradu za pohonné hmoty 45,92 Eur, spolu 141,44 Eur, za cestu vykonanú dňa 30.11.2011 paušálnu náhradu 95,52 Eur a náhradu za pohonné hmoty 47,96 Eur a za cestu vykonanú dňa 19.12.2011 paušálnu náhradu vo výške 95,52 Eur a náhradu za pohonné hmoty 47,96 Eur. Náhrada hotových výdavkov za cestu vykonanú dňa 5.9.2011 tak predstavovala sumu 141,44 Eur, pri ďalších dvoch cestách dňa 30.11.2011 a 19.12.2011 došlo k sčítacej chybe, nakoľko právny zástupca odporcu nesprávne spočítal paušálnu náhradu a cenu za pohonné hmoty vo výške 143,88 Eur, pričom pri obidvoch cestách malo byť správne vyčíslené 143,48 Eur, a teda súd mu priznal za každú z týchto ciest sumu 143,48 Eur.
Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu aj náhradu za stratu času za čas strávený na ceste z Bratislavy do Ružomberka a späť na pojednávania konané na Okresnom súde Ružomberok dňa 5.9.2011, 30.11.2011 a 19.12.2011, právny zástupca odporcu si uplatnil náhradu 2x 8 polhodín, každá vo výške 12,35 Eur, teda za každú cestu mu prináleží náhrada za stratu času vo výške 197,60 Eur, spolu za tri cesty vo výške 592,80 Eur.
Pokiaľ si právny zástupca odporcu uplatnil aj odmenu za úkony právnej služby, a to za nahliadnutie do spisu dňa 25.8.2011 a za vyjadrenie k dokazovaniu predloženému na pojednávaní zo dňa 16.12.2011, súd právnemu zástupcovi odporcu za uvedené 2 úkony právnej služby odmenu nepriznal a túto mu krátil, nakoľko podľa názoru súdu nahliadnutie do spisu nie je účelne vynaložený úkon právnej služby. Za uvedený úkon bola právnemu zástupcovi odporcu priznaná odmena za prípravu a prevzatie zastúpenia, nakoľko v rámci prípravy a prevzatia zastúpenia je povinný sa oboznámiť s obsahom spisu, teda podľa názoru súdu tento úkon nie je účelne vynaložený úkon právnej služby. Pokiaľ sa týka ďalšieho úkonu právnej služby, a to vyjadrenie k dokazovaniu, ktoré predložil právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 19.12.2011, takéto vyjadrenie k dokazovaniu takisto nebolo účelne vynaloženým úkonom právnej služby, nakoľko okrem toho mal právny zástupca odporcu možnosť sa na pojednávaní vyjadriť a aj sa vyjadril, teda odmena za tento úkon mu bola priznaná v účasti na pojednávaní dňa 19.12.2011, a preto súd z vyššie uvedených dôvodov odmenu za uvedené dva úkony právnej služby mu nepriznal a túto krátil a rovnako nepriznal ani 2x režijný paušál k uvedeným úkonom právnej služby. S poukazom na túto skutočnosť preto súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu ani náhradu hotových výdavkov za uvedený úkon právnej služby, a to cestovné z Bratislavy do Ružomberka a späť dňa 25.8.2011, kedy malo dôjsť k nahliadnutiu do spisu na tunajšom súde.
Celkom boli teda trovy konania priznané vo výške 5.762,76 Eur, z toho trovy právneho zastúpenia boli priznané vo výške 4.222,44 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.