Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29P-124-2011.pdf
PDF · 82.64 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/124/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: P. C., T.. V., N.. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, právne zastúpená: JUDr. Zdeňka Vokálová, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Hlavná č. 61 proti odporcovi: V. C., N.. XX.XX.XXXX, bytom S. Č.. XXX, R., právne zastúpený Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., Kováčska č. 21, Košice, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. R. C., N.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pracovisko Sabinov takto
rozhodol:
manželstvo účastníkov konania P. C., T.. V., nar. XX.XX.XXXX a odporcu V. C., N.. XX.XX.XXXX, ktoré bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Kamenici, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Lipany, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á dz a,
na čas po rozvode z v e r u j e mal. R. C., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok,
u r č u j e otcovi prispievať na výživu mal. R. sumou 200 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť k rukám matky vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,
styk odporcu s mal. R. n e u p r a v u j e,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojim návrhom zo dňa 03.10.2011 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, aby mal. dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti a zo strany odporcu určil výživné 300,-Eur mesačne, styk upraviť nežiadala. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzavreli v roku 2000 z lásky a citovej náklonnosti. Spočiatku ich manželstvo fungovalo normálne, neskôr sa však objavili problémy a v súčasnosti je vzťah už vážne narušený.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva v celom rozsahu súhlasil, súhlasil so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, pričom navrhoval výživné vo výške 100,-Eur. Taktiež súhlasil s tým, aby sa styk s mal. dieťaťom neupravoval.
Opatrovník vo svojej správe zo dňa 8.12.2011 uviedol, že sa nemôže vyjadriť k rodinným a výchovným pomerom, nakoľko matka sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava.
Maloletá spolu so svojou matkou a starou matkou žijú v 2-izbovom byte v Anglicku, byt je čiastočne zariadený a maloletá má k dispozícii všetky potrebné veci.
Účastníci konania inú vyživovaciu povinnosť nemajú.
Navrhovateľka má príjem X.XXX,- Eur z hlavného zamestnania a má aj vedľajšie zamestnanie. Pracuje pre agentúru taktiež ako zdravotná sestra a podľa potreby je k dispozícii, kedy ju zavolajú. Tento príjem nie je stály a je od X.XXX,-Z. do X.XXX,- Eur, t.j. v roku 2011 mala priemerný príjem asi X.XXX,- Eur. Čo sa týka výdavkov, tieto pozostávajú z nájomného asi 510,- Eur mesačne; 100,- Eur poplatok za služby, ktoré mesto poskytuje; 70,- Eur plyn a elektrina; 40,- Eur voda; 70,- Eur mesačne za poistné za auto; 150,- Eur výdavky na benzín; 120,- Eur cestná daň ročne; 100,- Eur oblečenie a hygienické potreby a asi 500,- Eur výdavky na stravu.
Odporca uviedol, že naposledy pracoval ako upratovač, pričom jeho čistý mesačný príjem bol asi X.XXX libier, avšak zo zamestnania odišiel sám vzhľadom k tomu, že bol po tom, ako ho navrhovateľka vyhodila z bytu na tom psychicky zle. Jeho výdavky spočívali v platbe za byt vo výške 695 libier; za plyn 60 libier a za elektrinu 20 libier. Predtým pracoval v Anglicku asi od r. 2004 na farme, potom navrhovateľka pracovala ako opatrovateľka a on tejto rodine taktiež pomáhal. Až neskôr sa zamestnal v centre, kde pracoval dlhodobo. V súčasnosti je nezamestnaný, zaradený do evidencie na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Prešov, pracovisko Lipany, zatiaľ nepoberá žiadnu dávku, avšak má k dispozícii úspory, z ktorých si zabezpečuje svoje životné potreby.
Podľa § 22 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej v texte ZR), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Predmetným dokazovaním bolo preukázané, že vzťah účastníkov je vážne narušený. Ich manželstvo bolo normálne asi do roku 2004, kedy spolu vycestovali za prácou do Anglicka a počas tejto navrhovateľka mala záujem o založenie rodiny, čo odporca nechcel. Postupne nastali problémy týkajúce sa nedostatku finančných prostriedkov, vzájomnej nekomunikácie a následne z toho plynúcich nedorozumení a hádok. Tieto vyústili až do odchodu zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka k odporcovi už nič necíti a nevidí šancu na obnovu spolužitia. Vzhľadom na postoj navrhovateľky, s rozvodom súhlasil aj odporca a taktiež nevidel šancu na obnovu spolužitia. S poukazom na všetky tieto skutočnosti potom súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel, keďže vzťah je nefunkčný, manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je tu šanca na obnovu spolužitia.
Podľa § 113 O.s.p., je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Keďže z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, súd rozhodol aj o úprave pomerov k tomuto dieťaťu. O maloletého sa riadne a po každej stránke stará matka, ktorá má k tomu vytvorené vhodné podmienky, takže súd jej zveril maloletú do osobnej starostlivosti. Zo strany odporcu potom súd určoval výživné. Matka navrhovala pôvodne výživné vo výške 300 Eur, neskôr uviedla, že by súhlasila aj s výživným vo výške 200 Eur. Odporca navrhol výživné vo výške 100 Eur. Vzhľadom na pomery odporcu, súd mal za to, že je v schopnostiach odporcu uhrádzať výživné vo vyššej výške ako on navrhol a vzhľadom na vek dieťaťa súd mal za to, že odôvodnené potreby maloletého odôvodňujú určenie výživného vo výške 200 Eur, preto súd určil toto výživné. Čo sa týka úpravy styku, vzhľadom na dohodu rodičov, vek maloletej, ako aj tú skutočnosť, že matka uviedla, že nemá problém s tým,a by sa otec stretával s dcérou, má súd za to, že za súčasnej situácie je aj táto úprava styku zodpovedajúca pomerom maloletej a účastníkov konania a v budúcnosti v prípade zmeny pomerov je možné rozsudok, aj v tejto časti zmeniť.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i
náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Po vyhlásení a odôvodnení rozsudku sa prítomní účastníci vzdali práva podať odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Účastníkovi, ktorý sa práva podať odvolanie po vyhlásení rozsudku vzdal, toto právo nepatrí.