Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-43-2023.pdf
PDF · 90.37 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/43/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v spore žalobcu: ACHERON - PIETA, s.r.o., so sídlom Budovateľská 506/2, 059 16 Hranovnica, IČO: 46 095 314, zastúpeného: Mgr. Stanislav Fekete, advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 26/69, 058 01 Poprad, IČO: 37789414, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 1.500,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 21C/27/2020 -136 zo dňa 3.5.2023, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy 1.500,- eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 17.12.2019 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 3.5.2019 boli z účtu žalobcu pôvodne pod obchodným menom MAGURA PRESS, s.r.o. prevedené finančné prostriedky v sume 1.500,- eur na účet žalovanej. V danom čase bol konateľom spoločnosti p. E. B. a prokurista F. G. H.. Uvedenú platbu realizoval F. H. dňa 3.5.2019 prostredníctvom účtu spoločnosti MAGURA PRESS, s.r.o., ktorá dňa 10.12.2019 zaslaná 11.12.2019 z pošty E. (jeden deň pred vznikom funkcie konateľa spoločnosti p. H. 13.12.2019 - poznámka súdu) písomne vyzvala žalovanú na vrátenie peňažných prostriedkov v sume 1.500,- eur.
3. Nebolo sporným, že peniaze titulom pôžičky poslal, zadaním prevodu F. H. na účet žalovanej, ktorá odovzdala vrátenú pôžičku v tom čase manželovi. Pôžičku a jej vrátenie susedovi E. prostredníctvom účtu žalovanej nepoprel F. H., ktorý prevod realizoval. Nepoprel teda vôľu vrátiť peniaze p. E. titulom vrátenia pôžičky. Tvrdeniam týkajúcich sa, že išlo o pôžičku iba pre žalovanú súd neuveril. F. H. nepoprel skutočnosť, keď žalovaná tvrdila, že bol za ňou v obchode si popýtať jej číslo účtu za účelom vrátenia pôžičky manželovi. Naopak uviedol že nič nebránilo žalovanej dať mu číslo účtu jej manžela. Uvedené len potvrdzuje verziu, že adresátom na vrátenie pôžičky bol p. E., nie žalovaná.
4. Ďalšie tvrdenia ktoré boli rozporne tvrdené p. H. spočívali v tom, že žalovanú vyzvali na plnenie po tom, čo ho na platbu upozornil konateľ spoločnosti p. B., tzv. po ôsmich mesiacoch po realizácii prevodu platby. Naopak v trestnom konaní tvrdil ,,Keďže som mal súkromný účet v G. tak ako firemný, posielal som jej peniaze cez aplikáciu v telefóne a omylom som jej peniaze poslal z firemného účtu. Pani E. som na to hneď upozornil, kde som jej uviedol, že som jej peniaze poslal z firemného účtu a keď mi bude vracať peniaze, nech tam uvedie chybná platba. Súd preto uveril verzii žalovanej, že až keď mu dala
peniaze 1.000,- eur na sprostredkovanie auta a videla, že z toho nič nebude, podala trestné oznámenie a chcela peniaze vrátiť, p. H. reagoval protiúderom vo forme mylnej platby, ako jeho modus operandi. Nebolo v konaní preukázané, že p. H. bol upozornený p. B. a účtovníčkou na tvrdenú mylnú platbu.
5. Nešlo o mylnú platbu, ale o vrátenie pôžičky súkromnej osoby p. H. ako konajúcej osoby p. E. ako adresátovi, za použitia finančných prostriedkov žalobcu a účtu žalovanej, v tej dobe manželky adresáta. Vnútorná skutočná vôľa p. H. sa odrazila vo vonkajšom prejave zaslania peňazí na účet žalovanej, ako jeho reakcia prejavu mysle konajúceho, ktorá si našla adresáta. Prevod platby tak predstavoval vedomú aktivitu. Nemožno sa sústrediť iba na vonkajší prejav, pretože zásada autonómie vôle spočíva práve na prepojení právnych následkov. Prejav vôle p. H. zodpovedá tomu čo ako konajúci skutočne zamýšľal, tzv. vrátenie pôžičky, ktorá si v konečnom dôsledku našla oprávneného zo záväzku. V uvedenom prípade je potrebné zobrať zreteľ aj na ochranu dobrej viery a očakávaní adresáta. Svojou nečinnosťou cca 8 mesiacov dal najavo žalovanej a jej manželovi, že išlo o zaplatenie dlhu o čom ich mal utvrdiť, že to je v poriadku aj keď ide o peniaze firemné. Zo strany žalovanej tak nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Preto súd žalobu zamietol.
6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP . Úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy si v konaní neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP ).
9. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil vyjadrenia jeho štatutárneho zástupcu vo vzťahu k titulu, v zmysle ktorého poskytol finančné prostriedky žalovanej, ktoré uvádzal nielen v konaní pred súdom prvej inštancie, ale aj v rámci jeho pokusov o mimosúdne vyriešenie predmetnej veci pred samotným podaním žaloby, ako aj v rámci reklamačného konania vo vzťahu k G.. Zo strany žalobcu sa jednalo o mylnú platbu, ktorú v mene žalobcu zrealizoval v tom čase prokurista žalobcu, ktorým bol v tom čase F. G. H.. Ten namiesto platby zo súkromného účtu, ktorý mal v tej istej banke - G. A., pri realizácii svojej súkromnej platby (jednalo sa o poskytnutie pôžičky žalovanej) omylom v rámci tej istej aplikácie na mobilnom telefóne G. použil účet žalobcu. Žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 OZ voči žalovanej, keďže tejto vznikol majetkový prospech na základe plnenia žalobu bez právneho titulu.
10. Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho dôvodu je nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. Ináč by sa totiž súd musel zaoberať otázkou, či medzi účastníkmi nedošlo napr. ku skrytému darovaniu, ktoré by bolo právnym dôvodom plnenia a vylučovalo by nárok na jeho vrátenie z titulu neoprávneného majetkové prospechu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR sp. zn. Cpj 37/78 zo dňa 21.12.1978).
11. Súd si v celom rozsahu osvojil tvrdenia žalovanej, a to bez akýchkoľvek pochybností. Navyše sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, že aktívne legitimovaným je spoločnosť ACHERON – PIETA s.r.o. (predtým MAGURA PRESS s.r.o.), pričom v odôvodnení svojho rozsudku poukazoval na vzájomné vzťahy medzi žalovanou a F. G. H., prípadne možný motív takto zrealizovanej úhrady v tom čase prokuristu žalobcu.
12. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že s rozsudkom súdu prvej inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje a odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné. K dôvodom odvolania sa bližšie nevyjadrovala.
13. Žalobca v následnom vyjadrení zotrval na podanom odvolaní a na jeho odôvodnení.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu o zaplatenie 1.500,- eur s príslušenstvom, titulom bezdôvodného obohatenia, zamietol.
16. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP ).
17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 195 až 210 CSP .
18. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.
19. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP , pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno mu nič vyčítať. Rovnako súd svojim postupom neznemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
21. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia, a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.
22. Súd prvej inštancie sa zaoberal všetkými podstatnými argumentami prednesenými stranami v spore, pričom s prihliadnutím na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, hodnoteniu dôkazov vykonaných prvoinštančným súdom nemožno nič vytknúť, ako aj vykonané právne posúdenie, nebolo možné rozhodnúť inak ako žalobu žalobcu zamietnuť z dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.
23. Vzhľadom na to, že odvolateľ v odvolacom konaní použil argumenty, ktoré boli použité i v konaní pred súdom prvej inštancie, a na ktoré dal uspokojivú odpoveď už súd prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné opätovne na argumenty obsiahnuté v odvolaní reagovať a opakovať dôvody, ktoré sú už obsahom napadnutého rozsudku.
24. Napriek tomu na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že čo sa týka právneho titulu vydania bezdôvodného obohatenia, jeho právnym základom je plnenie získané bez právneho dôvodu. V danom prípade však tento predpoklad nebol naplnený.
25. Vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že dňa 3.5.2019 boli z účtu žalobcu prevedené finančné prostriedky v sume 1.500,- eur na účet žalovanej. Uvedenú platbu realizoval F. G. H., v tom čase prokurista žalobcu. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že túto platbu realizoval za účelom vrátenia pôžičky p. F. E., v tom čase manželovi žalovanej.
26. Argumentácia žalobcu spočívajúca v tom, že F. G. H. túto platbu omylom realizoval z účtu žalobcu, namiesto svojho súkromného účtu, neobstojí, pretože nešlo o mylnú platbu, ale o vrátenie pôžičky p. F. G. H. p. F. E. za použitia finančných prostriedkov žalobcu a účtu žalovanej, v tom čase manželky p. F. E.. Zo strany žalovanej tak nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.
27. V každom prípade ak týmto konaním bývalého prokuristu žalobcu F. G. H. vznikla žalobcovi škoda, jej náhrady sa môže domáhať v konaní o náhradu škody, ako to správne poznamenal aj súd prvej inštancie.
28. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/2004 , III. ÚS 209/2004 , II. ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i vo výroku o nároku na náhradu trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP ).
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ).