Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_0T-13-2011.pdf
PDF · 94.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-0T/13/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom pre prípravné konanie Mgr. Markom Anovčinom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.12.2011 v Bánovciach nad Bebravou takto
rozhodol:
obžalovaný U. F., nar. XX.XX.XXXX v Q. nad Q., trvale bytom K. C. č. XX
j e v i n n ý, ž e
dňa 30.11.2011 v čase o 09.22 hod. v Bánovciach nad Bebravou bez prítomnosti alkoholu v dychu po ulici SNP ako vodič riadil motorové vozidlo zn. Citroen Jumper EČ: Q. XXXBI, hoci mu bol rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2T 41/2010 -166 zo dňa 16.06.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3To/91/2011 -191 zo dňa 26.09.2011 právoplatným dňa 26.09.2011 uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 36 mesiacov,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti,
č í m s p á c h a l
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona .
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m) , § 38 ods. 4 Trestného zákona , na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1 , ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 / päť / rokov.
odôvodnenie:
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou vykonal v predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, čítaním zápisnice o výsluchu svedkyne L.. L. F. z prípravného konania a oboznámením listinných dôkazov a zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný U. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 30.11.2011 bol na deviatu hodinu dohodnutý s policajtom ohľadne priestupku a mal si prevziať nové rozhodnutie. Na políciu prišiel na vozidle Citroen Jumper, ktoré zaparkoval na ulici pred dopravným inšpektorátom. Nebol si vedomý toho, že má platný zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, čakal na doručenie dokladov zo súdu, že je to právoplatné alebo zrušené alebo čokoľvek. Ani policajt u ktorého bol, ho nevyzval, aby nešoféroval. Uznesenie Krajského súdu a výzva na odovzdanie vodičského preukazu boli obžalovanému doručené začiatkom decembra, prvý decembrový týždeň 2011. Na polícii bolo obžalovanému povedané, že nové rozhodnutie ohľadne priestupku mu už zaslali domov. Odišiel, otočil sa, zastavila ho hliadka polície, ktorá ho vyzvala na predloženie dokladov od vozidla, jeho dokladov a aby sa podrobil dychovej skúške. Dychová skúška na alkohol bola s negatívnym výsledkom a jeden z policajtov ho oboznámil, že má zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Potom ho na dopravnom inšpektoráte zadržali, kde mu bolo predložené, že rozhodnutie súdu je právoplatné. Ďalej potvrdil, že dňa 26.09.2011 sa zúčastnil verejného zasadnutia na Krajskom súde v Trenčíne, ktorého predmetom bolo odvolanie obžalovaného voči rozsudku, odvolací súd jeho odvolanie zamietol a obžalovaný si vypočul uznesenie a aj poučenie odvolacieho súdu.
Svedok A. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v uvedený deň, presný dátum si už nepamätá, vykonával s kolegom na ulici SNP v Bánovciach nad Bebravou dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Zastavili vozidlo Citoren Jumper, vyzvali vodiča na predloženie dokladov a podrobenie sa dychovej skúške. Dychová skúška bola negatívna a vodič bol následne lustrovaný cez stálu službu obvodného oddelenia a bolo zistené, že má súdom uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Následne bol zadržaný a predvedený na dopravný inšpektorát. Bol to obžalovaný a pohyb vozidla a to, že ho riadi obžalovaný, je zaznamenané videokamerou. Na zistenie, či má obžalovaný uložený zákaz činnosti, vykonali dva telefonáty, a to jeden na stálu službu a druhý svojmu nadriadenému na overenie. Výsledky oboch telefonátov boli zhodné. Ďalší postup bol ten, že obmedzili obžalovaného na osobnej slobode z dôvodu, že riadil motorové vozidlo v zákaze činnosti, a predviedli ho na dopravný inšpektorát. Obžalovaný reagoval na to tak, že si toho nie je vedomý, bol z toho prekvapený, keď mu to povedali.
Svedok U. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nastúpili do služby v deň ako bolo uvádzané v obžalobe, presný dátum si nepamätá, pričom im bolo povedané, aby sa nezameriavali len na meranie rýchlosti, ale aj na iné veci. Šli na tú ulicu, ktorej názov si svedok presne nepamätal a kontrolovali, ako ľudia prechádzajú krížom a skracujú si cestu, kontrolovali svetlá, bezpečnostné pasy. Svedok vzal do ruky kameru, pretože ľudia sa radi vyhovárajú. Kolega zbadal biele auto, pustil maják, stopku, zastavil ho a kontroloval vodiča. Kolega si od vodiča pýtal doklady a mal podozrenie, že vodič má zákaz činnosti, tak volal na stálu službu a potom volal ešte raz a vodiča zobrali na oddelenie, na vypočúvanie. Bol to na hlavnom pojednávaní prítomný obžalovaný. Svedok pri kontrole vodiča stál vedľa a na oznámenie, že obžalovaný má zákaz činnosti, obžalovaný tvrdil, že to nie je možné, že bol v ten deň alebo deň predtým u nich na dopravnom inšpektoráte a nikto mu to nepovedal. Zákon svedkovi ako policajtovi neukladá povinnosť oznámiť obžalovanému, že má zákaz činnosti.
Na hlavnom pojednávaní bola sudcom pre prípravné konanie podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku za súhlasu zúčastnených strán čítaná zápisnica o výsluchu svedkyne L.. L. F. z prípravného konania. Táto odmietla ku skutku vypovedať z dôvodu, že je manželkou obžalovaného.
Na hlavnom pojednávaní boli sudcom pre prípravné konanie v zmysle § 269 Trestného poriadku oboznámené listinné dôkazy z trestného spisu, a to: uznesenie o začatí trestného stíhania a uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: ORP - 20/DI - BN - 2011 zo dňa 30.11.2011, doručenky, Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2T/41/2010 -166 zo dňa 16.06.2011, Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3To/91/2011 - 191 zo dňa 26.09.2011, zápisnica o verejnom zasadnutí konanom dňa
26.09.2011 o 09.00 hod. na Krajskom súde v Trenčíne vo veci 3To/91/2011 , evidenčná kartu vodiča - obžalovaného, odpis registra trestov. Z Rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2T/41/2010 -166 zo dňa 16.06.2011 súd zistil, že obžalovaný bol uznaný vinným z pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 07.10.2009 v čase o 13,00 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra, EČ Q po miestnej komunikácii v obci Chudá Lehota v smere od obce Šišov, kde pri predchádzaní za rodinným domom č. XX nezachoval dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla zn. Š - Octávia, EČ A vodiča F. U., došlo k stretu vozidiel, hoci mu bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 08.04.2009 pod číslom ORP-44-3/DI-PBN-2009 uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov a uložená pokuta vo výške 400 € s právoplatnosťou dňa 08.04.2009, pretože sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, 2/ dňa 24.11.2009 o 00,30 hod. riadil osobné motorové vozidlo zn. Opel Zafira, V. BN339BC v meste Bánovce nad Bebravou od ulice Svätoplukovej na Trenčiansku cestu, kde bol na čerpacej stanici AGIP predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Bánovce nad Bebravou, ktorou bola vykonaná dychová skúška na zistenie alkoholu v dychu elektrickým prístrojom INTOXIMETERS, INC.ST.LOUIS, MO s výsledkom merania 0,17 mg/l, hoci mu bol rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 08.04.2009 pod číslom ORP-44-3/DI-PBN-2009 uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov a uložená pokuta vo výške 400 € s právoplatnosťou dňa 08.04.2009, pretože sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Obžalovanému bol uvedeným rozsudkom uložený trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov nepodmienečne a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní tridsaťšesť mesiacov. Voči rozsudku podal obžalovaný odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na verejnom zasadnutí dňa 26.09.2011. Obžalovaný sa verejného zasadnutia zúčastnil. Odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol a obžalovaný bol prítomný pri vyhlásení rozhodnutia, ako aj pri poučení o opravných prostriedkoch. Uvedený odsudzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2011.
OR PZ v Bánovciach nad Bebravou, Okresný dopravný inšpektorát rozhodnutím zo dňa 14.09.2011 pod č. ORP-44-4/DI-PBN-2009 vyhovel návrhu obžalovaného a povolil obnovu konania vo veci rozhodnutia o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Bánovciach nad Bebravou č. ORP-44/DI-PBN/2009 zo dňa 08.04.2009 a dňa 22.11.2011 vydal nové rozhodnutie o priestupku č. ORP-44-7/DI-PBN-2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2011, a ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb.
Z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že obžalovaný sa od 27.11.2004 dopustil celkovo 8 priestupkov, za ktoré mu bola uložená bloková pokuta. Obžalovaný sa na úseku cestnej dopravy dopustil dňa 23.08.2006 aj ďalšieho priestupku, keď predchádzal vozidlo na mieste, kde je to zakázané, za čo mu bola uložená pokuta. Vodičský preukaz mu bol zadržaný dňa 16.02.2009 na základe právoplatného rozhodnutia zo dňa 13.03.2009, ktorý mu bol vrátený dňa 02.03.2010. Zákaz činnosti bol obžalovanému uložený od 16.02.2009 do 16.08.2010 na základe rozhodnutia Dopravného inšpektorátu zo dňa 08.04.2009. Od zvyšku zákazu činnosti bolo upustené dňa 19.02.2010.
Obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, pričom v troch prípadoch sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený. Pokiaľ ide o nezahľadené rozhodnutia, tak obžalovaný bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.04.2008 v konaní 3T/17/2008 pre trestný čin podľa § 250 ods. 1 , ods. 4 písm. b) , § 248 ods. 1 , ods. 3 ods. 3 , § 249a ods. 1 , § 250a ods. 1 a ods. 3 ods. 3 ods. 3 ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky, t.j. do 08.04.2011. Naposledy bol obžalovaný právoplatne odsúdený vyššie uvedeným Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2T/41/2010 -166 zo dňa 16.06.2011, ktorý v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3To/91/2011 - 191 zo dňa 26.09.2011 nadobudol právoplatnosť dňa 26.09.2011.
Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zo spáchania žalovaného skutku bol obžalovaný usvedčovaný predovšetkým dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný
bol usvedčovaný najmä vlastnou výpoveďou, keď sa priznal, že dňa 30.11.2011 ako vodič riadil motorové vozidlo, ďalej svedeckým výpoveďami policajtov, ktorí obžalovaného ako vodiča kontrolovali, a to A. P. a U. R. a taktiež listinnými dôkazmi, a to predovšetkým Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2T/41/2010 -166 zo dňa 16.06.2011, Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 3To/91/2011 - 191 zo dňa 26.09.2011 a zápisnicou o verejnom zasadnutí konanom dňa 26.09.2011 o 09.00 hod. na Krajskom súde v Trenčíne vo veci 3To/91/2011 . Z uvedených listinných dôkazov je nepochybne preukázané, že dňa 30.11.2011 tu existovalo právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bol obžalovaný odsúdený za trestnú činnosť, a ktorým bol obžalovanému uložený zákaz činnosť viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 36 mesiacov, pričom evidentne tento zákaz platil aj dňa 30.11.2011. Z výpovede obžalovaného a svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní je jednoznačne a bez pochybností preukázané, že obžalovaný dňa 30.11.2011 riadil ako vodič motorové vozidlo, teda konal presne tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Uvedeným konaním sa obžalovaný dopustil jednoznačne prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona , keď vykonával dňa 30.11.2011 činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.
Obrana obžalovaného, spočívajúca v tvrdeniach, že si nebol vedomý zákazu činnosti, a že čakal na doručenie dokladov, prípadne na výzvu, neobstojí. Obžalovaný sa zúčastnil verejného zasadnutia na Krajskom súde v Trenčíne dňa 26.09.2011 vo veci 3To/91/2011 , pričom si vypočul aj rozhodnutie o jeho odvolaní a aj poučenie. Jednoznačne tak vedel, že má zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, a že uvedené rozhodnutie je právoplatné. Zákaz činnosti viesť motorové vozidlá je v danom prípade viazaná na právoplatnosť vyššie označeného rozhodnutia súdu bez ďalšieho, t. j. bez toho, aby k tomuto bolo potrebné obžalovanému čokoľvek doručovať, vyzývať ho na odovzdanie vodičského oprávnenia, prípadne na to, aby nešoféroval. Takáto obrana obžalovaného je účelovo zameraná na to, aby sa vyhol trestnej zodpovednosti a neobstojí tak tvrdenie, že z hľadiska zavinenia ide u neho iba o konanie z nevedomej nedbanlivosti. Obžalovaný v inkriminovanom čase konal v priamom úmysle, teda vedome a chcene riadil motorové vozidlo v čase, keď mal takúto činnosť rozhodnutím súdu zakázanú. Žalovaným konaním obžalovaný porušil záujem spoločnosti na riadnom výkone rozhodnutí štátnych orgánov. S poukazom na úmyselné zavinenie, osobu obžalovaného a jeho predchádzajúci spôsob života, a vážnosť chránených záujmov bola závažnosť jeho konania posúdená vyššia ako nepatrná. Neobstojí ani obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že je otázna zákonnosť súdneho rozhodnutia, ktorým mu bol právoplatne uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v súvislosti s obnovou a novo vydaným rozhodnutím v priestupkovom konaní, na ktorý vo výroku uvedené rozhodnutie súdu nadväzovalo. To, že obžalovanému bola povolená obnova priestupkového konania, bolo v ňom vydané nové rozhodnutie, a že na základe toho si podal aj návrh na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 2T/41/2010 , nič nemení na tom, že v uvedenej veci bol rozsudok dňa 30.11.2011 právoplatný a obžalovaný bol povinný rešpektovať v ňom uložený zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Rozsudok v uvedenej veci nebol doposiaľ zrušený a súd v tomto konaní je povinný ho rešpektovať, vychádzať z neho a nemôže otázku jeho zákonnosti posudzovať ako predbežnú. Rovnako tak nie je prekážkou uskutočnenia hlavného pojednávania a rozhodnutia vo veci okolnosť, že v právoplatne skončenej veci bol podaný návrh na obnovu konania. Obžalovaný bol v konaní 2T/41/2010 právoplatne odsúdený za úmyselnú trestnú činnosť a jeho obranu spočívajúcu v tvrdeniach, že sa mylne domnieval, že zákaz činnosti nemá (či už pre nedoručenie rozhodnutia, alebo výzvy, prípadne inej listiny), nemožno akceptovať a považovať za vierohodnú, a to aj s poukazom na domnienku o znalosti vyhlásených zákonov v zbierke zákonov, pretože inak by sa mohol každý páchateľ trestného činu brániť a vyhnúť sa tak trestnej zodpovednosti tvrdením, že nevedel, že pácha trestný čin, pretože nepozná presne znenie zákona a mylne sa domnieval, že takú a takú skutočnosť vyplývajúcu zo zákona nevedel, lebo mu to nebolo oznámené, doručené, nebol vyzvaný a podobne. Takáto obrana obžalovaného je absurdná.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie a pohnútku páchateľa, na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Berúc do úvahy všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na absenciu poľahčujúcich okolností a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona - teda, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený a okolnosť, že obžalovaný sa sústavne dopúšťa protiprávnej činnosti, a to predovšetkým priestupkov na úseku cestnej dopravy, pričom ani jeho predchádzajúce odsúdenia za trestné činy neprivodili jeho nápravu, je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie účelu trestu uložiť obžalovanému, ktorý si nezobral ponaučenie z predchádzajúcich
odsúdení, a ktorý má sklony páchať protiprávnu činnosť, nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd preto obžalovanému uložil podľa § 348 ods.1 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 4 Trestného zákona a na § 37 písm. m) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, čo je dolná hranica upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona . Na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokov pred spáchaním žalovaného skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
S poukazom na fakt, že žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil v priamej súvislosti s vedením motorového vozidla a s prihliadnutím na jeho predchádzajúci spôsob života, najmä na množstvo záznamov v evidenčnej karte vodiča, súd mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 rokov. Ide o trest prísny, avšak v tomto prípade plne odôvodnený, keďže k náprave a polepšeniu obžalovaného ako vodiča neviedlo ani množstvo pokút, ktoré mu boli uložené za priestupky na úseku cestnej premávky. Súd dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody spolu s uloženým trestom zákazu činnosti bude postačujúci jednak pre resocializáciu obžalovaného ako aj pre účinnú ochranu spoločnosti, pričom najmä trest zákazu činnosti bude spĺňať aj funkciu generálnej prevencie a zároveň funkciu ochrannú vo vzťahu k ostatným vodičom a iným účastníkom cestnej premávky, keď obžalovaný ako nezodpovedný a pravidlá cestnej premávky často porušujúci vodič nebude mať možnosť po dlhšiu dobu viesť motorové vozidlá a obmedzovať a ohrozovať svojim nezodpovedným riadením motorových vozidiel ostatných účastníkov cestnej premávky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku ). Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.