Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12P-77-2011.pdf
PDF · 85 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/77/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti o maloletého P. L., H.. XX.XX.XXXX maloletého Z. F. L., H.. XX.XX.XXXX, deti v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Dunajská Streda, deti rodičov: matka - Á. Z., H.. XX.XX.XXXX, N. Z., M. XXX/X a otec - Z. L., H.. XX.XX.XXXX, R., D. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Véghom, advokátom, Dunajská Streda, Alžbertínske nám. 1203, o úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd maloletého P. L., H.. XX.XX.XXXX a maloletého Z. F. L., H.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný platiť na výživu mal. P. sumu 50 eur mesačne a na výživu mal. Z. sumu 50 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 19.12.2011.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi nasledovne:
Otec je oprávnený stýkať sa s mal. P. a mal. Z. každý víkend od soboty od 9.00 h do nedele 18.00 h s tým, že otec je oprávnený v stanovenom čase si deti od matky prevziať v mieste ich bydliska, matka je povinná deti na styk pripraviť a otec je povinný v stanovenom čase deti matke v mieste ich bydliska vrátiť.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 03.11.2011 sa matka domáhala úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom tak, aby zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal k plateniu výživného vo výške po 100 eur mesačne na každé dieťa od podania návrhu. Z návrhu vyplýva, že maloleté deti sa narodili rodičom z mimomanželského vzťahu, ktorý ukončila matka asi pred rokom. Matka s deťmi býva u svojich rodičov, otec na výživu detí prispieva, ale nedodržiava termín platby, o deti sa zaujíma, stretáva sa s nimi. Matka je na rodičovskej dovolenke, má zvýšené výdavky na deti kvôli ich zdravotnému stavu.
Otec navrhol zveriť deti do striedavej výchovy oboch rodičov, v priebehu konania z tohto návrhu upustil a navrhol upraviť jeho styk s deťmi. Výživné navrhol určiť sumou 50 eur na každé dieťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Podľa výpovede matky rodičia mal. detí nežijú spolu vyše roka, otec na výživu maloletých detí prispieva po 75 eur mesačne, nepravidelne a vo viacerých čiastkach. Matka poberá rodičovský príspevok 190,10 eur mesačne a prídavky na dve deti 2x 22,01 eur mesačne, je nemajetná, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Obe deti trpia astmou (tiež matka), majú predpísané lieky na dlhodobé užívanie, výdavky na ne odhadla matka na 40 eur mesačne spolu. Na ich liečbu používa aj inhalátor, podľa potreby, výdavky matka odhadla na 15 eur spolu na obe deti. Kontroly u lekára absolvujú raz za 5 mesiacov. Mal. P. chodí do škôlky, výdavky s tým má matka na poplatku pre ZRŠ 10 eur ročne, príspevku na čistiace potreby 10 eur za polroka a mesačne na stravnom 25 eur a poplatku 4,98 eur. Deti sa s otcom stretávajú, aj uňho prespávajú, s navrhovanou úpravou styku súhlasila.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že do mája 2011 pracoval v Anglicku, vo firme na výrobu vozidiel, ako lakovník a maliar. Príjem mal 600 libier mesačne netto (podľa dnešného kurzu NBS 714,46 eur). Prácu v zahraničí ukončil pre vážne zdravotné problémy otca a potrebnú starostlivosť oňho, ktorú už jeho matka nezvládala. Evidovaný na úrade práce je od novembra 2011, sociálne dávky nepoberá. Je nemajetný, býva u svojej matky, ktorá ho finančne podporuje spolu so sestrami otca. Je vyučený v odbore maliar- natierač, prácu si hľadá aj sám, prihlásil sa do výberu zamestnancov pre výrobcu vozidiel v Bratislave.
Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloleté deti do starostlivosti matke, keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o deti a výživné určiť s prihliadnutím na zdravotné problémy detí a tým vznikajúce zvýšené výdavky matky.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom, nakoľko sa na nej sami rodičia nedohodli. Vzhľadom na konečný súhlas otca súd na návrh matky aj s prihliadnutím na návrh kolízneho opatrovníka, podľa ktorého správy má matka vytvorené vhodné výchovné prostredie pre riadnu výchovu detí, súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil s prihliadnutím na ich vek (4 a 2 roky) a z neho vyplývajúce všeobecné odôvodnené potreby maloletých detí, na ktoré výdavky sú však výrazne zvýšené pre ich zdravotné problémy a z toho vyplývajúce platby za predpísané lieky a návštevy lekára. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť aj na pomery a schopnosti otca s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav a skutočnosť, že je v súčasnosti evidovaný na úrade práce. Otec je od júna t. r. bez príjmu. Pri určení výšky výživného povinnému rodičovi súd skúma príjmy rodičov za posledných 12 mesiacov. V danom prípade takto za obdobie od decembra 2010 do novembra 2011 vychádza príjem otca v priemere 367,50 eur mesačne. Na základe uvedeného súd za primeranú určil čiastku 50 eur mesačne na každé dieťa, ktoré sumy je schopný otec zo zisteného príjmu platiť a ktoré pokryjú z prevažnej časti aj výdavky na odôvodnených potrebách detí, keďže matka vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom vzhľadom na ich vek vo väčšom rozsahu svojou osobnou starostlivosťou o ne. Styk otca s deťmi súd upravil, nakoľko medzi rodičmi nefunguje zdravá komunikácia, a to podľa návrhu otca, s ktorým matka súhlasila.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok).