Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13T-141-2010.pdf
PDF · 151.06 KB
Case nature
Subarea
13T/141/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Martin v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky JUDr. Veroniky Húšťovej a prísediacich Štefánie Šíblovej a PhDr. Kataríny Tomášovej, v trestnej veci obž. U. U. na hlavnom pojednávaní dňa 19. 12. 2011 takto
rozhodol:
obžalovaný
U. U. G. A. G. Č. I. J. D. , nar. XX. XX. XXXX v Martine, trvale bytom L., Y. Č.. XXXX/X
podľa § 285 písm. a/ Tr. por. sa spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine, sp. zn. 3 Pv 594/09 , pre skutky, že
1/ v presne nezistený deň v roku 2007, po tom, čo na základe plnej moci od firmy Holtrig, spol. s. r.o., prišiel U. U. za D. A., nar. XX.XX.XXXX, do Ivachnovej k domu č. XXX, okr. Ružomberok, s tým, že od A. v mene tejto firmy požadoval sumu 100.000,- Sk /3.319,39 €/, v ktorej bolo zahrnuté vrátenie dlhu, ako aj úrokov z omeškania, ktoré A. dlhoval firme Holtrig, spol. s r.o., a potom čo D. A. tento svoj dlh, t.j. 100.000,- Sk (3.319,39 €/, asi do jedného mesiaca, odkedy ho navštívil U. U., vrátil bez akéhokoľvek dokladu priamo majiteľovi firmy Holtrig, spol. s r.o., - F. W., opätovne prišiel za ním U. U. a začal sa ho pýtať, že z akého dôvodu vyplatil tento dlh priamo F. W., že prečo to nevyplatil cez neho a z tohto dôvodu žiadal od A. sumu 15.000,- Sk /497,91 €/ a to na náklady spojené s vycestovaním do Ivachnovej, pričom D. A. pociťoval zo spôsobu verbálneho prejavu U. U. strach v tom zmysle, že ak by požadovanú sumu U. U. nevyplatil, že sa jemu alebo jeho blízkym môže niečo stať, navyše jeho strach bol umocnený aj o tú skutočnosť, že F. W. ho upozorňoval na to, že U. so svojimi kamarátmi patrí k ľuďom, ktorý je jedno, či ho dolámu, pričom U. U. svojím konaním spôsobil D. A. škodu vo výške 15.000,- Sk /497,91 €/,
2/ v presne nezistenom období roku 2007, požiadal U. U. D. A., M.. XX.XX.XXXX, aby mu P. L. F. R. U. A. S., M. S. Č. D. A. niekedy v zime roku 2007 sprostredkoval pre U. U. jeho známeho, bližšie nestotožneného T. P. z Liptovského Mikuláša, pre ktorého mal U. U. vymáhať pohľadávku, pričom ako zálohu dal P. A. pre U. 25.000,- Sk /829,85 €/, avšak keďže U. v tej veci nekonal, A. telefonicky oznámil U., že bude musieť vrátiť peniaze P., na čo mu U. povedal, že žiadne peniaze nemá vracať a začal sa mu vulgárne vyhrážať zabitím a prikázal mu, aby okamžite prišiel do kaviarne nachádzajúcej sa v Tescu Ružomberok, kde A. prišiel a zo strachu odovzdal U. predmetnú sumu 25.000,- Sk /829,85 €/, pričom A. musel následne z vlastných zdrojov vrátiť sumu 25.000,- Sk /829,85 €/ aj P. a teda U. U. spôsobil svojím konaním D. A. škodu vo výške 25.000,- Sk /829,85 €/,
3/ v presne nezistenom období roku 2007, po tom, čo D. A., nar. 13.06.1979, sprostredkoval pre U. U. na vymáhanie dlhov svojich známych, okrem iných aj bližšie nestotožneného L. B. z Bešeňovej, pre ktorých mal U. vymáhať ich pohľadávky, pričom L. B. a aj iní A. známi odmietli dať U. U. zálohy a po tom, čo následne U. U.I. žiadal od D. A., aby mu zohnal ďalších ľudí na vymáhanie pohľadávok, ktorých sa D. A. už nepodarilo zohnať, začal U. U. požadovať od D. A. vyplatenie súm 10.000,- Sk /331,94 €/, 25.000,- Sk /829,85 €/ a 20.000,- Sk /663,88 €/ a to z dôvodu, že uvedené sumy mali kryť náklady U. v súvislosti s telefonovaním a cestovaním do Ružomberka kvôli A. známym, na základe čoho D. A. odovzdal požadované sumy U. U. bez akýchkoľvek zmlúv a potvrdení, nakoľko z konania a správania U.
mal strach o svoj život a zdravie a rovnako o život a zdravie jeho blízkych, pričom U. U. svojím konaním spôsobil D. A. škodu vo výške 55.000,- Sk /1.825.67 €/,
4/ v bližšie nezistenom období v zime 2007, po tom, čo D. A.Ý., M.. XX.XX.XXXX, sprostredkoval pre U. U. na vymáhanie pohľadávky jeho známeho a tento jeho známy odstúpil dohody s U. U. na vymáhanie jeho pohľadávky, sa U. U. nahneval a oznámil Tichému, že mu z tohto dôvodu dlhuje sumu 200.000,- Sk /6.638,78 €/, pričom sa mu telefonicky vyhrážal fyzickým zlikvidovaním a to takým spôsobom, že mu hovoril, že ho budú pred sebou tlačiť na vozíku, alebo že sa mu stane ešte niečo horšie, na základe čoho mu A. odovzdal bez akéhokoľvek dokladu pred Tescom v Ružomberku sumu 10.000,- Sk /331,94 €/, následne, keď sa U. U. dožadoval ďalších peňazí od D. A. a tento mu nebral mobilný telefón, viackrát volal na mobilné telefónne číslo G.Y. A., M.. XX.XX.XXXX, pričom sa jej pýtal na D. A. s tým, že mu dlhuje nejaké peniaze a že ak chce, tak ho pribijú na dosky a pustia ho dolu Váhom, pričom G. A., keďže pociťovala strach o život jej muža, ako aj o jej vlastný život a život jej detí a taktiež vnímala, že jej manžel D. A. sa skutočne bál o jeho život, tak pod tlakom týchto okolností a v snahe napomôcť jej manželovi D. A.É., ako aj po tom, čo jej to U. U. navrhol, predala rodinný dom v obci I. Č.. XXX, okr. Ružomberok, ktorého vlastníkom bola v tom čase jej matka L. J., a to prostredníctvom Realitnej kancelárie Alpia D. W. podľa zmluvy za sumu 644.000,- Sk /21,.376,88 €/, pričom sa s D. W. dohodla, že ak mu do šiestich mesiacov spolu s manželom vyplatia sumu 644.000,- Sk /21.376,88 €/, tak D. W. prevedie rodinný dom späť na nich, následne G. A. dňa 08.01.2008 D. W. vyplatil sumu 400.000,- Sk /13.277,57 €/, z ktorých bolo hneď vyplatených 200.000,- Sk /6.638,78 €/ U. U., pričom U. U. svojím konaním spôsobil G. A. škodu vo výške 200.000,- Sk /6.638,78 €/ a D. A. škodu vo výške 10.000,- Sk /331,94 €/, 5/ v presne nezistenom období od decembra 2007 do konca januára 2008, t.j. v období keď G. A. predávala rodinný dom jej matky v obci I. Č.. XXX, okr. Ružomberok a to prostredníctvom Realitnej kancelárie Alpia D. W., s ktorým sa dohodla, že ak mu do šiestich mesiacov spolu s manželom vyplatia sumu 644.000,- Sk /21.376,88 €/, tak D. W. prevedie rodinný dom späť na nich, jej U. U. povedal, že jej na vyplatenie sumu 644.000,- Sk /21.376,88 €/ vie vybaviť úver a keďže jej samej sa úver vybaviť nepodarilo, požiadala U. U., aby jej predmetný úver vybavil, na základe čoho prišiel dňa 23.07.2008 U. U. spolu s dvoma mužmi za G. A. do jej kancelárie v spol. Allianz v Ružomberku, pričom jeden z tých dvoch mužov jej povedal, že má ľudí, ktorí by vzali úver na seba, ale že chce z tej sumy 30 %, avšak hneď nato povedal, že keďže pozná U. U., chce z tej sumy len 30.000,- Sk /995,82 €/, načo G. A. povedala, že toľko peňazí nemá pri sebe a že ich do týždňa zoženie, keďže sa však G.Y. A. nepodarilo do týždňa zohnať požadovanú sumu, požiadala U. U., aby prehovoril jeho známeho, aby ešte počkal, s tým, že U. za to sľúbila sumu 10.000,- Sk /331,94 €/, pričom asi po troch týždňoch sa opätovne G. A. stretla s U. U. u nej v kancelárii, kde mu bez dokladu odovzdala sumu 10.000,- Sk /331,94 €/ a následne obidvaja spolu vyšli na parkovisko za spol. Allianz, kde v prítomnosti tých istých dvoch mužov, ktorí boli u nej v kancelárii a taktiež bez dokladu, odovzdala U. U.I. sumu 30.000,- Sk /995,82 €, následne ešte na žiadosť U. poslala na účet nejakej pani sumu 5.000,- Sk /165,97 €/, pričom dôvodovom mali byť výdavky spojené s vybavovaním úveru, po tomto sa už G.Y. A. nikto neozval, peniaze jej U. nevrátil a úver jej nevybavil, pričom U. U. svojím konaním spôsobil G. A. škodu vo výške 45.000,- Sk /1.493,73 €/,
právne kvalifikované v bodoch 1/, 2/, 3/, 4/ obžaloby ako pokračujúci zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a v bode 5/ obžaloby ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
o s l o b o d z u j e ,
pretože nebolo dokázané, že sa skutky, pre ktoré je stíhaný, stali.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodená G. A., rodená M., M.. XX. XX. XXXX v Ružomberku, trvale bytom Ivachnová, sa s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného U. U., svedkov poškodených D. A. J. G. A., P. F. W., L. D., D. W., L. U., T. Ď., L. L., L. B., Q. W., T. T., výsluchom znalkyne L.. L. D., oboznámením sa s listinnými dôkazmi zaradenými do súdneho spisu a dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný U. U. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo skutkov uvedených v obžalobe. Celá obžaloba je podľa neho založená na klamstvách. Škodu uplatnenú poškodenými neuznáva. Poškodeného D. A. považuje za klamára, ktorý oklamal množstvo ľudí, o čom sa obžalovaný dozvedel až neskôr. Až neskôr sa tiež dozvedel, že poza chrbát obžalovaného vyberal zálohy ako jeho údajný zamestnanec. Poškodený mal pritom veľa dlžôb. Jedna z takýchto pohľadávok bola zabezpečená domom A., išlo o pohľadávku pána Š.. Poukázal na to, že sama svedkyňa A. potvrdila, že nikdy žiadne násilie voči poškodenému A. nepoužil. O trestnom oznámení poškodeného voči nemu vedel už od septembra 2009. Nekontaktoval poškodeného, nevyhľadával ho, celú vec považoval za hlúposť, ktorá sa musí vysvetliť. Čakal na výzvu a možnosť podať vysvetlenie polícii. Nerozumie preto, z akého dôvodu by mal mať poškodený z neho strach. Ku skutku č. 1/ potvrdil, že v súvislosti s pohľadávkou firmy HOLTRIK voči poškodenému D. A., bol za týmto asi dva razy. Opakovane poškodeného telefonicky kontaktoval, ten ho ubezpečoval, že dlžné peniaze zaplatí. Obžalovaný si bol istý, že poškodený A. svoj záväzok voči firme HOLTRIK nesplnil. Poškodený A. pre firmu obžalovaného nikdy nepracoval, mal povolenie firmu odporučiť, prípadne odovzdať vizitku. Poškodený nemal žiadne povolenie brať zálohy alebo podpisovať za firmu akékoľvek dokumenty. Nie je pravda, že by obžalovaný od neho požadoval nejakú sumu za náklady spojené s vycestovaním k nemu. Ku skutku č. 2/ uviedol, že v osobe T. P. zrejme ide o jedného z ľudí, ktorých poškodený A. „natiahol“. Obžalovaný si bol istý, že s takýmto človekom žiadnu zmluvu nepodpísal. Poprel, že by niekedy žiadal poškodeného o sprostredkovanie možnosti vymáhať dlhy. Naopak, poškodený sám od neho žiadal, aby pomohol jeho známym s vymáhaním pohľadávok s tým, že poškodený pracuje v poisťovni a má široký okruh známych. Ku skutku č. 3/ obžalovaný uviedol, že nepozná osobu L. B.. Zmluvu s takýmto človekom určite nepodpísal. Poškodený A. mu žiadnu prácu nedohodil. Mal s ním len starosti, keď sa mu začali oz ývať ľudia, od ktorých A. zobral zálohy v mene obžalovaného. Niektoré z tých súm vylákal poškodený pod zámienkou toho, že sa s obžalovaným pozná. Tak to bolo napríklad u pána L.. Akonáhle sa mu začali oz ývať ľudia, od ktorých A. vylákal peniaze, poškodeného A. stopol a žiadal, aby ho ďalej neodporúčal. Tiež mu povedal, aby peniaze povracal. Je možné, že sa s poškodeným stretol pri TESCu. Poškodený ho opakovane otravoval v súvislosti s tým, že bol pozadlžovaný a naháňali ho rôzni ľudia kvôli vráteniu jeho dlžôb. Nie je pravda, že by od poškodeného žiadal vracanie súm, ktoré sú uvedené v obžalobe. Ku skutku č. 4/ uviedol, že niekedy na prelome rokov 2007 - 2008 si poškodený D. A. od neho požičal sumu 200.000,- Sk. Pri odovzdaní pôžičky bol svedok L. D., ktorý obžalovaného od toho odhováral. Obžalovaný žiadal vrátiť peniaze do troch mesiacov, pričom podpísali s poškodeným zmenku. Poškodený Tichý ho žiadal, aby o pôžičke nehovoril manželke poškodeného. Poškodený mu peniaze nevracal, čo obžalovaného nahnevalo, a to najmä preto, že sa mu nedarilo skontaktovať s poškodeným a ten nepovažoval za potrebné vysvetliť, prečo mu peniaze nevracia. Podpísanú zmenku poškodenému vrátil po vyplatení 200.000,- Sk v realitnej kancelárii ALPIA v Ružomberku. S nápadom vrátiť pôžičku prostredníctvom predaja rodinného domu v Ivachnovej prišiel poškodený A.. Ku skutku č. 5/ obžalovaný uviedol, že manželom A. určite nesľuboval vybavenie nejakého úveru. Odporučil im, aby si ho vybavili čo najskôr, lebo sú tam úroky. Ponúkol im iba kontakt na znalca Q.. Poškodení boli vo veci pasívni, a tak aj vlastne o dom prišli. Pripustil, že u poškodenej A. v kancelárii ALLIANZ v Ružomberku bol, a to kvôli prosbe poškodeného D. A., aby jeho žene vysvetlil podrobnosti založenia domu v realitnej kancelárii. Tejto prosbe vyhovel, dal poškodenej A. aj kontakt na pána U.. Viac sa on vecí nezúčastňoval, až keď mu bolo oznámené, že si pre svoje peniaze má prísť. Pre pani A. žiaden úver nevybavoval. Vo veci Okresného súdu Žilina, kde svedok poškodený A. vystupuje ako obžalovaný, je obžalovaný U. v pozícii svedka v jednom skutku, dotýkajúcom sa podvodu s havarovaným vozidlom. D. A. tam mal podvodom vylákať nejaké peniaze za vozidlo, pri ktorom sa vydával za majiteľa, čo však nebola pravda.
Svedok poškodený D. A. si ešte v prípravnom konaní uplatnil voči obžalovanému nárok na náhradu škody v plnom rozsahu, a to vo výške cca 900.000,- Sk. V priebehu hlavného pojednávania sa neskôr vyjadril tak, že mu žiadna materiálna škoda, ktorú by si chcel v konaní uplatniť, nevznikla. Po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa s U. U. spoznal ako dlžník firmy Holtrik, s.r.o. Neskôr pre obžalovaného zohnal nejakých ľudí, ktorí potrebovali vymôcť peniaze. Mal pre U. žiadať zálohy. Keď sa s pohľadávkami nič nedialo, žiadali tieto zálohy ľudia vrátiť. Tak to bolo napríklad s
osobou pána B.. Obžalovaný sa poškodenému vyhrážal, a preto peniaze poškodený vracal zo svojho. Asi päťkrát žiadal vrátiť zálohy v sumách od 10.000,- Sk do 25.000,- Sk. Obžalovaný poškodenému uviedol, že mu je poškodený dlžný sumu 200.000,- Sk. Obžalovaný chcel tie peniaze od poškodeného, povedal mu, že vie vybaviť úver v realitnej kancelárii Alpia. Tam poškodenému a jeho bývalej manželke požičal 400.000,- Sk a oni založili dom. Z peňazí za dom dal 200.000,- Sk obžalovanému, 100.000,- Sk dlžila G. A. Š. a 100.000,- Sk zostalo im. Z toho ešte 45.000,- Sk bol vrátiť s U. v meste jednému pánovi, pretože mu ich poškodený dlžil. Realitnej kancelárii mali vrátiť spolu 640.000,- Sk. Tie peniaze dokopy však nedali, a tak ich v roku 2008 vysťahovali. Znova mu obžalovaný prisľúbil vybaviť nejaké peniaze od R.. L.S., ak im dá zálohu 45.000,- Sk. Poškodený si požičal od mamy a jej priateľa spolu 140.000,- Sk. Tieto dal asi U., keď ich sťahovali z domu v Ivachnovej. Doklad o tom nemal. Obžalovaného sa údajne bojí aj v súčasnosti, tak ako sa ho bál aj v minulosti, rovnako ako celá jeho rodina. K bodu 1/ obžaloby uviedol, že celú sumu 85.000,- Sk majiteľovi firmy Holtrik, s.r.o. uhradil. Majiteľ firmy Holtrik mu povedal, že ho „tí z Martina“ dolámu. Doklad o zaplatení poškodený nežiadal a ani nemá. Nevedel si vysvetliť, prečo pán Holík vypovedal, že žiadne peniaze mu neuhradil. Keď U. J. D. žiadali vrátiť peniaze W., poškodený sa bál. U. zháňal ľudí na poistenie v spoločnosti AXA. Obžalovaný mal z toho províziu. K bodu 2/ obžaloby sa vyjadril tak, že na vymáhanie pohľadávok zohnal ako klienta pána B., hoci v obžalobe je uvedené meno T. P.. Od B. prevzal zálohu pre U. vo výške 25.000,- Sk, tie U. odovzdal bez dokladu. Osobu T. P. nepozná. K vymáhaniu dlhu B. nedošlo. V tejto časti výpovede sa poškodený opäť o B. vyjadril ako o P., následne túto skutočnosť opravil ako chybu. Osobe Straka mal vrátiť peniaze poškodený zo svojich peňazí. Aj v tejto časti sa poškodený až na cielenú otázku opravil, že nemalo ísť o osobu P., J. B.. Nevedel bližšie popísať, kde preberal peniaze od osoby B.. Malo to byť niekde v Mikuláši. Zálohu mu vracal niekde v Liptovskom Mikuláši pri Bille. Doklad o tom si nepýtal žiaden. K bodu 3/ popísal sprostredkovanie vymáhania pohľadávky pre L. B.Á. z Bešeňovej. Obžalovaný U. si mal od poškodeného vždy pýtať peniaze. Poškodený ani nevedel za čo. Peniaze mu dával, pretože sa ho bál. Preto aj odporúčal B. U. firmu. Pri odstúpení záujemcov o vymáhanie musel poškodený U. dávať rôzne sumy. Dával mu ich preto, že sa ho bál. V strachu sa s obžalovaným stretával v rokoch 2007 - 2008, nevedel uviesť presne. Trestné oznámenie podal až v roku 2009, pretože prišli o všetko. Dovtedy ho nepodal, lebo sa obžalovaného bál. K bodu 4/ obžaloby poškodený popísal vymáhanie pohľadávky pre osobu T.. Keď od vymáhania T. odstúpil, obžalovaný od poškodeného začal žiadať tých 200.000,- Sk ako výdavky spojené s prípadom. Volával mu viackrát do týždňa. Poškodený už to ani nedvíhal. Vyhrážal sa aj prostredníctvom ženy poškodeného. Telefonicky mu ponúkol zohnať peniaze s tým, že by založili dom. Svedkovi pripadalo, akoby W., U. J. U. boli dohodnutí, a preto o dom vlastne prišli. Pokiaľ napriek predchádzajúcim zlým skúsenostiam podľa vlastných slov zháňal klientov pre firmu obžalovaného a sprostredkovával mu prácu, tak to údajne robil zo strachu. Od obžalovaného si peniaze nepožičiaval. Dva alebo tri razy dostal vizitky obžalovaného firmy, aby ju propagoval. Pán L. mu dal 50.000,- Sk ako peniaze pre U.. L. mal v tom čase záujem o byt, a tak mu poškodený sľúbil, že ak o niečom bude vedieť, bude svedka L. informovať. Neskôr D. A. L. prisľúbil, že mu peniaze vráti. Pôžička, ktorú mal D. A. od T. T. s týmto prípadom nesúvisela. Na skôr spomínanú dlžobu 45.000,- Sk mal založené svoje auto. Po založení nehnuteľnosti si toto vozidlo išiel zobrať s tým, že vrátil dlh 45.000,- Sk. Násilie zo strany obžalovaného voči poškodenému nikdy použité nebolo, len vyhrážky. Obžalovaného sa bála aj manželka poškodeného. K bodu 5/ obžaloby poškodený popísal prísľub pôžičky, ktorú mal pomôcť vybaviť obžalovaný poškodenému a jeho manželke. Museli najprv zaplatiť províziu 45.000,- Sk. Svedok s bývalou manželkou dúfali, že peniaze zoženú sami a dom získajú späť. Na ponuku obžalovaného reflektovali zo strachu. Komu konkrétne sumu 45.000,- Sk bývalá manželka poškodeného dala, sa on vyjadriť nevedel. Trestná vec, pre ktorú bol poškodený vo väzbe, dosiaľ skončená nie je. Svedok uviedol, že pre majetkovú trestnú činnosť v minulosti súdený nebol, len pre marenie výkonu úradného rozhodnutia. Bolo to len tento jeden raz, nikdy predtým. Peniaze U. odovzdával bez dokladu, hoci sám pracoval pre poisťovňu a bol si vedomý dôležitosti podpisu, no u U. dúfal, že už bude mať od neho pokoj. V rokoch 2007 - 2008 mali čistý mesačný príjem s manželkou cca 30.000,- Sk. Neplatnosť predaja nehnuteľností v civilnom konaní nežaloval. Vzhľadom na to, že sa vo výpovedi svedka na hlavnom pojednávaní v porovnaní s výpoveďami v prípravnom konaní a tiež v skutočnostiach uvedených vo výpovedi na samotnom hlavnom pojednávaní vyskytlo množstvo rozporov, súd sa oboznámil s jeho výpoveďou z prípravného konania a svedkovi dal priestor na odstránenie vzniknutých rozporov. Tieto rozpory však svedok poškodený žiadnym logickým spôsobom súdu nevysvetlil.
Svedkyňa poškodená G. A. na hlavnom pojednávaní uplatnila škodu vo výške „aspoň v sume 245.000,- Sk“, pričom malo ísť o sumu zloženú zo sumy 200.000,- Sk, ktorú obžalovanému dala a zvyšok 45.000,- Sk je suma, o ktorú ona bola škodná. Na hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že je bývalou manželkou poškodeného D. A.. Na prelome rokov 2006 a 2007 si našiel priateľku a aj kvôli nej sa dostal do finančných problémov. Poškodená A. dala návrh na rozvod v roku 2007. Ich manželstvo bolo rozvedené vo februári 2008. Poškodený A. robil pre obžalovaného U., ktorý figuroval v spoločnosti AXA ako manažér. Hlavne v roku 2007 si na poškodenom všimla, že akonáhle mu zavolal obžalovaný, začal byť nervózny, triasli sa mu ruky. Z toho usúdila, že má z obžalovaného U. strach. V mesiaci máj alebo jún 2008 jej poškodený A. povedal, že potrebuje dať U. 200.000,- Sk. Nepovedal dôvod, pre ktorý peniaze obžalovanému má dať. Stalo sa, že aj jej obžalovaný zatelefonoval, a to vtedy, keď poškodený A. nebral mobil. V telefonátoch používal vulgárnosti a tiež vyhrážky voči poškodenému A.. Čo sa týka pohľadávky spoločnosti Holtrik, s.r.o., tak nevedela, ako pohľadávka vznikla. Poškodený A. túto dlžobu určite zaplatil, a to priamo na firme Holtrik. To jej povedal on. Tiež jej povedal, že obžalovaný chce ako réžiu za tento dlh sumu 15.000,- Sk. Nevedela o ničom konkrétnom, čo by sa dotýkalo dohadzovania zákazok poškodeným A. obžalovanému U.. Nevedela ani z koho iniciatívy toto sprostredkovanie vzniklo. Ona vozievala poškodeného A. na stretnutia s U. do TESCa v Ružomberku. Nevedela sa vyjadriť k obdobiu, kedy to bolo. Poškodený obžalovanému nosil peniaze. Strach poškodeného z obžalovaného U. začal ešte pred poskytnutím tej sumy 200.000,- Sk. Dom predali v roku 2007, takže sa to začalo asi pol roka pred týmto predajom domu v Ivachnovej. Poškodený A. nepovedal, z akého dôvodu peniaze U. nosí, ona predpokladá, že to bolo za nejaké vydieranie alebo ochranu. Obžalovaný navrhol poškodenému A., aby predali rodinný dom a z neho splatil dlžobu 200.000,- Sk. V tejto súvislosti bol obžalovaný aj za ňou v kancelárii ALLIANZ v Ružomberku. Spoločne s poškodeným A. hovorili o možnosti, že dom predajú, a keď ho budú poškodení splácať do určitej doby, dom odkúpia späť. Ona pociťovala strach o život poškodeného, aj o život jej vlastný a jej detí. Za predaj rodinného domu dostal poškodený na ruku 100.000,- Sk, sumu 200.000,- Sk si stiahol U. a 100.000,- Sk sa pred jej očami vyplatilo pánovi Š.A. z Dolného Kubína. Jemu bola sumu 100.000,- Sk dlžná poškodená A.. Dňa 23. 07. 2008 prišli za ňou U. spolu s mužom, ktorý sa predstavil ako L. alebo L.S. J. L. B.. Osoba L. J. L. jej prisľúbila pomôcť pri vybavovaní úveru v banke. Poškodená A. mala záujem o sumu 1.000.000,- Sk. V tejto súvislosti zaplatila U. 10.000,- Sk a neskôr ešte 30.000,- Sk za vybavenie úveru, pričom ďalších 5.000,- Sk poslala na účet nejakej ženy. Následne volávala obžalovanému kvôli úveru. On uvádzal, že to nie je také jednoduché. S poškodeným A. vybavovali úver cez spoločnosť SOS, a to na sumu 700.000,- Sk. Dom, ktorý odkúpili naspäť, ich stál 860.000,- Sk. Medzitým už ich aj sťahovali z domu. Raz sa stalo, že ich varoval kamarát, vraj ich pred domom čaká U., aby tam nešli. Ona tam napriek tomu išla sa pozrieť. Následne ich obžalovaný spolu s B. prenasledovali na aute. Podľa nej bol poškodený A. vzatý do väzby vo februári 2009 z dôvodu podvodov, ktorých sa dopustil pod tlakom získavania peňazí pre U.. Doklad o vklade spomínanej sumy 5.000,- Sk na účet neznámej ženy svedkyňa nemá. Na hlavnom pojednávaní taktiež popísala nadštandardné príjmy ich domácnosti, rádovo cca 180.000,- Sk mesačne. Poškodený A. sa na vydieranie obžalovaným sám nesťažoval. Kvôli dlžobám nikto iný poškodeného A. nekontaktoval a ani nenavštívil. Nevie úplne presne, z akého dôvodu je poškodený D. A. trestne stíhaný. Obavu z obžalovaného nadobudla po predaji domu. S predajom domu sa na neho obrátila ešte predtým. Do predaja domu ho brala ako seriózneho človeka. Na odstránenie rozporov vo svojich výpovediach uviedla, že sa obžalovaného aj bála aj nebála. Jej osobne a ani jej deťom sa obžalovaný nevyhrážal. To, že poškodený A. zháňal zákazky U., vedela od bývalého manžela. Trestné oznámenie ona nepodávala, podal ho poškodený A.. Cez políciu veci rieši nerada, a tak to neriešila napriek tomu, že videla zlý psychický stav poškodeného A. pri telefonátoch s U.. Ohľadom platby 200.000,- Sk pre U.Č. jej poškodený A. povedal, že je to na kúpu auta. Pýtala sa na to obžalovaného po tom, čo z realitky išli k nej do kancelárie. Obžalovaný U. to len zahral nejako do autu. Poškodený A. v minulosti nikdy nebol trestne stíhaný a ani odsúdený. Poškodený Tichý je psychiatricky liečený od roku 2007.
Svedok F. W. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy popísal vznik obchodného vzťahu medzi ním a D. A., ktorý v jeho firme nakúpil materiál v celkovej hodnote cca 108.000,- Sk vrátane DPH. Za tento materiál - napriek výzvam - nezaplatil. Opakovane sľuboval, že tak urobí, no svedok sa nevedel k svojim peniazom dostať, a preto kontaktoval firmu obžalovaného, ktorá sa venovala profesionálne vymáhaniu pohľadávok. Nevedel nájsť iný spôsob ako svoje peniaze získať späť. Po určitom čase ho U. U. telefonicky informoval o malej pravdepodobnosti vymoženia pohľadávky. Tým ich spolupráca skončila. Peniaze nemá zaplatené dodnes.
Svedok L. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ešte ako zamestnanec obžalovaného bol spoločne s obžalovaným U. U. u poškodeného D. A., a to z titulu vymáhania pohľadávky voči D. A.. Neskôr mal vedomosť, že si A. chcel požičať peniaze aj od U. U.. Tichý v jednom prípade pre jedného pána z Mikuláša vyvíjal iniciatívu na riešenie nejakej pohľadávky. Vtedy si svedok všimol, že Tichý je nejaký väčší kamarát s U.. Obžalovaný U. A. požičal sumu 200.000,- Sk alebo 300.000,- Sk. Neskôr mal problémy s vrátením týchto peňazí. Z iných zdrojov sa svedok dozvedel, že Tichý má problémy aj u iných ľudí. D. A. nakoniec dlh vyplatil z pôžičky, ktorú si zobral v realitnej kancelárii v Ružomberku.
Svedok T. Ď., syn poškodenej G. A., na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného U. videl len párkrát. Nevedel, čo mali medzi sebou s D. A.. Nebol svedkom nejakého nátlaku obžalovaného voči poškodenému. Nevedel sa bližšie vyjadriť ani k predaju nehnuteľnosti v Ivachnovej. D. A. s obžalovaným U. mali kamarátsky vzťah. Nikdy nebol svedkom nejakého vydierania. Stalo sa, že svedok požičal hotovosť D. A. a ten ju mal následne odovzdať U.. Nevedel uviesť, za akým účelom. Poškodený mu peniaze dodnes nevrátil. Poškodený mal depresie, bral psychiatrické lieky. Stresy mala aj jeho matka, teda G. A.. Keď svedok poškodeného vozil na stretnutia autom, býval nesvoj, bez ohľadu na to, s kým sa mal stretnúť. Klepal si nohou a potom spal. Kým svedok žil v spoločnej domácnosti s poškodenými, nesťažovali sa títo, že by mali nejaké problémy s U.. V dome v Ivachnovej poškodeného hľadávali rôzne osoby. Peňazí v domácnosti nejako nadštandardne nemali.
Svedok L. L. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy popísal, ako sa nakontaktoval na pána Tichého, ktorý mal byť zamestnancom firmy vymáhajúcej pohľadávky. Pri jednom z jednaní mu D. A. medzi rečou uviedol, že má v Ružomberku byt na predaj za veľmi dobrých podmienok a potrebuje zálohu 50.000,- Sk. Svedok mu túto sumu vyplatil ako zálohu na kúpu bytu. Následne nastali problémy, že pána A. nebolo možné zohnať a ani kontaktovať. Z toho dôvodu sa spojil s obžalovaným. Ten mu uviedol, že A. pre neho robil, ale že s ním mal problémy, no peniaze od neho vraj skúsi zohnať. Osobne sa s obžalovaným aj stretol. Ako obžalovaného by pred súdom skôr videl D. A. J. M. U. U.Č.. Tichý mu dal nejaké vizitky na firmu pána U.. Tichý z neho urobil hlupáka a obral ho o peniaze. Tichý mu aj nadiktoval heslá na stránku U. U..
Svedok T. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného spoznal prostredníctvom D. A.. D. A. požičal v roku 2007 peniaze s tým, že poškodený ho uprosil požičať peniaze z dôvodu údajnej potreby dať úplatok polícii. Peniaze mu poškodený nevrátil. Svedok ho opakovane kontaktoval, no A. sa vyhováral a napokon nezaplatil. Medzitým sa o ňom dozvedel, že dlhuje peniaze viacerým ľuďom a že je to doslova podvodník. Peniaze mu nevrátil, zatajoval sa a nedvíhal telefón. Pôžička bola v sume 45.000,- Sk. Obžalovaný U. pre svedka vymáhal pohľadávku. Správal sa profesionálne, vystupoval korektne. Telefonicky ho informoval o štádiu vymáhania predmetnej pohľadávky. Nakoniec pohľadávku nevymohol, no nežiadal ani žiadnu zálohu pri podpisovaní dohody. Aj cez U. U. sa pokúšal nakontaktovať na D. A.. Svedok mal za to, že s ním spolupracuje. U. U. ho informoval, že D. A. s ním nespolupracuje, a že sa od jeho podvodných aktivít dištancuje. Svedok nikdy nevidel nejaké násilné konanie zo strany obžalovaného voči D. A.. U. U. ho upozornil, že A. sa „zakrýva“ za jeho firmu.
Svedok D. W. na hlavnom pojednávaní ako majiteľ realitnej kancelárie popísal priebeh predaja nehnuteľnosti - domu v Ivachnovej, ktorú na základe splnomocnenia predávala pani G. A.. Malo ísť o dom v dezolátnom stave. Na všetky detaily predaja si už presne nespomínal. Pri vyplácaní kúpnej ceny za nehnuteľnosť boli vyplatené aj nejaké dlžoby pani A.. Kúpna cena bola vyplatená v plnej výške uvedenej v kúpnej zmluve. Po nejakom čase dom odkúpila spoločnosť SOS Finance. Z pohľadu svedka D. A. od začiatku vystupoval ako nedôveryhodný človek. Dom pôvodne svedok odkupoval na svoje vlastné meno. Z kúpnej ceny bola so súhlasom predávajúcej pani A. suma 200.000,- Sk vyplácaná pánovi U.. Časť kúpnej ceny bola zaplatená aj pánovi Š., zvyšok manželom A..
Svedok L. U. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy popísal priebeh úkonov pri predaji predmetného rodinnému domu G. A. v Ivachnovej v podstate zhodne, ako svedok D. W.. D. A. mal prezentovať obžalovaného ako svojho priateľa. Chcel jednať len s ním, obracal sa na neho. Svedok si nevedel vysvetliť, prečo následne poškodený hovoril údajne o nejakom nátlaku na jeho osobu. Podľa názoru svedka D. A. vedel nasľubovať všeličo, nie je férovým človekom, obyčajne nesplnil, čo sľúbil. Nikdy nemal pocit, že by sa obžalovaného bál. Vedel, že má poškodený viaceré dlžoby, okrem iného aj voči obžalovanému.
Svedok L. B. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že poškodený A. opakovane „otravoval“ obžalovaného, lebo si chcel od neho požičať peniaze. Poškodený mu v inej veci urobil problémy, lebo predal svedkovmu kamarátovi auto, ktorého nebol majiteľom. Vec riešil súd. D. A. spoznal cez obžalovaného. Nebol svedkom, že by pani A. odovzdala obžalovanému nejaké peniaze. Nebol svedkom ani akéhokoľvek nátlaku zo strany obžalovaného voči poškodenému. Ich vzťah vnímal skôr ako kamarátsky.
Svedok Q. W. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy popísal prípad, keď mu poškodený predal vrak vozidla, ktorého však nebol majiteľom. Nevedel nič o prípadnom spore medzi poškodeným a obžalovaným. Svedok opakovane kontaktoval poškodeného, avšak spojiť sa mu s ním nepodarilo. Spoločne obžalovaného a D. A. videl len raz. Vtedy sa správali k sebe kamarátsky. Nevidel nijaké hrubé či agresívne správanie jedného voči druhému.
Súd sa na hlavnom pojednávaní so súhlasmi obžalovaného a prokurátora oboznámil i s výsluchom svedka I.. T. P. a konfrontáciami z prípravneho konania.
Pri konfrontácii medzi obvineným a poškodeným D. A. sa obe strany vyjadrili len ku skutku č. 1/ obžaloby, následne musela byť konfrontácia prerušená z dôvodu zdravotných problémov udávaných poškodeným. V ďalšom konaní sa už konfrontácia neuskutočnila. V rámci konfrontácie medzi obvineným a poškodenou G. A. v podstate obaja zotrvali na svojich predchádzajúcich výpovediach. Ku skutočnosti, že D. A. povedal G. A. o potrebe dať U. sumu 200.000,- Sk uviedla, že tieto peniaze mali byť určené na kúpu vozidla Audi. V ostatnom vypovedali v podstate zhodne ako v ostatných svojich výpovediach. Rozpory medzi výpoveďami obvineného a poškodenej sa teda konfrontáciou odstrániť nepodarilo. Z konfrontácie obvineného a svedka D. W. vyplynulo, že pri odovzdávaní peňazí za rodinný dom v Ivachnovej č. 114 boli v realitnej kancelárii obvinený, manželia A., P. W. J. U. Š., ktorému A. tiež dlhovali určitú finančnú sumu. Z výpovede svedka I.. T. P. vypočutého v prípravnom konaní vyplynulo, že obvineného U. U. nepozná, nikdy to meno nepočul, nestretol ho a nepozná ani osobu menom D. A..
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti. D. A. podával v tejto veci trestné oznámenie prostredníctvom Krajskej prokuratúry Žilina dňa 02. 09. 2009. V kúpnej zmluve medzi predávajúcou Máriou Adamčiakovou a kupujúcim D. W., kde predmetom bol predaj nehnuteľnosti v obci Ivachnová, je ako kúpna cena za nehnuteľnosť uvedená suma 644.000,- Sk. Táto mala byť uhradená predávajúcej v hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy. Ako ťarcha bolo v liste vlastníctva uvedené záložné právo v prospech I.. Š.. Predávajúca L. J. na predaj písomne splnomocnila Oľgu Tichú. Záložným právom v prospech I.. Š. bola zabezpečená pôžička L.D. J. na sumu 100.000,- Sk. Na príjmovom doklade vystavenom D. A. v prospech Miroslava Matušíka je uvedené prijatie sumy 50.000,- Sk za účelom zálohy na kúpu bytu. Na ďalšom príjmovom doklade zo dňa 19. 10. 2007, vystavenom D. A. v prospech T. T., je uvedená suma 45.000,- Sk, a to ako pôžička (úplatok polícii). Z hodnotenia ÚVV Žilina súd zistil, že obžalovaný si svoje povinnosti vo výkone väzby plní, správa sa slušne a na požadovanej úrovni, disciplinárne trestaný nebol. V odpise z registra trestov obžalovaného U. U. sa nachádza jeden záznam, a to z roku 2001, kedy bol rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 14. 05. 2001, č. k. 3T 59/00 odsúdený pre trestný čin podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov so zaradením na jeho výkon do I. NVS, pričom bol z tohto trestu podmienečne prepustený dňa 20. 03. 2007 s určením skúšobnej doby na 2 roky. Obžalovaný sa osvedčil dňa 26. 08. 2008. V odpise z registra trestov poškodeného D. A. sú uvedené tri záznamy. Prvý pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., kde bol trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok odsúdený vo veci sp. zn. 8T 1/2008 , dňa 12. 08. 2008, právoplatným dňa 18. 12. 2008, na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s určením skúšobnej doby na 30 mesiacov. Toto rozhodnutie bolo zrušené a bol mu trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok č. k. 8T 20/2008 zo dňa 22. 12. 2008, právoplatným dňa 06. 02. 2009, uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov s určením skúšobnej doby na 3 roky, povinnosť uhradiť škodu a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky, a to pre trestný čin podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. D. A. bol ďalej odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Martin č. k. 13T 180/2008 zo dňa 28. 11. 2008,
právoplatným dňa 18. 12. 2008 pre trestný čin podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 20.000,- Sk s určením náhradného trestu odňatia slobody na 1 mesiac, pričom mu bol dňa 11. 08. 2009 nariadený náhradný trest odňatia slobody pri nezaplatení tohto peňažného trestu, so zaradením na jeho výkon do Ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Tento trest bol vykonaný dňa 21. 10. 2009. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky. Z lustrácie MS SR je zrejmé, že voči obžalovanému U. U. sa vedie ešte jedno trestné konanie, a to Okresným súdom Martin pod sp. zn. 23T/102/2009 . V tejto veci nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. V písomnom vyjadrení poškodeného k vykonanému dokazovaniu tento prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukazuje na eventuálne existujúcu postraumatickú stresovú poruchu. Podľa neho mohla u poškodeného nastať práve v dôsledku konania obžalovaného. Priama finančná ujma D. A. údajne nevznikla, preto neuplatňuje priznanie žiadnej náhrady majetkovej škody.
V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
V súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Zločinu vydierania podľa § 189 Tr. zák. sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Pokiaľ takýmto činom spôsobí väčšiu škodu, dopustí sa zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. Väčšia škoda je v ustanovení § 125 ods. 1 Tr. zák. charakterizovaná ako suma dosahujúca najmenej desaťnásobok sumy 266 Eur. Objektom tohto trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný uvedeným násilným konaním resp. uvedenou hrozbou. Nevyžaduje sa, aby páchateľ dosiahol svoj zámer. Pri vydieraní stačí hrozba násilím, ktoré nemusí byť bezprostredné. Táto hrozba nemusí smerovať priamo proti napadnutému. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.
Trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zák. sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu. Objektom tohto trestného činu je cudzí majetok bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Majetkom sú pritom nielen veci, ale aj pohľadávky a iné majetkové práva. Cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže byť peňažná suma, nejaká vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho rozšírením alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené. Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou. Môže ísť o obohatenie aj bližšie neurčenej osoby alebo skupiny osôb. Podvodné konanie môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je pritom rozpor medzi predstavou a skutočnosťou. Môže sa týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane. Páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Môže byť ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu. Pri využití omylu iného páchateľa sám k vyvolaniu omylu neprispel, ale po zistení omylu iného a v priamom vzťahu k nemu konal tak, aby na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil. V zmysle § 125 Tr. zák. sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,-€. Škodou väčšou suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy, značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy, škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Ide o úmyselný trestný čin. Čin je dokonaný obohatením páchateľa alebo iného.
Na základe vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by sa obžalovaný U. U. dopustil skutkov uvedených v podanej obžalobe. V priebehu celého trestného konania nebol zabezpečený okrem výpovede poškodeného D. A. a čiastočne len nepriamej výpovede G. A., jediný dôkaz, ktorý by ho usvedčoval z konania mu kladenému za vinu v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Martin. Obžalovaný U. U. svoju vinu od počiatku trestného stíhania dôrazne popieral. Výpovede poškodeného D. A. J. G. A., o ktoré opieral prokurátor podanú obžalobu, sa v priebehu konania obsahovo menili, vyskytlo sa v nich viacero významných rozporov, rozpory boli i v ich vyjadreniach navzájom. Výpovedi poškodeného D. A. na hlavnom pojednávaní v niektorých častiach chýbala akákoľvek logickosť. Škodou podľa poškodeného malo byť napríklad údajné uhradenie istiny firme Holtrik, hoci túto sumu poškodený firme nesporne dlhoval za odobratý materiál. Ďalej tiež poškodený za škodu považoval jeho poistenie sa a poistenie jeho rodinných príslušníkov prostredníctvom obžalovaného U., z ktorého síce obžalovaný mal mať províziu, no poškodený v konečnom dôsledku oprávnenie z poistného vzťahu. Poškodený D. A. nepochopiteľne a z vlastnej iniciatívy pokračoval podľa jeho tvrdení v sprostredkovaní práce obžalovanému, hoci mal mať z neho strach, obavy a zlé skúsenosti s ním. Nevysvetlenými zostali i tvrdenia poškodeného, že sa na neho obracali záujemcovia o služby firmy obžalovaného, hoci poškodený A. s touto firmou údajne nič nemal. Z popisu priebehu rokovania napríklad s pánom L. je pritom nesporne zrejmé, že poškodený A. U. L. vedome a úmyselne klamal a uviedol do omylu v záujme získať finančné prostriedky, ktoré dosiaľ nevrátil. Viacerí svedkovia v konaní vypovedali o poškodenom A. ako o nedôveryhodnej osobe, ktorá nečestným spôsobom vylákala od nich peniaze a následne zavádzala a klamala pri výzvach, aby tieto finančné prostriedky vrátil. Navyše z predchádzajúcej úradnej činnosti súdu, ako i z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v osobe poškodeného A. sa skutočne nejedná o bezúhonného človeka, keďže bol opakovane súdom potrestaný pre trestnú činnosť (čo pôvodne súdu poprel), aktuálne je voči nemu vedené trestné stíhanie pre ďalšiu trestnú činnosť. O problematickosti správania poškodeného A. takto svedčia výpovede svedkov W., D., W.Á., Ď. (hovoril o nervozite poškodeného pred rôznymi stretnutiami), L. (podvedený poškodeným A. s údajnou kúpou bytu). Svedok W., ktorý bol priamo prítomný predaja rodinného domu poškodenými, opakovane potvrdil, že poškodení dom predávali dobrovoľne, nevidel žiaden nátlak, ktorý by voči nim smeroval. Výpoveď svedkyne poškodenej G. A. taktiež nemá vo viacerých jej častiach oporu vo vykonanom dokazovaní, nachádza sa v nej viacero vzájomných logických rozporov. Išlo napríklad o tvrdenie, že poškodený splatil dlh firme Holtrik, čo však majiteľ firmy poprel. Hovorila o nadštandardných príjmoch v domácnosti poškodených, bolo však preukázané, že objektívne mali dlžoby a neboli schopní svoje záväzky splácať. Finančné problémy poškodených potvrdil i svedok Ď. (syn poškodenej) - poškodený A. si požičal peniaze aj od tohto svedka. G. A. hovorila o neexistencii ďalších veriteľov, ktorí by poškodeného naháňali, avšak ostatné svedecké výpovede dokazujú nepravdivosť takého tvrdenia. Poškodená vypovedala tak, že mala z obžalovaného obavy, na druhú stranu však potvrdila, že ho opakovane žiadala o pomoc so získaním pôžičky. V inej výpovedi zase uviedla, že obžalovaného považovala za seriózneho až do momentu predaja ich domu, hoci sama potvrdila, že poškodený A. mal údajne obavy z telefonátov od obžalovaného už skôr, čo ona sama mala na ňom vidieť. O obžalovanom tvrdila, že „sa ho bála aj nebála“, cítila sa podvedená aj vydieraná, napriek tejto skutočnosti nikdy nepodala na neho trestné oznámenie. Súdu tvrdila, že poškodený Rudolf Tichý nebol v minulosti trestaný, z predchádzajúcej úradnej činnosti súdu a aj z vykonaného dokazovania však boli preukázané viaceré potrestania poškodeného D. A.. Poškodená A. tvrdila, že obžalovaný jej muža vydieral, na vlastné oči však nikdy svedkom uvedeného nebola. Dôvod údajného nosenia peňazí poškodeným obžalovanému nepoznala. Pochybnosti o tvrdeniach poškodených vzbudzuje tiež fakt, že neexistuje jediný doklad o uhradení peňazí obžalovanému, hoci obaja poškodení pracovali v poisťovníctve, kde si museli byť vedomí dôležitosti takýchto dokladov. Suma 200.000,- Sk mala byť pôvodne podľa poškodeného A. prezentovaného bývalej manželke na zakúpenie auta. Pokiaľ podľa tvrdení poškodenej A. mali byť v jednom prípade varovaní inou osobou pred obžalovaným U., ktorý ich mal čakať pred domom, išla tam poškodená A. aj napriek takémuto varovaniu, pretože sa podľa vlastných tvrdení nebála. Vo výpovedi poškodeného A. neexistoval v podstate jediný presnejšie, či aspoň orientačne stanovený časový údaj ohľadom skutkov, ktoré sa mali stať. Viaceré osoby spomínané poškodeným A. - napriek skutočnosti, že mali byť jeho známymi - počas trestného konania vystupovali ako bližšie nestotožnené osoby, poškodený A. orgánom činným v trestnom konaní ani súdu bližšie údaje umožňujúce stotožnenie týchto osôb neuviedol, pričom dokonca dochádzalo k nejasnostiam a zámenám v uvádzaní ich mien. Táto okolnosť vzbudzovala vážne pochybnosti o pravdivosti výpovedí poškodeného D. A.. Nestotožnenie poškodeným uvádzaných osôb, ktorí mali byť jeho známymi,
znemožnilo preverenie tvrdenia poškodeného A., že z vlastných zdrojov mal vracať týmto osobám zaplatené zálohy.
Navyše treba poukázať na ďalšie v konaní zistené skutočnosti. Pokiaľ obžalovaný U. U. tvrdil, že poškodenému D. A. poskytol pôžičku vo výške 200.000,- Sk, táto skutočnosť bola preukázaná i priamym svedectvom svedka D.. Svedok Ján Ďurnek síce opisoval strach poškodeného A., avšak urobil tak až pred súdom na hlavnom pojednávaní, v prípravnom konaní sa o ničom takom nezmienil. Stres a nervozitu poškodeného A. pritom neviazal len na osobu obžalovaného U., skôr ho popísal ako akýsi typický a všeobecný stav či prejav poškodeného. V kritickom čase sa mu poškodený na obžalovaného nesťažoval. Poškodeného A. v Ivachnovej hľadali podľa svedka Ď. rôzne osoby, ktoré zrejme mali inak problém sa s ním skontaktovať. Sám poškodený A. pri psychiatrickom vyšetrení tvrdil, že kvôli obžalovanému U. si požičiaval peniaze a z tohto dôvodu sa aj dostal do väzby. Zostávajú pochybnosti, ktoré sa nepodarilo v trestnom konaní vyvrátiť, a to že obvinenia voči obžalovanému mohli byť prostriedkom a spôsobom na vyvinenie sa poškodeného A. v inej trestnej veci. Rovnako tak neplatnosť predaja domu, kde okrem tvrdení samotných poškodených neexistujú dôkazy o nátlaku obžalovaného voči nim, je dnes v prípadnom civilnom konaní možné dosiahnuť tvrdením, že tento predaj bol dosiahnutý trestným činom, čo by spôsobilo absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Nepochopiteľným v prípade pravdivosti tvrdení poškodených by zostala skutočnosť, že trestné oznámenie bolo poškodeným A. podané až po dvoch rokoch od udalostí, ktoré sa mali odohrať. Paradoxne tiež vyznieva, že poškodený A. chcel mať údajne od obžalovaného pokoj, no zároveň podľa vlastných vyjadrení iniciatívne a sám zabezpečoval klientov na činnosť firmy obžalovaného U.. Na tomto mieste je teda potrebné konštatovať, že celá vec sa môže javiť ako účelové riešenie iných problémov poškodeného D. A. prostriedkami trestného práva. Poškodený nedôveryhodnosť svojich rozporných tvrdení zdôraznil aj vlastným prístupom ku konaniu súdu v rámci hlavného pojednávania, ale i orgánov činných v trestnom konaní počas prípravného konania.
O tom, že trestné činy, pre ktoré bola na obžalovaného podaná obžaloba, sú veľmi závažné, svedčí i trestná sadzba, akú za takéto konanie zákonodarca v trestnom zákone určil. Bolo potrebné bez najmenších pochybností preukázať, že sa žalované skutky naozaj stali a že sa ich dopustil obžalovaný U. U.. V danom prípade mohli poškodení prípadné jednotlivé útoky obžalovaného voči nim riešiť oveľa skôr. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obžalovaného vždy musí tvoriť logickú a ničím neprerušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného skutku, usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne aj vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Dôkazné bremeno pritom nesie obžaloba a nie obžalovaný. Obžaloba musí dokázať vinu obžalovaného a nie obžalovaný svoju nevinu. Nutným dôsledkom tohto pravidla je, že pochybnosť prospieva obžalovanému (in dubio pro reo). V zmysle vyššie uvedeného nie je možné konštatovať, že by dôkazy vykonané v trestnom konaní proti obžalovanému U. U. tvorili ucelenú reťaz dôkazov, logickým vyhodnotením ktorých by nemohol byť iný záver ako ten, že sa žalované skutky stali, tieto sú trestným činom a spáchal ich trestne zodpovedný obžalovaný. Súd nemá pochybnosti o tom, že sú v danom prípade splnené podmienky k použitiu procesnej zásady „in dubio pro reo“, keďže boli vykonané všetky dostupné dôkazy a súd ich vecne zhodnotil v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.
Súd je toho názoru, že v prípade obžalovaného U. U. obžaloba neuniesla dôkazné bremeno, nepredložila súdu dostatok nespochybniteľných dôkazov, ktoré by bez najmenších pochybností dokázali, že skutky, pre ktoré je U. U. obžalovaný, sa skutočne stali, a preto ho podľa § 285 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby v plnom rozsahu oslobodil.
V zmysle ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. por. musel súd poškodenú G. A. s uplatneným nárokom na náhradu škody v rámci adhézneho konania odkázať na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Martin do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.