Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoCsp-1-2023.pdf
PDF · 95.76 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného: JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, so sídlom Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Po, vložka č. 2990 B, právne zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Svidník, v súčasnosti Okresného súdu Bardejov, pracovisko Svidník, č.k. 5Csp/107/2021 -70 zo dňa 05.08.2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I.
II. Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere a Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb zo dňa 17.8.2015, v časti 3. Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ, bod 2. Splácanie Úveru/Revolvingového úveru, ods. 2.3., uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v znení: „V prípade, ak Klient označí platbu nesprávnym VS, je Cetelem oprávnený účtovať si od Klienta poplatok za dohľadanie chybne označenej splátky.“ je n e p r i j a t e ľ n á. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.“
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky a priznal primerané finančné zadosťučinenie. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 17.8.2015 so žalovaným uzatvoril zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Predmetom uvedenej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru a zároveň poskytnutie revolvingovej kreditnej karty s možnosťou čerpania finančných prostriedkov za podmienok dohodnutých v zmluve.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že spotrebiteľská zmluva zo dňa 17.8.2015 ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 876 eur má tzv. formulárový charakter. Jedná sa o vopred pripravenú predtlač dodávateľa do ktorej len dopisoval údaje. Zmluvná voľnosť bola obmedzená len na výšku poskytnutého úveru, pričom vo všetkých ostatných zmluvných podmienkach, ako aj všetkých dokumentoch predložených spolu so spotrebiteľskou zmluvou nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť ich obsah. Za účelom poskytnutia úveru mu totiž pri podpise predmetnej spotrebiteľskej zmluvy boli zároveň predložené viaceré dokumenty. Ak chcel spotrebiteľ úver získať, musel podpísať všetky predložené listiny. Spotrebiteľskú zmluvu bolo preto potrebné podrobiť súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to v časti 3. Spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ, bod 2. Splácanie Úveru/ Revolvingového úveru, ods. 2.3., v znení: „V prípade, ak Klient označí platbu nesprávnym VS, je Cetelem oprávnený účtovať si od Klienta poplatok za dohľadanie chybne označenej splátky.“ Táto zmluvná podmienka, upravujúca poplatok za neuvedenie variabilného symbolu, predstavuje neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka . Je zjavne neprimerané a racionálne neodôvodnené požadovať od spotrebiteľa poplatok za neuvedenie variabilného symbolu. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je podmienka aj v tej časti, kde sa v neprospech spotrebiteľa zavádza prezumpcia, podľa ktorej len splátka opatrená správnym variabilným symbolom sa považuje za uhradenú. Neprijateľnosť takto vymedzenej zmluvnej podmienky predstavuje skutočnosť, že žalovaný so žalobcom ani žiaden poplatok za dohľadanie splátky individuálne nedojednal a tento spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Poplatok za dohľadanie splátky bol zakomponovaný na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovaného, pričom žalobca ho nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Súd prvej inštancie považoval predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná.
5. Súd prvej inštancie pripustil žalobu aj v časti o primerané finančné zadosťučinenie a túto prípustnosť vyvodil z ustanovenia § 3 ods. 5 , tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 298 ods. 2 CSP , z ktorého vyplýva možnosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi aj v konaní, v ktorom sa spotrebiteľ domáha určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v tejto časti konania je úspešný. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia súd považoval sumu 300 eur, pričom nárok ako ho žalobca požaduje zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný do zmluvy zakomponoval neprijateľnú zmluvnú podmienku zasahujúcu do majetkovej sféry a spotrebiteľských práv žalobcu.
6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, podal odvolanie žalovaný, z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b) , d) , h) a f) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CS P“). V Odvolaní uviedol, že bolo preukázateľne porušené právo na spravodlivý súdny proces v časti, ktorá je tvorená právom na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukázal na to, že žalovaný v predmetnej veci realizoval dve vyjadrenia vo veci samej, v rámci ktorých rozporoval uplatnený nárok, ako aj namietanú neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Konajúci súd nezobral tieto skutočnosti v úvahu, žalobe vyhovel a vecnou argumentáciou žalovaného sa vôbec nezaoberal. Uviedol, že v tomto prípade je otázka primeraného finančného zadosťučinenia predčasná, nakoľko nejestvuje doposiaľ žiadne rozhodnutie, ktoré by konštatovalo porušenie práv žalobcu, a teda absentuje titul na podklade ktorého je možné o primeranom finančnom zadosťučinení rozhodnúť. Súd prvej inštancie sa rovnako nevysporiadal s primeranosťou výšky primeraného finančného zadosťučinenia a bez ďalšieho žalobcovi nárok priznal. Neprezentoval svoju úvahu, ktorou hodnotil dôkazy a okolnosti objektívne preukazujúce primeranosť požadovaného nároku. Napadnuté rozhodnutie považuje za arbitrárne a nedostatočné. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania. Zároveň navrhol, aby súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.
7. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý vyjadril nesúhlas s odvolacou argumentáciou žalovaného a poukázal na to, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v spotrebiteľskej zmluve predstavuje skutočnosť, že dodávateľ so spotrebiteľom žiaden poplatok za dohľadanie splátky individuálne nedojednal a tento spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na postoj žalovaného a intenzitu porušenia spotrebiteľských práv považoval sumu 300 eur za primeranú.
8. K vyjadreniu žalobcu podal žalovaný odvolaciu repliku. V nej uviedol, že zmluvné dojednanie v predmetnej zmluve nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Poukázal na to, že primerané finančné zadosťučinenie nemá sankčnú povahu a nemá slúžiť na obohatenie žalobcu, ale má slúžiť ako náhrada určitej ujmy. Primerané finančné zadosťučinenie je podľa názoru žalovaného nedôvodné a jeho výška je neprimeraná.
9. K replike žalovaného podal žalobca odvolaciu dupliku. V nej zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a zdôraznil, že primerané finančné zadosťučinenie by v symbolickej výške nespĺňalo deklarujúcu sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP , bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie je z časti dôvodné.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne ktorých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Súd prvej inštancie založil svoj rozsudok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky na tom, že je neprimerané a nedôvodné požadovať od spotrebiteľa poplatok za neuvedenie variabilného symbolu pri úhrade splátok úveru. Takáto podmienka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka . Neprijateľnosť vyššie vymedzenej podmienky predstavuje skutočnosť, že žalovaný so žalobcom žiadny poplatok za dohľadanie splátky individuálne nedojednal.
13. K námietke o neprijateľnosti zmluvnej podmienky odvolací súd dodáva, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti len záujmom dodávateľa, tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahov.
14. Táto zmluvná podmienka je nepochybne na škodu spotrebiteľa, pretože umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy, čím zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že poplatok za chybné označenie splátky nemožno chápať ako poplatok za službu, ktorá je spotrebiteľovi poskytovaná, ale ide o poplatok spojený s administratívou, ktorý nie je v záujme spotrebiteľa. Odvolací súd má za to, že spoplatňovanie úkonu a služby, ktorým dodávateľ neposkytuje spotrebiteľovi žiadne protiplnenie, je vždy neprijateľné.
15. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že žalovaný na jednej strane sankcionuje spotrebiteľa za neuvedenie variabilného symbolu poplatkom za dohľadanie splátky, avšak žiadny poplatok so spotrebiteľom individuálne nedojednal. Výška poplatku nebola individuálne dojednaná a podpis spotrebiteľa neznamená, že súhlasí so zmluvnými podmienkami uvedenými vo formulárovej zmluve. Prijatie takejto zmluvnej podmienky bolo podmienkou získania úveru, nakoľko žalobca mal iba možnosť vopred pripravené formulárové zmluvy podpísať alebo ich ako celok odmietnuť. Žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu so žalovaným ako dodávateľom, pričom nemal reálne možnosti zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie, v časti o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako vecne správny potvrdil.
17. V súvislosti s priznaním primeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný namietal predčasnosť rozhodovania o tomto nároku, tak túto námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, aby malo ísť až o následné konanie. Zákon nevylučuje, aby si spotrebiteľ v jednom konaní uplatnil žalobou určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a zároveň, aby žiadal aj o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia tak, ako je to v tomto konaní, pretože ak sa preukáže oprávnenosť žaloby čo do určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vzniká zákonný nárok na to, aby sa spotrebiteľ zároveň domáhal aj zaplatenia finančného zadosťučinenia a v prípade nepreukázania tvrdeného porušenia, teda neúspechu spotrebiteľa, musí byť aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie zamietnutý. Takúto úvahu potvrdil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 9Cdp/15/2020 zo dňa 10.11.2020, v ktorom konštatoval správnosť právneho záveru odvolacieho súdu pri riešení tejto procesnej otázky. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, gramatický nevyplýva, aby úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti bolo vyjadrené v minulom čase, ale z tohto ustanovenia vyplýva že spotrebiteľ, ktorý na súde "úspešne uplatní“ porušenie práva alebo povinnosti, má právo na primerané finančné zadosťučinenie. Teda aj s ohľadom na túto zákonnú formuláciu, nie je vylúčené súbežné uplatnenie oboch nárokov. 18. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2016 sp. zn. 6Cdo/389/2015 vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinností, je treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej povinnosti používanej v spotrebiteľskej zmluve.
19. Vo vzťahu k výške primeraného finančného zadosťučinenia odvolací súd poukazuje na to, že podstatou primeraného finančného zadosťučinenia nie je sankčná povaha, aj keď zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný úbytok v aktívach osoby, voči ktorej nárok smeruje. Primerané zadosťučinenie v peniazoch preto môže slúžiť iba k zmierneniu spôsobenej ujmy a nemá suplovať iné právne inštitúty, najmä nie bezdôvodné obohatenie, resp. náhradu škody.
20. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia súd prvej inštancie v tejto veci odôvodnil úplne totožnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, a teda, že za primeranú výšku je potrebné považovať sumu 300 eur, čo zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný do zmluvy zakomponoval neprijateľnú zmluvnú podmienku zasahujúcu do majetkovej sféry a spotrebiteľských práv. Taktiež poukázal na to že výška tohto nároku nie je stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu. Jediným kritériom pre stanovenie výšky je jeho primeranosť. Pojem „primeraný“ má viacero synoným, avšak jedným z nich je slovo „spravodlivý“. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nemôže mať len symbolický význam, pretože symbolická výška nezohľadňuje obsah pojmu spravodlivosť. Zároveň je potrebné zohľadniť aj účel tohto nároku, a to jeho sankčnú, odradzujúcu, satisfakčnú a relutárnu funkciu.
21. Odvolací súd sa, samozrejme, stotožňuje s tvrdením žalobcu uvedeným v žalobe, ktoré prevzal súd prvej inštancie, a teda, že primerané finančné zadosťučinenie má byť priznané v primeranej výške, čo nepochybne vyplýva už z pojmového vymedzenia tohto inštitútu a zároveň musí byť aj spravodlivé. Práve s ohľadom na tieto kritériá, má však odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nemal v danom konaní vôbec zistený skutkový stav na základe ktorého by mohol, okrem iného, aplikovať aj tieto kritériá, pri určení výšky tohto nároku. Odvolací súd poznamenáva, že aj keď je nepochybné, že žalobca úspešnosťou žaloby v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, úspešne uplatnil porušenie svojich práv na súde, tak to neznamená, že bez ďalšieho možno rozhodovať o výške tohto nároku. Odvolací súd má za to že už samotné označenie tohto nároku, teda, že sa jedná o "zadosťučinenie“, znamená že súd je povinný skúmať aké konkrétne skutočnosti v danom prípade mali za následok to, že žalobcovi vznikla určitá ujma, a že mu prináleží určitá výška tohto zadosťučinenia. Zo žaloby vôbec nevyplýva akým konkrétnym spôsobom dojednanie zmluvnej podmienky určenej v tomto konaní za neprijateľnú, zasiahlo do práv žalobcu, teda čo mu to konkrétne spôsobilo, aký diskomfort útrapy, strádanie, stres. Vzhľadom na uvedené, preto odvolací súd v časti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP , keďže súd prvej inštancie nezistením skutkového stavu pre určenie tohto nároku spôsobil nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia v tejto časti, čím zasiahol do práv žalovaného v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
22. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda zistiť skutkový stav ako podklad pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, pričom vzhľadom na to že sa jedná o spotrebiteľských spor, súd prvej inštancie môže, s poukazom na ustanovenie § 295 CSP , vykonať aj dôkazy, ktoré stranami nie sú navrhnuté, napr. výsluch samotného žalobcu, z ktorého je možné zistiť skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o tomto nároku. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že aj keď v tomto konaní bola určená konkrétna zmluva podmienka za neprijateľnú, teda neplatnú, vzhľadom na skutočnosť že žalovaný si na základe tejto podmienky neuplatnil žiaden nárok, ako aj vzhľadom na závažnosť a charakter tejto podmienky, sa javí žalobcom uplatnená výška primeraného finančného zadosťučinenia ako neprimeraná. Konkrétna výška ale bude, samozrejme, závisieť od skutočnosti zistených súdom prvej inštancie po doplnení dokazovania.
23. Vzhľadom na to že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznania primeraného finančného zadosťučinenia, zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania, keďže pokiaľ by bol súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania samostatne vo vzťahu ku každému z uplatnených nárokov, tak by bolo možné v časti určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky takýto výrok aj potvrdiť, avšak, keďže rozhodol iba jedným spoločným výrokom, odvolací súd aj tento výrok zrušil. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že je nepochybné, že žalobca uplatnil žalobou dva samostatné nároky, preto je potrebné rozhodnúť o trovách konania samostatne vo vzťahu ku každému z uplatnených nárokov. V súvislosti s výrokom súdu prvej inštancie o trovách konania (III. výrok) odvolací súd taktiež poznamenáva, že súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania, preto pojmovo nie je správne vyjadrenie súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol že: "žalobcovi priznáva náhradu trov konania“, keďže v zmysle príslušných ustanovení CSP má rozhodnutie o trovách konania dve štádia, pričom v prvom štádiu rozhoduje súd o nároku na náhradu trov konania, a v druhom štádiu o výške trov konania, teda o priznaní náhrady trov konania v konkrétnej výške.
24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP ).