Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25C-93-2008.pdf
PDF · 89.26 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/93/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci Ž.: Z.. N. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. Č. XX, S., zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov za účasti matky C. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. S., Č. 18 proti žalovanému: Z. C., H.. XX.XX.XXXX, C. K. K., N. U., N. F. X, R., o určenie otcovstva a úhradu pomerov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
určuje, že žalovaný Z. C., H.. XX.XX.XXXX je otcom Z.. N. Z., H.. XX.XX.XXXX narodenej z matky C.H. Z., H.. XX.XX.XXXX,
zveruje Z.. N. Z. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok,
určuje žalovanému prispievať na výživu mal. N. Z. sumou 80 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť k rukám matky vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom narodenia dieťaťa, t.j. 20.11.2007,
dlžné výživné zo strany žalovaného za obdobie od 20.11.2007 do 31.12.2011 vo výške 3900,97 Eur povoľuje žalovanému splácať v splátkach po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom strany výhody splátok,
v prevyšujúcej časti návrh zamieta,
konanie v časti o uloženie povinnosti uhradiť 50 % nákladov na zakúpenie detskej výbavičky žalovanému zastavuje,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva,
náhradu trov štátu nepriznáva.
odôvodnenie:
Maloleté dieťa N. Z. prostredníctvom úradu práce sociálnych vecí a rodiny podala dňa 20.03.2008 na tunajší súd žalobu o určenie otcovstva a o úpravu pomerov k nej. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca sa spoznal s jej matkou v lete v roku 2006, pričom sa stretávali a sexuálne stýkali. Z tohto vzťahu následne matka otehotnela a dňa 20.11.2007 sa narodila maloletá. Poslednú menštruáciu mala matka 24.02.2007. Aj po zistení, že je matka tehotná sa s odporcom naďalej intímne stýkali až do mája
2007, kedy matka odišla na Slovensko. V júni 2007 sa opätovne mala vrátiť do Talianska, avšak tam už nevycestovala. Naopak v auguste 2007 prišiel na Slovensko odporca.
V prípade určenia otcovstva tu bol návrh aj na úpravu pomerov k maloletej, táto mala byť zverená do osobnej starostlivosti matky a zo strany žalovaného malo byť určené výživné 100 Eur mesačne a taktiež 50 % zdokladovaných výdavkov na zakúpenie detskej výbavičky. Následne opatrovník v menej maloleté dieťaťa v tejto časti zobral návrh späť, keďže matka nedokázala listinnými dôkazmi preukázať vynaložené náklady na zakúpenie výbavičky a súd v tejto časti konanie zastavil v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. .
Žalovaný s návrhom nesúhlasil, pripustil, že s matkou maloletej mal sexuálny styk, ale podľa jeho vyjadrení chránený a udržiaval s ňou len sexuálny kontakt bez toho, aby mali nejaký vzťah. Odmietol sa podrobiť DNA skúške.
Opatrovník maloletej navrhol, vzhľadom na vykonané dokazovanie určiť, že žalovaný je otcom maloletej a upraviť pomery k maloletej, t.j. zveriť ju do osobnej starostlivosti matky a zo strany žalovaného určiť primerané výživné.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, ako aj žalovaného, správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, kópiami fotografií, ktoré predložila na poslednom pojednávaní matka, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Matka maloletej sa v lete v roku 2006 zoznámila v meste San Severo v bare so žalovaný, tam pracovala ako čašníčka. Neskôr sa začali spolu sexuálne stýkať. Podľa vyjadrenia matky mali sexuálny styk takmer každý deň a to nechránený. Žalovaný pripustil, že mal s matkou sexuálny styk, podľa jeho vyjadrení však tento bol chránený, keďže matka pracovala ako pouličná prostitútka. Žalovaný neuznal otcovstvo k mal. N.. Podľa vyjadrenia žalovaného matka mala sexuálne styky aj s inými mužmi. Vo svojej výpovedi uviedol, že najprv matke za jej služby platil, neskôr však medzi nimi vzniklo priateľstvo a potom, čo matka v máji 2007 odcestovala na Slovensko sa kontaktovali telefonicky a v mesiaci august 2007 ju išiel navštíviť. Podľa vyjadrenia odporcu to robil preto, pretože menovaná, matka maloletej ho nechávala v presvedčení, že dieťa je jeho. Podľa jeho vyjadrenia zo začiatku jej veril. Po narodení dieťaťa v januári 2008 zaslal odporca dieťaťa 50 Eur, údajne z dôvodu, že mu ho bolo ľúto.
Žalovaný pracoval ako stavebný robotník a v roku 2006 bol jeho príjem asi 5000 Eur. Žil spolu s rodinnou, pričom si uhrádzal osobné výdavky, akými sú ošatenie a výdavky za auto. Podľa jeho vyjadrenia mu jeho príjem nedovoľuje osamostatniť sa.
Matka vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaný chcel uznať otcovstvo k dieťaťu, toto nikdy nepopieral. Podľa jej názoru, potom ako sa odporca dozvedel, že dieťa je postihnuté, nechcel sa s ňou stretávať. Ešte pred narodením dieťaťa zasielal matke nepravidelne sumu do 50 Eur. Matka sa neskôr dozvedela, že žalovaný má už inú priateľku. V súčasnosti má mať priateľku taktiež zo Slovenska. Matka uviedla, že so žalovaným mali trvalejší vzťah, aj keď je pravdou, že predtým mala sexuálne vzťahy aj s inými mužmi, v rozhodnom období však mala sexuálny styk riadne ukončený len so žalovaným. Matka predložila fotografie preukazujúce prítomnosť žalovaného na Slovensku, ako žalovaný zhodne s matkou uviedli, v auguste 2007. Súd porovnal fotografie s originálmi. Na týchto fotografiách je odporca s matkou maloletej v objatí, ako aj so starou matkou maloletej, s bratom matky a ďalšie fotografie sú z Talianska taktiež spolu s matkou maloletej. Fotografie z Talianska sú vyhotovené vo fotoslužbe dňa 25.03.2007.
Maloletá je ťažko zdravotne postihnutá, narodila sa bez chodidiel, jednu ruku má len po lakeť, na druhej má dva prsty zrastené. V súčasnosti má na nohách protézy, ktoré matke preplatila zdravotná poisťovňa. Matka získala motorové vozidlo prostredníctvom nadácie a dostáva k materskej príplatok na náklady na benzín a na ošatenie pre maloletú spolu vo výške 230 Eur mesačne. V súčasnosti si matka privyrába ako upratovačka a zarobí 100 až 130 Eur mesačne. Matka uviedla, že pokiaľ s odporcom spolu žili, tento
mal príjem 500 až 600 Eur mesačne a pracoval ako robotník na stavbe. Matka má náklady súvisiace so zabezpečením potrieb pre maloletú, ktoré nie sú hradené sociálnou poisťovňou, prípadne na ktoré nedostane úhradu nákladov z nejakej nadácie. Náklady súvisia so zabezpečením invalidného vozíka pre maloletú, prípadne kočiara a pod.
Žalovaný odmietol vykonanie DNA skúšky s tým, že mu to umožňujú talianske zákony.
Matka spolu s maloletou býva v 3-izbovom byte jej matky, kde bývajú ešte traja bratia matky, dvaja sú dospelí, jeden maloletý. S matkou hospodári spoločne.
Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej v texte ZR), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 ods. 2 ZR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 113 ods. 2 O.s.p. , s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V predmetnom konaní súd zisťoval, či sú splnené podmienky pre určenie otcovstva. Súd zistil, že žalovaný súložil s matkou v rozhodnom období, teda v čase od ktorého neprešlo od narodenia dieťaťa
menej ako 180 a viac ako 300 dní. Súd nezistil iné okolnosti, ktoré by vylučovali otcovstvo žalovaného. Súd poukazuje na to, že žalovaný sa snažil vyhnúť určeniu otcovstva aj odmietnutím DNA skúšky, načo však súd prihliadol a vyhodnotil to v jeho neprospech. Súd poukazuje na to, že matka preukázala, že medzi ňou a žalovaným nešlo len o sexuálny vzťah s poukazom na vyjadrenie odporcu, že pracovala ako prostitútka, ale išlo o vážnejší vzťah, ktorý spočíval aj v bývaní v spoločnej domácnosti. Súd poukazuje na to, že žalovaný sám popieral svoje tvrdenia, že s matkou maloletej mal len sexuálny vzťah, keďže ako sám uviedol, neskôr medzi nimi vyvinulo priateľstvo, bol navštíviť matku potom, čo odišla z Talianska a po narodení dieťaťa prispel na jeho výživu sumou 50 Eur. S poukazom na všetky tieto skutočnosti mal za to, že žalovanému svedčí domnienka otcovstva a preto súd určil, že je otcom mal. N. Z..
V súlade s § 113 ods. 2 O.s.p. súd potom upravoval pomery k maloletej. Keďže o túto sa riadne a po každej stránke stará matka, súd jej zveril maloletú do osobnej starostlivosti. Zo strany žalovaného súd určil výživné vo výške 80 Eur, ktoré vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa nechcel vyjadriť k svojim príjmom, ale z doterajších príjmov žalovaného mal súd za to, že sú zodpovedajúce a vzhľadom na vek dieťaťa. V prevyšujúcej časti potom súd návrh ako dôvodný zamietol. Určením výživného spätne od narodenia dieťaťa vznikol žalovaného dlh na výživnom vo výške 3.950,97 Eur, pričom 50 Eur súd odpočítal od tohto dlhu, keďže preukázateľne súhlasnými vyhláseniami matky maloletej ako aj žalovaného bolo preukázané, že žalovaný zaplatil túto sumu na výživu dieťaťa. Takto vznikol žalovanému dlh na výživnom vo výške 3.900,97 Eur, ktoré mu súd povolil splatil v splátkach po 50 Eur mesačne s tým, že ak nebude uhradená čo len jedna splátka riadne a včas, stane sa splatným celý dlh naraz.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobkyňa bolo v konaní úspešná, keďže trovy konania jej nevznikli a neúspešnému žalovanému trovy konania nepatria, súd rozhodol, že náhradu trov konania nepriznáva.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Štát uhradil preklad listín do talianskeho jazyk, keďže je zákonným právom každého účastníka konať vo svojom jazyka. Súd náhradu trov štátu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. ,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.