Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/94/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX C. - F. G., zastúpeného JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom Ul. 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42 219 361 proti žalovanému: A. D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX C. - H., zastúpený obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -266 zo dňa 16. júla 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. -266 zo dňa 16. júla 2021 potvrdzuje.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Ružomberok (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 17/36 pozemku parcela KN-E č. 4621 - trvalé trávne porasty o výmere 161 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie H. na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku súd prvej inštancie rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 14.11.2018 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 17/36 pozemku parcela KN-C č. 14729/108 - trvalé trávne porasty o výmere 4066 m2, k. ú. H.. Poukázal na to, že parcela KN-C č. 14729/108 bola pôvodne vedená ako pozemok parcela KN-E č. 4655/1 - trvalé trávne porasty, k. ú. H.. Žalobca je tiež podielovým spoluvlastníkom v podiele 17/36 pozemkov parcela KN-C č. 14731/22 o výmere 12 m2, parcela KN-C č. 15395/16 o výmere 37 m2 a parcela KN-C č. 14729/105 o výmere 60 m2, všetko trvalé trávne porasty, k. ú. H.. Tieto parcely boli pôvodne vedené ako pozemok parcela KN-E č. 4655/2 - trvalé trávne porasty, k. ú. H.. Spoluvlastnícky podiel na parcelách KN-E č. 4655/1 a č. 4655/2 nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.2006, ktorú uzavrel s predávajúcimi I. J. a K. L.. Katastrálne konanie bolo vedené pod č. V 2031/2006 a vklad bol povolený dňa 16.11.2006. Parcela KN- E č. 4655/1 mala na severovýchodnej strane spoločnú hranicu s parcelou 14679. S tou istou parcelou na juhozápadnej strane hraničila parcela KN-E č. 4655/2. Hranice týchto parciel pred zmenami z roku 2013 sú zrejmé z priloženej kópie mapy určeného operátu. Dňa 05.08.2013 podala A. B. B. Správe katastra Ružomberok žiadosť, ktorou navrhla vykonať opravu chyby v súbore geodetických a súbore popisných informácií registra E. Na základe jej žiadosti Správa katastra Ružomberok vydala protokol

o oprave chyby č. X 209/13 a na základe protokolu upravila hranice a výmeru KN-E parcely č. 4655/1 zo 4233 m2 na 4101 m2 a hranice a výmeru KN-E parcely č. 4655/2 zo 138 m2 na 109 m2. Úpravy vykonala v prospech parcely KN-E č. 4621 - trvalé trávne porasty o výmere 161 m2, ktorá dovtedy v katastri nehnuteľností evidovaná nebola. Ako výlučný vlastník pozemku parcela KN-E č. 4621 - trvalé trávne porasty o výmere 161 m2 je evidovaný žalovaný. Zjednodušený register pôvodného stavu ( ďalej „ZRPS“ ) bol v k. ú. H. vyhotovený ešte v roku 2000. Ten vychádzal z máp pozemkového katastra a stanovil hranice a výmery KN-E parciel č. 4655/1 a č. 4655/2. V takomto stave boli dotknuté pozemky po celú dobu, po ktorú bol spoluvlastnícky podiel 17/36 v držbe právnych predchodkýň žalobcu. Do ich držby po prevode vlastníckeho práva vstúpil žalobca. Držba spoluvlastníckeho podielu bola minimálne od roku 2000 vymedzená hranicami a výmerou tak, ako ich určil ZRPS. Žalobca a jeho právne predchodkyne mali v držbe spoluvlastnícke podiely na parcelách KN-E č. 4655/1 a č. 4655/2. Podiely držali v dobrej viere v to, že ide o ich vlastníctvo. V držbe im nikto nebránil ani ich neobmedzoval. Ich dobrá viera vyplývala z ospravedlniteľného skutkového omylu. Príčinou omylu bola priamo evidencia katastra nehnuteľností, ktorá do roku 2013 podávala nesprávny obraz o skutočných hraniciach a výmerách dotknutých parciel. Žalobca a jeho právne predchodkyne podiely na parcelách v stave pred opravou z roku 2013 držali minimálne od ZRPS teda od roku 2000. Žalobca preto v súlade s ust. (ďalej „ “), po započítaní držby svojich právnych predchodkýň vydržal vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na týchto parcelách. Vlastníctvo, ktoré vydržaním nadobudol, bolo vymedzené výmerou a hranicami pozemkov tak, ako boli evidované po ZRPS. Ak na základe opravy z roku 2013 došlo k zmene hraníc a výmery týchto pozemkov v prospech parcely KN-E č. 4621, tak sa táto zmena už nemohla dotknúť vlastníckeho práva žalobcu. Ak je teda žalovaný evidovaný ako výlučný vlastník pozemku KN-E č. 4621, je tak v rozsahu 17/36 evidovaný neoprávnene. Žalobca napokon uviedol, že jeho právne postavenie je vzhľadom na zápis v katastri nehnuteľností neisté a bez rozhodnutia súdu nemôže dôjsť k náprave zápisu v katastri nehnuteľností, čím je daný naliehavý právny na určení jeho vlastníckeho práva. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom pozemku parcela KN-E č. 4621 – trvalý trávny porast o výmere 161 m2. Túto nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 06.06.2014. Nehnuteľnosť je stále zapísaná v registri E. Geometrickým plánom č. 43659381-7/2014 vyhotoveným A. B. B. bola táto nehnuteľnosť zameraná a plán bol overený Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom dňa 12.05.2014 pod č. 232/2014. Žalobu žiadal ako bezdôvodnú zamietnuť. Nehnuteľnosť parcelu KN-E č. 4621 žalobca ani jeho právni predchodcovia nikdy neužívali. Žalobca podľa neho nesplnil podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Predmetom vydržania môže byť len celá vec, nikdy nie spoluvlastnícky podiel. Spochybňovanie rozhodnutia správneho orgánu o oprave chyby v katastri nie je dôvodom pre zmenu vlastníckeho práva ani dôvodom na vydržanie. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že dňa 20.09.2018 bol daný podnet na začatie konania Úradu geodézie kartografie a katastra SR o prekontrolovanie výsledkov meračských prác a ich premietnutie do súboru geodetických informácií v lokalite Malinô Brdo. Konanie sa viedlo pod spis. zn. a úrad skonštatoval že mapa určeného operátu je najvhodnejším operátom zobrazujúcim hranice pôvodných pozemkov, ktorých hranice nie sú v teréne zreteľné. Právne vzťahy k týmto pozemkom sú evidované po obnove evidencie právnych vzťahov (ROEP) k týmto pôvodným nehnuteľnostiam postupom podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom na liste vlastníctva v registri E. V závere vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že žalobcovi v súčasnosti nesvedčí žiadny právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedka B. C. a sporovými stranami predloženými listinnými dôkazmi. V rámci zisteného skutkového stavu mal preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 17/36 pozemkov parcela KN-C č. 14729/8 o výmere 4066 m2, k. ú. H.. Za nesporné považoval tvrdenie žalobcu, že parcela KN-C č. 14729/8 bola pôvodne vedená ako parcela KN-E č. 4655/1. Súd prvej inštancie mal ďalej preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom v spoluvlastníckom podiele 17/36 pozemkov parcela KN-C č 14731/22 o výmere 12 m2, parcela KN-C č. 15395/16 o výmere 37m2 a parcela KN-C č. 14729/105 o výmere 105 m2, k. ú. H.. Za nesporné považoval tvrdenie žalobcu, že uvedené parcely KN-C boli pôvodne vedené ako parcela KN- E č. 4655/2. Súčasne mal súd prvej inštancie preukázané aj to, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 17/36 na parcelách KN-E č. 4655/1 a č. 4655/2 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.10.2006, od predávajúcich I. J. a K. L., katastrálne konanie bolo vedené pod č. V 2031/2006 a vklad bol povolený dňa 16.11.2006. Na základe žiadosti A. B. B. zo dňa 05.08.2013 o opravu chyby v súbore geodetických a v súbore popisných informácií registra E Správa katastra Ružomberok vydala protokol o oprave chyby č. X 209/13, ktorým došlo k oprave hranice a výmery parcely

KN-E č. 4665/1 zo 4233 m2 na 4101 m2 a hranice a výmery parcely KN-E č. 4655/2 zo 138 m2 na 109 m2, a to v prospech doposiaľ neevidovanej parcely č. KN-E č. 4621 - trvalé trávne porasty o výmere 161 m2. Toho času je evidovaný ako výlučný vlastník pozemku parcela KN-E č. 4621 žalovaný. 5. Súd prvej inštancie ďalej citujúc ust. a , a uviedol, že zo zisteného skutkového stavu objektívne vyplynulo, že presvedčenie držiteľa - žalobcu o tom, že mu vec - predmetný pozemok v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 17/36 patrí, ktoré sa neskôr ukázalo ako nesprávne (skutkový omyl v predmete držby čo do plochy, resp. hraníc pozemku), vychádzalo z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností od roku 2000 na základe ZRPS. V konaní nebolo zistené, že žalobca, resp. jeho právne predchodkyne disponovali akoukoľvek informáciou, ktorá by bola spôsobilá vyvolať v nich dôvodné pochybnosti v tejto otázke za celé obdobie plynutia vydržacej doby. V roku 2006 došlo k prevodu pozemku v spoluvlastníckom podiele 17/36 na základe kúpnej zmluvy na žalobcu z jeho právnych predchodkýň, ktorá kúpna zmluva v časti predmetných pozemkov v podiele 17/36 je neplatná a nemohla predstavovať právny dôvod prevodu vlastníctva v časti predmetných pozemkov v podiele o veľkosti 17/36 na žalobcu, avšak na základe nej žalobca vstúpil do postavenia oprávneného držiteľa predmetných pozemkov v podiele 17/36 a pokračoval v oprávnenej držbe jeho právnych predchodkýň. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že žalobca sa nestal vlastníkom pozemku v podiele 17/36 na základe prevodu od jeho právnych predchodkýň v roku 2006, keďže tieto vlastníčkami neboli, boli oprávnenými držiteľmi pozemku v podiele o veľkosti 17/36, a to minimálne od roku 2000 (ZRPS), pričom v ich oprávnenej držbe pokračoval po prevode žalobca. Skutkový omyl žalobcu, resp. jeho právnych predchodkýň v predmete pozemku, čo do jeho plochy či hraníc súd prvej inštancie vyhodnotil ako ospravedlniteľný, a to jednak vzhľadom na skutočnosť, že ich presvedčenie (psychický element držby) vychádzalo z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, ako aj zo skutočnosti existencie nadobúdacieho titulu (hoci neplatného) u žalobcu. Súd prvej inštancie mal za to, že desaťročná vydržacia doba (predmetom vydržania je nehnuteľnosť) uplynula v roku 2010, t. j. za účinnosti súčasnej právnej úpravy a pokiaľ došlo k zmene zápisu vo výmere pozemkov v roku 2013 vlastníctvo k pozemku v podiele o veľkosti 17/36 už patrilo žalobcovi. Preto súd prvej inštancie konštatoval, že stav zápisu vlastníctva k pozemku parcela KN-E č. 4621, k. ú. H. v katastri nehnuteľností v celosti na žalovaného nezodpovedá skutočnosti, nakoľko podielovým spoluvlastníkom v podiele o veľkosti 17/36 je žalobca. V nadväznosti na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žaloba je dôvodná, a preto jej vyhovel v celom rozsahu. 6. Námietku žalovaného, že vydržaním nie je možné nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na pozemku, súd prvej inštancie považoval za nedôvodnú, keďže spoluvlastnícky podiel môže byť vo všeobecnosti predmetom právnych vzťahov napr. predmetom prevodu vlastníckeho práva (kúpy, darovania), či obmedzenia vlastníckeho práva (vecného bremena). Nie je tak logický dôvod vylúčiť ho z možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Pokiaľ žalovaný v ďalšom spochybňoval vydržanie vlastníckeho práva žalobcom tým, že nebolo preukázané, čo vlastne žalobca užíval, súd prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť bola preukázaná jednak výpoveďou žalobcu a jednak výpoveďou svedka B. C., z ktorých vyplynulo, že žalobca užíval pozemky podľa stavu zápisu v katastri nehnuteľností po uzavretí kúpnej zmluvy v roku 2006 na základe vytýčenia hraníc pozemkov v teréne geodetom, resp. aj s prihliadnutím k orientačnému bodu v teréne, a to chate Daria. Súd prvej inštancie zdôraznil, že držba predstavuje faktický stav nakladania s vecou ako vlastnou, čo bolo nepochybne vzhľadom k zisteniam v otázke užívania pozemkov žalobcom preukázané. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. (ďalej „ “), keď priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia. 9. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie námietky konkretizoval tým, že doposiaľ nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že podiely na predmetných parcelách KN-E č. 4655/1 a č. 4655/2 držal v dobrej viere, ktorého určenia vlastníctva sa žalobca domáhal k pozemku parcela KN-E č. 4621. Parcely KN-E č. 4655/1 a č. 4655/2 evidované na LV č. XXXX, k. ú. H., sú parcely registra „E“, pričom predmetné parcely boli prevedené do registra KN-C až na základe geometrického plánu v roku 2015 a zároveň z uvedeného je zrejmé, že v roku 2015 mal žalobca vedomosť o tom, kde sa pôvodné KN-E parcely nachádzali, a teda, že pozemok, ktorý je predmetom určenia, sa nachádza mimo. Keďže ide o pozemok registra „E“, správa katastra neručí za jeho výmeru, ani za jeho polohu. Žalobca podľa žalovaného tak nepreukázal, čo presne a v akom období

užíval, ako aj jeho právne predchodkyne. Preto v posudzovanej veci došlo k nesprávnemu posúdeniu súdom prvej inštancie z pohľadu otázky ospravedlniteľného omylu na strane žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu sporný pozemok patrí, bol povinný preukázať právny titul, ktorý takéto tvrdenie podporuje. Skúmanie vlastníckych vzťahov k spornej nehnuteľnosti sa preto malo vzťahovať až k poslednému vlastníkovi zapísanému v pozemkovej knihe, od ktorého boli odvodzované následné prevody. Samotný fakt, že pozemok bol žalobcom, resp. jeho predchodcami dlhodobo užívaný a nikto ich v takejto držbe nerušil, ešte neznamená, že držba bola dobromyseľná, keďže podľa žalovaného v danej veci nebola preukázaná dobrá viera žalobcu a jeho predchodcov, existujúca v momente vstupu do užívania pozemkov. V tomto smere žalovaný poukázal aj na výpoveď svedka B. C., ktorý uviedol, že má vedomosť ohľadom nezrovnalostí pozemkov na Malinô Brde a o posunoch týchto pozemkov, ku ktorým v minulosti dochádzalo. Svedok tiež uviedol, že sa jednalo o celkový posun, kedy nastala z jeho pohľadu nejaká chyba, teda uvedené sa týkalo aj parciel registra „E“. 10. Žalovaný v ďalšom s odkazom na neoznačenú konštantnú judikatúru uviedol, že vydržanie patrí k originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je teda oprávnená držba spôsobilej veci trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patri a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Uvedené podmienky musia byt splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera, oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nielen z osobného presvedčenia samotného držiteľa a je treba vždy brat do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom k okolnostiam a povahe daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého posudzovania veci nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu môže byť síce v dobrej viere, avšak nie so zreteľom ku všetkým okolnostiam, a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Z tohto hľadiska je potom súd povinný skúmať, či presvedčenie držiteľa o jeho práve k veci možno vzťahovať aj k momentu vstupu do držby, a ak si tento držiteľ započítal dobu držby svojich predchodcov aj k spôsobu získania držby nehnuteľnosti týmito osobami. Žalobca tvrdil aj na pojednávaní, že mal údajne vedieť, kde sa nehnuteľnosti, ktoré kupoval kúpnou zmluvou nachádzali. Toto však nemôže zodpovedať skutočnosti, keďže žalobca kupoval nehnuteľnosti zapísané v registri „E“. Až následne si dal žalobca pozemky zapísané na LV č. XXXX zamerať geometrickým plánom č. 36735299-8/2015, a potom ich zapísať do katastra nehnuteľnosti (Z 2012/2015). V tomto smere žalovaný podotkol, že pozemok parcela KN-E č. 4621, ktorý bol predmetom konania, je stále pozemkom registra „E“. Mal za to, že žalobca v spore nepreukázal, či práve uvedené pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, užíval, resp. užívali jeho predchodkyne a následne, že konal s ospravedlniteľným omylom. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti bol žalovaný toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je založené na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom posúdení veci. 11. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu nepodal. 12. Ďalšie podania procesných strán neboli v rámci odvolacieho konania produkované. 13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané oprávneným subjektom ( – súd prvej inštancie rozhodol v neprospech žalovaného, keďže žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania), včas ( ) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [ a a ], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. a contrario v spojení s ust. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 14. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť

v zmysle ust. dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Nedostatky v splnení procesných podmienok odvolací súd nezistil. 15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). 16. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 17. Vzhľadom na doteraz uvedené považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami a námietkami žalovaného uvedenými v jeho opravnom prostriedku. 18. Odvolací súd považuje za potrebné primárne uviesť, že vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podľa súčasného právneho stavu (od účinnosti 01.01.1992, t. j. od 01.01.1991) predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových priestorov), ktorá je individuálne určená. Predmetom vydržania môže byť aj spoluvlastnícky podiel na veci, keďže aj tento je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 01.05.2006). 19. Zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania je nepretržitá oprávnená držba po celú vydržaciu dobu (pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov; ). Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca ( ). Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. 20. Pre vznik držby je nevyhnutné naplnenie dvoch predpokladov: vôľa s vecou nakladať ako s vlastnou (animus possidendi – prvok subjektívny) a faktické ovládanie veci – panstvo nad vecou (corpus possesiones – prvok objektívny). Faktickým ovládaním sa nerozumie len fyzické ovládanie veci. Fakticky vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv. právne panstvo nad vecou. Preto je držiteľom pozemku aj ten, kto naňho fakticky dlhú dobu nevstúpil, pokiaľ sa držby nechopí niekto iný, a tiež ten, kto vykonáva držbu prostredníctvom inej osoby (tzv. detentora). Je však nevyhnutné, aby detentor vec fyzicky ovládal pre držiteľov a v jeho mene (napríklad ako jeho nájomca). Dôkazné bremeno, že to tak bolo, leží na tom, kto tvrdí, že ten, kto vec fyzicky ovládal, bol jeho detentorom. 21. Pod oprávnenou držbou ( ) treba rozumieť držbu veci v dobrej viere, že držiteľovi táto vec vlastnícky patrí. Pri oprávnenej držbe musí byť teda splnená (okrem iných) aj podmienka dobrej viery držiteľa, že mu vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolností, za ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu, dôvodné. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená ( veta druhá ) 22. Vo všeobecnosti platí, že strata dobrej viery držiteľa veci nastane okamihom, keď sa mu stali známe skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli u neho dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Môže k nej dôjsť tiež právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým sa ukladá držiteľovi povinnosť vydať vec vlastníkovi, pripadne ktorým sa určuje, že vlastníkom veci je iná osoba než držiteľ. 23. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca v spore nepreukázal, čo presne a v akom období užíval (resp. jeho právne predchodkyne), keďže v danom prípade malo ísť do roku 2015 o pozemky (rozumej tým pôvodné parcely KN-E č. 4655/1 a č. 4655/2, k. ú. H.) určené a zobrazené v mape určeného operátu ako parcely registra „E“ (tieto sú v katastrálnej mape zlúčené do väčších celkov alebo rozdelené

do viacerých parciel a ich hranice v teréne nie sú znateľné), za ktorých polohu a výmeru katastrálny úrad nezodpovedá. Z tohto potom žalovaný vo svojej podstate vyvodzoval, že žalobca nemohol mať vedomosť o tom, aká hranicami vymedzená časť zemského povrchu (pozemok) má byť predmetom jeho (spolu)vlastníctva. 24. V konaní bolo nesporné a nenamietal to ani žalovaný v odvolaní, že až na základe žiadosti A. B. B. zo dňa 05.08.2013 o opravu chyby v súbore geodetických a v súbore popisných informácií registra „E“ Správa katastra Ružomberok vydala protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte č. X 209/13, ktorým došlo k oprave hranice a výmery parcely KN-E č. 4665/1 zo 4233 m2 na 4101 m2 a hranice a výmery parcely KN-E č. 4655/2 zo 138 m2 na 109 m2, a to v prospech doposiaľ neevidovanej parcely č. KN-E č. 4621 - trvalé trávne porasty o výmere 161 m2, a to z dôvodu nesprávne zakreslených hraníc pozemkov parciel KN-E č. 4655/1 a č. 4655/2 do mapy určeného operátu vyhotovenej pri spracovaní zjednodušeného registra pôvodného stavu (ZRPS). Nebolo tiež sporné, že do vydania uvedeného protokolu v roku 2013 vychádzal stav katastra zo spracovania ZRPS v roku 2000. V období od roku 2000 do roku 2013 tak stav katastra na danom území, pokiaľ ide o evidované vlastnícke vzťahy, vychádzal zo zobrazenia v mape určeného operátu, teda z registra „E“. V nadväznosti na uvedené tak sporný pozemok toho času evidovaný v katastri nehnuteľností ako parcela KN-E č. 4621 bol v období od roku 2000 do roku 2013 v tejto evidencii vedený ako súčasť parciel KN-E č. 4655/1 a č. 4655/2. Zjednodušene povedané sporný pozemok bol v uvedenom období evidovaný v katastri nehnuteľností ako časť pozemkov, ku ktorým mal žalobca nadobudnúť kúpou v roku 2006 spoluvlastnícky podiel o veľkosti 17/36, pričom tento predmet vlastníctva bol v období od roku 2000 do roku 2006 vo vlastníctve jeho právnych predchodkýň I. J. a K. L.. 25. Argumentácia žalovaného by však vo svojej podstate musela viesť k záveru o nemožnosti vydržania pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako parcela registra „E“, ak by jeho poloha nebola v teréne znateľná, t. j. nebola vytýčená. Takúto argumentáciu treba odmietnuť. Aj v dotknutom období rokov 2000 až 2013 boli hranice parciel KN-E č. 4655/1 a č. 4655/2 zakreslené v mape určeného operátu, a teda predmet vlastníctva (pozemky) boli takto určiteľné, pričom mohli byť predmetom vlastníckych vzťahov, a teda aj nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Ako už bolo vyššie uvedené, oprávneným držiteľom pozemku môže byť aj ten, kto naň fakticky dlhú dobu nevstúpil (nechal ho úhorom), pokiaľ sa držby nechopí niekto iný. V tomto kontexte tak bola irelevantná námietka žalovaného, že žalobca si dal pozemky evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX zamerať geometrickým plánom až v roku 2015 (už po uplynutí vydržacej doby) a v podstate až vtedy mohol vedieť, kde presne sa jeho vlastníctvo nachádza. Zohľadniac už doposiaľ uvedené, žalobca od roku 2006 (od vkladu jeho vlastníckeho práva k parcelám KN-E č. 4655/1 a č. 4655/2 do katastra nehnuteľností dňa 16.11.2006) disponoval titulom, na podklade ktorého ako spoluvlastník vstúpil do oprávnenej držby pozemkov evidovaných ako parcely KN- E č. 4655/1 a č. 4655/2, teda v tom čase zahŕňajúcich aj spornú parcelu KN-E č. 4621. Dobromyseľnosť žalobcu, resp. jeho právnych predchodkýň v dotknutom období (roky 2000 až 2013) o tom, že im sporný pozemok v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 17/33 vlastnícky patrí pritom vychádzala z v tom čase platných údajov katastra. Žalovaný v spore neponúkol žiaden dôkaz o tom, že by žalobca mal vedomosť o chybných údajoch v katastri nehnuteľností, resp. sa dozvedel akékoľvek skutočnosti spochybňujúce hranicu parciel KN-E č. 4655/1 a č. 4655/2 v tom čase platnej mape určeného operátu alebo že by žalobcu niekto v jeho držbe rušil. Rovnaké závery možno vztiahnuť aj na právne predchodkyne žalobcu (I. J. a K. L.). V nadväznosti na to v spojení s tým, že žalovaný nespochybnil ani tvrdenia žalobcu o tom, že právne predchodkyne žalobcu boli spoluvlastníčkami (v následne na žalobcu prevedených podieloch) pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností ako parcely KN-E č. 4655/1 a č. 4655/2, nebolo potrebné, aby sa súd prvej inštancie nad rozsah produkovaných dôkazov zaoberal otázkou samotného vstupu právnych predchodkýň žalobcu do držby sporného pozemku, keďže tento bol v dotknutom období v katastri nehnuteľností evidovaný ako súčasť parciel KN-E č. 4655/1 a č. 4655/2. 26. Napokon žalovaný v odvolaní namietal, že dobromyseľnosť žalobcu mala byť spochybnená výpoveďou svedka B. C., ktorý mal pri svojom výsluchu uviesť, že má vedomosť ohľadom nezrovnalostí pozemkov na B. C. a o posunoch pozemkov, ku ktorým v minulosti dochádzalo, pričom sa jednalo o celkový posun aj parciel registra „E“. Odvolací súd poukazuje na to, že časť výpovede svedka bola žalovaným vytrhnutá z kontextu, keďže svedok sa len vo všeobecnosti vyjadroval k svojej vedomosti o nejakých posunoch pozemkov v dotknutej oblasti, pričom súčasne uviedol, že tento posun bol zistený pri ROEP, pričom sa niektorých pozemkov dotýkal a niektorých nie. Svedok sa však nevyjadril takto konkrétne k spornému pozemku a ani z jeho výpovede nemožno vyvodiť, kedy sa o posune pozemkov dozvedel. Svedok len potvrdil, že vykonával v minulosti geodetické práce aj pre žalobcu, avšak na konkrétne zákazky (aj v roku 2006) si nespomínal. Preto aj túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za neopodstatnenú.

27. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalovaného a nenaplnenie ním tvrdených odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I., ako aj v závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania (ktorý bol žalovaným odvolaním napadnutý zjavne len ako závislý výrok, keďže žalovaný vo vzťahu k tomuto výroku neprodukoval žiadne odvolacie dôvody) ako vecne správny podľa ust. potvrdil. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. pri aplikácii ust. a ust. . Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a vznikol mu tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu v súvislosti s odvolacím konaním vznikli ( ), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy v odvolacom konaní nevznikli (žalobca nevykonal v odvolacom konaní žiaden procesný úkon, zostal pasívny). Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. zo dňa 28.02.2018. 29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [ o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].