Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_1T-10-2010.pdf
PDF · 149.75 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/10/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a prísediacich sudcov Romana Havelku a JUDr. Ľuboslava Kašubu, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. decembra 2011 v Bratislave
rozhodol:
obžalovaný F. F. B. H. Ď. E. I. M. : nar. XX.XX.XXXX v S., Česká republi- ka, trvale bytom Bratislava - Lamač, adresa na doručovanie Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Lamač, vo väzbe v Ústave na výkon väzby Bratislava od 14. júna 2010 do 16. marca 2011
u z n á v a s a z a v i n n é h o , že
od presne nezisteného času dňa 11. marca 2008 do 10.29 hod. dňa 13. marca 2008, na X. ulici č. 37, v byte na šiestom poschodí v Bratislave, po tom, čo doposiaľ nestotožnená osoba spôsobila poškodenému U. C., nar. XX.XX.XXXX bodné poranenie ľavého ramena, opakovane ho udieral päsťou, kolenom, chodidlom, obuvou alebo otvorenou dlaňou do oblasti hlavy, hrudníka a končatín, čím mu spôsobil krvné podliatiny oboch očí, krvný výron v ľavom spánkovom svale s krvácaním pod mäkké pleny mozgu, zlomeninu hrudnej kosti s obojstrannými zlomeninami rebier a s krvácaním do oboch pohrudnicových dutín, krvné podliatiny na chrbtovej ploche pravej ruky a zadnej ploche ľavého predlaktia, ako aj úchopové podliatiny na vnútornej ploche pravého ramena, následkom čoho u poškodeného U. C., nar. XX.XX.XXXX, nastalo srdcovo-pľúcne zlyhanie a to v dôsledku tukovej embólie a krvácavého šoku, čo viedlo k jeho smrti dňa 13. marca 2008 o 10.29 hod., pričom v prípade, ak by obžalovaný privolal lekársku pomoc v krátkom časovom intervale po vzniku poranení existovala nádej na záchranu jeho života.
T e d a
v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť na chránenej osobe
č í m s p á c h a l
zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 , 2 písm. a/ Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 148 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 , § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 7 /sedem/ rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenia ú s t a v n o u formou.
odôvodnenie:
Podľa obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, zo dňa 29. januára 2010 mal obžalovaný od presne nezisteného času dňa 11. marca 2008 do 10.29 hod. dňa 13. marca 2008, na X. ulici č. 7, v byte na šiestom poschodí v Bratislave, po tom, čo doposiaľ nestotožnená osoba spôsobila poškodenému U. C., nar. XX.XX.XXXX bodné poranenie ľavého ramena, opakovane ho udieral päsťou, kolenom, chodidlom, obuvou alebo otvorenou dlaňou do oblasti hlavy, hrudníka a končatín, čím mu spôsobil krvné podliatiny oboch očí, krvný výron v ľavom spánkovom svale s krvácaním pod mäkké pleny mozgu, zlomeninu hrudnej kosti s obojstrannými zlomeninami rebier a s krvácaním do oboch pohrudnicových dutín, krvné podliatiny na chrbtovej ploche pravej ruky a zadnej ploche ľavého predlaktia, ako aj úchopové podliatiny na vnútornej ploche pravého ramena, následkom čoho u poškodeného U. C., A.. XX.XX.XXXX, nastalo srdcovo-pľúcne zlyhanie a to v dôsledku tukovej embólie a krvácavého šoku, čo viedlo k jeho smrti dňa 13. marca 2008 o 10.29 hod., pričom v prípade, ak by obžalovaný privolal lekársku pomoc v krátkom časovom intervale po vzniku poranení existovala nádej na záchranu jeho života. Týmto svojím konaním obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1 , 2 písm. a/ Trestného zákona (ďalej Tr. zák.).
Dňa 7. októbra 2010 bol vo veci vyhlásený rozsudok, na základe ktorého bol obžalovaný uznaný vinným podľa § 147 ods. 2 Trestného zákona a uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní desať rokov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie obžalovaný ako i obhajca obžalovaného. Krajský súd v Bratislave dňa 16. decembra 2011 na verejnom zasadnutí uznesením podľa § 321 ods. 1 písm. b/ , c/ Trestného poriadku (ďalej Tr. por. ) zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V písomne vypracovanom uznesení mal za to, vo veci boli určité pochybnosti o jeho plnej príčetnosti. V posudzovanej veci nebol znalcami skúmaný duševný stav obžalovaného, nebolo skúmané či obžalovaný v čase spáchania činu nemal zmenšenú rozpoznávaciu alebo ovládaciu schopnosť, ani nebolo zisťované, či jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Preto pre spoľahlivé diagnostické závery o duševnom stave zdraví obžalovaného bude vhodné znalcom dať k dispozícii spisy o predchádzajúcich trestných stíhaniach, v ktorých sa zisťoval duševný stav obžalovaný. Taktiež za potrebné krajský súd považoval do konania pribrať znalca z odvetvia súdnej psychológie. Jeho vyjadrenie bude potrebné pre skúmanie subjektívnej stránky trestného činu a spoľahlivé zistenie pohnútky, ktorá viedla páchateľa k spáchaniu činu. Toto objasnenie bude súčasťou dokazovania na podklade, ktorého by mal súd dospieť k správnemu a zákonnému rozhodnutiu. Bude preto potrebné, taktiež do konania okrem znalcov psychiatria, pribrať do konania znalca - psychológa, ktorý by mal z odborných hľadísk objasniť štruktúru osobnosti obžalovaného, jeho intelektuálnu kapacitu, vyjadriť sa k motivácii spáchaného činu, ako i k prognóze vývoja jeho osobnosti. V súvislosti nedostatočne zisteným skutkovým stavom, krajský súd poukázal i na nie celkom dôsledný postup v súvislosti s výsledkami znaleckého dokazovania z odboru kriminalistiky. Nebude nad rámec konania, ak súd spracovateľov týchto posudkov na hlavnom pojednávaní i vypočuje a následne sa v odôvodnení rozhodnutia s nimi vysporiada. Vo veci navrhol, aby bol osobne vypočutý svedok U. C. - brat nebohého a to k okolnostiam, kedy s poškodeným naposledy komunikoval, či poškodený v poslednom období svoj byt opúšťal, či mal vedomosť o tom, že si bol
prevziať dôchodok, resp. či mu tento chodil domov poštou, kedy mu bola oznámená smrť poškodeného a čo mu povedali susedia nebohého brata o údajom zbití obžalovaným.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 19. mája 2011 vypovedal, že v rámci aktivačných prác pracoval v rámci Mestskej časti Bratislava - Lamač a to u pána L., ktorý bol jeho nadriadeným. Nevedel uviesť od akého času začal tieto aktivačné práce vykonávať. Na aktivačné práce bol delegovaný prostredníctvom úradu práce. Aktivačné práce mali byť v rozsahu osemdesiat hodín za mesiac. Do práce on nastupoval o 08.00 hod. do 12.00 hod., niekedy to bolo i do 14.00 hod. Pracovisko opustiť nemohol. Vo veci v súlade s intenciami odvolacieho súdu boli vypracované znalecké posudky na obžalovaného z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria znalcami MUDr. Elenou Žigovou a MUDr. Zuzanou Lajčiakovou a z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality znalcom PhDr. Dušanom Selkom, PhD.
Znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria v písomne vypracovanom znaleckom posudku konštatovali ohľadom rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase činu - že za predpokladu, že skutok bude obžalovanému preukázaný a vychádzajúc z doterajších poznatkov o ebrietálnej agresivite obžalovaného v minulosti prihliadajúc na popisované množstvo požitého alkoholu v ťahu 14 dní bez vytriezvenia - rozpoznávacie schopnosti posudzovaného boli v čase činu mierne porušené - vzhľadom na ebrietálny stav nemusel v plnej miere rozpoznať závažnosť poranení poškodeného. Jeho ovládacie schopnosti boli narušené z toho istého dôvodu, ale v miere podstatnej. Nešlo o patologickú opilosť, inkriminované konanie nebolo osobnosti vyšetrovaného cudzie, nešlo o stav a dokonca nemá na stav amnéziu napriek závažnejšej alkoholickej intoxikácii - celý priebeh udalostí v čase kedy sa skutok mal stať popisuje presne v obsahových intenciách toho, čo sám chcel o udalosti povedať. Pobyt obžalovaného na slobode je vysoko potenciálne nebezpečný. Napriek dobrému intelektovému potenciálu, opakovaným odporúčaniam lekárov vystríhať sa pitia alkoholu a liečiť sa, toto nikdy neuskutočnil a nie je teda ani predpoklad, že sa bude podrobovať ambulantnej forme protialkoholického liečenia. Pri pokračovaní pitia je stále potenciálne riziko opakovania ebrietálnej agresie. Navrhované zo strany znalkýň mu bolo preto ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Na hlavnom pojednávaní na predmetnom znaleckom posudku bolo z ich strany v celom rozsahu zotrvané. Štruktúra osobnosti obžalovaného podľa znalca z odboru psychológia je jedinec s kombinovanou poruchou osobnosti a správania s potvrdenou dlhoročnou závislosťou od alkoholu. V rámci abnormného osobnostného vývoja, narušenia sociálneho zázemia a nevhodného spôsobu života došlo u neho k postupnej osobnostnej aj sociálnej depravácii. V osobnostnej štruktúre sú u neho prítomné sklony k agresívnemu a impulzívnemu správaniu a tieto boli prítomné aj v čase posudzovaného skutku. alkohol mohol mať vplyv na zníženie schopností kontroly jeho agresívnych pohnútok. Ku konzumu alkoholu a svojmu správaniu má nekritický postoj. Intelektová kapacita u obžalovaného je v pásme priemeru, pričom prevláda u neho afektívny kognitívny štýl. Depravačné procesy s vysokou mierou pravdepodobnosti postihli aj jeho intelekt, čoho dôkazom je znížená sebakritičnosť a intelektové nadhodnocovanie sa. Motivácia spáchaného trestného činu je nejasná, možno ju charakterizovať ako motivačné vákuum. Pokiaľ sa skutok stal obžalovaný konal zjavne pod vplyvom väčšieho množstva alkoholu, impulzívne, kde mohlo dôjsť k strate kontroly nad správaním. Chcel potrestať nebohého za konzumovanie jeho potravín a kávy, tak aby si to zapamätal. Neuvedomil si svoju prevahu a silu, ani dopad svojho správania na zdravotný stav poškodeného. Stav chronickej ebriety mu bránil v racionálnej zvažovaní jeho správania. Jeho následná interpretácia deja je prejavom racionálneho spracovania udalosti, obranným mechanizmom v snahe vyhnúť sa sankcionovaniu, ako aj účelovým klamstvom. I priebehu rozhovoru so znalcom bolo zjavné, že má sklon k búrlivejším afektívnym reakciám, pohotovosť k hostilnému a agresívnemu správaniu aj v triezvom stave a čase, keď niekoľko mesiacov abstinoval. I toto podľa znalca potvrdilo jeho pracovnú hypotézu o zvýšenom potenciály obžalovaného k agresívnemu, nepriateľskému správaniu nezodpovedajúcemu vonkajším podnetom. Jeho neochota meniť svoje zvyky a stereotypy, vrátane vzťahu k alkoholu, neochota rešpektovať a dodržiavať kontrolné mechanizmy a nekritický postoj k vlastnému správaniu pri jeho osobnostnej štruktúre a potenciálu k disociálnemu správaniu z hľadiska ďalšej prognózy bola riziková a teda neistá. Na hlavnom pojednávaní znalec zotrval v celom rozsahu na písomne vypracovanom znaleckom posudku. Nakoľko obžalovaný skutok popieral i vzhľadom k anamnéze a popisu situácie, v ktorej sa nachádzal motivácia spáchaného činu nebola jednoznačne jasná. Išlo o tzv. motivačné vákuum. Obžalovaný bol v podstate na poškodenom existenčne závislý. Rozhodne sa u neho nevyskytovala zjavná snaha mu ublížiť v takej miere ako boli zistené následky.
Z výpovede svedka U. C. - brata nebohého mal súd zistené, že od susedy, ktorá bývala v bytovom dome ako nebohý sa dozvedel, že niečo sa stalo jeho bratovi. Keď prišiel na predmetné miesto bola tu už sanitka. Pracovníci rýchlej zdravotnej služby mu oznámili, že brat zomrel. Neskôr sa dozvedel, že brat mal nejaké poranenia a v podstate, že nevedeli určiť presnú príčinu smrti. Po rozhovore s pánom G.. Q. S.G. mu tento
povedal, že jeho brat bol večer pred smrťou u neho. Už vtedy vyzeral ako nejaký zbitý a predmetnému svedkovi mal povedať, že ho zbil obžalovaný. Tieto informácie mal od svedka G.. Q. S.. Viac o predmetnej veci nevedel. Nevedel tiež uviesť kedy naposledy on komunikoval s nebohým. Oni sa občas stretávali raz za mesiac - raz za dva mesiace a to vtedy keď tento mu zatelefonoval, že niečo potrebuje išiel svedok U. C. za ním. Raz za dlhšiu dobu sa zastavil i osobne nebohý u neho doma. Bolo to v dĺžke asi dvoch mesiacov kedy sa u neho zastavil - ale kedy to bolo uviesť nevedel. Občas si telefonovali. Nebohý mal totiž silnú koxatrózu a preto mal značné problémy s chodením. V prípade, že užil lieky bol schopný chodiť. Keď mal vážny problém užil predmetné silné lieky a prišiel ku svedkovi. Lieky však nerád užíval, pretože mu podľa jeho výpovede robili problémy na žalúdok. Za rok 2008 nebohý bol v jeho domácnosti asi len raz. Pokiaľ išiel vonku z bytu bolo to výnimočné. Ohľadom skutočnosti ako to bolo s prevzatím dôchodku vypovedať nevedel. Mal vedomosť o tom, že nebohý užíval alkoholické nápoje. Alkohol užíval do času kým mal peniaze. Vyhováral sa na to, že pil z dôvodu, aby necítil bolesť. V podstate bol nebohý dobrák. Bol s každým kamarát - bez ohľadu na to kto to bol. Za jeho život mal svedok niekoľko zlých skúseností ohľadom toho, že na nebohého sa „nalepili takí ľudia, ktorí ho začali využívať“. Boli to takí „divní kamaráti“, ktorí ho navštevovali. Toto spomínal nielen nebohý, ale i susedia. Nebohý mu spomínal i obžalovaného. Zároveň mu spomenul, že medzi sebou mali dohodnuté i nejaké prispievanie na bývanie
- kvázi podnájom, ale nie vždy mu obžalovaný zaplatil peniaze. Deň - dva dni pred smrťou mu svedok telefonoval ohľadom výmeny okien na byte nebohého. Preto mu svedok povedal, aby si v byte urobil poriadok. Vtedy mu nebohý nehovoril v telefóne o probléme vo vzťahu k obžalovanému. Neskoro večer nebohý mu nezvykol telefonovať. Nevedel sa presne vyjadriť či predmetné „divné návštevy“, o ktorých hovoril vo svojej výpovedi u nebohého i prespávali, pretože toto mu nebohý nehovoril, pretože vedel, že by sa to svedkovi nepáčilo. Počas obdobia keď býval s nebohým poškodený - nehovoril mu nebohý, že by v byte bývala ešte iná osoba - osoby. Ohľadom telefonátov v súvislosti s výmenou okien v celom rozsahu trval na výpovedi z prípravného konania a to vzhľadom na odstup času.
Zo správy od Mestskej časti Bratislava - Lamač bolo preukázané, že obžalovaný v roku 2008 vykonával aktivačné práce len v mesiaci január a to nasledovne:
- 8. januára 2008 - 07.42 - 12.00 hod.
- 9. januára 2008 - 07.50 - 12.00 hod.
- 10. januára 2008 - 07.40 - 14.00 hod.
- 22. januára 2008 - 08.00 - 14.00 hod.
- 23. januára 2008 - 07.40 - 14.00 hod.
- 24. januára 2008 - 08.00 - 14.00 hod.
- 29. januára 2008 - 08.00 - 14.00 hod.
- 30. januára 2008 - 08.00 - 14.00 hod.
- 31. januára 2008 - 08.00 - 12.00 hod. Vedúcim aktivačných pracovníkov bol v tomto čase pracovník Mestského úradu Bratislava - Lamač p. U. L.. Obžalovaný bol priemerný pracovník. Aktivačné práce vykonával v súlade s „Dohodou o podmienkach vykonávania aktivačnej činnosti uchádzača o zamestnanie podľa § 52 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov č. 3/§52 /2008/NP V/, uzatvorenou medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave a obžalovaným na dobu od 9. januára 2008 do 30. júna 2008. Zároveň bola predložená i predmetná dohoda, ktorá bola podpísaná zo strany obžalovaného dňa 9. januára 2008. Z výpočtov, ktoré si súd vykonal bolo zistené, že za toto obdobie celkove odpracoval 49 hodín 8 minút.
Z internetovej stránky „supernavigator.sk“ si súd zadal približnú vzdialenosť z miesta trvalého bydliska nebohého (Studenohorská ulica č. 37) na poštu Bratislava 47 (Malokarpatské námestie), kde si nebohý vyberal dôchodok. Vzdialenosť bola meraná vzdušnou čiarou - a to konkrétne 156 metrov.
Zo správy od Slovenská pošta, a.s. bolo zistené, že u nebohého bola realizovaná výplata dôchodku v dňoch 16. novembra 2007, 17. decembra 2007, 16. januára 2008 a 15. februára 2008 a to pri priehradke pošty Bratislava 47. Deň splatnosti bol v 16. v mesiaci.
Vo veci na hlavnom pojednávaní boli osobne vypočutí i znalci z Kriminalistického a expertízneho ústavu so sídlom v Bratislave, ktorí vypracovali dva znalecké posudky.
Zo správy od Slovak Telekom, a.s., Bratislava bolo zistené, že nebohý - U. C., nar. XX.XX.XXXX bol evidovaný v databáze účastníkov ich spoločnosti pod telefónnym číslom XXXX XXX XXX v období od 16. februára 2008 do 13. júla 2009. zmluva bola uzatvorená v predajni RAVAS, X. X-X, Bratislava. Predmetná zmluva sa v archíve už nenachádzala a tak nebolo možné do nej nahliadnuť a preveriť prípadný podpis účastníka.
Súd vo veci nad rámec dokazovania opätovne vypočul znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý MUDr. Denis Valent.
Dňa 16. marca 2011 uznesením Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 1 Tos/22/2011 bol obžalovaný podľa § 79 ods. 1 Tr. por. prepustený z väzby na slobodu. Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného tento si zásielky po tom, čo bol prepustený z väzby dňa 16. marca 2011 preberal a teda adresa na doru-
čovanie písomností bola Miestny úrad Bratislava - Lamač. Vedený je na úrade práce. V súlade s rozhodnutím predmetného úradu bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a to dňom 30. marec 2011. Zo správy od Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, zo dňa 4. apríla 2011, ktorú súdu predložil bolo zistené, že nebol a ani nie je vedený v databáze Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava ako žiadateľ ani poberateľ dávky v nezamestnanosti.
Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav veci:
Obžalovaný býval byte nebohého spoločne s ním na X. ulici č. 37, v byte na šiestom poschodí v Bratislave. Podľa výpovede obžalovaného bolo to od konca roku 2007. Nebohý bol starobným dôchodcom. Okrem nich dvoch v predmetnom byte nikto iný nebýval. Táto skutočnosť bola preukázaná nielen výpoveďou svedka U.Á. C., ktorý vypovedal, že mal vedomosť o tom, že v predmetnom byte spoločne s jeho bratom býval i obžalovaný, ale i samotným obžalovaným. Obžalovaný počas dokazovania na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vo veci nepovedal. V prípravnom konaní vo svojej výpovedi zo dňa 27. augusta 2009 nevypovedal, že by v čase keď tam býval on bývali i iné osoby, resp. do bytu chodili iné osoby. Tieto skutočnosti nepotvrdili ani svedkovia, ktorí boli vypočutí ako v prípravnom konaní tak i v konaní na hlavnom pojednávaní a to konkrétne - G.. Q. S. (tento bol naviac v predmetnom byte dňa 12. marca 2008 po 17.00 hod. - nevypovedal, že by v predmetnom byte okrem obžalovaného a nebohého poškodeného videl nejakú inú osobu, svedkyňa G.. B. S., W. P.. Obžalovaný od 10. marca 2008 na základe správy od Úradu práce, sociálnych vecí, a rodiny v Bratislave, odbor zamestnanosti bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (úsek služieb zamestnanosti Bratislava IV). Z dohody o vykonaní práce - VÝŤAHY, s.r.o., Bratislava bolo preukázané, že obžalovaný dňa 12. februára 2008 predmetnú dohodu podpísal. Pracovná úloha mala byť vykonaná do 29. februára 2008. V predmetnej dohode bola dojednaná dohoda o splatnosti časti odmeny po vykonaní časti pracovnej úlohy do 15-teho nasledujúceho mesiaca, t. j. v riadnom výplatnom termíne.
I keď obžalovaný vypovedal, že dva dni pred úmrtím nebohého ráno o 08.00 hod. odišiel na Miestny úrad Bratislava - Lamač, pretože tu príležitostne pracoval na aktivačných prácach a keď prišiel domov (do bytu nebohého) okolo 10.00 hod. - videl na nebohom poškodenom, že na posteli
nebohého bol paplón od krvi sa na predlaktí na ruke mal hlbokú reznú ranu - k tejto časti výpovede súd poznamenáva: Takto vykonaná výpoveď obžalovaného zo dňa 27. augusta 2009 nekorešpondovala so zisteným stavom veci. Súd už vyššie rozviedol správu od Mestskej časti Bratislava - Lamač ohľadom aktivačným prác vo vzťahu k obžalovanému. Aktivačné práce obžalovaný vykonával len do 31. januára 2008. Naviac ani jednom z týchto výkonov za jednotlivé dni nevykonával aktivačné práce do 10.00 hod. - ako to vypovedal vo svojej výpovedi. Pokiaľ obžalovaný vypovedal, že nebohý opúšťal byt a teda konkrétne zranenie - poranenie ľavého ramena ako i zranenia, ktoré boli preukázané na základe súdnej pitvy (vypovedal totiž, že on nebohému dal len facku) mu mohli byť spôsobené inou osobou - tu súd opätovne poukazuje na výpoveď obžalovaného zo dňa 27. augusta 2009. V tejto výpovedi obžalovaný podrobne vypovedal priebeh dvoch dní - t. j. 48 hodín a to konkrétne v tom smere, že najprv prišiel z aktivačných prác (čo nebolo preukázané) okolo 10.00 hod. s fľašou zrejme červeného vína o objeme dva litre). Túto fľašu vypili spoločne. V poobedňajších hodinách si chcel uvariť káv, keďže zistil, že mu ju nebohý vypil - prišiel ku nemu a dal mu facku zozadu. I keď to nebola moc silná facka urobila mu monokel. Po tomto incidente išiel obžalovaný si kúpiť kávu na ulicu Vysokohorskú (mestská časť Lamač). Dopili víno z ranného dňa a nebohý povedal, že sa necítil dobre a preto obžalovaný išiel kúpiť ešte jedno víno - opäť fľašu s objemom dva litre. Na ďalší deň opätovne popíjali - okolo 08.00 hod. išiel obžalovaný kúpiť ďalšiu fľašu vína. Keďže po tom, čo prišiel i s fľašou vína z obchodu videl, že padol obväz a zašpinil krvou celé posteľné prádlo namočil ho do studenej vody. Opätovne spoločne pozerali televízor a popíjali asi do 17.00 hod. - kedy víno dopili a nebohý išiel k susedovi - svedkovi G.. Q. S., aby si od neho požičal peniaze na ďalšie víno. V tomto časovom období prišiel ku nim predmetný svedok, ktorý obžalovanému vytýkal neprístojné správanie vo vzťahu k nebohému. Po tom, čo od tohto svedka nebohý dostal 500,- Sk opätovne obžalovaný išiel kúpiť ďalšiu fľašu vína ako i cigarety. Potom opätovne ako obvykle pozerali televízor popíjali víno a išli spať. V deň smrti nebohého ráno išiel obžalovaný opätovne kúpiť ďalšie víno (z predmetnej čiastky 500,- Sk). Nebola to dlhá chvíľa - pretože keď sa obžalovaný vrátil i s vínom nebohý ešte sedel na posteli a vravel, že mu je zle - následne sa postavil a odišiel na toaletu. Asi po piatich minútach na neho zavolal a keďže sa neozval išiel sa pozrieť za ním. Našiel ho ležať na chodbe v nehybnom stave. Z tejto časti výpovede, ktorú rozviedol chronologicky obžalovaný bolo preukázané, keďže vzhľadom na dôkazy vo veci vykonané súd neuveril výpovedi obžalovaného, že bodné poranenie ľavého ramena mu spôsobila iná osoba a taktiež, že on mu dal len facku, z ktorej mal monokel. Práve tým, že chronologicky rozviedol predmetných 48 hodín - ani z jednej časti nevyplynulo, že by nebohý bol opustil predmetný byt (s výnimkou keď išiel k susedovi - svedkovi G.. Q. S., ktorý býval na chodbe toho istého poschodia ako nebohý).
Po celý čas to bol práve obžalovaný, ktorý byt na krátky čas (niekoľko minút) opustil a to len preto, že išiel kúpiť víno. Ani on podľa jeho výpovede byt neopustil na niekoľko napr. hodín. Irelevantné v danej veci sú preto výpovede obžalovaného v smere, že obžalovaný si chodil sám pre starobný dôchodok alebo, že pred smrťou si vybavil i nový mobilný telefón. Tieto skutočnosti boli dokazovaním preukázané tak ako vypovedal obžalovaný, ale boli vykonané v časovom predstihu. Poslednýkrát pre starobný dôchodok si bol dňa 15. februára 2008 a mobilný telefón bol z jeho strany vybavený dňa 16. februára 2008. V oboch prípadoch ide o rozdiel v čase temer jeden mesiac. I sám svedok U. C. - brat nebohého uviedol, že nebohý mal silnú koxatrózu a byt opúšťal len v nevyhnutných prípadoch aj to vtedy bol nútený vziať si lieky na ukľudnenie bolestí. I keď počas celého dokazovania obžalovaný vypovedal, že on konkrétne nebohému dal len facku, z ktorej mal monokel a iné zranenia mu on nespôsobil súd takejto jeho verzii neuveril. V celom rozsahu vychádzal totiž z písomne vypracovaného znaleckého posudku znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (znalec na hlavnom pojednávaní vo veci bol i osobne vypočutý) Títo ako vo vypracovanom znaleckom posudku, tak na i na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. Denis Valent vypovedal, že pokiaľ ide o toto predmetné zranenie bolo čerstvé a ošetrené bolo iba previazaným obväzom vo viacerých otáčkach. Časovo vznik tohto bodného poranenia tiež spadá do horizontu 12 -
24 hodín pred smrťou nebohého. Súdnou pitvou vo vzťahu k tomuto zraneniu bolo preukázané, že na prednú vonkajšiu plochu ľavého ramena pôsobil pevný podlhovastý plochý predmet s ostrým hrotom a jednou ostrou hranou orientovanou smerom nadol. Uvedený predmet pôsobil v smere svojej pozdĺžnej osi bodným mechanizmom, spredu dozadu zdola mierne nahor. Svojím účinkom viedol ku vzniku bodnej rany na prednej ploche ľavého ramena s bodným kanálom dĺžky cca 7 - 8 cm, ktorý prenikal kožou, podkožím, priľahlým svalstvom ramena, pokračoval prebodnutím podkožia a kože na zadnej ploche ľavého ramena a končil bodnou ranou v uvedenej oblasti. Zranenie si nemohol spôsobiť nebohý ani sám
- vzhľadom na mechanizmus a intenzitu zranenia a v domácnosti s nebohým býval len obžalovaný. Kedy presne - t. j. presný čas, kedy obžalovaný fyzicky napadol nebohého a na ktoré konkrétne miesta bol nebohý zo strany obžalovaného fyzický atakovaný sa súdu zistiť nepodarilo. Muselo to byť však i 12. marca 2008 - kedy nebohý od obžalovaného bol doslova „zbitý“ - pretože v tento deň v poobedňajších hodinách - okolo 17.00 hod. nebohý ešte zazvonil svedkovi G.. Q. S., aby si od požičal peniaze na alkohol. Tieto peniaze mu svedok G.. Q. S. i dal. Predmetný svedok vypovedal, že v tomto čase t. č. už nebohého osobne videl. Poškodený (t. č. nebohý) ledva stál na nohách. Bol celý opuchnutý, modriny mal na tvári a silne dýchavičný - t. j. ledva lapal po dychu. Potreboval si sadnúť. Sadol si na debničku v chodbičke. Správal sa podľa výpovede svedka inak ako v minulosti - mal na mysli, že bol dobitý, že dychčal, lapal po dychu
a nedokázal stáť. Stávalo sa síce i v minulosti, že niekedy tiež ledva stál, ale v predmetný deň si potreboval sadnúť, čo predtým nikdy sa nestalo. Iné správanie na poškodenom nevidel. Z pohľadu na neho bol veľmi zhrozený. Práve táto okolnosť predmetného svedka primäla, že sa ho opýtal, čo sa mu stalo. Poškodený (t. č. nebohý) povedal, že ho zbil spolubývajúci. Konkrétne mu nepovedal, prečo ho zbil, akým spôsobom ho zbil. Opýtal sa ho preto, či nemá zavolať políciu a na to mu on povedal, že ešte nie. Svedok práve zo stavu v akom ho videl bol veľmi nahnevaný a preto išiel do bytu poškodeného (t. č. nebohého). Tu obžalovanému dohováral jeho správanie - t. j., že sa nesmie správať takto k ľuďom, že veci sa neriešia bitkou. Obžalovaný na toto reagoval formou otázky, t. j., čo by robil on (svedok), keby mu niekto niečo zobral. Svedok mu na toto neodpovedal. Následne sa mu obžalovaný na chodbe bytu ospravedlňoval, že mu je to ľúto, že mu ušli nervy. Svedok následne z bytu odišiel. Predtým dal ešte poškodenému (t. č. nebohému) 500,- Sk bankovku, pretože mu ho bolo ľúto. Podľa výpovede svedka poškodený (t. č. nebohý) tohto obžalovaného v byte dobrovoľne trpel. Myslel tým, že poškodený (t. č. nebohý) potreboval spoločnosť a preto tu nebýval sám. Z predmetnej súdnej pitvy a z následného vypracovaného znaleckého posudku, ako i z výpovede znalca MUDr. Denisa Valenta - jednoznačne vyplynulo, že na poškodeného (t. č. nebohého) na základe charakteru a rozloženia zistených poranení možno konštatovať, že na jeho telo pôsobilo pred smrťou vonkajšie mechanické násilie, a to v oblasti hlavy, trupu a končatín. Všetky poranenia na jeho tele vykazovali známky vitality, z čoho vyplýva, že v čase ich vzniku poškodený (t. č. nebohý) ešte žil. Na oblasť hlavy pôsobil opakovane tupo-oblý predmet menšou až strednou silou a prudkosťou, mechanizmom nárazu, účinkom, ktorého došlo ku vzniku krvných podliatin v okolí oboch očí, krvného výronu v oblasti ľavého spánkového svalu a drobnému krvácaniu pod mäkké pleny mozgu. Na oblasť prednej plochy hrudníka pôsobil tupý plošný predmet veľkou silou a prudkosťou, mechanizmom nárazu alebo tlaku, účinkom ktorého došlo ku zlomenine hrudnej kosti, viacerým obojstranným zlomeninám rebier s drobnými trhlinami pohrudnice, krvácaniu do pohrudnicových dutín a ku vzniku krvných podliatín kože. Na prednú vonkajšiu plochu ľavého ramena pôsobil pevný podlhovastý plochý predmet s ostrým hrotom a jednou ostrou hranou orientovanou smerom nadol. Uvedený predmet pôsobil v smere svojej pozdĺžnej osi bodným mechanizmom, spredu dozadu, zdola mierne nahor. Svojím účinkom viedol ku vzniku bodnej rany na prednej ploche ľavého ramena s bodným kanálom dĺžky cca 7 - 8 cm, ktorý prenikal kožou, podkožím, priľahlým svalstvom ramena, pokračoval prebodnutím podkožia a kože na zadnej ploche ľavého ramena a končil bodnou ranou v uvedenej oblasti. Na chrbát pravej ruky a zadnú plochu ľavého predlaktia pôsobil tupo-oblý predmet malou silou a prudkosťou, tlakom alebo nárazom, účinkom ktorého došlo ku vzniku krvných podliatín. Na vnútornú a prednú plochu pravého ramena pôsobil tupo-oblý predmet malou až strednou silou a prudkosťou, tlakom alebo nárazom, účinkom ktorého došlo ku vzniku krvných podliatin. Na oblasť brucha a bedrovej oblasti pôsobil tupo-hranatý predmet malou silou a prudkosťou, tlakom a ťahom, opakovane, účinkom ktorého došlo ku vzniku odrenín a krvných podliatín. Vzhľadom na počet a charakter poranení nebohého bolo možné konštatovať, že vznikli opakovaným pôsobením vonkajšieho násilia na telo poškodeného. Vzhľadom na charakter poranení je možné konštatovať, že tieto pravdepodobne nevznikli v bezprostrednom slede za sebou. Z charakteru krvných podliatin hrudníka a vnútrohrudných poranení je možné konštatovať, že
vznikli opakovaným tlakom alebo nárazom na prednú plochu hrudníka, päsťou alebo otvorenou rukou, prípadne kolenom či chodidlom, a to konaním inej osoby. Úrazový mechanizmus vzniku uvedených poranení pri náhodnom páde sa v danom prípade javil ako veľmi málo pravdepodobný. Poranenia hlavy vznikli pravdepodobne opakovaným úderom päsťou alebo i otvorenou dlaňou ruky. Ako možná sa v danom prípade javila poloha poškodeného ležiaca na chrbte a poloha páchateľa stojaca, prípadne kľačiaca pri poškodenom. Charakter a lokalizácia bodného poranenia ľavého ramena ako i priebeh bodného kanála nasvedčovali tomu, že jeho vznik je pravdepodobne v priamej príčinnej súvislosti s konaním inej osoby. Vznik poranenia v súvislosti s náhodnou manipuláciou s bodno-rezným nástrojom sa javil ako veľmi málo pravdepodobný. Presné poradie vzniku jednotlivých poranení nebolo možné s istotou určiť. Z charakteru krvných podliatin, ako aj podliatiny v okolí bodných rán ľavého predlaktia je možné konštatovať, že vznikli v čase okolo 12 - 24 hodín pred úmrtím. Z výsledkov toxikologicko-chemického vyšetrenia vyplýva, že nebohý nebol v čase smrti významnou mierou ovplyvnený alkoholom. Uvedená koncentrácia (0,30 g/kg) spadá podľa orientačného delenia pod hranicu podnapitosti etylalkoholom. Svedčí to o tom, že pred smrťou požil menšie množstvo alkoholických nápojov. Nebol tiež pod vplyvom iných toxikologicky významných aktívnych látok. Neboli zistené ani žiadne také chorobné zmeny, ktoré by boli v príčinnej súvislosti so smrťou nebohého alebo ktoré by sa na nástupe, či urýchlení jeho smrti spolupodieľali. Poranenia, ktoré boli zistené pri pitve boli takého charakteru, že v prípade poskytnutia odbornej lekárskej pomoci a následnej nemocničnej liečby v krátkom časovom intervale po vzniku poranení by bola nádej na záchranu života nebohého. Akonáhle však došlo postupnými stratami krvi z bodno-rezného poranenia ľavého ramena v kombinácii s narastajúcou tukovou embóliou pri zlomeninách rebier a hrudnej kosti ku výraznému zaťaženiu srdcovo-cievneho systému nebohého s jeho následným zlyhaním, smrti nebohého už nebolo možné zabrániť. Bezprostrednou príčinou smrti nebohého bolo srdcovo- pľúcne zlyhanie v dôsledku tukovej embólie a krvácavého šoku po početných tupých poraneniach trupu a končatín s pomliaždením podkožného tukového tkaniva a zlomeninami rebier a hrudnej kosti a bodnom poranení ľavého ramena po napadnutí inou osobou. Išlo o násilnú smrť, ku ktorej došlo dňa 13. marca 2008 v čase okolo 10.00 - 10.30 hod. I keď obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že pokiaľ išlo o bodno-rezné poranenie ľavého ramena toto sa mu snažil ošetriť a to spôsobom - dezinfekcie vlastným močom nebohého a obviazal mu ranu znalec MUDr. Denis Valent na hlavnom pojednávaní sa k predmetnému ošetreniu vyjadril, že toto zranenie bolo čerstvé a ošetrené bolo len previazaným obväzom vo viacerých otáčkach. O iných zraneniach obžalovaný nevypovedal, že sa ich snažil liečiť, resp., že by privolal lekársku pomoc. Súd nesúhlasí s tvrdením obžalovaného, že túto lekársku pomoc si mohol privolať i sám nebohý a ktorý mal mobilný telefón. Obžalovaný býval s nebohým. Býval tu viac ako polroka podľa jeho výpovede. Nič mu preto nebránilo, aby túto lekársku pomoc privolal svojim mobilným telefónom (v prípade, že ho nemal mobilným telefónom poškodeného), alebo i mohol požiadať o pomoc susedov - napríklad i suseda G.. Q. S., ktorý bol deň pred smrťou v byte nebohého. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že podľa výpovede svedkyne - MUDr. Kataríny Feriacovej nebohý bol mŕtvy pred ich príchodom nie viac ako dve hodiny. Prvýkrát zatelefonované ich rýchlej záchrannej službe bolo telefonované z mobilného telefónu dňa 13. marca 2008 okolo 10.30 hod. na operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby a ihneď sa na miesto dostavila táto záchranná zdravotná služba.
Vo veci boli vypracované dva znalecké posudky Kriminalistickým a expertíznym ústavom so sídle v Bratislave. Znalci, ktorí predmetné znalecké posudky vypracovali boli na hlavnom pojednávaní i osobne vypočutí. Pokiaľ išlo o predložené vecné stopy a to konkrétne
- predmet č. 6 - nôž (zaistený v kúpeľni, išlo o nôž s čiernou rukoväťou s celkovou dĺžkou 29,5 cm, dĺžka čepele 10,5 cm)l
- predmet č. 13 - drevená palica (zaistená v chodbe)
- predmet č. 14 - nôž (s čiernou rukoväťou s celkovou dĺžkou 19,5 cm, dĺžka čepele 16,5 cm)
- predmet č. 15 - nôž (s čiernou rukoväťou s celkovou dĺžkou 30 cm, dĺžka čepele 16,5 cm) Na povrchu týchto predložených stôp, ktoré boli podrobené skúmaniu metódou kianoakrylátového naparovania neboli na povrchu uvedených predmetov viditeľné žiadne daktyloskopické stopy vhodné na ďalšie skúmanie. Na to, aby mohla byť totiž daktyloskopická stopa skúmaná musí obsahovať minimálne sedem a viac charakteristických znakov - tzv. markantov, na základe, ktorých je možné vykonať porovnanie s daktyloskopickými kartami alebo v databáze. Neobsahovali však tieto predložené veci žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy. K poškodeniu môže dôjsť napr. i posunom ruky voči predmetu (tu súd poznamenáva, že obžalovaný v rámci svojej záverečnej uviedol, že na predmetných nožíkoch neboli odtlačky a následne uviedol (čo vlastne znalec uviedol ako jednu z alternatív poškodeniu
daktyloskopickej stopy) - že nožík sa predsa umýva (znalec uviedol spôsob straty daktyloskopickej stopy
- posun ruky voči predmetu). Znalkyňa z Kriminalistického a expertízneho ústavu so sídlom v Bratislave potvrdila, že v predmetnej veci bolo zaistených celkove na skúmanie predmety pod č. 1 až 33, ktoré boli vyhodnotené ako vhodné na skúmanie metódami analýzy DNA. Z týchto predmetov boli odstúpené na daktyloskopiu práve predmety pod č. 6, 13, 14 a 15.
Preukázanie takto zisteného skutkového stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu tohto trestného činu, i jeho konkrétne následné spáchanie boli teda na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané vyššie uvedenými dôkazmi. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkového zistenia predmetného trestného činu dospel súd k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný.
Pri právnom hodnotení dokazovaním súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák.
- t. j. tak, ako to uviedol prokurátor vo svojej podanej obžalobe dňa 29. januára 2010. Objektom žalovaného trestného činu je ľudský život. Základná skutková podstata tohto trestného činu postihuje konanie, ktorým páchateľ konajúci v úmysle spôsobiť inému ublíženie na zdraví spôsobí z nedbanlivosti ťažší následok vo forme smrti. I keď súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí zo dňa 7. októbra 2010 kvalifikoval konanie obžalovaného podľa § 147 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. - rozdiel medzi týmito dvoma trestnými činmi spočíva v tom, že zatiaľ, čo konanie páchateľa trestného činu zabitia podľa § 147 Tr. zák. je vedené úmyslom spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, konanie páchateľa trestného činu zabitia podľa § 148 Tr. zák. je vedené úmyslom spôsobiť ublíženie na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. - ublíženie na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. V danom prípade tieto okolnosti zistené boli práve na základe vyššie uvedeného znaleckého posudku znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo. Obžalovaný svojím konaním ublížil nebohému zranenia (tak ako boli konštatované v predmetnom znaleckom posudku ako i výpoveďou znalca z odvetvia súdne lekárstvo na hlavnom pojednávaní). - a teda mu ublížil na zdraví. Súd tak ako to uviedol vo svojom znaleckom posudku a i na hlavnom pojednávaní znalec PhDr. Dušan Selko, PhD. - nemal žiaden reálny objektívny motív ublížiť nebohému z hľadiska triezveho hodnotenia stavu. Obžalovaný však ako i nebohý boli pod vplyvom alkoholu. Vznikol medzi nimi „banálny problém s potravinami“ - došlo k výmene názorov, ktorú obžalovaný neadekvátne spracoval a ktorá mohla spustiť jeho nekontrolované správanie voči nebohému. Toto vlastne potvrdil i svedok G.. Q. S., ktorému sa obžalovaný sťažoval ohľadom predmetnej kávy a ktorý potvrdil len predmetnú facku nebohému. Práve v stave opitosti, v ktorej obžalovaný bol (i on sám potvrdil, že pil alkohol) nemusel zvážiť fakt, že fyzický kontakt na nebohého bude mať takéto následky. Stav totiž chronickej ebriety (ktorú zistili znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria) mu bránil v racionálnom zvažovaní jeho správania. Znalec naviac uviedol, že obžalovaný i pri rozhovore s ním (v čase keď tento bol vo väzbe a bol teda v triezvom stave) mal sklon k búrlivým afektívnym reakciám, bola u neho potohovosť k hostilnému a agresívnemu správaniu i v triezvom stave. Sklony k agresívnemu a k impulzívnemu správaniu boli prítomné i v čase posudzovaného skutku. Práve alkohol mohol mať na zníženie schopnosti kontroly jeho agresívnych pohnútok. Jeho pohnútkou a motívom bolo len potrestať nebohého za konzumovanie jeho potravín a kávy a tak ho chcel potrestať, aby si to zapamätal. Neuvedomil si však svoju prevahu a silu, ani dopad svojho správania na zdravotný stav nebohého. Obžalovaný u nebohého mal veľkú výhodu - bývanie v byte. K obdobnému záveru dospeli i znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria - že u obžalovaného najmenej od roku 1991 ťažká alkoholická agresivita v súvislosti s požitím vyšších dávok alkoholu sa opakovane vyskytovala. Nevylúčili, že nebohý v ňom vzbudzoval negatívne pocity pre stále väčšiu odkázanosť a preto nevylúčili, že už spustené agresívne konanie s masívnym afektom zlosti pokračovalo a neskončilo iba jediným úderom do tváre. I keď obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu (a podľa jeho výpovede bol alkohol požitý v ťahu 14 dní bez vytriezvenia - čo vyvracia skutočnosť, že pracoval v rámci aktivačných prác - boli preto jeho rozpoznávacie schopnosti mierne porušené a vzhľadom na ebrietálny stav nemusel v plnej miere rozoznať závažnosť poranení nebohého. Jeho ovládacie schopnosti boli tiež narušené z toho istého dôvodu - v miere podstatnej. Nešlo však o patologickú opitosť. Predmetnú alkoholovú intoxikáciu si totiž obžalovaný privodil vlastnou
nedbalosťou, napriek tomu, že vedel aké má na neho alkohol účinky a že musel abstinovať. Mal totiž dostatok životných skúseností so svojím pitím a s účinkami alkoholu na jeho organizmus. Mal sa mu vyvarovať a abstinovať. Bezprostrednou príčinou smrti bolo srdcovo-pľúcne zlyhanie v dôsledku tukovej embólie a krvácavého šoku po početných tupých poraneniach trupu a končatín s pomliaždením podkožného tukového tkaniva a zlomeninami rebier a hrudnej kosti a bodnom poranení ľavého ramena. Nebolo dokazovaním preukázané ako uvádzal obžalovaný, že on sa snažil pomôcť nebohému a to spôsobom, že ho oživoval. Znalec MUDr. Denis Valent k tejto okolnosti vypovedal, že i keď zlomeniny rebier a hrudnej kosti môžu vzniknúť aj pri oživovacích pokusoch, ale nie za vzniku plošnejších krvných podliatín na koži ako to bolo v tomto prípade. Tu súd opätovne zdôrazňuje, že tieto vznikli spôsobom, ako to uviedol i vo výrokovej časti rozsudku - veľkou silou, prudkosťou mechanizmom nárazu alebo tlaku. Mohli vzniknúť pôsobením prípadne tlakom otvorenej ruky, prípadne kolena či chodidla alebo obuvi. Všetky zranenia, ktoré boli na nebohom zistené na základe súd- nej pitvy boli spôsobené opakovaným pôsobením vonkajšieho násilia na telo poškodeného. Zranenie, ktoré nebohému bolo spôsobené a to konkrétne - zlomeninu hrudnej kosti s obojstrannými zlomeninami rebier a s krvácaním do oboch pohrudnicových dutín sa prejavujú predovšetkým výraznou bolestivosťou pri dýchaní, výrazne sťaženým dýchaním s nemožnosťou sa nadýchnuť. Vo všeobecnosti sa to môže prejaviť až s celkovou schvátenosťou. V tomto konkrétnom prípade vznikli pôsobením tupého plošného predmetu veľkou silou a prudkosťou mechanizmom nárazu alebo tlaku. Toto zranenie mohlo ohroziť život nebohého, pretože ide o ohrozenie základných životných funkcií - a to je dýchanie. Pri takomto druhu poranenia sú výrazne obmedzené dýchacie pohyby hrudníka a tým ohrozené okysličovanie krvi v pľúcach. Mohli vzniknúť pôsobením prípadne tlakom otvorenej ruky, prípadne kolena či chodidla alebo obuvi. Všetky zranenia, ktoré boli na nebohom zistené na základe súdnej pitvy boli spôsobené opakovaným pôsobením vonkajšieho násilia na telo poškodeného. Všetky zranenia, ktoré boli na nebohom zistené na základe súdnej pitvy boli spôsobené opakovaným pôsobením vonkajšieho násilia na telo nebohého. Naviac čin obžalovaný spáchal na chránenej osobe (§ 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.
- nebohý bol osoba vyššieho veku - v čase dokonania skutku mal nebohý 66 rokov).
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Konaním obžalovaného boli narušené spoločenské vzťahy vo sfére ochrany života a zdravia občanov. Súd do úvahy musel zobrať tú skutočnosť, že činom obžalovaného bol dotknutý taký významný objekt akým je život človeka. Ide o jednu z najvýznamnejších hodnôt. Spôsob vykonania činu, jeho následky boli veľmi vysoké. Obžalovaný nemal vo vzťahu k nebohému žiadny dôvod a žiadnu príčinu, aby mu spôsobil tieto zranenia. I znalec MUDr. Denis Valent na hlavnom pojednávaní vypovedal, že išlo o použitie veľkej sily. Obžalovaný neprizeral na skutočnosti, že v čase skutku, že len vďaka veľkorysosti nebohého býval s ním byte a „nebýval na ulici“. Obžalovaný totiž nevlastnil byt, nemal byt v prenájme, nebýval na ubytovni. Neprizeral ani na skutočnosť, že nebohý mal vážne zdravotné problémy, ktoré vlastne utlmoval alkoholom a ktoré súviseli i s jeho vekom - 66 rokov. Naopak obžalovaný v čase skutku mal 44 rokov. Bol teda medzi nimi značný vekový rozdiel - 22 rokov. Obžalovaný bol i v inej fyzickej kondícii a bol teda jednoznačne na rozdiel od nebohého v prevahe po každej stránke. Pri fyzickom ataku boli z jeho strany použité päste, kolená, chodidlá, obuv, otvorená dlaň a zasiahol celé telo nebohého. Spôsob akým bol inzultovaný nebohý bol veľmi vysoký. Preukázané to bolo nielen znalcom MUDr. Denisom Valentom, ale fotografiami v spisovom materiáli. Vo vzťahu k obžalovanému súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť (podľa § 36 Tr. zák).
Z registra trestov, ale i z pripojených spisov mal súd preukázané, že obžalovaný bol v minulosti celkove štyrikrát postavený pred súd a právoplatne odsúdený. Trest odňatia slobody vykonal dňa 21. októbra 2006. Dňa 5. júna 2007 pod sp. zn. 1T/52/2007 tunajšieho súdu bol uznaný vinným a odsúdeným. Uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní tri roky so skúšobnou dobou s probačným dohľadom v trvaní päť rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7. júna 2007. Koniec skúšobnej doby mal uplynúť dňa 7. júna 2012. Z predmetného spisu bolo zistené, že probácia - probačný dohľad nebol z jeho strany dodržiavaný. Týchto probačných stretnutí sa nezúčastňoval. Teraz dokonaný skutok spáchal necelé dva roky po podmienečnom prepustení. Priťažujúca okolnosť vo vzťahu k obžalovanému bola zistená podľa § 37 písm. m/Tr. zák. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci bola zistená len priťažujúca okolnosť - súd musel aplikovať i ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. - ak prevažuje pomer priťažujúcich
okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Základná trestná sadzba pri žalovanom trestnom čine je päť rokov - desať rokov. Upravená trestná sadzba v súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Tr. zák. je šesť rokov osem mesiacov - desať rokov. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
V súlade s vyššie citovaným ustanovením výmera uloženého trestu u obžalovaného splní nielen preventívny účel trestu, ale najmú represívny účel a zabezpečí izoláciu obžalovaného pred spoločnosťou a obžalovanému zabráni v páchaní trestnej činnosti. Tento druh trestu a taká výmera podľa názoru súdu zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou ( § 34 ods. 1 Tr. zák.).
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaný bol zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, vzhľadom na skutočnosť, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im bol uložený za úmyselný trestný čin.
V súlade s vypracovaným znaleckým posudkom znalkyňami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria bolo preukázané, že jeho pobyt na slobode je vysoko potenciálne nebezpečný. Napriek dobrému intelektové-mu potenciálu, opakovaným odporúčaniam lekárov vystríhať sa pitia alkoholu a liečiť sa, toto nikdy neuskutočnil a nie je ani predpoklad, že sa bude podrobovať ambulantnej forme protialkoholického liečenia. Pri pokračovaní pitia je stále potenciálne riziko opakovania ebrietálnej agresie. Bolo mu preto navrhnuté ochranné protialkoholické liečenie v ústavnej forme. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenia ústavnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v le- hote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.