Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-289-2010.pdf
PDF · 86.47 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/289/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom D. č. XX, zast. Mgr. Martinou Oravcovou, advokátkou so sídlom Farská č. 25, 949 01 Nitra proti odporcovi: K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom J. E. č. XXX, zast. JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátom so sídlom Sládkovičova 1, Levice, o návrhu navrhovateľky o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností voči mal. deťom J.: A., nar. X.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, ako kolíznym opatrovníkom, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou,
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov konania navrhovateľky B. J., rod. I., nar. XX.X.XXXX a odporcu K. J., nar. XX.X.XXXX, ktoré bolo uzatvorené dňa 27.4.1994 v Hronskom Beňadiku a ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Hronský Beňadik vo zväzku 3, ročník 1996, strana 14, poradové číslo 9 r o z v á d z a .
II. Súd s ch v a ľ u j e dohodu rodičov, podľa ktorej :
- súd na čas po rozvode z v e r u j e mal. A. J., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. A. sumou 80 eur mesačne, ktoré je p o v i n n ý platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku;
- súd na čas po rozvode z v e r u j e mal. B. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Matka sa z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. B. sumou 50 eur mesačne, ktoré je p o v i n n á platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
IV. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť trovy štátu vo výške 247,36 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 247,36 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 7.12.2010 domáhala rozvodu manželstva, ktorý návrh zdôvodnila tým, že k vážnemu narušeniu vzťahov medzi účastníkmi došlo v septembri 2010, kedy sa odsťahovala s deťmi zo spoločnej domácnosti od odporcu. Od tejto doby spoločne nehospodária, ich názory na spoločnú budúcnosť, na výchovu detí sú odlišné a citovo sa odcudzili. Intímne sa spolu nestýkajú. Navrhla mal. deti A., nar. X.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX zveriť do svojej starostlivosti na čas po rozvode a určiť výživné na každé dieťa 150 eur mesačne.
Navrhovateľka, vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že pred uzavretím manželstva sa poznali asi rok, u nej išlo o prvé manželstvo, vzali sa v roku 1996 z lásky. Manželstvo bolo harmonické do mája 2010, kedy zistila, že si odporca našiel priateľku. V septembri sa z tohto dôvodu odsťahovala zo spoločnej domácnosti k rodičom. Od mája 2010 sa intímne nestýkajú, už v podstate počas trvania manželstva spolu nehospodárili s odporcom. Z jej strany nie je možné obnoviť manželské spolužitie, na podanom návrhu trvala.
Uviedla, že pracuje s priemerným príjmom 390 eur netto mesačne, býva u rodičov, pričom na náklady spojené s bývaním platí 70 eur mesačne. Z ich manželstva s odporcom pochádzajú dve mal. deti., A., nar. X.XX.XXXX, ktorá navštevuje 8. triedu ZŠ a B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá navštevuje 5. triedu ZŠ. S obidvomi deťmi má bežné výdavky spojené so stravou, ošatením a školskými pomôckami. Navrhla na čas po rozvode zveriť deti do jej starostlivosti a určiť výživné na každé dieťa 150 eur mesačne.
Odporca, vypočutý ako účastník konania uviedol, že aj u neho išlo o prvé manželstvo, potvrdil, že a pred sobášom poznali asi rok, brali sa z lásky, ale aj kvôli tehotenstvu navrhovateľky. Uviedol, že už pred uzavretím manželstva vznikali medzi nimi problémy, navrhovateľka zabila po svadbe všetko, čo sa dalo, pomíňala všetky peniaze, čo mali na knižke. Navrhovateľka nemala záujem o rodinu, na domácnosť neprispievala, čo zarobila, si ponechala pre vlastnú potrebu. Problémy medzi nimi boli aj v intímnej oblasti, odporcu odmietala. V máji 2010 nadviazal vzťah s inou ženou, ktorý stále trvá. Potvrdil, že spoločnú domácnosť neviedli, intímne sa naposledy stýkali začiatkom roku 2010. Ani z jeho strany nie je možné obnoviť manželské spolužitie, s rozvodom súhlasil.
Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej tromi deťmi vo veku 4, 6 a 8 rokov. Jeho priemerný mesačný príjem z podnikania je 300 eur netto, na náklady spojené s bývaním prispieva 100 eur mesačne. Navrhol, aby mal. A. bola na čas po rozvode zverená do starostlivosti matky, pričom navrhol výživné 40 eur mesačne. Mal. B. žiadal zveriť do svojej starostlivosti a nežiadal určiť výživné na ňu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil listinné dôkazy a to: sobášny list, rodné listy maloletých detí, úradný záznam z pohovoru s deťmi, znalecký posudok, správy z daňového úradu, potvrdenie o príjme navrhovateľky a zistil tento skutkový a právny stav:
Účastníci konania uzatvorili manželstvo 27.4.1994 v Hronskom Beňadiku, asi po ročnej známosti. U obidvoch išlo o prvé manželstvo, navrhovateľka je slovenskej národnosti, odporca je slovenskej národnosti. Z manželstva účastníkov sa narodili dve maloleté deti - A., nar. X.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX.
Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine /zák. č. 36/2005 Z.z. / súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zák. o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli i vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Z výpovedí obidvoch účastníkov konania vyplynulo, že ich manželstvo bolo od počiatku problematické pre rozdielne názory na vedenie domácnosti, trávenie voľného času, výchovu detí. Odporca poukázal aj na problémy v intímnej oblasti, najmä odmietanie navrhovateľkou, čo riešil tým, že nadviazal vzťah s inou ženou, ktorý trvá. Navrhovateľka označila za príčinu rozvratu manželstva mimomanželský vzťah odporcu, odporca uviedol, že problém bol u navrhovateľky, lebo nemala záujem o rodinu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky o rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko medzi účastníkmi konania prevláda hlboký a trvalý rozvrat, vzhľadom na tento rozvrat obnovenie manželských vzťahov nie je možné. Pretože nie je predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnove manželského spolužitia, súd rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol.
Príčinou rozvratu manželstva bolo, podľa názoru súdu to, že mali odlišné predstavy o spoločnom živote, o hospodárením a výchove detí, čo vyplynulo z ich výpovedí. Problém medzi nimi bol aj v intímnej oblasti, čo riešil odporca tým, že nadviazal vzťah s inou ženou, čo súd považoval za primárnu príčinu rozvratu manželstva. Po nadviazaní vzťahu došlo k prerušeniu spolužitia medzi účastníkmi a nebol priestor na možné obnovenie manželského spolužitia, pretože už počas trvania manželstva začal odporca žiť so svojou priateľkou a jej deťmi.
Podľa ust. § 24 ods. 1 Zák. o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Z manželstva účastníkov pochádza mal. A., nar. X.XX.XXXX, ktorá navštevuje 8. triedu základnej školy a mal. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá navštevuje 5. triedu základnej školy. Matka uviedla, že má s dieťaťom len bežné náklady. Z dôvodu, že medzi účastníkmi bolo sporné, komu z nich budú deti na čas po rozvode zverené do starostlivosti, bol do konania pribratý znalec PhDr. Y. I., ktorá podala znalecký posudok č. 29/2011. V posudku uviedla, že vzťah matky k deťom je indiferentný, absentujú citové väzy. Vzťah otca je bezprostredný, kamarátsky, hlbšie citové väzby absentujú. Vzťah mal. A. k otcovi aj matke je bezprostredný, kamarátsky, bez hlbších citových väzieb. Vzťah B. k matke a otcovi je bezprostredný, bez hlbších citových väzieb. V prípade rozvodu rodičov odporučila, aby bolo akceptované prianie detí a navrhla zveriť mal. B. do výchovy otca a mal. A. do výchovy matky a zabezpečiť pravidelný styk medzi deťmi a rodičmi.
Súd akceptoval závery znalca a aj rodičia uviedli, že s takýmto riešením súhlasia, dokonca po podaní znaleckého posudku navrhnutý spôsob aj realizovali a potvrdili, že to takto vyhovuje im a aj deťom. Ohľadom úpravy práv a povinností voči mal. deťom na čas po rozvode uzavreli rodičia rodičovskú dohodu, podľa ktorej súd aj rozhodol a túto schválil, lebo vyjadrovala nielen prianie rodičov, ale aj požiadavky detí a návrh znalca pribratého do konania. Rodičia sa dohodli aj na výške výživného, pričom súd vychádzal z príjmu matky 374,50 eur priemerne mesačne netto a príjmu otca 501 eur priemerne mesačne netto. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči deťom pochádzajúcim z ich manželstva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že v konaní o rozvod manželstva účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
Súd rozhodol o trovách štátu, ktoré tvorilo znalečné vyplatené znalkyni za podaný znalecký posudok podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke aj odporcovi uložil povinnosť zaplatiť sumu 247,36 eur, pretože súd platil z rozpočtových prostriedkov súdu znalečné vo výške 494,72 eur, a k tomu bola znalkyni zaplatená záloha vo výške 100 eur z preddavkov zložených účastníkmi konania po 50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť príslušnému orgánu
poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.