Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-56-2023.pdf
PDF · 115.13 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/56/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. D. XXX, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Štefan Strýček, advokát, Fraňa Kráľa č. 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. X.X.XXXX, XXX XX C. D. XXX, 2/ G. E., H. F., nar. X.XX.XXXX, XXX XX C. D. XXX, 3/ I. J., H. D., nar. XX.X.XXXX, 023 13 Čierne č. 236, 4/ K. K., nar. XX.XX.XXXX, 023 12 Svrčinovec č. 262, 5/ K. K., nar. XX.X.XXXX, XXX XX Svrčinovec D. 288, 6/ A. B., H. J., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. D. XXX, 7/ L. J., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. D. XXX, 8/ M. A., H. J., nar. X.X.XXXX, 023 12 Svrčinovec č. 271, 9/ M. N., H. K., nar. XX.XX.XXXX, 038 41 O. K. č. 70, 10/ H. E. J., nar. XX.X.XXXX, XXX XX C. D. XXX, 11/ nezistený právny nástupca ostatného pozemnoknižného vlastníka J. K., 12/ C. P. (r. Cyprichová), 13/ nezistený právny nástupca ostatného pozemnoknižného vlastníka D. E. (H. F.), 14/ nezistený právny nástupca ostatného pozemnoknižného vlastníka F. H., 15/ nezistený právny nástupca ostatného pozemnoknižného vlastníka F. I., 16/ nezistený právny nástupca ostatného pozemnoknižného vlastníka F. A. (mal.), 17/ nezistený právny nástupca ostatného pozemnoknižného vlastníka J. L., 18/ nezistený právny nástupca ostatného pozemnoknižného vlastníka J. Q., 19/ nezistený právny nástupca ostatného pozemnoknižného vlastníka J. L., 20/ K. N. (mal.), 21/ K. E. (mal.), K. K. (mal.), 22/ K. K. (mal.), 23/ Pajonková Štefánia (mal.), 24/ K. E. (mal.), 25/ nezistený právny nástupca ostatného pozemnoknižného vlastníka Kulla Igác (ž. Žofia Gomolová), 26/ J. N., žalovaní v rade 11/ až 26/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova č. 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že parcela CKN č. 486/1 – orná pôda o výmere 893 m2, ktorá parcela je z časti s parcelou EKN č. 4793 – orná pôda o celkovej výmere 1061 m2, zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. C., obec C., okres Čadca a parcela CKN č. 486/2 – orná pôda o výmere 233 m2, ktorá parcela je z časti totožná s parcelou EKN č. 4796 – trvalý trávny porast o celkovej výmere 2313 m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. C., obec C., okres Čadca, ktoré parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. 120/2022, vyhotoveného R. E. O. dňa 18.8.2022, úradne overeného dňa 12.9.2022 pod č. 1095/2022, p a t r i a do výlučného vlastníctva žalobkyne.
II. Žalobkyni n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa právne zastúpená doručila súdu 27.6.2023 žalobu, ktorou sa voči označeným žalovaným domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, teda že parcela CKN č. 486/1 – orná pôda o výmere 893 m2, ktorá parcela je z časti s parcelou EKN č. 4793 – orná pôda o celkovej výmere 1061 m2, zapísaná na LV č. XXXX kat. úz. C., obec C., okres Čadca a parcela CKN č. 486/2 – orná pôda o výmere 233 m2, ktorá parcela je z časti totožná s parcelou EKN č. 4796 – trvalý trávny porast o celkovej výmere 2313 m2, zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. C., obec C., okres Čadca, ktoré
parcely boli vytvorené geometrickým plánom č. 120/2022, vyhotoveného R. E. O. dňa 18.8.2022, úradne overeného dňa 12.9.2022 pod č. 1095/2022, patria do jej výlučného vlastníctva.
2. Podanie žaloby po skutkovej stránke odôvodnil právny zástupca žalobkyne tak, že žalobca (v texte tiež ďalej aj ako žalobkyňa) je vlastníkom parcely C KN č.XXX/X – orná pôda o výmere 893 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 120/2022 vyhotoveného R. E. O. dňa 18.08.2022, úradne overeného 12.09.2022 pod č. 1095/2022, ktorá parcela je z časti totožná s parcelou E KN č. 4793 – orná pôda o celkovej výmere 1061 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C., obec C., okres Čadca, parcely C KN č. 486/2- orná pôda o výmere 233 m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 120/2022 vyhotoveného R. E. O. dňa 18.08.2022, úradne overeného 12.09.2022 pod č. 1095/2022, ktorá parcela je z časti totožná s parcelou E KN č. 4796 – trvalý trávny porast o celkovej výmere 2313 m2, zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C., obec C., okres Čadca, ktoré listy vlastníctva sú vedené Okresným úradom Čadca, katastrálny odbor. Predmetné nehnuteľnosti po reálnej deľbe užíval od sedemdesiatych rokov 19-tého storočia jej prastarý otec L. J. a následne jej starý otec A. J. spolu s jej starou matkou N. J., H. J., ktorí nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe kúpy od svojho právneho predchodcu Jakuba Kullu. Tieto skutočnosti sú zapísané aj v PKV č. 269 pod B3,5,10,16, 18. Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo na základe Osvedčenia o dedičstve 5D/493/2010 po svojom starom otcovi A. J.. Na nehnuteľnostiach vždy hospodárila len ich rodina, ona a jej právni predchodcovia, sadili zemiaky, obilie, kosili trávu. Nikdy neboli o predmetné nehnuteľnosti žiadne spory, každý si hospodáril na svojich reálne vydelených nehnuteľnostiach. Parcely C KN č. 486/1 a 486/2 sú totožná s parcelou EN pred THM č. 4632. Ako užívateľka a vlastníčka parcely C KN č. 486 je na EL č. XXX vedená jej stará matka J. N.,H. J.. Zápis parcely E KN č. 4793 bol v katastri nehnuteľnosti z LV č. XXXX prevedený na LV č. XXXX. Keďže k reálnej deľbe došlo v dávnej minulosti, do roku 1950, aplikuje sa na moment vzniku vlastníckeho práva Uhorské obyčajové právo platné do roku 1950 a zjednocujúce rozhodnutie č. 911/32 bývalého Najvyššieho súdu, podľa ktorého v dlhotrvajúcom stave držby nehnuteľnosti, deľby alebo zámeny treba vidieť dohodu strán, nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva. V zmysle rozhodnutia 911/1932 deľba a zámena predstavujú v zmysle Občianskeho zákonníka “iné skutočnosti ustanovené zákonom“, na základe ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Deľba a zámena v dávnej minulosti do roku 1950 sú titulom, na základe ktorého právni predchodcovia žalobcu získali k vydeleným nehnuteľnostiam vlastnícke právo. K zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva došlo v dávnej minulosti(do roku 1950), kedy došlo k faktickej deľbe v prírode. Listinnými dôkazmi je preukázané, že pozemnoknižné parcely boli podelené medzi pozemnoknižných spoluvlastníkov, je to preukázané aj mapou EN pred THM, ktorá preukazuje, že pozemnoknižné parcely boli podelené na parcely EN pred THM a tieto boli vydelené jednotlivým pozemnoknižným spoluvlastníkom, právnym predchodcom žalobkyne, ako aj právnym predchodcom žalovaných. Novovzniknuté parcely teda nevznikli vytvorením geometrickým plánom. Geometrický plán z dôvodu vykonateľnosti(zapísateľnosti) rozsudku graficky znázornil parcely v prírode reálne vydelené, ohraničené medzami, oplotením, ktoré vznikli už v dávnej minulosti do roku 1950 faktickým zrušením spoluvlastníctva v prírode reálnou deľbou, zámenami, ktoré boli dlhodobo rešpektované. Čo do určenia vlastníckeho práva rozsudok nemá konštitutívny charakter. Má deklaratórny charakter. Deklaruje vznik vlastníckeho práva v minulosti. Nikto z podielových spoluvlastníkov si na tieto nehnuteľnosti nerobil a nerobí nárok a rešpektoval stav, ktorý vznikol na základe dohody spoluvlastníkov. Nikto z podielových spoluvlastníkov si nerobil nároky ani do úrody z týchto nehnuteľnosti a každý podielový spoluvlastník hospodáril na svojich reálne vydelených nehnuteľnostiach. Taktiež Obec Svrčinovec, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosti nachádzajú, nemá žiadne výhrady k určeniu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne. Keďže najskôr jej právni predchodcovia a neskôr aj ja sme užívali a užívame predmetné nehnuteľnosti vo vydelenom stave pokojne, nerušene a dobromyseľne ako svoje vlastné, a to minimálne už od začiatku 70-tych rokov 19-tého storočia, nadobudli sme vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam aj titulom vydržania. Čo sa týka identifikácie neznámych vlastníkov zapísaných na listoch vlastníctva, vykonali šetrenie v Štátnom archíve MV SR, pracovisko Čadca, na Okresnom úrade, katastrálnom odbore v Čadci, na Farskom úrade Čierne, nakoľko do roku 2001 viedol farskú matriku Svrčinovca Farský úrad v Čiernom, zisťovali sme medzi osobami znalými miestne pomery a na základe uvedeného zisťovania a skúmania a na základe jednotlivých č.d. nie je možné identifikovať neznámych vlastníkov, a preto aj vzhľadom na roky nadobudnutia podielového spoluvlastníctva, sme označili vlastníkov bez dátumu narodenia a bydliska ako neznámych vlastníkov alebo neznámych právnych nástupcov posledných pozemnoknižných vlastníkov v zmysle rozhodnutia NS SR. Podľa §16 ods. 1 , písm.b) , zákona č. 180/1995 Z. z. Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§13 ).V dôsledku absencie evidencie vlastníckeho
práva žalobkyne v katastri nehnuteľnosti považuje žalobkyňa odôvodnene svoje vlastnícke právo za ohrozené a nemožnosť dispozície so svojim majetkom (či už právnymi úkonmi medzi živými alebo pre prípad smrti) robí jej postavenie ako vlastníka neistým a z toho dôvodu má zato, že naliehavý právny záujem , ktorý vyžaduje ustanovenie § 137 písm. c) CSP v takomto prípade, je v tomto predmetnom konaní daný.
3. K podanej žalobe na preukázanie tvrdení pripojila žalobkyňa ako listinné dôkazy Geometrický plán č. 120/2022, LV č. XXXX, LV č. XXXX, PKV č. 269, potvrdenie Obce Svrčinovec, že nie sú dotknuté oprávnené záujmy obce, potvrdenie Obce Svrčinovec o neznámych vlastníkoch na LV č. XXXX a LV č. XXXX, potvrdenie Obce Svrčinovec, že dane z nehnuteľnosti C KN č. 486 platí žalobkyňa, mapa EN pred THM, Evidenčný list č. XXX – užívanie v stave C KN, rozhodnutie ŠN v Čadci 1D/665/83 - A. J., osvedčenie o dedičstve 5D/493/2010 - A. J., osvedčenie o dedičstve 7D/304/2008 – N. J., rodný list žalobkyne, rodný list matky žalobkyne – I. J., rodný list starého otca žalobkyne – Mateja Kullu, žiadosť na Štátny archív za účelom identifikácie neznámych vlastníkov, potvrdenie Štátneho archívu SAZA3-2023/001420-002, odpoveď Štátneho archívu SAZA3-2023/001420-003, žiadosť na OÚ, katastrálny odbor za účelom identifikácie neznámych vlastníkov, list OÚ, katastrálny odbor K1-203/2023, č.d. 2808/36, č.d. 1304/40, č.d. 7466/30, č.d. 0055/40, č.d. 417/42, potvrdenie Farského úradu Čierne o neznámych vlastníkoch, čestné prehlásenie F. E. o neznámych vlastníkoch, čestné prehlásenie K. K. o neznámych, čestné prehlásenie K. K. o neznámych.
4. Po úhrade súdneho poplatku súd v rámci realizácie prípravy pojednávania pristúpil k doručeniu žaloby s prílohami, procesným poučením pre žalovaných ako i výzvou vo forme uznesenia na vyjadrenie sa k žalobe označeným žalovaným. Doručenie mal súd vykázané u žalovaných v rade 1), 2/, 3/, 4/, 7/, 8/, 9/,10/ dňa 7.9.2023, u žalovaného v rade 5/ dňa 8.9.2023, u žalovaného v rade 6/ dňa 12.9.2023 a u SPF dňa 5.9.2023. Napriek výzve súdu neboli doručené žiadne vyjadrenia, ktoré by uplatnený nárok žalobkyne robili sporným. Súd preto vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetky strany sporu a súčasne požiadal príslušnú správu katastra vo vzťahu k zapísateľnosti výroku rozsudku o zaujatie stanoviska. Termín pojednávania bol doručený všetkým žalovaným podľa pripojených elektronických doručeniek dňa 9.10.2023 a Slovenskému pozemkovému fondu 4.10.2023. Súd v rámci hospodárnosti súdneho sporu s prihliadnutím na nespornosť nároku oznámil žalovaným, že pokiaľ so žalobou súhlasia, dostaviť sa nemusia na pojednávanie.
5. Na pojednávanie vo veci samej sa dostavila žalobkyňa, jej právny zástupca, zástupkyňa za SPF, žalovaní v rade 1, 3, 7 a 8. Ostatní žalovaní známi sa nedostavili, súd za splnenia procesných podmienok podľa § 180 a nasl. CSP vec prejednal v ich neprítomnosti.
6. Právny zástupca za žalobkyňu predložil súdu vyjadrenie v danej veci od RNDr. Alojza Kullu - žalovaného v rade 10/, ktorý súhlasil, aby bolo určené vlastnícke právo v prospech žalobkyne. V rámci prednesu zotrval na písomnej žalobe, samotná žalobkyňa a jej právni predchodcovia vlastnili predmetné parcely, tieto sú ohraničené v prírode medzami. Predmetné nehnuteľnosti vlastnila iba rodina žalobkyne a jej právni predchodcovia. Nikdy v danej veci nešlo alebo nebol spor o vlastníctvo, či užívanie. Poukázal na evidenčný list č. XXX, kde sú zapísaní právni predchodcovia samotnej žalobkyne. Pokiaľ sa im nepodarilo dohľadať vlastne jeden lístok v stave evidencie nehnuteľností pred THM, čiže technicko- hospodárskym meraním, v danej veci poukázal, že z evidenčného listu jednoznačne vyplýva užívanie alebo spôsob v danej veci. Žiadal v danej veci, aby súd podanej žalobe vyhovel. Na doplnenie predložil súdu listinný dôkaz - súpis evidenčných listov, kde je evidovaný ako evidenčný list č. XXX, kde je evidovaný J. A. a N., U Jurištov č. 265.
7. Žalovaný v rade 1/ E. F. uviedol, že tam vyrastal priamo pri tom pozemku. Pochádza odtiaľ, vždy to užívala iba rodina samotnej žalobkyne. Je to tam zrejmé. Poukazuje na to, že je to delené medzami, pričom tieto medze môžu byť asi do výšky pol metra.
8. Žalovaná v rade 3/ I. J. uviedla, že nehnuteľnosť zdedila v 1/5-ine, čo je viac ako jedna šestina. V danej veci tam má aj postavené syn. Jej rodičia to ešte aj kupovali. Nehnuteľnosť nikdy neužívala, lebo to už je veľmi dávno, čo to rodičia kupovali.
9. Žalovaný v rade 7/ L. J. uviedol, že tiež pochádza odtiaľ aj on tam má pozemok poniže jej pozemku, čiže odjakživa to užívala teda iba žalobkyňa a jej rodina.
10. Žalovaná v rade 8/ M. A. potvrdila vyjadrenia žalovaných v rade 1/ a 7/, takisto má ona poniže záhon, čiže vie, že tento záhon a tento pozemok teda vždy užívala iba žalobkyňa a jej rodina.
11. Práva zástupkyňa za Slovenský pozemkový fond uviedla, že z listinných dôkazov vyplýva, že to vždy užívali právni predchodcovia samotnej žalobkyne a žalobkyňa. Po doplnení dokazovania uviedla, že v danej veci je možné konštatovať, že žaloba je dôvodná. Žalobkyňa a jej právni predchodcovia užívali predmetnú nehnuteľnosť, žaloba je teda opodstatnená a súhlasia s podanou žalobou.
12. Prítomní nežiadali oboznamovať obsah spisového materiálu k veci sa viažucemu, tieto listiny nerobili spornými, tieto im boli riadne procesným postupom doručené a preto súd v rámci rozhodovania vychádzal z týchto listín, ktoré tvorili obsah spisového materiálu k veci sa viažucemu bez toho, aby ich samostatne oboznamoval procesným postupom podľa § 204 CSP . Samostatne bola oboznámená iba správa katastrálneho odboru, Okresného úradu Čadca, postupom podľa § 204 Civilného sporového poriadku , ide o čl. 128 súdneho spisu, kde katastrálny úrad oznámil, že na základe vyjadrenia technického oddelenia geometrický plán č. 120 z roku 2022 ku dňu doručenia žiadosti k 4.10.2023 je zapísateľný. Súd tiež oboznámil aktuálne výpisy z listu vlastníctva vo vzťahu k ustáleniu okruhu nerozlučného spoločenstva. Ide o výpis z LV č. XXXX kat. úz. C. a LV č. XXXX kat. úz. G. Svrčinovec, kde sú zapísané predmetné parcely a to č. 4793 a 4796 v stave E, z ktorých vychádzala geodetka pri vyhotovovaní geometrického plánu.
13. V konaní o podanej žalobe žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) upravujúce podmienky oprávnenej držby a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam titulom vydržania (§§ 129 a nasl. Obč. zák.) v spojení s prechodnými ustanoveniami Obč. zák. o vzťahu súčasnej právnej úpravy a predchádzajúcej (ďalej citovanej) právnej úpravy, účinnej v čase držby spornej nehnuteľnosti žalobkyňou a jej predchodkyňou, rozhodujúc podľa rozhodného stavu jestvujúceho v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci, skúmajúc existenciu naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení podľa ust. § 137 CSP , vychádzajúc z aktuálneho stavu zápisu o vecných právach k spornej nehnuteľnosti v príslušnom katastri nehnuteľností v zmysle ust. § 70 ods.1 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
14. Podmienku, ktorú súd musel skúmať skôr, než vec samú, bola otázka naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Súd mal za preukázané, že v danom súdnom spore je daný naliehavý právny záujem na určení, pretože vlastnícke právo v hmotnoprávnej rovine existuje, vo formálnej rovine je neusporiadané a žalobkyňa chce s predmetom vlastníckeho práva disponovať, čo nie je možné bez formálneho usporiadania vlastníckeho práva, bez listu vlastníctva. Súd len na doplnenie uvádza, že je úlohou žalobkyne, ktorá zodpovedá za vykonateľnosť svojho návrhu, aby zabezpečila zhodu údajov v návrhu, v geometrickom pláne s údajmi v katastri nehnuteľností minimálne žiadosťou o vyznačenie poznámky v katastri nehnuteľností. Na základe uvedených dôvodov – kritérií pre vykonateľnosť rozsudku o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam súd mohol konštatovať, že je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pretože je rozpor medzi hmotnoprávnym stavom vlastníctva, ktoré svedčí v prospech žalobkyne a formálnym stavom vykazovaným/zapísaným na listoch vlastníctva. Zapísateľnosť petitu súd overil v rámci svojej úradnej činnosti (č.l. 128 spisu). 15. V konaní o podanej žalobe žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam súd na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov („Obč. zák.“) upravujúce podmienky oprávnenej držby a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam titulom vydržania (§§ 129 a nasl. Obč. zák.) v spojení s prechodnými ustanoveniami Obč. zák. o vzťahu súčasnej právnej úpravy a predchádzajúcej (ďalej citovanej) právnej úpravy, účinnej v čase držby spornej nehnuteľnosti žalobkyňou a jej predchodcami, rozhodujúc podľa rozhodného stavu jestvujúceho v čase vyhlásenia rozsudku súdu v tejto veci. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Cdo/89/97 zo dňa 26.6.1998 otázka nerozlučného okruhu účastníkov konania je otázkou vecnej legitimácie, teda otázkou, kto je podľa hmotného práva účastníkom konania. Porovnaním okruhu účastníkov konania uvedených na parcele EKN č. 4796 evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX a parcele EKN č . 4793 evidovanej na LV č. XXXX kat. územia C., okres Čadca s okruhom účastníkov konania na strane žalovaných vrátane žalobkyne uvedených v podanej žalobe
súd konštatoval, že právny zástupca žalobkyne ustálil úplne okruh nerozlučných účastníkov konania – spoluvlastníkov (ich právnych nástupcov). Táto hmotnoprávna podmienka stanovenia riadneho okruhu účastníkov nerozlučného spoločenstva ku dňu rozhodovania bola splnená, čo súd konštatoval a mal preukázané i z pripojených aktuálnych listov vlastníctva. 16. V rámci listinných dôkazov mal súd preukázané právne nástupníctvo žalobkyne. Ako už je skôr uvedené, tvrdenia žalobkyne vecne potvrdili všetci známi žalovaní, ktorí nárok žalobkyne nesporovali. Pokiaľ aj E. J. uvádzala, že nehnuteľnosť zdedila, táto skutočnosť sama o sebe nemala bez ďalšieho vplyv na rozhodnutie s prihliadnutím na stanoviská a vyjadrenia na pojednávaní zo strany žalovaných v rade 1, 7 a 8. Nehnuteľnosti, ako už je uvedené, sú vo vzťahu k pôvodnému stavu v pozemkovej knihe a stavu katastra podľa registra E identifikované žalobkyňou predloženým geometrickým plánom č. 120/2022 zo dňa 18.8.2022 vytvorený R. E. O. pre účely oddelenia a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorý GP bol úradne overený 12.9.2022 katastrálnym odborom pod č. 1095/2022. 17. Podľa § 151 ods. 1 CSP Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
18. Súd na podklade vykonaného dokazovania vychádzajúc pritom z obsahu žaloby žalobkyne v tejto veci uznal žalobkyňou podanú žalobu za dôvodnú nemajúc tak preukázaný spor (všetci žalovaní konkludentne vyslovili súhlas). Súd v danom spore primárne poukazuje na to, že sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne strany sporu a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení. Strana sporu má preto povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech.
19. Inštitút vydržania ako jedného z právom uznaných titulov nadobudnutia vlastníckeho práva k veciam hnuteľným i nehnuteľným je súčasťou právneho poriadku platného na území Slovenska už od čias uhorského obyčajového práva platného pre úpravu občiansko-právnych vzťahov z vecných práv, vrátane práva vlastníckeho, kontinuálne potom i po prijatí zákona č. 141/1950 Sb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.1951 (nazývaný tiež ako tzv. Stredný občiansky zákonník ). Vydržanie naopak v čase nadobudnutia svojej účinnosti nepoznal súčasný Občiansky zákonník č. 4 0/1964 Zb., účinný od 01.4.1964 a späť do nášho platného právneho poriadku bol tento právny inštitút opäť vrátený novelou Obč. zák. – zákonom č. 131/1982 Zb. (s možnosťou započítania doby oprávnenej držby i pred účinnosťou tejto novely, v zmysle prechodného ust. § 865 ods.3 Obč. zák.) a odvtedy zostal jeho súčasťou, naposledy v znení upravenom novelizáciou zákonom č. 509/1991 Zb. , účinným od 01.01.1992. Ako vyplýva z dokazovania zisteného stavu zhodnými tvrdeniami strán sporu vystupujúcich na oboch stranách sporu a súčasne znalých miestnych pomerov sporné nehnuteľnosti nikým z osôb, ktorým svedčí zápis spoluvlastníctva v príslušnom katastri nehnuteľností sú užívané žalobkyňou a to nerušene, pričom žalobkyňa tieto nehnuteľnosti drží a užíva v prírode v stave totožnom so stavom súčasným. Žalobkyňa takto spornú nehnuteľnosť takto drží v dobrej viere, že jej i patrí. 20. Z PKN vložky č. XXX mal súd preukázané, že parcela 4625 (rola na uboči) bola v podielovom spoluvlastníctve, pričom jedným zo spoluvlastníkom bol aj A. J. (r. 16), ktorý túto nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej smluvy z 7.2.1922 od L. J. v podiele 1/6. Podiely ďalšie nadobudli A. A. a J. K.. Rozhodnutím o dedičstve č.k. 1D/665/83 bolo prejednané dedičstvo po A. J., zomr. XX.X.XXXX a dedičstvo - pôdu bez bližšej konkrétnej identifikácie zdedila manželka N. J., H. J., nar. XX.XX.XXXX, bez povinnosti vyplatiť ostatných spoludedičov. V rámci dodatočného dedičského konania po zomr. A. J. sp. zn. 5D/493/2010 nadobudla podiel 1/6 v parcele EKN 4796 zapísanej na LV č. XXXX žalobkyňa, podiel v parcele EKN 4793 nadobudla v rámci ROEP ( podľa PKN vl. č. 269 a zmluvy Čd 447/1922 (1/3) a ďalší podiel darovacou zmluvou č., V 5261/2022 zo dňa 07.11.2022 ( podiel 1/7). Obec C. potvrdila, že s vyporiadaním parciel CKN 486/1a 486/2 podľa GP 120/2022 nie sú dotknuté záujmy obce C.. Žalobkyňa predložila doklady o tom, že nie je možné identifikovať riadne neznámych podielových spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XXXX E. XXXX. Zároveň predložila doklad o hradení dane z nehnuteľnosti, ktorý však nemožno považovať dôvodom pre určenie vlastníckeho práva bez
ďalšieho. Podľa evidenčného listu č. XXX užívateľmi parciel bola N. H. J., U Juristov 265. Podľa rodného listu (č.l. 55) táto bola matkou I. J. a otcom bol A. J.. 21. Svoju dobromyseľnú držbu s vedomím výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam založila na základe toho, že už v dávnej minulosti pred rokom 1950 nehnuteľnosti patrili jej prastarému otcovi L. J., po ktorom nadobudli nehnuteľnosť jej starí rodičia A. J. a jej stará matka N. J., H. J., po ktorom (Matejovi ) nehnuteľnosti zdedila žalobkyňa rámci dedičského konania (svedčí tomu titul nadobudnutia podielu 5D/493/2010 ) a v takto reálne vydelenom stave nehnuteľnosti držala a nakladajúc s nehnuteľnosťami ako s predmetom svojho výlučného vlastníctva titulom reálnej deľby pôvodných pkn. nehnuteľností medzi ich pôvodnými pkn. spoluvlastníkmi (podľa tvrdenia žalobkyne uskutočnenú ešte pred 01.01.1951, kedy nadobudol účinnosť Stredný občiansky zákonník ), ktorú i mimo zápisu v pozemkovej knihe uhorské obyčajové právo uznávalo ako právny titul nadobudnutia vlastníctva ku konkrétnej predtým spoločnej, teraz rozdelenej nehnuteľnosti alebo jej časti (Úradná sbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky vo veciach občianskych z právnej oblasti Slovenska a Podkarpatskej Rusi, roč. I.-VI., č. 911/1932 Sb.; viď tiež Úr. sb. 1201). 22. Hoci v konkrétnej veci sa nepodarilo zistiť, kedy presne (časový moment) k takejto reálnej deľbe došlo, ako formou a kto všetko z pôvodných pkn. spoluvlastníkov bol účastníkom hoci i konkludentnou formou (mlčky) uzavretej dohody a nebolo možno preto bez pochybností ustáliť, či, kedy a kto z predchodcov žalobcu prípadne nadobudol výlučné vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti uhorským obyčajovým právom uznaným titulom reálnej deľby v zmysle cit. rozhodnutia č. 911/1932 Sb., na druhej strane z výsledkov vykonaného dokazovania, osobitne potom so zreteľom na dlhodobé správanie sa jednotlivých spoluvlastníkov a ich právnych nástupcov (nečinných k výlučnej držbe spornej nehnuteľnosti predchodkyňou žalobkyne a potom i samotnou žalobkyňou), možno však dostatočne usúdiť na jej existenciu, zakladajúcu podľa názoru súdu so zreteľom na všetky okolnosti oprávnenú držbu spornej nehnuteľnosti predchodcami žalobkyne, na ktorú neformálne nehnuteľnosť previedol, keďže po celý čas kedy malo podľa žalobcu dôjsť k darovaniu ani neskôr až doposiaľ preukázane žiadna iná osoba neuplatnila vlastnícky ani iný vecno-právny nárok voči spornej nehnuteľnosti. Podľa skutkových tvrdení a listinných dôkazov v spore predložených dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobkyne – starý otec spornú nehnuteľnosť nadobudol s vedomím, že predchodcovia predtým nehnuteľnosť nerušene držali a užívali ako predmet svojho výlučného vlastníctva. Išlo pritom o nehnuteľnosti v tom čase právne nevysporiadané, užívané predchodcami žalobkyne na základe dávnej reálnej držby medzi pôvodnými pkn. spoluvlastníkmi tak, ako iní spoluvlastníci rovnako držali iné reálne časti pôvodnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa tak, vzhľadom na dlhodobú oprávnenú držbu ako i oprávnené držbu právnych predchodcov nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam titulom vydržania, za splnenia podmienok podľa ust. § 134 ods.1 , 3 Obč. zák. 23. Pretože žalobkyňa nie je v príslušnom katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastník spornej nehnuteľnosti (ako súčasti vo výroku označenej tej ktorej parcely registra E), naopak ako jej spoluvlastníci sú zapísaní žalobcovia resp. ich právni predchodcovia, ako vyplýva z vyššie citovaných údajov aktuálneho stavu zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností pre kat. úz. D. (§ 70 ods.1 katastrálneho zákona), a to v rozpore so skutočným právnym stavom, je na strane žalobkyne ako súdom zisteného vlastníka spornej nehnuteľnosti daný naliehavý právny záujem podľa na odstránení tohto nesúladu v katastri nehnuteľností prostredníctvom navrhovaného deklaratórneho rozhodnutia súdu, preto súd žalobe vyhovel. 24. O trovách konania – nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP a žalobkyni aj napriek tomu, že v spore bola plne úspešnou nárok na náhradu trov konania nepriznal s poukazom na súhlasné stanoviská žalovaných ako i to, že si nárok neuplatňovala a v konečnom dôsledku žaloba musela byť podaná preto, lebo zo strany nielen jej ale najmä jej právnych predchodcov nedošlo k usporiadaniu vlastníckych vzťahov tak, aby sa premietli v riadnej evidencii katastra. Súd postupoval súladne i so zásadou hospodárnosti ČL. 17 CSP . Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu. Tento právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Žilina.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.