Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-320-2007.pdf
PDF · 82.24 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/320/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436 (predtým APOLLO zdravotná poisťovňa, a.s., Martina Čulena 5, 810 11 Bratislava, pobočka Banská Bystrica, Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica), proti povinnému: Z. V., nar. XX. XX. XXXX, W. XX, XXX XX O. O., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 3 199,33 Eur (96 383,- Sk) s príslušenstvom vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom so sídlom exekútorského úradu Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen pod spis. zn. EX 574/07, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 30,08 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 3 199,33 Eur (96 383,- Sk) s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Ro 1461/2006 zo dňa 29. 12. 2006.
Poverením č. 5601 * 023569 zo dňa 03. 04. 2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu so sídlom exekútorského úradu Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 574/07.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 13. 04. 2011, súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok "), nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd zo spisového materiálu exekučného spisu mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zisťoval majetok povinného u príslušného daňového úradu, príslušného dopravného inšpektorátu, príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, taktiež cez katastrálny portál, avšak s negatívnym výsledkom. Povinný subjekt nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podnetu súdneho exekútora a z priložených oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 19. 03. 2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 49,18 Eur /z toho odmena 33,20 Eur (za 3 x 35 min. á 6,64 Eur + 4 úkony á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 9,34 Eur, 20 % DPH z odmeny, t.j. 6,64 Eur/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška ") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení platnom k 19. 03. 2007/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení platnom k 19. 03. 2007/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení platnom k 19. 03. 2007/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100,- Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky .
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri
úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky . Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkony - spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie ..... 35 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie a spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie ..... 35 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. c) ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi odmenu za uvedené úkony.
Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 105 min. (2 x 6,64 Eur) na 35 min, t.j 1 hodina, viď právny názor vyslovený Krajský súdom Banská Bystrica v uznesení č.k. 14 CoE 50/2008
- pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu, to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Preto súd neakceptoval názor súdneho exekútora, že pri každom úkone alebo činnosti pri vykonávaní exekúcie patrí náhrada časovej odmeny za každú začatú hodinu (teda v minimálnom rozsahu 1 hodina) osobitne pri každom úkone. To by znamenalo, že ak exekútor vykonaním jednoduchých rutinných úkonov (napr. zmenou adresáta v šablóne podania) vyhotoví za 1 hodinu čistého času viaceré listiny, mal by nárok na časovú odmenu za viac hodín ako skutočne účelne vynaložil na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle odmeňovať exekútorov za každý úkon exekúcie osobitne odmenou minimálne za 1 hodinu, tak by musel špecifikovať čo je a nie je možné považovať za úkon služby exekútora a výslovne uviesť, že odmena je priznaná podľa počtu úkonov vykonaných v exekučnom konaní s tým, že pri jednotlivom úkone má exekútor nárok na odmenu za každú začatú hodinu pri vykonávaní úkonu.
Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si ako hotové výdavky vyúčtoval poštovné za žiadosť o udelenie poverenia (1,46 Eur) a poštovné za vrátenie poverenia (1,60 Eur). Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi náhrada hotových výdavkov "účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti", má súd za to, že súdny exekútor má podľa ust. § 22 vyhlášky nárok na náhradu hotových výdavkov len za exekučnú činnosť vykonávanú počas exekúcie, t.j. od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie do jej zastavenia. Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov spolu vo výške 3,06 Euro, ktoré si exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle ust. § 22 vyhlášky v súvislosti s úkonom vykonaným pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie - žiadosť o udelenie poverenia a v súvislosti s doposiaľ nevykonaným úkonom, ktorý bude vykonaný až po zastavení exekúcie - vrátenie poverenia. Súd má za to, že tieto úkony nesúvisia s účelným vykonávaním exekúcie, nakoľko súdny exekútor v týchto štádiách nemôže vykonávať žiadny úkon smerujúci k faktickému vykonávaniu exekúcie.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 49,18 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 30,08 Eur /z toho odmena 19,92 Eur (6,64 Eur za 35 min., t.j. 1 h. á 6,64 Eur + 13,28 Eur za 4 úkony á 3,32 Eur), hotové výdavky 6,18 Eur, 20 % DPH z odmeny, t.j. 3,98 Eur/.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák.č. 659/2007 Z.z. , podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro; to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré
upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP ") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 ), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP ). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP ).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.