Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3CoKR-14-2022.pdf
PDF · 90.96 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/14/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobkyne: A. B., narodená: XX.X.XXXX, bytom: C. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpená advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o., sídlo: Dominikánske námestie 11, 040 01 Košice, IČO: 36 863 408, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlo: Prievozská 2, 851 02 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: Remedium Legal, s.r.o., sídlo: Prievozská 2, 851 02 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, za účasti intervenienta na strane žalovaného: JUDr. Ingrid Kovalčuková, sídlo: Štúrova 22, 040 01 Košice, správkyňa konkurznej podstaty dlžníka F. B., narodený: X.X.XXXX, bytom: C. D. XXX/XX, XXX XX E., intervenient zastúpený advokátkou: Mgr. Janka Krakovská, sídlo: G. XX, XXX XX E., o vylúčenie majetku zo súpisu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 29Cbi/3/2019 - 167 zo dňa 15. októbra 2021, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 29Cbi/3/2019 - 167 zo dňa 15. októbra 2021.
II. Žalovanému a intervenientovi voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I žalobu v plnom rozsahu zamietol, 2, vo výroku II žalovanému priznal voči žalobkyni plnú náhradu trov konania, 3, vo výroku III intervenientovi voči žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania a 4, vo výroku IV konštatoval, že o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením a to po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd zo súpisu majetku všeobecnej podstaty dlžníka F. B., nar. X.X.XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E. vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26Odk/135/2018 vylúčil majetok zapísaný pod por.č. 01 a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Košice II, mestská časť Košice-Šaca, katastrálne územie H., zapísané na LV č. XXXX: byt č.9 na 2. posch. obytného domu C. D. XX, vchod:13, súp.č. XXX stojaci na parc.reg. C č.471, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 830/10000 k celku na spoločných častiach, príslušenstve a zariadeniach obytného domu, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 830/10000 k celku na pozemku, parc.reg. C č.979 o výmere 378m2-zastavaná plocha a nádvorie.
3. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tvrdením, že je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom tieto jej nehnuteľnosti boli neoprávnene zaradené do súpisu všeobecnej konkurznej podstaty v konaní o oddlžení jej manžela (F. B., nar. X.X.XXXX, C. D. XX, E.), ktoré sa vedie na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 26Odk/135/2018. Dodala, že jej manžel nie je vlastníkom týchto nehnuteľností, nemá
na týchto nehnuteľnostiach žiaden spoluvlastnícky podiel, ani žiadne vecné či záväzkové právo a preto neexistuje žiaden právny dôvod na zapísanie týchto nehnuteľností do súpisu všeobecnej konkurznej podstaty. Poukázala na obsah listu vlastníctva č.XXXX, kde je pod B11 evidovaná ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností a dodala, že v zmysle Stanoviska Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z 23.8.2010, č.LO 5122/2010-360Va je list vlastníctva verejnou listinou. Ďalej dôvodila, že v predmetnej kúpnej zmluve (na základe, ktorej byt kúpila) je ona uvedená ako kupujúca, pričom v nej prejavila vôľu nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a kúpnu cenu uhradila zo svojich výlučných prostriedkov.
4. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z nasledovných skutočností: Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 19.4.2018, sp.zn. 26Odk/135/2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: F. B., narodený: X.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. a ustanovil správcu podstaty JUDr. Ingrid Kovalčuková, so sídlom kancelárie Štúrova 22, 040 01 Košice, zn. správcu S1588. Správkyňa konkurznej podstaty vykonala súpis všeobecnej podstaty, pričom do súpisu zaradila ako majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a dlžníka nehnuteľnosť uvedenú v odseku 2 tohto odôvodnenia, ohľadom ktorej je na príslušnom katastrálnom úrade evidovaná ako výlučná vlastníčka žalobkyňa. Žalobkyňa je manželkou dlžníka F. B., pričom ich bezpodielové spoluvlastníctvo ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka nebolo zrušené. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa počas trvania manželstva Kúpnou zmluvou zo dňa 27.3.2012 kúpila vyššie uvedený byt nachádzajúci sa na C. D. I. XX J. E. – H., pričom ako kupujúca bola v zmluve uvedená iba žalobkyňa. K tvrdeniu žalobkyne, že na zakúpenie tohto bytu použila peňažné prostriedky vo svojom výlučnom vlastníctve súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa v tomto smere nepredložila žiadne dôkazy.
5. Na základe vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie právne uzavrel, že predmetné nehnuteľnosti (uvedené v odseku 2 tohto odôvodnenia) patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej manžela (dlžníka), pretože žalobkyňa ich nadobudla do svojho vlastníctva počas trvania ich manželstva. Z uvedeného dôvodu žalobu o vylúčenie týchto nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty zamietol, pretože dlžník je ich spolumajiteľom, t.j. nehnuteľnosti boli do súpisu podstaty zapísané oprávnene. Súd prvej inštancie toto svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 143 Občianskeho zákonníka (bezpodielové spoluvlastníctvo manželov), § 167h ods.1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZKR“) a § 167i ods. 1 ZKR. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) a § 262 ods. 2 CSP.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie, ktorým navrhla, aby odvolací súd vydaný rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania. Svoje odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. T.j. namietala, že: 1, súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 2, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a 3, súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne dôvody odvolania sú uvedené v nasledujúcich odsekoch 7 až 9 tohto odôvodnenia.
7. Žalobkyňa opätovne poukázala na jej námietku proti zaradeniu majetku do súpisu všeobecnej podstaty a v tejto súvislosti poukázala na obsah Kúpnej zmluvy zo dňa 27. marca 2012, podľa ktorej predmetný byt nadobúda do svojho výlučného spoluvlastníctva. Tento prejav vôle (nadobudnutie bytu do výlučného vlastníctva) považuje žalobkyňa za podstatný ako aj skutočnosť, že ako výlučná vlastníčka je evidovaná na príslušnom liste vlastníctva.
8. Žalobkyňa vo svojom odvolaní citovala judikát (R 42/1971, s.251), podľa ktorého vec získaná výmenou alebo výťažkom, z veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, je aj naďalej vo výlučnom vlastníctve tohto manžela, pretože v takomto prípade ide o transformáciu toho istého majetku a nejde o nadobudnutie nového majetku, ale ide iba o obyčajnú zmenu predmetu vlastníctva, ktorá nemá vplyv na povahu doterajšieho vlastníckeho vzťahu.
9. Ďalej žalobkyňa namietala, že vec, ktorá bola získaná za trvania manželstva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napr. z peňazí, ktoré mal už v dobe pred uzavretím manželstva alebo ktoré získal darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti poukázala na existujúcu judikatúru (R 42/1972, s 123).
10. Intervenient sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril tak, že navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania. Svoje stanovisko odôvodnil tým, že odvolanie žalobkyne považuje skôr za formálny úkon, ktorým sa snaží iba o oddialenie právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP dodal, že z odvolania žalobkyne vôbec nie je zrejmé, aký konkrétny dôkaz žalobkyňa navrhla vo veci vykonať a súd prvej inštancie ho nevykonal. Tvrdenia žalobkyne považuje za subjektívne a citované judikáty označil ako absolútne nepoužiteľné na prejednávanú vec. Podľa intervenienta odvolacie dôvody nie sú dané a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil, dôkazy správne vyhodnotil a na rozhodnutie aplikoval správne právne normy.
11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a tiež požiadal, aby mu súd voči žalobkyni priznal nárok na nahradenie trov jeho odvolacieho konania. K rozhodnutiu uviedol, že je dostatočne zrozumiteľné a náležite odôvodnené, pričom s jeho odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožňuje. Dodal, že nebola nijako preukázaná skutočnosť, žeby žalobkyňa na zakúpenie predmetného bytu použila výlučne svoje finančné prostriedky. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) uviedol, že tento dôvod je neopodstatnený a to preto, že žalobkyňa pred ukončením dokazovania sama uviedla, že nemá žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. K žalobkyňou citovanému judikátu R 42/1972 dodal, že tento judikát sa na prerokúvanú vec svojou podstatou nijako nevzťahuje, pretože rieši právnu otázku na úplne inom skutkovom základe. K tvrdeniu žalobkyne, že vec získaná počas manželstva výmenou za vec patriacu do výlučného vlastníctva jedného z manželov patrí iba tomu z manželov koho bola pôvodná vec, sa žalovaný vyjadril tak, že takýto skutkový stav žalobkyňa nijako nepreukázala. Žalovaný tiež opätovne poukázal na svoju skoršiu argumentáciu, ktorou sa vyjadroval k špekulatívnym prevodom vlastníckych práv žalobkyne a jej manžela.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
14. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalobkyne a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:
15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod vo veci nie je naplnený. Z obsahu spisu je zrejmé, že (ako nato správne poukázal aj žalovaný) v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu, pretože žalobkyňa naozaj nenavrhla vykonanie žiadneho konkrétneho dôkazu, ktorý nebol vykonaný. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením predloženými listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu na pojednávaní, pričom žalobkyňa ani písomne a ani na uskutočnenom pojednávaní nenavrhla vykonanie žiadneho ďalšieho dôkazu na preukázanie opodstatnenosti svojho stanoviska.
16. Rovnako vo veci nie sú dané ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zistenie skutkového stavu a jeho následné právne posúdenie spolu úzko súvisia, nakoľko práve zlé zistenie skutkového stavu veci môže v konečnom dôsledku viesť aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Neopodstatnenosť týchto odvolacích dôvodov je bližšie odôvodnená v nasledovných odsekoch 17 až 19.
17. Nespornými a pre rozhodnutie vo veci samej podstatnými skutočnosťami v danej veci bolo to, že žalobkyňa a dlžník F. B. boli v čase zakúpenia predmetného bytu manželmi a tiež aj to, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo v tom čase zrušené a ani rozsah ich bezpodielového
spoluvlastníctva nebol na základe ich dohody zúžený. Za tejto skutkovej situácie súd prvej inštancie vychádzajúc z jednoznačného obsahu § 143 Občianskeho zákonníka celkom správne uzavrel, že byt č. 9 na 2. posch. obytného domu Nám. Oceliarov 13 v Košiciach – Mestská časť Šaca, vchod:13, súp. č. XXX stojaci na parc.reg. C, č.471 (vrátane s ním súvisiaceho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 830/10000 k celku na spoločných častiach, príslušenstve a zariadeniach obytného domu a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 830/10000 k celku na pozemku, parc.reg. C, č.979 o výmere 378m2- zastavaná plocha a nádvorie) zakúpený žalobkyňou nadobudla žalobkyňa spolu so svojim manželom do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa obsahu kúpnej zmluvy bola kupujúcou iba žalobkyňa, to však nič nemení (a to bez ohľadu na obsah zápisu v katastri nehnuteľností) na zákonnom následku uzavretej zmluvy podľa vyššie citovaného ustanovenia v § 143 Občianskeho zákonníka, t.j. nič nemení na tom, že spolu so žalobkyňou sa bezpodielovým spoluvlastníkom bytu stal aj jej manžel. Z uvedeného dôvodu bol tento byt správcom konkurznej podstaty úpadcu F. B. zaradený do súpisu konkurznej podstaty úpadcu správne.
18. Žalobkyňa vo svojom odvolaní (viď ods. 8 odôvodnenia), prezentovala stanovisko, podľa ktorého vec získaná výmenou alebo výťažkom, z veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, je aj naďalej vo výlučnom vlastníctve tohto manžela. Ďalej tiež poukázala na judikatúru, podľa ktorej vec získaná za trvania manželstva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov (napr. z peňazí, ktoré mal už v dobe pred uzavretím manželstva alebo ktoré získal darovaním, dedením), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva (viď ods. 9 odôvodnenia). Tieto jej stanoviská skutočne zodpovedajú platnému právnemu stavu a naozaj sú podporené aj žalobkyňou citovanými judikátmi, z nižšie uvedených dôvodov však tieto judikáty a ich závery nemajú pre rozhodnutie v tejto veci žiadny právny význam.
19. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala (a dokonca to ani konkrétne nijako netvrdila), žeby predmetný byt získala výmenou za vec (byt) v jej výlučnom vlastníctve. Obdobne žalobkyňa tiež nijako nepreukázala, žeby predmetný byt nadobudla za finančné prostriedky, ktoré boli jej výlučným vlastníctvom (získaných napr. z dedičstva, darovania a pod.). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že dôkazné bremeno v tomto smere nesie žalobkyňa. Tieto skutočnosti (nadobudnutie vlastníctva k bytu majetkom z výlučného vlastníctva žalobkyne) neboli v konaní nijako preukázané, preto nie je možné dostatočne spoľahlivo uzavrieť, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu, nakoľko tento byt podľa zákona nadobudla do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a na takto správne zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. T.j. odvolacie dôvody deklarované žalobkyňou podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP nie sú naplnené.
21. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných trov konania žalovanému a intervenientovi ako vecne správny.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. T.j. žalovanému a intervenientovi, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinná nahradiť neúspešná žalobkyňa. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 posledná veta CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).