Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-40-2022.pdf
PDF · 90.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/40/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., sídlo: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava – Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., sídlo: Martinčekova 13, 821 01 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: A. B., nar.: 28.05.1977, bytom: B. XXX/XX, XXX XX B., zastúpený advokátskou kanceláriou: Hrčka - Sabó s.r.o., sídlo: Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce, IČO: 51 433 842, v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. 26Odi/2/2021 - 101 zo dňa 29. apríla 2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 26Odi/2/2021 - 101 zo dňa 29. apríla 2022.
II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: 1, vo výroku I zrušil oddlženie žalovaného A. B., bytom B. XXX/XX, XXX XX B., r.č. XXXXXX/XXXX na základe uznesenia sp. zn. 26OdK/529/2019, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých záväzkov v rozsahu v akom neboli uspokojené v konkurze a 2, vo výroku II priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Podľa žalobcu nebol žalovaný v čase podania návrhu platobne neschopný, keď mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov, pričom zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalobca tiež dôvodil, že žalovaný, ako dlžník, nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností.
3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel skutkový stav veci spôsobom uvedeným v tomto a nasledovných odsekoch 4 až 6 tohto odôvodnenia. Medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver, že úver nebol riadne splácaný, že žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu a že bol oddlžený v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Odk/529/2019. Nakoľko sa žalovaný k žalobe nevyjadril aj ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v jeho žalobe uzavrel súd ako nesporné.
4. Zo zoznamu veriteľov zostaveného žalovaným v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Odk/529/2019, ako aj zo Základnej zmluvy o poskytovaní produktov a služieb a žiadosti o vydanie Nay kreditnej karty č. 3500028661 a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2017 (uzavretej medzi postupcom Tatra banka, a.s., odštepný závod C. D. a postupníkom BENCONT COLLECTION, a.s.) vyplýva, že žalobca je veriteľom žalovaného. Ďalej súd prvej inštancie zo zoznamu veriteľov zostaveného žalovaným v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Odk/529/2019 zistil, že žalovaný mal v čase podania návrhu na konkurz viacerých veriteľov. V čase podania návrhu na konkurz mal žalovaný jednu exekúciu, ktorú vykonával Mgr. Eduard Biro, súdny exekútor pod sp. zn. 214EX 218/19.
5. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 26OdK/529/2019 súd zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 26OdK/529/2019-23 zo dňa 27.11.2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 233/2019 dňa 03.12.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka A. B., nar. XX.XX.XXXX, a že dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol doručený súdu dňa 19.11.2019. Žalovaný vyhlásil v návrhu, že je platobne neschopný, že sa do tohto stavu nepriviedol úmyselne a pri preberaní záväzkov sa nespoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť oddlžením. Zo spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Odk/529/2019 bolo ďalej zistené, že správca zverejnil v obchodnom vestníku č. 62/2020 dňa 30.03.2020 oznámenie o zrušení konkurzu v konaní vedenom pod sp. zn. 26OdK/529/2019.
6. Z dokladov predložených súdu v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 26OdK/529/2019 bolo zistené, že zo zoznamu majetku žalovaného vyplýva, že nevlastní a posledné tri roky nevlastnil majetok väčšej hodnoty. Podľa životopisu žalovaný je od roku 2004 zamestnaný v spoločnosti Metalport s.r.o. s mesačným príjmom okolo 1.000,- eur.
7. S poukazom na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 29.04.2022 súd prvej inštancie za sporné medzi stranami označil to, či sú splnené podmienky na zrušenie oddlženia žalovaného.
8. Na základe zisteného skutkového stavu veci súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca ako veriteľ žalovaného bol dotknutý oddlžením, preto má právo domáhať sa v zmysle ust. § 166f zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZKR“) zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi, pričom návrh bol podaný v zákonom stanovenej lehote. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že s ohľadom na zistené skutočnosti žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer, nakoľko v čase podania návrhu na konkurz nebol platobne neschopný (§ 167g ods. 2 písm. f) ZKR ), resp. nepreukázal, že ním bol, mal snahu poškodiť svojho veriteľa (§ 167g ods. 2 písm. h) ZKR), resp. nepreukázal súdu, že takú snahu nemal a z jeho správania sa po podaní návrhu nemožno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností podľa ust. § 166g ods. 1 ZKR (resp. nepreukázal súdu, že takú snahu mal). Pri svojom rozhodnutí súd prvej inštancie vzal do úvahy aj to, že žalovaný podľa jeho vlastného tvrdenia z konkurzného konania bol od roku 2004 a taktiež v čase podania návrhu na konkurz zamestnaný u toho istého zamestnávateľa a jeho mesačný príjem predstavoval okolo 1.000,- eur. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že žalovaný nebol v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopný, tak ako to vyhlásil vo svojom návrhu, mal dostatočný príjem na úhradu aspoň časti svojich záväzkov. Poukázal tiež nato, že žalovaný je osobou v produktívnom veku, je zamestnancom so stabilným príjmom a jeho možnosti a schopnosti sú také, že je (bol pri podávaní návrhu) podľa názoru súdu schopný čiastočne plniť svoje dlhy. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež odôvodnil konštatovaním, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. Obdobne súd prvej inštancie dodal, že ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ nemá možnosť, ako tento proces zvrátiť, preto bolo úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky oddlženia, má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril a teda nepoprel, ani nespochybnil skutkové tvrdenia žalobcu. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalovaný nepreukázal existenciu poctivého zámeru pri podaní návrhu na konkurz, preto žalobe žalobcu ako dôvodnej vyhovel, t.j. zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. g) a h) ZKR. Rozhodnutie o trovách konania bolo
odôvodnené ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) a skutočnosťou, že žalobca bol mal vo veci plný úspech.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v odvolanie žalovaný, ktorým navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil nasledovne: 1, Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil moje vyjadrenie, že exekučné splátky ma obmedzujú, pretože týmto svojim vyjadrením som chcel uviesť niečo iné a síce to, že exekučné splátky majú na môj život veľmi negatívny vplyv, lebo po ich zaplatení nezostanú žiadne peniaze na živobytie pre seba, či rodinu; 2, Súd prvej inštancie nevykonal zásadný žalobcom a aj mnou navrhovaný dôkaz, ktorým by sa potvrdilo moje tvrdenie – konkrétne nevykonal dožiadanie na potvrdenie Sociálnej poisťovne.; 3, Konštatovanie, že som mal pravidelný príjem a preto som bol aspoň čiastočne splácať svoje dlhy, neobstojí, pretože moje výdavky prevyšovali moje príjmy, pričom túto situáciu som musel riešiť pôžičkami od svojich známych a rodinných príslušníkov z čoho vznikol kolobeh, ktorý bolo možné riešiť iba konkurzom a 4, To, že som po vyhlásení konkurzu a mojom oddlžení nekontaktoval žalobcu za účelom uhradenia jeho pohľadávky je absolútne nelogické a v hrubom rozpore so zmyslom konkurzu, nakoľko tak by konkurz neplnil žiadny účel.
10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že pokiaľ odvolací súd vyhodnotí, že podané odvolanie má všetky zákonné náležitosti, tak navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa žalobcu nie je odvolanie žalovaného náležite odôvodnené, preto by malo byť podľa § 386 písm. d) CSP odmietnuté.
11. Žalobca poukázal nato, že žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie (a ani v odvolacom konaní) neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, na základe ktorých by mal byť namietaný rozsudok súdu prvej inštancie nesprávny. Ďalej dôvodil, že žalovaný len poprel tvrdenia žalobcu bez akejkoľvek svojej vlastnej argumentácie a na podporu svojho stanoviska neuviedol a ani nepreukázal žiadne skutočnosti, t.j. žalovaný bol v konaní pasívny. Podľa žalobcu s ohľadom na zásady sporového konania a skutočnosť, že žalovaný na svoju procesnú obranu neuviedol žiadne skutočnosti a svoje tvrdenia nijako nepreukázal, nemožno hovoriť o účinnom popretí nároku žalobcu, preto je napadnutý rozsudok správny.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
14. Aj keď odvolanie žalovaného necituje priamo konkrétne zákonné odvolacie dôvody, tak z jeho obsahu, vyplýva, že žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Na základe uvedeného nebol namieste procesný postup podľa § 386 písm. d) CSP, t.j. odvolanie nemohlo byť odmietnuté.
15. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod vo veci nie je naplnený. Z obsahu spisu je zrejmé, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu. Žalovaný konkrétne namietal nevykonanie dôkazu dožiadaním Sociálnej poisťovne, pričom tento dôkaz navrhol žalobca (žalovaný toto dokazovanie nenavrhol, len na pojednávaní súhlasil s jeho vykonaním) na preukázanie výšky príjmu žalovaného v čase pol roka pred
vyhlásením konkurzu a počas konkurzu. Vykonanie tohto dôkazu nebolo potrebné a súd prvej inštancie ho správne ako nehospodárny nevykonal, pretože príjem žalovaného vo výške 1.000,- eur nebol medzi stranami sporný. Z obsahu navrhovaného dôkazu by teda nevyplynuli žiadne nové a zásadné zistenia pre rozhodnutie súdu vo veci samej.
17. Rovnako vo veci nie sú dané ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Zistenie skutkového stavu a jeho následné právne posúdenie spolu úzko súvisia, nakoľko práve zlé zistenie skutkového stavu veci môže v konečnom dôsledku viesť aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Neopodstatnenosť týchto odvolacích dôvodov je bližšie odôvodnená v nasledovných odsekoch 18 a 19.
18. Žalobca svojou žalobou (okrem iného) namietal podstatnú skutočnosť, že žalovaný v čase podania návrhu nebol platobne neschopný. Podľa § 166g ods. 5 (Poctivý zámer) ZKR sa poctivý zámer dlžníka skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer (v konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma). Z uvedeného je zrejmé, že skutočnosť, či v čase podania svojho návrhu na oddlženie bol žalovaný platobne neschopný, má žalovaný ako dlžník povinnosť hodnoverne preukázať až práve v tomto konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
19. V rámci konania pred súdom prvej inštancie odvolací súd obdobne ako aj súd prvej inštancie poukazuje na to, že žalovaný bol počas celého konania pasívny, na svoju obranu nenavrhol vykonanie žiadneho konkrétneho dôkazu (viď ods. 16) a okrem tvrdenia, že boli splnené zákonné podmienky na jeho oddlženie, nepoužil vo svoj prospech žiadnu inú procesnú obranu. Za tejto procesnej a dôkaznej situácie súd prvej inštancie celkom správne uzavrel, že žalovaný ako dlžník nebol platobne neschopný (dostatočne to nepreukázal). Preto vychádzajúc priamo zo znenia § 166g písm. f) ZKR žalovaný ako dlžník pri podaní svojho návrhu na oddlženie nemal poctivý zámer, z čoho vyplýva jednoznačný záver, že súd prvej inštancie o návrhu žalobcu (veriteľa dotknutého konkurzom) rozhodol správne a v súlade s § 166f ZKR, keď oddlženie žalovaného zrušil.
20. Ďalšie žalovaným namietané skutočnosti uvedené v odseku 9 tohto odôvodnenia s ohľadom na vyššie uvedené zistenie existencie nepoctivého zámeru pri oddlžení už súd ako nepodstatné neskúmal. Navyše ide o novoty, ktoré podľa § 366 CSP v odvolacom konaní nie je možné použiť.
21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a na takto správne zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. T.j. odvolacie dôvody deklarované žalovaným podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP nie sú naplnené. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. T.j. žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 posledná veta CSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP. V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).