Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-217-2009.pdf
PDF · 95.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/217/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jurajom Szökölom v právnej veci maloletej žalobkyne O. U. narodená XX.XX.XXXX bytom ako matka dieťa zast. matkou ako účastníčkou konania O. U. C. XX.XX.XXXX, S. D. B. číslo XX a kolíznym opatrovníkom Úradom práce soc. vecí a rodiny Lučenec proti žalovanému W. J. narodený XX.XX.XXXX, bytom M. Č..XXX XXX XX C. v konaní o určenie otcovstva a o výkon rodičovských práv takto
rozhodol:
Súd určuje, že odporca W. J. narodený XX.XX.XXXX je otcom maloletej O. U. narodenej XX.XX.XXXX z matky O. U. C. XX.XX.XXXX.
Maloletá O. U. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky O. U., ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Žalovaný je povinný prispievať na výživu maloletej O. U. narodená XX.XX.XXXX za obdobie od XX.XX.XXXX Q. XX.XX.XXXX mesačne v sume 100.-Eur a od XX.XX.XXXX vo výške 90.-Eur mesačne.
Výživné je odporca povinný zasielať k rukám matky dieťaťa vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca mesačne predom.
Zameškané výživné za obdobie od 02.11.2008 do 19.12.2011 v sume 3576,40 Eur súd povoľuje žalovanému splácať v mesačných splátkach po 50.-Eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením ktorejkoľvek mesačnej splátky mu vzniká povinnosť zaplatiť zvyšok zameškaného výživného v jednom obnose v lehote 3 dní o od neuhradenej mesačnej splátky.
Žalovaný je povinný zaplatiť na náhrade trov konania na účet Okresného súdu Lučenec 291,12 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok na účet Okresného súdu Lučenec v sume 66,-Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Maloletá žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala voči žalovanému určenia otcovstva a rozhodnutia o výkone rodičovských práv .
Matka dieťaťa uviedla, že so žalovaným žili v spoločnej domácnosti od januára 2008 do konca októbra roku 2008. Bývali v rodinnom dome rodičov žalovaného a viedli spoločnú domácnosť so žalovaným. Na Slovensko sa vrátila koncom októbra roku 2008, aby tu porodila mal. dcéru O.. Žalovaný prejavoval spočiatku radosť z toho, že sa im narodila dcéra, ale začiatkom roka 2009 sa odmlčal, prestal s ňou komunikovať . Neskôr jej telefonicky oznámil, že nadviazal známosť s inou ženou s ktorou chce žiť, pričom otcovstvo k mal. O. ani vtedy nepopieral. Na základe predvolania vo veci uznania otcovstva sa však na súd nedostavil. Otcovstvo k dieťaťu doteraz neuznal.
Žalovaný v priebehu konania popieral svoje otcovstvo k maloletej O. narodená XX.XX.XXXX.Uviedol, že otcom dieťaťa môže byť aj niekto iný, pretože matka dieťaťa určitý čas bývala v podnájme v jednom byte, pričom v tomto byte bývali aj cudzí muži. Zároveň potvrdil, že matka dieťaťa v presne neurčenej dobe bývala s ním v spoločnej domácnosti, pričom bývali v rodinnom dome jeho rodičov. Snažil sa jej všestranne pomôcť. Matka dieťaťa prerušila s ním kontakty, keď odišla na Slovensko, pričom on už nakúpil veci pre dieťa, kočík postieľku, autosedačku a pod.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, konštatovaním obsahu písomnej žaloby, rodného listu dieťaťa ,nedokončeného znaleckého posudku z odboru genetika, správ o príjmoch oboch rodičov a dospel k týmto skutkovým a právnym záverom:
Matka dieťaťa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti v rodinnom dome rodičov žalovaného v dobe od januára 2008 do konca októbra roku 2008. Vtedy medzi matkou dieťaťa a žalovaným nebola sporná tá otázka, že otcom narodiť sa majúceho dieťaťa t.j. O. U. narodená XX.XX.XXXX je žalovaný. Matka dieťaťa pred pôrodom sa vrátila na Slovensko, kde dieťa porodila. Žalovaný zobral na vedomie túto okolnosť, avšak ju nevyhľadal. Neskôr na podnet matky dieťaťa žalovaný bol predvolaný na súd ,aby otcovstvo uznal, avšak na súd sa nedostavil. Od vtedy prerušil s matkou dieťaťa všetky kontakty.
Súd vo veci ustanovil znalca z odboru genetika U.. A. R. J., ktorého úlohou bolo určiť metódou založenou na analýze genetického materiálu DNA zúčastnených osôb či podľa platného stavu v odbore genetika je možné žalovaného vylúčiť ako biologického otca dieťaťa prípadne stanoviť hodnotu pravdepodobnosti jeho otcovstva. Znalecký posudok však nebolo možné dokončiť ,pretože žalovaný ani na základe predvolania znalca, ani na základe výzvy súdu sa k znalcovi nedostavil a preto znalec nemal k dispozícii jeho biologickú vzorku.
Záver o tom, že matka dieťaťa a žalovaný pred narodením maloletej O. U. žili v spoločnej domácnosti a nemali žiadne pochybnosti o rodičovstve k mal. dieťaťu vyplýva aj z písomného stanoviska žalovaného z 11.01.2010 , ktorý uvádza „predtým ako odišla na Slovensko, tak ja som už mal nakúpené všetko / kočík,postieľku, autosedačku atď/.“ Ďalej vytýka matke dieťaťa, že po pôrode sa neozvala a teraz od neho chce peniaze.
Aj keď nebolo možné dokončiť znalecké dokazovanie z odboru genetika ,súd na základe tvrdení matky dieťaťa a žalovaného mohol dospieť k záveru , že otcom mal. O. U. C. XX.XX.XXXX je žalovaný.
Podľa § 84 Zákona o rodine Zák.č. 36/2005 Z.z. otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 odsek 1 citovaného zákona ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Podľa § 94 odsek 2 citovaného zákona za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti
Nakoľko súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo k určeniu otcovstva k mal. O. U. , rozhodol vo veci súd, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že jej otcom je žalovaný.
Podľa § 65 odsek 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 36 odsek 1 citovaného zákona rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Matka maloletej O. U. sa o ňu aj doteraz riadne starala, preto neboli pochybnosti o tom, že dieťa je možné zveriť len do osobnej starostlivosti matky.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z príjmových pomerov oboch rodičov, ako aj z veku a oprávnených potrieb maloletého dieťaťa.
Matka dieťaťa, ktorá je od januára 2010 zamestnaná vo firme Johnsom Controls Lučenec dosahuje čistý priemerný mesačný zárobok 539,89 Eur.
Žalovaný bol zamestnancom firmy YAZAKI Na novej hospode Plzeň v dobe do 28.04.2008 do 31.03.2009. Za toto obdobie dosiahol čistý priemerný mesačný zárobok 13 214.-Kč. Z oznámenia zamestnávateľa vyplýva, že pracovný pomer so žalovaným bol ukončený dohodou. Podľa tvrdenia žalovaného v dobe od apríla 2009 do apríla 2010 sa zdržiaval v Rumunsku, kde jeho príjem mal predstavovať sumu 8000.-až 10 000,-Kč mesačne. Od apríla 2009 po dobu 3 mesiacov mal pracovať ako zamestnanec pracovnej agentúry a dosahovať priemerný mesačný zárobok 8000.- až 9000.-Kč. V dobe do 29.05.2010 do 15.07.2010 sa mal liečiť na následky poranenia pri dopravnej nehode. Od 19.07.2010 doteraz je zamestnancom firmy Novem Car Interier design s.r.o. Lištinská 41 Touškov. V tomto zamestnaní dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 22 309.-Kč. V dobe od 02.11.2010 do 10.12.2010 bol práceneschopný, pričom dávky nemocenského poistenia v tejto dobe poberal vo výške 14 313.-Kč.
Z výpovede matky dieťaťa vyplýva, že žalovaný mohol mať príjem z inej pracovnej činnosti ,nakoľko mal voziť zamestnancov pracujúcich v Plzni z Rumunska a Bulharska za čo dostal zaplatené, avšak tento príjem žalovaného preukázaný nebol.
Podľa § 75 odsek 1 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 odsek 1 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
S prihliadnutím na tú okolnosť ,že žalovaný ukončil svoju pracovnú činnosť vo firme YAZAKI uzavretím dohody o skončení pracovného pomeru je dôvodné predpokladať, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Súd teda vychádzal z čistého priemerného mesačného zárobku žalovaného v sume 13214.-Kč, ktorý by mohol dosahovať aj v ďalšom období do 19.07.2010,keď sa zamestnal vo firme Novem Car. Vychádzajúc z tohto príjmu žalovaného potom za uvedené obdobie t.j. od 02.11.2008 do 02.07.2010 primeraným výživným je suma 80.-Eur mesačne. Od 03.07.2010 je povinný platiť výživné na mal. O. U. vo výške 90.-Eur mesačne, lebo v tomto mesiaci začal pracovať vo firme Novem Car , kde dosahuje čistý mesačný zárobok 22 309.-Kč.
Matka dieťaťa však preukázala že na zakúpenie detskej výbavičky pre mal. O. U. vynaložila finančné prostriedky najmenej do výške 800.-Eur. Preto vzniká povinnosť žalovaného podieľať sa na týchto odôvodnených výdavkoch dieťaťa.
K nákladom spojeným so zadovážením výbavičky treba prihliadnuť pri vymeriavaní výživného pre dieťa/. U./ .Z uvedeného dôvodu potom súd zvýšil výživné platené žalovaným na maloletú O. U. za obdobie od 02.11.2008 do 02.07.2010 na sumu 100.-Eur mesačne, čím za sledované obdobie 20- tich mesiacov žalovaný je povinný platiť výživné zvýšené o 20.-Eur mesačne a takto spolu za toto obdobie mal uhradiť 400.-Eur.
Zameškané výživné žalovaného ku dňu vyhlásenia rozsudku t.j.19.12.2011 predstavuje sumu 3576,40 Eur. Za obdobie od 02.11.2008 do 02.07.2010 t.j. za obdobie 20 mesiacov po 100.-Eur mesačne to predstavuje sumu 2000.-Eur. Za obdobie od 03.07.2010 do 19.12.2011 t.j. do vyhlásenia rozsudku žalovaný mal zaplatiť titulom výživného po 90.-Eur mesačne sumu 1576,40 Eur. Spolu za obdobie od narodenia dieťaťa do vyhlásenia rozsudku t.j. od 02.11.2008 do 19.12.2011 zameškané výživné predstavuje sumu 3576,40 Eur.
Je ešte raz potrebné dodať, že za obdobie od 02.11.2008 do 02.07.2010 žalovaný mal povinnosť platiť výživné vo výške 80.-Eur,avšak zvýšené o 20.-Eur z dôvodu úhrady nákladov výbavičky pre mal. dieťa v sume 400.-Eur. Po úhrade sumy 400.-Eur t.j. od 03.07.2010 žalovanému vzniká povinnosť platiť výživné v sume 90.-Eur mesačne. K tejto sume súd dospel na základe zistenia, že v mesiaci júl 2010 žalovaný začal pracovať na svojom terajšom pracovisku kde dosahuje čistý priemerný mesačný zárobok 22.309.-Kč. Zároveň však súd zobral do úvahy,že 28.05.2010 žalovanému vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť voči dcére ,ktorá sa narodila tohto dňa. Z uvedeného dôvodu za primerané výživné potom súd považoval sumu 90.-Eur mesačne.
V súvislosti s nedokončeným znaleckým posudkom z odboru genetiky vznikli náklady vo výške 291,12 Eur .Odmenu znalca v tejto výške znášala Slovenská republika- Okresný súd Lučenec, preto žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Lučenec titulom náhrady trov konania sumu 291,12 Eur.
Podľa pol. 9 Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy zákona č.71/1992 Zb. v znení zmien a doplnkov, z návrhu na začatie konania o určenie rodičovstva sa platí súdny poplatok v sume 66.-Eur.
Podľa § 2 odsek 2 veta prvá citovaného zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok ,alebo jeho pomernú časť odporca ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Maloletá žalobkyňa bola od súdneho poplatku oslobodená, preto súdny poplatok v sume 66.-Eur je povinný zaplatiť žalovaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,
j) je odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.