Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32CoE/5/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu senátu: JUDr. Peter Duman a členov senátu: JUDr. Daniel Ilavský a JUDr. Róbert Foltán, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zast.: Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D., o vymoženie 1.496,91 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 28.10.2022, č. k. -19, takto

rozhodol:

I. Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje.

II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (výrok I) a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pričom o výške náhrady trov exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), a o rozhodcovskom konaní v znení k 31.12.2014 (ďalej len „“), , , a , a , (ďalej len „“), ako i odkazom na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Vecne argumentoval exekučným titulom – rozhodcovským rozsudkom SR 03004/11 zo dňa 09.05.2011 a tým, že vymáhaný nárok vznikol zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 06.04.2010. Právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať ust. a nasl. a normy na ochranu spotrebiteľa. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda absolútne neplatnú súd prvej inštancie považuje rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorou mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podá žalobu na rozhodcovskom súde. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Keďže neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilým exekučným titulom, exekúcia je neprípustná, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie. O nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa , , , a (ďalej len „“) tak, že oprávnený zavinil

zastavenie exekúcie podaním návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke, v dôsledku čoho ho zaviazal na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

4. Oprávnený včas podaným odvolaním navrhol toto uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ust. a nasl. a v zmysle ust. má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, pretože právny vzťah medzi oprávneným a povinným, s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), pričom dlžník priamo v zmluve vyhlásil, že „súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. Podľa oprávneného dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Oprávnený si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná prehľadne a čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou a oprávnený ju považuje za platnú, nakoľko od povinného nevyžaduje, aby sa podrobil výlučne rozhodcovskému konaniu. Povinný má kedykoľvek právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Svoje argumenty podporil aj rozhodnutiami viacerých českých súdov. Oprávnený má za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Rozhodcovská doložka preto nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Z dôvodu potreby vysporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné doplniť ešte nasledovné:

9. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere zo 06.04.2010 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle v znení účinnom k tomuto dňu. Toto ustanovenie vymedzovalo spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. bola pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Oprávnený pritom nespochybnil záver súdu prvej inštancie, že pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle , avšak povinný nekonal v takomto postavení a je potrebné ho podľa považovať za spotrebiteľa. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v zmluve sa ako účel úveru uvádza „výkon podnikania“. Povinný je v zmluve identifikovaný najprv údajmi ako fyzická osoba (rodné číslo, číslo občianskeho preukazu) a až následne ako fyzická osoba podnikateľ (IČO). Z takto vyplnenej zmluvy nevyplýva, že povinný žiadal poskytnúť úver za účelom podnikania, v zmluve iba vypisoval údaje požadujúce oprávneným ako veriteľom. Označenie možnosti „výkon podnikania“ v zmluve nemôže bez ďalšieho rozhodnúť o tom,

či ide o podnikateľský úver. Ani z obsahu spisu nevyplýva, že by oprávnený predložil dôkazy, ktoré by preukazovali opak. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (tu oprávnený), v opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s ustanovením . Keďže oprávnený v danom prípade nepreukázal, či na základe uzavretej zmluvy o úvere boli povinnému finančné prostriedky poskytnuté na účel podnikania, súd prvej inštancie správne ustálil, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je nevyhnutné použiť ustanovenia až 54 účinné v čase uzavretia zmluvy, a to napriek jej označeniu a vyhláseniu, že bola uzatvorená podľa . Odvolací súd len dodáva, že to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod [ ] ešte neznamená, že vzťah z nej nie je spotrebiteľský. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (, a ).

10. Neprijateľné podmienky sú upravené v v cit. znení, v dôsledku toho je teda rozhodné len to, či zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa , a . Ako je uvedené vyššie, súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva tieto znaky napĺňa. Podľa , v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmeli obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatilo, okrem iného vtedy, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, čo musel dokázať dodávateľ ( ). Za takú neprijateľnú podmienku sa podľa považuje aj to, keď sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby svoje spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V prejednávanej veci je rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré odkazuje zmluva o úvere. Tak zmluva, ako aj všeobecné podmienky majú formulárovú podobu. Do zmluvy sa rukou (počítačovo) vpisovali niektoré údaje, všeobecné podmienky boli predtlačený niekoľkostranový dokument, pričom povinný ich obsah žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť a ani neovplyvnil. Obsiahnutie rozhodcovskej doložky v týchto podmienkach už samo osebe vylučuje záver o tom, že by ju bolo možné považovať za individuálne dojednanú v zmysle . Uzatváranie rozhodcovskej doložky súčasne s uzatváraním zmluvy o úvere (jedným úkonom) vedie k tomu, že dlžník nemá šancu sa slobodne rozhodnúť, či rozhodcovskú doložku akceptuje alebo nie. To vedie k záveru, že rozhodcovskú doložku medzi oprávneným a povinným treba považovať za neprijateľnú podmienku podľa . Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách boli podľa neplatné.

11. Pokiaľ ide o tvrdenú „alternatívnosť“ tejto rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, ktorou argumentoval oprávnený v podanom odvolaní, tá je v skutočnosti len zdanlivá. Iniciovanie akéhokoľvek súdneho konania prichádza do úvahy predovšetkým zo strany veriteľa (oprávneného), nie dlžníka (povinného). Znenie rozhodcovskej doložky pritom umožňuje dodávateľovi (veriteľovi, oprávnenému) voliť si medzi štátnym súdom a rozhodcovským súdom. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde pritom automaticky vylučuje právomoc štátneho súdu, čo vyplýva zo znenia rozhodcovskej doložky v bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Takáto voľba, a tým aj znevýhodnenie spotrebiteľa, je pritom podľa súdu práve cieľom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený používa opakovane.

12. Vzhľadom na to je správny záver súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere medzi oprávneným a povinným je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je podľa neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky tak znamená, že rozhodcovský rozsudok v prejednávanej veci bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie. To podľa dnes už ustálenej judikatúry znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (pozri napr. R 46/2012) a na jeho základe nemožno vykonať exekúciu. To robí exekúciu neprípustnou, preto ju súd prvej inštancie správne zastavil.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil (výrok I).

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s vychádzajúc z toho, že oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi kvôli ich neúčasti na odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, a preto im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok II).

15. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie nie je prípustné.