Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/183/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. R. X., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašované pracovisko Košice IV, na návrh otca Q. X., nar. X.X.XXXX, trvale bývajúceho v K. na ulici Č. Č.. XX, C.oho času bývajúceho v K. na ulici V. Č.. X, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. V. B., bývajúcou v K. na ulici F. Č.. XX, za účasti matky Z. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej v K. na Č. ulici č. XX, v konaní o zníženie výživného takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec mal. R. doručil Okresnému súdu Košice I dňa 30.9.2010 svoje podanie, ktorým žiadal o zníženie výživného na mal. R. X., v ktorom udával, že na výživu tohto dieťaťa bol zaviazaný platiť výživné 1.000,- Sk mesačne rozsudkom sp. zn. -108 a vzhľadom na skutočnosť, že od 1.3.2010 je nezamestnaný jeho jediným príjmom sú dávky hmotnej núdze v celkovej výške 118,30 eur, žiada o zníženie /odpustenie vyššie uvedeného výživného. K tomuto podaniu otec doložil kópiu rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 4.3.2010 o jeho zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.3.2010, ako aj kópiu rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 16.3.2010 o priznaní mu dávok hmotnej núdze v sume 118,30 eur od 1.3.2010. Zároveň vo fotokópii doložil i rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. -108 zo dňa 11.9.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2002 o rozvode manželstva rodičov. Okresný súd Košice I postúpil spis tunajšiemu súdu dňa 13.4.2011.

Matka s návrhom otca nesúhlasila.

Kolízny opatrovník doporučil návrh otca zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči mal. R. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. -108 zo dňa 11.9.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2002 a ktorým na čas po rozvode manželstva rodičov bol mal. R. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 1.000,- Sk mesačne. Pri tejto úprave výživného súd vychádzal zo zistení, že matka dieťaťa bola zamestnaná vo firme K. Z. kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 7.563,- Sk a otec maloletého bol zamestnancom firmy T. K., u ktorého

dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 9.240,- Sk Žiaden z rodičov okrem tohto dieťaťa nemal ďalšie vyživovacie povinnosti. Z odôvodnenie predmetného rozsudku okrem iného vyplýva, že zvereniu maloletého do starostlivosti matky došlo aj z dôvodu, že na strane otca súdom ustanovená znalkyňa v ňou vypracovanom znaleckom posudku vo veci konštatovala ako problematické požívanie alkoholu otcom dieťaťa. Maloletý v čase tohto rozhodovania súdu bol dieťaťom v útlom veku.

Otec maloletého, ako vyplýva zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, je od 1.3.2010 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a v súvislosti s uvedeným sú mu vyplácané dávky hmotnej núdze vo výške 118,30 eur mesačne od toho istého dátumu t.j. od 1.3.2010. Zo sociálnej poisťovne otec nepoberá dávku v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia.

Na základe žiadosti otca tunajší súd uznesením sp. zn. zo dňa 16.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.7.2011, rozhodoval o žiadosti otca o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov a na základe vykonaných dôkazov rozhodol tak, že otcovi neustanovil v konaní zástupcu z radov advokátov. Otec žije so svojou matkou v jej rodinnom dome a svoje matke prispieva na domácnosť 30,- až 50,- eur vrátane nákladov na bývanie, stravovanie a ďalšie náklady. Za svoj mobilný telefón si hradí rôzne čiastky od 10,- do 40,- eur mesačne, ako to vyplynulo z výpovede otca, v ktorej výpovedi otec ďalej uviedol, že od 16.5.2009 kedy mal úraz bol následne po dobu jedného roka práceneschopným, nemal žiaden príjem a nežiadal ani o priznanie nemocenských dávok, žil zo svojich úspor, ktoré mal v tom čase 200,- až 300,- eur a ktorý úraz, bol uňho i dôvodom pre ktorý prerušil živnosť k uvedenému dátumu t.j. 16.5.2009, pričom živnosť vykonával v oblasti práce automechanika, ktorú prácu vykonával i v minulosti v pracovnom pomere vo firme T., doposiaľ svoju živnosť neobnovil, čo odôvodňoval tým, že údajne následne po popísanom úraze mal opakovane 2-krát zlomenú nohu a údajne mu jeho lekárka nedoporučila pracovať. O uvedenom svojom tvrdení, žeby otec mal lekárom nedovolené zaradiť sa do práce, súdu žiaden doklad nepredložil, pričom otec nie je ani poberateľom invalidného dôchodku, ako doklad o svojich tvrdeniach predložil súdu doklad o pracovnej neschopnosti, kde však bol vyznačený iba dátum začatia pracovnej neschopnosti od 16.5.2009 k čomu tvrdil, že dokladom o ukončení tejto práceneschopnosti je jeho prehlásenie vyznačené na druhej strane tlačiva z 1.3.2010. Ďalej predložil správu diabetológa zo 4.7.2008 kde bolo konštatované, že sú mu odporúčané diabetologická diéta redukčná s obmedzením živočíšnych tukov, zákaz alkoholu, fajčenia a boli v súvislosti s diabetologickým ochorením predpísané liečivá, ďalej predložil správu ortopéda z 20.11.2009, kde je konštatované, že mal bolesti v oblasti pravej končatiny, bolo mu odporúčané zvážiť operáciu, lekársku správu rehabilitačnej lekárky zo dňa 9.11.2009 z ktorej vyplýva, že otec bol zaradený do rehabilitácie po vyvrtnutí a natiahnutí bližšie neurčených častí kolena, lekársku správu gastroenterológa z 12.9.2011 v ktorej je konštatované, že otcovi boli odporúčané diétne režimové opatrenia, abstinencia, užívanie liečiv a správu diabetologičky zo dňa 9.5.2011, kde pri stanovení diagnózy je konštatované, že u otca šlo o stav po vynechaní liečby, bolo mu odporúčané úprava stravovania, nutnosť užívania predpísaných liekov, vylúčiť fajčenie. Iné doklady o svojich tvrdeniach týkajúcich sa zdravotného stavu otec uviedol, že súdu predložiť neviem, pretože inými dokladmi nedisponuje. Otec má naďalej vyživovaciu povinnosť len voči mal. R. a nevlastní žiaden majetok. Otcovi príležitostne finančne vypomáha jeho sestra.

Zo správy firmy T. K., B.. B. T..Y.. zo dňa 21.11.2011 súd zistil, že u tohto zamestnávateľa bol otec maloletého zamestnaný od 20.10.2000 do 29.2.2004 ako automechanik, pracovný pomer bol skončený dohodou a od 1.9.2008 pracovné miesto, ktoré zastával otec bolo zrušené.

Matka maloletého je tak, ako v čase ostatnej úpravy výživného, zamestnaná vo firme K. Z., B.. B. T..Y.. K., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 526,15 eur, spolu s maloletým matka býva v 3-izbovom družstevnom byte za ktorý platí úhradu 170,- eur mesačne. V byte býva spolu s nimi i matka matky maloletého, ktorá matke vypomáha so starostlivosťou o syna aj po finančnej stránke. Matka spláca 2 pôžičky v mesačných splátkach spolu po 100,- eur, poistky mesačne 30,- eur a za telefón svoj a syna dáva mesačne okolo 40,- eur. Ani matka okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a nemá žiaden majetok.

Mal. R. je toho času žiakom 7. ročníka základnej školy, kde mu matka uhrádza za obedy v školskej jedálni 22,- eur, na začiatku školského roka uhradila 40,- až 50,- eur škole v čom bol poplatok ZRPŠ, poistné, príspevok do triedneho fondu a ďalšie poplatky stanovené školou. Maloletý navštevuje taktiež geografický krúžok, kde mu matka hradí poplatok 40,- eur na rok, taktiež navštevuje doučovanie z

anglického jazyka 1-krát týždenne, za čo matka uhrádza poplatok 7,- eur za hodinu. Maloletý vážnejšie zdravotné problémy nemá s výnimkou potreby častejších návštev u zubného lekára.

Ako vyplynulo z výpovede samotného otca, otec si v minulosti neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému riadne, čo je dôvodom toho času prebiehajúceho exekučného konania z dôvodu nedoplatkov na výživnom vedenom voči otcovi.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k záveru, že v danom prípade nenastala podstatná kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu o znížení výživného. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazov otec síce v súčasnosti je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jeho jediným príjmom sú dávky hmotnej núdze, avšak vzhľadom na vykonané dôkazy súd musí konštatovať, že jednoznačne túto situáciu si ku dňu podania návrhu otec zavinil sám. Otec preukázal síce to, že 16.5.2009 sa stal práceneschopným, ale nepreukázal súdu dátum ukončenia tejto pracovnej neschopnosti, pričom ak by dátumom ukončenia tejto pracovnej neschopnosti aj bol otcom tvrdený dátum 1.3.2010, k tomu je jednoznačne potrebné konštatovať, že ide o dátum viac ako 1 roka predchádzajúci dátumu, v ktorom otec podal predmetný návrh, teda ak by aj bolo došlo u otca k poklesu jeho príjmu počas pracovnej neschopnosti bolo by to obdobie, ktoré nespadá do sporného obdobia, keďže súd o zmene výšky výživného môže rozhodovať zásadne len od podania návrhu do budúcna. Svoje ďalšie tvrdenia o to, že do práce sa nemôže zaradiť z dôvodu opakovaných úrazov a z dôvodu, že mu zaradenie do práce nie je odporúčené lekárom otec súdu nijako nepreukázal, s ním predložených lekárskych potvrdení a správ vyplýva to, že otec má diabetologické problémy, po úraze z dôvodu problémov s končatinou ešte v roku 2009 bol zaradený do rehabilitácie a že v máji 2011 jeho diabetologičkou bolo konštatované, že otcov stav sa skomplikoval z dôvodu porušenia predpísanej mu liečby, žiaden s otcom predložených dôkazov ale nedokladuje, že by otcov zdravotný stav bol takého charakteru, že by otec nemohol riadne pracovať a tým si zabezpečovať zdroj svojich príjmov tak, aby si mohol plniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči synovi v sume 1.000,- Sk t.j. 33,19 eur mesačne, a v prípade, ak by otcov zdravotný stav bol skutočne taký ako tvrdí, že by mu neumožňoval zaradiť sa do pracovného pomeru, otec by mal nárok na priznanie invalidného dôchodku aspoň v čiastočnom rozpätí. Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti povinného rodiča súd je povinný vychádzať nielen z reálnych príjmov povinného rodiča, ale taktiež z potencionality jeho príjmov a v danom prípade je teda nesporné, že otec bez vážneho dôvodu po ukončení pracovnej neschopnosti niekedy začiatkom roka 2010 sa nevrátil späť do pracovného pomeru napriek tomu, že má živnostenské oprávnenie, a to na predmet činnosti ktorej sa venoval i v predchádzajúcich rokoch a v ktorej teda má zručnosti, vedomosti a skúsenosti a ktorú činnosť teda bez ďalšieho by mohol vykonávať i naďalej a tým si sám spôsobil situáciu, že v súčasnosti je v hmotnej núdzi, ktorá skutočnosť ale nemôže byť v danom prípade posudzovaná v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré svojou výživou je jednoznačne odkázané na výživu zo strany svojich rodičov a z tohto dôvodu súdu nezostávalo iné, ako návrh otca v celom rozsahu zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.