Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-74S/59/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca), v právnej veci žalobkyne: A. B., QUANTANA, s miestom podnikania C. D. XXXX/XX, XXX XX E., IČO: 37 393 448, právne zastúpená: JUDr. Zuzana Šimová PhD., LLM advokátka, so sídlom M. Rázusa 32, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101866238/2022 zo dňa 29.06.2022, takto

rozhodol:

Správny súd v Banskej Bystrici rozhodnutie žalovaného č. 101866238/2022 zo dňa 29. júna 2022 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) rozhodnutím č. 101034356/2022 zo dňa 25.04.2022 podľa o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) žiadosti žalobkyne doručenej dňa 28.03.2022 o vrátenie daňového preplatku na dani z príjmov fyzickej osoby za obdobie 2021 nevyhovel a daňový preplatok jej nevrátil. 2. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žiadosti žalobkyne o vrátenie daňového preplatku na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2021 vo výške 242,73 Eur nevyhovuje a žalobkyni tento preplatok nevráti z dôvodu, že bol použitý na úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 splatného 08.11.2013 – predpis úroku z omeškania v zmysle a 7 Daňového poriadku. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že žalobkyňa dňa 30.01.2018 vstúpila do konkurzu, ktorý bol ukončený dňa 03.05.2018. Poukázal na to, že po zrušení konkurzu neuspokojené daňové nedoplatky, ktoré vznikli do rozhodujúceho dňa sa stali nevymáhateľnými, avšak nezanikli. Uviedol, že ak správca dane po zrušení konkurzu podľa IV. časti o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ako „ZKR“) eviduje daňový preplatok, takýto daňový preplatok je možné v zmysle ustanovení Daňového poriadku použiť na nevymáhateľný daňový nedoplatok, ktorý je dotknutý oddlžením a vznikol do rozhodujúceho dňa. Vychádzajúc z ustanovenia Daňového poriadku účinného od 01.01.2020 sa daňový nedoplatok na účely osobitného predpisu považuje za istinu pohľadávky. Prvostupňový správny orgán zároveň zdôraznil, že použitie preplatku na nevymáhateľný

daňový nedoplatok nie je úkonom vymáhania, ale použitie preplatku je zákonom stanovený postup správcu dane.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

3. Proti rozhodnutiu správcu dane podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktorým napádala postup správcu dane pri vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia. Vyjadrila názor, že vyhlásením a ukončením konkurzu na majetok daňového subjektu vyhláseného Okresným súdom sp. zn. zo dňa 23.01.2018 a ukončeného dňa 02.05.2018 bola oddlžená. Žalobkyňa v podanom odvolaní poukázala na to, že na základe uvedeného správca dane neoprávnene zamietol žiadosť žalobkyne o vrátenie daňového preplatku. Nedoplatok na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2007 splatný dňa 08.11.2013 vo výške 243,73 Eur je dlhom, ktorý vznikol pred vyhlásením konkurzu a po ukončení konkurzu je správcom dane nevymáhateľný. Podľa Daňového poriadku ho nemožno započítať s preplatkom na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2021. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa v podanom odvolaní navrhla, aby odvolací orgán odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a požadovaný preplatok na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2021 jej vrátil v požadovanej výške.

4. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101866238/2022 zo dňa 29.06.2022 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101034356/2022 zo dňa 25.04.2022 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane pri vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia vychádzal zo zrejmých skutočností. Prejavil stanovisko, že tým, že bol konkurz na žalobkyňu zrušený, zanikli účinky spojené s vyhlásením konkurzu a preto sa v danom prípade neaplikovali pravidlá určené v ZKR. V ďalšom konaní bol preto správca dane povinný postupovať v súlade s vybranými ustanoveniami Daňového poriadku. Žalovaný poznamenal, že po zrušení konkurzu neuspokojené daňové nedoplatky, ktoré vznikli do rozhodujúceho dňa sa síce stali nevymáhateľné, ale nezanikli. Žalovaný rovnako ako správca dane zdôraznil, že použitie preplatku na nevymáhateľný daňový nedoplatok nie je úkonom vymáhania. Správca dane pri vrátení preplatku postupoval podľa § 55 ods. 6 a 7 Daňového poriadku a preúčtoval preplatok na čiastočnú úhradu evidovaného daňového nedoplatku žalobkyne. Tento postup bol v súlade so zákonom a nie je možné platbu žalobkyni vrátiť. Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane za zákonné, vychádzajúce z dostatočne zisteného skutkového stavu. Mal za to, že jeho vydaním neboli porušené základné práva a rovnako neboli porušené právom chránené záujmy žalobkyne, ktorej rovnako nebola spôsobená žiadna majetková škoda. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pri rozhodovaní správneho orgánu je pre správcu dane rozhodujúci stav v dobe vydania preskúmavaného rozhodnutia. To znamená, že skutkový a právny stav je v čase vydania rozhodnutia pre správny orgán záväzný a rozhodujúci, pričom pri rozhodovaní veci nemôže správny orgán brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vydania rozhodnutia už netrvajú, ako ani predvídať skutočnosti, ktoré v čase vydania ešte nenastali. Na základe vyššie opísaného skutkového stavu žalovaný nevidel dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia.

Správna žaloba žalobcu – žalobné body

5. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup žalovaného pri jeho vydaní považuje za nezákonný, a to jednak z dôvodu, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), ako i z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ( Správneho súdneho poriadku). Žalovaná považuje odvolaním napadnuté rozhodnutie za nezákonné okrem vyššie uvedených dôvodov i preto, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo podľa jej názoru nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( Správneho súdneho poriadku).

6. Žalobkyňa má za to, že skutkový stav nebol správnym orgánom zistený dostatočne, pretože rozhodol len na základe evidencie daňových nedoplatkov žalobkyne a na základe informácie z verejne dostupných

zdrojov o vyhlásení konkurzu a zrušení konkurzu žalovanej, a bez ďalšieho konštatoval, že tým že bol konkurz na žalobkyňu zrušený, zanikli účinky spojené s vyhlásením konkurzu, a preto sa v danom prípade neaplikovali pravidlá uvedené v ZKR, a že v ďalšom konaní bol správca dane povinný postupovať v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Podľa vyjadrenia žalobkyne mal správny orgán nepochybne okrem vyššie uvedeného zisťovať aj skutočnosti, z akých dôvodov bol zrušený konkurz žalobkyne, kedy bol konkurz zrušený a takisto bolo potrebné zisťovať, či si správca dane ako veriteľ žalobkyne, v uvedenom konkurznom konaní prihlásil svoje pohľadávky vzniknuté do vyhlásenia konkurzu, a ak áno, bolo ich potrebné bližšie špecifikovať a rovnako bolo potrebné zistiť a uviesť, či prípadné prihlásené pohľadávky správcu dane boli v konkurznom konaní zistené a uspokojené. Výsledky týchto zistení v rozhodnutí tak správcu dane, ako i žalovaného absentovali. Na základe uvedených skutočností má žalobkyňa za to, že zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto je napadnuté rozhodnutie zároveň nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, čo je v konečnom dôsledku dôvodom pre jeho zrušenie. V ďalšom odôvodnení žaloby žalobkyňa poukázala na to, že právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. V kontexte uvedeného žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, neuviedol ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval pretože neuviedol ustanovenia právneho predpisu, z ktorých vyplýva, že zrušením konkurzu zanikli účinky spojené s vyhlásením konkurzu, takisto nešpecifikoval, ktoré účinky mali zrušením konkurzu zaniknúť. V odôvodnení rozhodnutia absentovalo uvedenie právneho ustanovenia a úvaha použitia takéhoto právneho ustanovenia, z ktorého by vyplývalo konštatovanie žalovaného, že použitie preplatku na nevymáhateľný daňový nedoplatok nie je úkonom vymáhania. Žalobkyňa namieta, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces garantovaného okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi SR a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

7. Žalobkyňa ďalej uviedla, že požiadala správcu dane o vrátenie daňového preplatku aj v roku 2019 za rok 2018 k dani z príjmov fyzickej osoby, avšak správca dane jej žiadosti nevyhovel, následne však v odvolacom konaní jej správca dane – Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Lučenec vyhovel a vydal rozhodnutie č. 101325223/2019 zo dňa 31.05.2019. Z uvedeného vyplýva, že správca dane v minulosti vyhovel odvolaniu, ktoré bolo v danom čase podané z tých istých právnych dôvodov, ako tomu je i v tomto prípade. Z uvedeného vyplýva, že tu nie je zachovaný princíp právnej istoty, pretože totožný orgán rozhodol v obdobnej veci odlišným spôsobom.

8. Ďalšou námietkou žalobkyne bola námietka premlčania pohľadávky správcu dane – daňového nedoplatku, nakoľko daňový nedoplatok sa stal splatný dňa 08.11.2013, t.j. tento daňový nedoplatok sa stal premlčaným dňom 09.11.2019. Takto premlčanú pohľadávku nie je možné započítať s pohľadávkou daňového subjektu. Žalobkyňa taktiež uviedla, že je toho názoru, že v prípade spornej pohľadávky sa jednalo o takú, ktorú bolo možné uspokojiť v konkurze, nakoľko predmetná pohľadávka vznikla správcovi dane ešte pred vyhlásením konkurzu, pričom táto pohľadávka, či už bola alebo nebola prihlásená do konkurzu je voči dlžníkovi nevymáhateľná. Žalobkyňa nesúhlasila s názorom žalovaného, že právny úkon vzájomného započítania pohľadávok nie je vymáhaním dlhu. Uvedené by podľa jej presvedčenia platilo len za okolností, kedy by žiadala započítať svoju pohľadávku s pohľadávkou správcu dane, resp. by s takýmto započítaním súhlasila. Avšak v danom prípade išlo zo strany správcu dane o jednostranné započítanie, čo možno považovať za vymáhanie dlhu, čo je v rozpore s § 87 Daňového poriadku. Záverom svojej žaloby poukázala žalobkyňa i na to, že žalovaný takisto nesprávne právne posúdil merito veci aj z toho dôvodu, že opomenul skutočnosť, že výška pohľadávky a výška daňového nedoplatku, ktoré boli započítané musia v jednotlivom prípade presiahnuť sumu 350,- Eur, čo zohľadnené taktiež nebolo. V neposlednom rade žalobkyňa poukázala i na to, že žalovaný opomenul uviesť zákonnú úpravu § 166e ZKR z ktorej vyplýva, že orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, duplika žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol argumentáciu, ktorá je zároveň aj obsahom preskúmavaných rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať znášaním trov konania zo svojho. Podľa jeho názoru žalobkyňa v podanej správnej žalobe neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu jeho názoru.

Vyjadrenie žalobkyne k duplike žalovaného, replika žalobcu

10. Na dupliku žalovaného žalobkyňa reagovala v tom zmysle, že uviedla, že trvá na svojich stanoviskách a vyjadreniach uvedených v žalobe, ako aj v konaní, ktoré predchádzalo začatiu súdneho konania a navrhla, aby súd jej žalobe vyhovel.

Vyjadrenie žalovaného k replike žalobkyne

11. Na repliku žalobkyne reagoval žalovaný prejavením názoru, že vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol všetky podstatné skutočnosti tak, aby bolo zrejmé prečo v odvolacom konaní rozhodol tak, ako je v žalobou napadnutom rozhodnutí uvedené Naďalej sa stotožňuje so svojim vyjadrením k podanej správnej žalobe a navrhol ju zamietnuť.

Relevantná právna úprava

12. Podľa a 2 (ďalej iba ako „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.

15. Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

16. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

17. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 1 ods. 1 Daňového poriadku, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

19. Podľa § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku účinného do 31.12.2019, daňový nedoplatok zanikne dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia.

20. Podľa § 85 ods. 1 Daňového poriadku, právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu podľa § 80, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.

21. Podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku, ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.

22. Podľa § 85 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie.

23. Podľa § 87 ods. 1 Daňového poriadku, ak má daňový dlžník daňový nedoplatok a zároveň má pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto navzájom započítať. Započítaním daňového nedoplatku s pohľadávkou daňového dlžníka tieto zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia finančného riaditeľstva o započítaní daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi.

24. Podľa § 87 ods. 2 Daňového poriadku, započítať možno len nepremlčané pohľadávky. Výška pohľadávky a výška daňového nedoplatku, ktoré sa majú započítať, musia v jednotlivom prípade presiahnuť 350 eur.

25. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

26. Podľa § 166a ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

27. Podľa § 166e ods. 1 ZKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

28. Podľa § 166e ods. 4 ZKR, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

Konanie pred správnym súdom, právne posúdenie veci súdom

29. Správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie vo veci vyhlásil postupom podľa v spojení s . Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 21.11.2023. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.11.2023. Zároveň Správny súd v Banskej Bystrici poznamenáva, že bol zriadený , pričom podľa uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici vedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej iba ako „správny súd“).

30. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa preskúmal rozsah uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

31. Preskúmaním súdneho a administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 18.03. 2022 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ A za rok 2021, v ktorom vykázala daňový preplatok v sume 242,73 Eur a zároveň požiadala o jeho vrátenie.

32. Zároveň správny súd zo súdneho a administratívneho spisu zistil, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. zo dňa 23.01.2018 rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok žalobkyne, pričom uznesenie súdu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 20/2018 dňa 29.01.2018 a do funkcie správcu bola ustanovená KASATKIN Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 382 888. Okresný súd Banská Bystrica v bode V uznesenia oddlžil žalobkyňu tak, že ju zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené v danom konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Následne bol v Obchodnom vestníku č.84/2018 zo dňa 02.05.2018 pod značkou K029160 zverejnený oznam správcu o zrušení konkurzu žalobkyne z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

33. Na úvod prináleží správnemu súdu vysporiadať sa s námietkami žalobkyne ohľadom nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

34. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia alebo opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z toho dôvodu správny akt obstáť.

35. Odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje vyššie citované zákonné ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Naviac správny súd súčasne konštatuje, že právo účastníka na riadne odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán vysporiada s podstatnými námietkami vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu ( SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu ( SR). 36. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyhodnotil námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako dôvodnú. Správny súd považuje za potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nemožno označiť ako presvedčivé. Je strohé a nie je z neho zrejmé, akými úvahami bol žalovaný vedený pri jeho koncipovaní, rovnako z neho nie je zrejmé aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V neposlednom rade sa žalovaný podľa názoru správneho súdu dostatočne nevyrovnal ani s námietkami žalobkyne a jej vyjadreniami ohľadom účinkov spojených jednak s vyhlásením konkurzu a následne s jeho zrušením na pohľadávku, ktorú započítal. Iba skonštatoval, že zrušením konkurzu zanikli účinky spojené s jeho vyhlásením, a preto nepoužil pravidla určené v ZKR, hoci mu muselo byť zrejmé, že práve náležité zdôvodnenie toho, prečo aj napriek oddlženiu žalobkyne započítal pohľadávku, ktorá vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu by prispelo k zodpovedaniu tejto hlavnej námietky žalobkyne a tým i k väčšej preskúmateľnosti vydaného rozhodnutia.

37. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že hoci samotná nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia spôsobujúca jeho nezákonnosť je dostatočným predpokladom pre úspešnosť žalobkyňou podanej žalobe, považoval za podstatné vyjadriť sa i k ďalším nosným žalobkyňou v žalobe obsiahnutým námietkam.

38. Ohľadom námietky žalobkyne, že daňový nedoplatok zanikne dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzickou osobou správny súd konštatuje, že z obsahu ustanovenia § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, ktorý bol účinný do 31.12.2019 skutočne vyplýva, že daňový nedoplatok zanikne dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorý je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skušobného obdobia. V kontexte vyššie uvedeného správny súd poukazuje na to, že nedoplatok žalobkyne na dani za obdobie roku 2007 bol splatný 08.11.2013, pričom dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, t.j. dňom 29.01.2018 tento dlh zanikol.

39. V súvislosti s námietkou premlčania daňového nedoplatku zo strany žalobkyne správny súd ďalej poznamenáva, že na ňu nemohol prihliadať. Je síce pravdou, že v súlade s ustanovením § 85 ods. 1 Daňového poriadku je právo na vymáhanie daňového nedoplatku premlčané po 6-tich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, čo v danom prípade splnené je, keďže daňový nedoplatok za zdaňovacie obdobie 2007 bol splatný dňa 08.11.2013, 6-ročná premlčacia lehota tak začala plynúť prvým dňom nasledujúceho roka, kedy tento nedoplatok vznikol, t.j. 01.01.2014, v čoho dôsledku premlčacia doba uplynula 31.12.2019 a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané až v roku 2022, teda po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty, avšak zároveň správny súd vychádzajúc z ustanovenia § 85 ods. 3 Daňového poriadku z obsahu administratívneho spisu nezistil, že žalobkyňa správcovi dane túto námietku adresovala. Námietka premlčania bola žalobkyňou prvýkrát vznesená až v samotnej správnej žalobe.

40. Keďže napadnuté rozhodnutie v nadväznosti na absenciu zákonných predpokladov upravených v § 63 ods. 5 Daňového poriadku spôsobuje jeho objektívnu nezrozumiteľnosť a takého rozhodnutie nespĺňa elementárne požiadavky kladené na obsahové náležitosti individuálnych správnych aktov, správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo nezákonné, a preto ho podľa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

41. Povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v súlade so zákonom, zohľadňujúc vyššie opísané úvahy súdu, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti. V rozhodnutí je povinný uviesť použitie právnych predpisov, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne a s jej vyjadreniami k podkladom rozhodnutia tak, aby toto rozhodnutie spĺňalo podmienku preskúmateľnosti.

42. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, správny súd jej priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania ( ). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (175 ods. 2 ).

43. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.