Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8T-52-2023.pdf
PDF · 77.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/52/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Richard Bureš, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní 30. novembra 2023 takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXXX/XX,
j e v i n n ý , ž e
dňa 21.5.2022 v čase o 21:15 h v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil predchádzajúcich požitím alkoholických nápojov, ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Fiat Doblo Cargo, EČV: D. v meste Poprad po miestnej komunikácii ulice L. Svobodu v smere od križovatky s cestou I/18, pričom z miestnej komunikácie ulice L. Svobodu odbočil vpravo na miestnu komunikáciu ulice Tomášikovej, kde s vozidlom zastavil na parkovisku pri bytovom dome číslo XX B. F. E. G. A. D., kde bol po zastavení kontrolovaný hliadkou Mestskej polície Poprad z dôvodu nekoordinovanej jazdy a následne sa podrobil dňa 21.5.2022 o 22:05 h a 22:42 h odberu krvi, pričom následným znaleckým skúmaním bola zistená koncentrácia (hladina) alkoholu v krvi obvineného v čase vedenia vozidla, t. j. dňa 21.5.2022 o 21:15 h v rozmedzí 2,18 až 2,25 g/kg (promile),
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona
a za to mu u k l a d á :
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona a podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona p e ň a ž n ý trest vo výmere 700 € (sedemsto eur).
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného marenia výkonu peňažného trestu ukladá i náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu u k l a d á i trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 1 (jedného) roka.
odôvodnenie:
Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustálil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po preskúmaní obžaloby samosudca postupoval v zmysle § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, keď vo veci rozhodol trestným rozkazom a za skutok tak ako bol uvedený v obžalobe uložil vtedy obvinenému peňažný trest vo výmere 700 € (sedemsto eur) a pre prípad úmyselného marenia výkonu peňažného trestu mu uložil i náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) mesiacov. Zároveň podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil i trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 (dvoch) rokov.
Uvedené rozhodnutie včas napadol obvinený odporom. Na hlavnom pojednávaní na podanom odpore trval.
Po postupe v zmysle § 255 Trestného poriadku a § 256 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku obžalovaného poučil o jeho právach a následne pristúpil k vyhláseniu obžalovaného v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení a) že je nevinný b) že je vinný zo spáchania skutku c) že namiesto vyhlásenia, že je vinný môže urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku a že súd bude pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať toto vyhlásenie za priznanie sa k spáchaniu skutku.
Po porade s obhajcom obžalovaný vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku.
Súd ďalej poučil obžalovaného v zmysle § 257 ods. 2 Trestného poriadku o následkoch vyhlásenia o vine, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku).
Na položené otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku:
- či rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, obžalovaný uviedol: áno,
- či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajcu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, obžalovaný uviedol: áno,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku, obžalovaný uviedol: áno,
- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu, obžalovaný uviedol: áno,
- či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu zo spáchania skutku, obžalovaný uviedol: áno.
Po zistení kladného stanoviska potrebných osôb v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd uznesením v súlade s ust. § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná, a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Za týmto účelom súd v zmysle § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný žiaden záznam v registri evidovaný nemá. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov je zrejmé, že má 4 záznamy za drobné priestupky v oblasti dopravy, z toho dva z roku 2018, jeden z roku 2020 a posledný z februára 2023 vyriešený napomenutím bez sankcie. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, dňa 21.5.2022 mal jazdiť pod vplyvom alkoholu, ktoré podozrenie bolo postúpené na Policajný zbor. Uvedená záležitosť nie je zaznamenaná v evidenčnej karte vodiča. V histórii postihnutí za priestupky iba v oblasti dopravy sa nenachádza ani jeden záznam, že by bol zistený alkohol.
Súd naďalej nemal pochybnosti o právnej kvalifikácii skutku obvineného, keď bolo dokazovaním zistené, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, a toto konanie možno podriadiť pod skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, keďže vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.
Po uznaní viny je povinnosťou súdu rozhodnúť o zákonnom a spravodlivom treste v zmysle zákonných kritérií uvedených v ustanovení § 34 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 Trestného zákona. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu na to, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) a možnosť jeho nápravy. Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd uložil obžalovanému peňažný trest nad spodnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby z prísnejším náhradným trestom odňatia slobody. S ohľadom na jeho zistený príjem by peňažný trest mohol byť zrejme vymožiteľný.
Nakoľko bol trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorových vozidiel pod vplyvom alkoholu, niet pochýb o tom, že súd musí uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorového vozidlá všetkého druhu. V zmysle § 61 ods. 2 Trestného zákona súd môže trest zákazu činnosti uložiť na jeden rok až desať rokov. Na rozdiel od uloženého trestu v trestnom rozkaze, súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Prihliadal pri tom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, nikdy v minulosti mu zákaz činnosti viesť motorové vozidlá uložený nebol, nespáchal žiaden priestupok pod vplyvom alkoholu. Súd akceptoval tvrdenie obhajoby, že tento skutok bol v prípade obžalovaného ojedinelý a obvinený skutok úprimne oľutoval. Nemožno pochybovať ani o tom, že auto je prostriedok príjmu obvineného z podnikania a vodičské oprávnenie potrebuje aj z rodinných dôvodov. Okrem toho pri ukladaní trestu zákazu činnosti súd vzal do úvahy aj postoj obžalovaného ku skutku, keď pred súdom vyhlásil, že spáchanie skutku nepopiera, čo značne uľahčilo súdu rozhodovanie vo veci, a túto skutočnosť bolo potrebné týmto spôsobom zohľadniť v jeho prospech. vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, s výnimkou výroku o vine vyhlásenou obžalovaným v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku, a to do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.