Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-69-2011.pdf
PDF · 94.72 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/69/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu W. E. - FEMA, Antona Prídavku č. 28, Prešov, IČO: 30 234 069, právne zastúpený JUDr. Bernardínou Ilčinovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Duchnovičovo námestie č. 1 proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava v konaní o náhradu škody vo výške 1 767,70 Eur istiny s prísl,. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 13C 250/2010 - 35 zo dňa 21. 03. 2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 116,48 Eur na účet JUDr. Bernardíny Ilčinovej v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 767,70 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 03. 12. 2009 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ho zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 265,82 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu.
V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 30Cb 12/2005 sa spoločnosť PEhAES, a. s., Prešov, domáhala proti žalovanému W. E. zaplatenia 120 000 Sk s prísl. Rozsudkom zo dňa 16. 12. 2005 súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove zmenil napadnutý rozsudok a zaviazal žalovaného W. E. zaplatiť žalobcovi 120 000 Sk spolu s úrokom z omeškania. Na základe tohto rozsudku sa viedla súdna exekúcia JUDr. Vierou Uhrínovou na majetok W. E.. Počas exekúcie bolo z majetku celkovo vymožených 4 082,85 Eur, z toho pohľadávka spoločnosti PEhAES, a. s., Prešov, bolo vymožených 2 315,15 Eur a zvyšok, t. j. suma 1 767,70 Eur predstavuje odmenu a výdavky súdnej exekútorky.
Na základe podaného dovolania E. W. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Obdo 18/2007 zo dňa 27. 09. 2007 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 7Cob 17/2006 - 72 zo dňa 27. 06. 2006 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Prešove potvrdil napadnutý rozsudok zo dňa 16. 12. 2005. Exekúcia vedená pod sp. zn. 6Er 3180/2006 proti W. E. bola uznesením zo dňa 23. 0.4 2008 zastavená, s právoplatnosťou od 21. 08. 2008.
V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C 227/2008 sa žalobca domáhal proti spoločnosti PEhAES, a. s., Prešov, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2 315,15 Eur. Rozsudkom zo dňa 24. 06. 2010 súd žalobe vyhovel a zaviazal spoločnosť PEhAES, a. s., Prešov, zaplatiť E. W. sumu 2 315,15 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania od 22. 05. 2008 do zaplatenia.
Listom zo dňa 01. 06. 2009 žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Následne súd citoval ust. §§ 2, 5, 6, 15, 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len citovaného zákona) a uviedol, že v danej veci bolo preukázané a nespochybnil to ani žalovaný, že žalobcovi vznikla škoda vydaním nezákonného rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob 17/2006 zo dňa 27. 06. 2006, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba spoločnosti PEhAES, a. s., Prešov proti W. E. o zaplatenie sumy 120 000 Sk s prísl. zamietnutá. Krajský súd v Prešove zmenil rozsudok tak, že zaviazal W. E. zaplatiť spoločnosti PEhAES, a. s. Prešov sumu 120 000 Sk s prísl. Následne rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 06. 2007 sp. zn. 2Obdo 18/2007 bol rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Rozsudkom zo dňa 13. 02. 2008 Krajský súd v Prešove následne potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 06. 2006 sp. zn. 7Cob 17/2006 bolo nezákonné a pre nezákonnosť bolo príslušným orgánom zrušené.
Žalobcovi v dôsledku takéhoto rozhodnutia vznikla škoda počas doby, kedy rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 06. 2006 bolo právoplatné, viedla sa exekúcia, v ktorej z majetku žalobcu bolo vymožených 4 082,85 Eur. Následne bola exekúcia zastavená. Sumu 2 315,15 Eur žalobca čiastočne vymohol od spoločnosti PEhAES, a. s., Prešov a zvyšok pohľadávky si uplatnil voči žalovanému z dôvodu škody, ktorá predstavuje zmenšenie majetku v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu.
Sporné medzi účastníkmi bolo to, či žalobca požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie svojho nároku. Je však nepochybné, že žalobca doručil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky list zo dňa 01. 06. 2009, ktorým sa domáhal predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Je pravdou, že v liste uviedol, že škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti a že táto škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom. Podľa názoru súdu list zo dňa 01. 06. 2009 je potrebné vykladať podľa jeho obsahu. Skutkový stav popísaný v liste dáva možnosť urobiť si záver o tom, akým spôsobom žalobcovi škoda vznikla, a teda záver o tom, že škoda vznikla vydaním nezákonného rozhodnutia. Ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Zb. ukladá tomu, komu škoda vznikla, vec predbežne prerokovať príslušným orgánom. Príslušným orgánom v danej veci bolo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Nie je však možné z ust. § 15 citovaného zákona vyvodiť, že žiadateľ musí aj správne právne kvalifikovať svoj nárok na náhradu škody. Je nepochybné, že žalobca požiadal o prerokovanie svojho nároku na náhradu škodu u oprávneného orgánu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Vo svojej žiadosti uviedol všetky podstatné náležitosti, teda uviedol, že sa domáha náhrady škody z titulu zodpovednosti štátu, ako aj špecifikoval výšku uplatnenej náhrady škody.
Podľa názoru súdu by bolo v rozpore s právnou úpravou citovaného zákona, aby len z formálneho dôvodu nesprávnej právnej kvalifikácie sa nárok žalobcu považoval za doposiaľ neuplatnený, a teda by nebolo možné o ňom rozhodnúť v súdnom konaní. Súd zdôraznil, že žalovaný vôbec nereagoval na predbežné prerokovanie návrhu a neumožnil žalobcovi odstrániť nejasnosti vyplývajúce z jeho listu.
Súd považoval za preukázané, že nezákonným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove vznikla žalobcovi celková škoda vo výške 4 082,85 Eur, časť sumy získal žalobca od spoločnosti PEhAES, a. s., Prešov z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2 315,15 Eur a zvyšok predstavuje výšku žalovanej istiny. Nárok žalobcu považoval za dôvodný, a preto žalobe vyhovel. Splatnosť pohľadávky žalobcu vznikla na základe výzvy zo dňa 01. 06. 2009, a to uplynutím doby 6 mesiacov odo dňa doručenia tejto výzvy. Z uvedeného teda súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania od 03. 12. 2009 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že náhradu trov konania priznal úspešnému žalobcovi v celkovej výške 236,82 Eur, ktoré špecifikoval.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že listom zo dňa 01. 06. 2009 si žalobca uplatnil predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym právnym postupom. Škodu mal spôsobiť súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti, ktorú vykonával z poverenia súdu podľa Exekučného poriadku. Následne si žalobca uplatnil žalobou škodu voči žalovanému z dôvodu nezákonného rozhodnutia. Žalovaný trval na tom, že žalobou uplatnený nárok žalobcu nebol predbežne prerokovaný. Žalovaný tvrdil, že preskúmal postup súdneho exekútora a následne v rámci predbežného prerokovania nároku dospel k záveru, že vo veci žalobcu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora, a teda z dôvodu nesplnenia zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci jeho žiadosti nevyhovel. Nárok uplatnený žalobou z dôvodu nezákonného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove nebol nárokom predbežne prejednaným žalovaným, a preto v danom prípade nie je daná právomoc. Ďalej namietal priznaný úrok z omeškania. Poukázal na to, že žalovaný sa nemohol v žiadnom prípade dostať do omeškania s plnením takéhoto nároku, lebo jednak nárok nebol predbežne prerokovaný a uplynutie 6 mesiacov na predbežné prerokovanie nároku nemalo žiaden vplyv na splatnosť pohľadávky na náhradu škody, keďže po uplynutí tejto lehoty nebola nielenže známa výška náhrady škody, ale ani to, či žalovaný skutočne za škodu zodpovedá. Navyše namietal preskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré nepovažoval za náležite odôvodnené a presvedčivé. Z tohto dôvodu navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie, ako aj z dôvodu nedostatku právomoci súdu a následne konanie zastaviť.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa bol príslušný vo veci konať s poukazom na ust. § 85 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ako súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedol, že nesprávna špecifikácia škoda sama o sebe nezakladá dôvod, že nedošlo k vzniku škody. Je nesporné, že žalobca si v liste zo dňa 01. 06. 2009 uplatnil náhradu škody od štátu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalovaný na list neodpovedal. Podľa názoru žalobcu uviedol všetky náležitosti týkajúce sa uplatnenej náhrady škody, ako aj sumu, ktorej sa domáhal. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považoval za nesprávne a zmätočné vo vzťahu k nedostatku právomoci súdu vo veci konať, ako aj tvrdenia nezodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Z tohto dôvodu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p .), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, o ktorom boli účastníci konania písomne upovedomení a zároveň bol oznámený na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil (§ 153 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.
K odvolaniu žalovaného uvádza, že namietané nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je opodstatnené. Napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O. s. p., je zrozumiteľné, výstižné a preskúmateľné. Táto uplatnená námietka nebola dôvodná.
K námietke nedostatku právomoci súdu vo veci konať odvolací súd uvádza, že v danom prípade je predmetom konania náhrada škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, a to nezákonným rozhodnutím súdu. Z dôvodu nerozhodnutia o žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v lehote 6 mesiacov, žalobca mal právo domáhať sa uspokojenia nároku na súde (§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov; ďalej len citovaného zákona). Súd prvého stupňa správne posúdil podľa obsahu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Zodpovednosť žalovaného je daná a vyplýva z ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bodu 1 citovaného zákona, podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. Navyše, aj keby škodu spôsobil súdny exekútor, v danom prípade by taktiež bol zodpovedný žalovaný, čomu zodpovedá ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bodu 3 citovaného zákona. Táto námietka preto nebola opodstatnená. Právomoc súdu vo veci konať je daná v súlade s ust. § 7 ods. 1 O. s. p.
Ani namietané nesprávne právne posúdenie nebolo opodstatnené. Je nesporné, že predmetom konania je náhrada škody, t. j. zmenšenie majetku žalobcu v dôsledku vymoženia trov exekúcie a odmeny súdnej exekútorky JUDr. Uhrínovej v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 6Er 3180/2006. Navyše žalovaný výšku uplatnenej istiny nenamietal. V súlade s ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. V danom prípade ide o skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla z dôvodov nezákonného rozhodnutia, na základe ktorého bola vedená exekúcia.
Vo vzťahu k namietanému priznanému úroku z omeškania odvolací súd uvádza, že v danom prípade výška náhrady škody nezávisela od úvahy súdu, lebo vyplývala z výsledku exekučného konania, v ktorom bola odmena a náhrada hotových výdavkov vymožená. Z tohto dôvodu sa v súlade s ust. § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka) dostal žalovaný do omeškania uplynutím 6 mesiacov odo dňa, keď bola škoda uplatnená.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení novely vykonanej nariadením vlády č. 586/2008 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2009, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vo vzťahu k výške uplatneného úroku z omeškania bol súd v sporovom konaní viazaný uplatnenou výškou (§ 153 ods. 1 O. s. p.).
Časom splnenia záväzku nahradiť škodu je prvý deň po tom, kedy poškodený požiadal škodcu o splnenie. Z toho vyplýva, že škodca je v omeškaní s plnením záväzku na náhradu škody zásadne vtedy, keď ho nesplní v deň nasledujúci po tom, kedy ho poškodený požiadal, od tohto dňa, od ktorého škodca je v omeškaní, môže poškodený požadovať aj úroky z omeškania z dôvodu, že žalovaný mal uspokojiť nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti (R III/1967 Jaromír Svoboda a kol.: Občiansky zákonník, EUROUNION).
Neuspokojením takéhoto nároku sa následne žalovaný dostal do omeškania, lebo výška škody v danom prípade nezávisela od úvahy súdu, ale bola náležite vyčíslená a účastníkmi nespochybnená. Ani táto uplatnená námietka nebola opodstatnená. Žalovanému bola žiadosť o predbežné prerokovanie nároku doručená doporučene dňa 02. 06. 2009 (podací lístok o doručení v spise na č. l. 23), a preto uplynutím 6 mesiacov od 02. 06. 2009, t. j. dňom 03. 12. 2009 sa žalovaný dostal do omeškania.
Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu á 81,33 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov; ďalej len citovanej vyhlášky), za jeden úkon právnej služby vo výške á 20,33 Eur za účasť na pojednávaní, pri ktorom došlo len k vyhláseniu rozhodnutia (§ 14 ods. 5 písm. b/ citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady trov právneho zastúpenia je náhrada režijného paušálu 2 x á 7,41 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Celkom z titulu náhradu trov právneho zastúpenia odvolací súd priznal náhradu vo výške 116,48 Eur, k zaplateniu ktorých zaviazal žalovaného.
Povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O. s. p., ktorých výška je v súlade s citovanou vyhláškou.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinným od 01. 05. 2011.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.