Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_9C-95-2011.pdf
PDF · 97.85 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/95/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci navrhovateľky A. G., N. S. Bernol, Š.F. X, proti odporcovi A. G., N. S. Bernol, Š.F. X, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k deťom H. G., D.. XX.XX.XXXX V. Noemi , D.. XX.XX.XXXX, zastúpeným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky A. G.Č., F.. G., D.. XX.XX.XXXX a odporcu A. G., D.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 19.10.2002 v Bernolákove, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu N., zväzok 5, ročník 2002, strana 75, poradové číslo 13, rozvádza.
Maloleté deti H. G., D.. XX.XX.XXXX V. D. G., D.. XX.XX.XXXX sa zverujú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec A. G., D.. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej H. G., D.. XX.XX.XXXX sumou 120 € mesačne a na maloletú D. G., D.. XX.XX.XXXX sumou 110 € mesačne vždy k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletými deťmi sa ponecháva neobmedzený.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 24.3.2011 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom narodeným v manželstve, na čas po rozvode. Ako dôvod uviedla, že pre povahové a názorové rozdiely si s odporcom čoraz menej rozumeli. Odporca bol žiarlivý, obmedzoval navrhovateľku, nikam nemohla chodiť. Citovo k odporcovi ochladla. Neskôr si našla priateľa a plánuje s ním spoločný život.
V časti úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu navrhla navrhovateľka zveriť maloleté dieťa narodené v manželstve do jej osobnej starostlivosti a zaviazať odporcu na plnenie si vyživovacej povinnosti v rozsahu 150 eur na každé dieťa zvlášť. Styk otca s deťmi ponechať neobmedzený.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.7.2011 a uviedol, že s návrhom nesúhlasí.
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 19.10.2002 vo N., u oboch účastníkov konanie ide o prvé platne uzavreté manželstvo. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v N., okr. Senec čím je daná výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Pezinok.
V manželstve sa narodilo 2 deti : H. G., D.. XX.XX.XXXX V. Noemi , D.. XX.XX.XXXX, čo súd osvedčil z fotokópie ich rodného listu.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla , že sa pridržiava svojho písomného návrhu a žiada, aby súd manželstvo rozviedol. Odporcu si brala po polročnej známosti a postupne sa hromadili problémy. Odporca bol chorobne žiarlivý, obmedzoval ju, zakazoval jej chodiť von, robil scény, kontroloval ju. Citovo sa jej odcudzil, prestali spolu intímne žiť. V októbri 2010 ho požiadala, aby odišiel a odvtedy vedú rozdelené domácnosť. Pred rokom nadviazala iný vzťah a chce v ňom zotrvať.
Odporca uviedol, že s rozvodom nesúhlasí. Uznáva, že je žiarlivý, ale snažil nezasahovať príliš do slobody manželky. Nevnímal to ako jej obmedzovanie. Uvedomuje si však, že navrhovateľke ublížil. Nastalo odcudzenie a vyvrcholilo tým, že ho manželka požiadala, aby odišiel zo spoločnej domácnosti. Stále čakal, že ho zavolá späť, ale nestalo sa tak. Preto nesúhlasí s rozvodom a chce navštíviť poradňu.
Navrhovateľka túto alternatívu odmietla. Vypovedala, že si nevie ani len predstaviť obnovu manželského spolužitia. Je už vo vzťahu s iným mužom a tento vzťah je vážny.
Súd vypočul priateľa navrhovateľky A. Č., ako svedka a ten uviedol, že s navrhovateľkou sa zblížili v práci, dobre si rozumeli. Ich vzťah trvá od mája 2010 a on ho považuje za vážny. Chce si navrhovateľku vziať a mať s ňou dieťa. Uvedomuje si, že navrhovateľka už dve deti má a on má s nimi dobrý vzťah.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch
Podľa § 23 ods. 1 Zákona rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona rodine súd v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného
Podľa § 24 ods. 3 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd i vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Po vykonanom dokazovaní mal súd za dostatočne preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, manželia spolu nehospodária a intímne sa nestýkajú, nežijú v spoločnej domácnosti.
Súd má zato, že k vzájomnému odcudzeniu manželov došlo z dôvodu dlhotrvajúcich a rozdielnych názorov na chod manželstva a rodiny. Na rozpade manželstva sa do veľkej miery podpísala žiarlivosť odporcu, ktorá viedla k ochladnutiu citov na strane navrhovateľky, strate intímneho života a rozdeleniu spoločnej domácnosti.
Manželstvo je zväzok, ktorého obsahom je súbor mravných postulátov, ako prejavovať si navzájom lásku a cit, úctu, byť si vzájomne verní. Tieto jednotlivé zložky nie sú však nárokovatelné. Ide skôr o ochotu a schopnosť manželov tieto hodnoty ctiť a podľa toho sa správať. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie nezostáva. Je v právomoci súdu, aby posúdil vážnosť narušenia a trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi manželmi so zreteľom na ich celkové správanie sa a to z hľadiska účelu manželstva. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že sa manželia, alebo jeden z nich vo vzájomnom správaní neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu, spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi.
Súd mal v tomto prípade za to, že všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené v Zákone o rodine pre rozvod manželstva boli splnené. Manželstvo účastníkov čase konania o rozvod vykazovalo vážnosť narušenia manželských vzťahov, a trvalosť rozvrátenia vzťahov takej intenzity, že nie je možné plniť jeho účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo.
Na tejto skutočnosti nemení nič, ani to, že odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy, založený na dôvere, úcte, láske, porozumení. Tieto komponenty nemožno však navzájom vynucovať. Ani autoritatívnym rozhodnutím súdu nemožno jedného z manželov nútiť zotrvať v manželstve, ak nadovšetky pochybnosti uvedie, že už ďalej v manželstve zotrvať nechce.
Pokiaľ ide o zverenie detí do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, obaja sa napokon zhodli na zverení dieťa matke a túto otázku súd neriešil ako spornú.
Práva a povinnosti oboch rodičov zostávajú po rozvode manželstva rovnaké a preto súd rozhodol, že obaja rodičia budú naďalej maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú sami schopné sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov sa o deti osobne stará. ( veta prvá ).
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní, schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy výdavky povinného rodiča nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine , výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa
Pri určení vyživovacej povinnosti musí súd skúmať odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti a možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti . Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb, ako jedlo a ošatenie, ale aj ďalších potrieb ako kultúrne, športové a rekreačné potreby. Odôvodnené potreby detí súd bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Navrhovateľka pracuje v spoločnosti svojich rodičov, je živnostníčka. Podľa daňového priznania za rok 2009, základ dane predstavoval 1800 eur. Príjem uviedla cca 1000 eur/mesačne. Osobne sa stará o dve deti, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti, pomáhajú jej rodičia. Mesačné náklady na jedno dieťa vyčíslila navrhovateľka nasledovne:
Strava v školskom zariadení 23 eur, školský klub 9 eur, umelecká škola 40 eur/polročne, kozmetika a lieky 10 eur, oblečenie, obuv 150/polročne, kultúra a spoločenské vyžitie 10, poistenie 14 eur, spolu 98 eur na jedno dieťa. Do nákladov navrhovateľka nezapočítala náklady na stravu doma, bývanie.
Odporca uviedol, že pracuje ako auditor v spoločnosti VW Bratislava, s príjmom 1653 eur. Momentálne býva u rodičov. Vyjadril schopnosť prispievať na deti sumou po 100 eur mesačne na každá dieťa zvlášť.
Kolízny opatrovník navrhol súdu zveriť deti matke do osobnej starostlivosti a zaviazať otca dieťaťa na výživné v sume 120 eur na každé dieťa zvlášť, s tým, že ide cca o polovicu nákladov, ktoré vyčíslila matka.
Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, t. j. podľa schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4719489&FragmentId2=4719489>), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx? Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4719543&FragmentId2=4719543>), sú v podstate
totožné s doterajšou právnou úpravou. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 ods. 2 druhá veta <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4719489&FragmentId2=4719489>), a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Ak rodičia dosahujú vysokú (nadštandardnú) životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej; naopak, ak rodičia nedosahujú ani štandard životnej úrovne, prejaví sa to aj v nižšom rozsahu určeného výživného pre dieťa.
„Výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa, a to aj v dobe, keď už je schopné zabezpečovať si prostriedky na výživu, avšak nemá ešte možnosť bývať vo svojom byte.
Obe deti účastníkov konania navštevujú základnú školu, majú záujmy primerané veku. Matka detí uviedla príjem 1.000 eur, pričom o deti sa denne stará, zabezpečuje ich potreby. Otec detí deklaroval príjem cca 1600 eur, deti si bráva najmä cez víkendy. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach odporcu uhrádzať výživné v sume 120 eur a 110 eur mesačne na deti, pričom takto určená výška výživného je adekvátna k mesačným nákladom na deti vyčíslenými matkou.
O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko odporca bol v odvolacom konaní úspešný a o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku .
V tomto prípade súd nezistil žiadne odôvodňujúce okolnosti na priznanie náhrady trov konania a preto ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na tunajšom
súde, písomne, v troch vyhotoveniach, v lehote 15 dni odo dňa
jeho doručenia.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach je nutné uviesť, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutou smeruje, v akom rozsahu ho napáda a v čom považuje postup súdu za nesprávny. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsudok, proti ktorému sa účastník konania vzdal práva podať odvolanie do zápisnice súdu, nie je možné napadnúť odvolaním. ( § 207 ods. 1 O.s.p.).