Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/82/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: G.I.C. Cash, a. s., so sídlom Hradbová 19, 040 01 Košice, IČO: 36 172 081, právne zastúpená JUDr. Richardom Plichcikom, advokátom s miestom výkonu činnosti Urbánkova 6, 040 01 Košice, proti odporkyni: E., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bydliskom T. Z. 1, XXX XX A., toho času na neznámom mieste pobytu, štátny občan SR, o zaplatenie 1.170,83 eur, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 167,97 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 167,97 eur od 16.05.2008 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie sumy 1.002,86 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.144,27 eur od 16.02.2008 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.144,27 eur od 16.02.2008 do 15.05.2008 a úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 976,30 eur od 16.05.2008 do zaplatenia, z a m i e t a .

Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v ust. bodu 9 písm. b) zmluvy o pôžičke č. 5005536 uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 07.05.2007, podľa ktorej veriteľ môže uplatniť zmluvnú pokutu za oneskorene zaplatenú splátku vo výške 0,25 % denne z celkovej dlžnej sumy, je neprijateľná.

Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v ust. bodu 24 zmluvy o pôžičke č. 5005536 uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa 07.05.2007, podľa ktorej v prípade, ak dlžník neoznámi akúkoľvek zmenu údaja uvedeného v záhlaví tejto zmluvy veriteľovi do 15 dní odo dňa, kedy nastane, je veriteľ oprávnený uplatniť si zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500,- Sk (16,60 eur), je neprijateľná.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde dňa 15.04.2009 domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by bola zaviazaná odporkyňa na zaplatenie sumy 1.170,83 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.144,27 eur odo dňa 16.02.2008 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 1.144,27 eur odo dňa 16.02.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že ako veriteľ uzavrel s odporkyňou ako dlžníkom dňa 07.05.2007 v súlade s ust. zmluvu o pôžičke č. 5005536. Na základe tejto zmluvy poskytol odporkyni pôžičku vo výške 30.000,- Sk s úrokom 12,5 % mesačne z dlžnej sumy

do 15.05.2008, čo predstavuje sumu 59.472,- Sk (1.974,12 eur) a odporkyňa sa zaviazala vrátiť pôžičku do 15.05.2008. V zmluve bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že pôžičku bude odporkyňa splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 4.956,- Sk (164,51 eur) počas 12 mesiacov v zmysle splátkového kalendára počnúc dňom 15.06.2007. Odporkyňa však do podania návrhu uhradila len 5 splátok, celkovo vo výške 829,85 eur. Nakoľko sa dostala so omeškania so splácaním zmluvne dojednaných splátok, nastala v zmysle zmluvy a v súlade s ust. splatnosť celého dlhu. Listom zo dňa 06.02.2009 vyzval odporkyňu na úhradu splatnej pohľadávky vo výške 1.144,27 eur s tým, aby ju uhradila v lehote 15 dní od doručenia výzvy, čím ju zároveň upozornil na uplatnenie jeho práva. Výzva na úhradu bola odporkyni zaslaná doporučenou zásielkou do vlastných rúk, ale zásielka bola navrhovateľovi z dôvodu neznámeho dlžníka vrátená späť. V zmysle čl. 9 písm. b) zmluvy vzniklo navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal celý dlh splatný, a to až do uhradenia. V zmysle čl. 14 písm. a) zmluvy vzniklo navrhovateľovi právo na poplatok vo výške 9,96 eur (300,- Sk) za zaslanie výzvy na zaplatenie, keďže sa odporkyňa dostala do omeškania. V zmysle čl. 24 zmluvy navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty 16,60 eur (300,- Sk) za to, že odporkyňa neoznámila navrhovateľovi zmenu údajov bydliska. V zmysle ust. vzniklo navrhovateľovi voči odporkyni aj právo na úroky z omeškania.

Navrhovateľ k návrhu pripojil kópiu zmluvy o pôžičke zo dňa 07.05.2007, kópiu splátkového kalendára k zmluve o pôžičke, kópiu predžalobnej výzvy zo dňa 06.02.2009, kópiu obálky listovej zásielky navrhovateľa s doručenkou, platobnú históriu, výpis z obchodného registra navrhovateľa vytvorený cez internetový portál zo dňa 12.03.2009.

Z dôvodu neznámeho pobytu odporkyne súd v súlade s ust. rozhodol, že sa odporkyni budú písomnosti jej určené doručovať v tomto konaní uložením v súdnom spise.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Súd vo veci pojednával dňa 16.12.2011 v súlade s ust. za neúčasti účastníkov konania, ako aj právneho zástupcu navrhovateľa. Od predvolania navrhovateľa súd upustil podľa ust. , pričom na pojednávanie predvolal len jeho právneho zástupcu. Tento mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 12.12.2011 z dôvodu kolízie termínov pojednávaní. Súčasne v podaní uviedol, že navrhuje súdu, aby pojednával aj v jeho neprítomnosti, a to s ohľadom na predložené dôkazy a skutočnosť, že odporkyňa doposiaľ pohľadávku navrhovateľa neuhradila. Odporkyňa mala predvolanie na pojednávanie doručené uložením v súdnom spise dňom 25.11.2011, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania.

Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, pričom zistil nižšie uvedený skutkový stav.

Dňa 07.05.2007 uzatvorili navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník zmluvu o pôžičke č. 5005536, pri podpise ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni peňažnú sumu 30.000,- Sk s tým, že odporkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky zvýšené o úrok vo výške 12,5 % mesačne z dlžnej sumy vrátiť navrhovateľovi, t. j. celkom navrhovateľovi zaplatiť čiastku 59.472,- Sk v 12 mesačných splátkach po 4.956,- Sk, počnúc dňom 15.06.2007. (bod 1 zmluvy) Výška jednotlivých splátok a termín ich splatnosti mali byť obsahom splátkového kalendára, ktorý bol nedeliteľnou súčasťou zmluvy. (bod 2 zmluvy) Odporkyňa sa zaviazala v bode 4 vrátiť navrhovateľovi poskytnutú pôžičku v mene, v ktorej jej bola poskytnutá do 15.05.2008, a to mesačnými platbami. V ust. bodu 9 písm. b) zmluvy bolo uvedené, že veriteľ môže uplatniť zmluvnú pokutu za oneskorene zaplatenú splátku vo výške 0,25 % denne z celkovej dlžnej sumy. V ust. bodu 14 písm. a) zmluvy bolo uvedené, že navrhovateľ je oprávnený účtovať poplatok vo výške 300,- Sk za zaslanie listu „Výzva na zaplatenie“ v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania. V ust. bodu 24 zmluvy bolo uvedené, že zmluvné strany sú povinné navzájom si oznamovať všetky zmeny týkajúce sa ich údajov, uvedených v záhlaví zmluvy. V prípade, ak dlžník neoznámi akúkoľvek zmenu takéhoto údaja navrhovateľovi do 15 dní odo dňa, kedy nastane, je navrhovateľ oprávnený uplatniť si zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500,- Sk. Zmluva má formulárový charakter na predtlači, kde boli dopísané strojom údaje odporkyne, o výške poskytnutej pôžičky, o výške úrokov, o celkovej čiastke, ktorú mala odporkyňa zaplatiť, o počte a výške splátok, o splatnosti prvej splátky, o splatnosti vrátenia pôžičky a o č. zmluvy.

V plátkovom kalendári klienta k predmetnej zmluve o pôžičke č. 5005536 bol uvedený údaj o poskytnutej sume 30.000,- Sk a ďalej bolo uvedených 12 mesačných splátok vo výške 4.956,- Sk so splatnosťou prvej splátky dňa 15.06.2007 a poslednej dňa 15.05.2007. Splátkový kalendár bol podpísaný oboma účastníkmi zmluvy.

Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa zo dňa 12.03.2009 súd zistil, že navrhovateľ má v predmete podnikania činnosť: poskytovanie pôžičiek z vlastných zdrojov od 28.07.2003.

Z platobnej histórie (označenej splátkový kalendár klienta) súd zistil, že odporkyňa uhradila navrhovateľovi dňa 18.06.2007 2 x sumu 164,51 eur, dňa 21.07.2007 sumu 164,51 eur, dňa 20.08.2007 sumu 164,51 eur, dňa 16.09.2007 sumu 164,51 eur a dňa 16.10.2007 sumu 7,30 eur, celkovo tak sumu 829,85 eur.

Predžalobnou výzvou zo dňa 06.02.2009 vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie sumy 731,67 eur a úroku 412,60 eur, celkovo sumy 1.144,27 eur s odkazom na uzavretú zmluvu o pôžičke a na splatnosť celej pohľadávky, ku ktorej došlo podľa ust. , a to do 15 dní od doručenia výzvy. Podľa doručenky sa výzva vrátila navrhovateľovi späť ako nedoručená s uvedením dôvodu, že adresát je na uvedenej adrese T. neznámy.

Pri rozhodovaní vo veci sa súd riadil ustanoveniami nižšie uvedených právnych predpisov, ako aj nižšie uvedenými úvahami.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (ust. ) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. ( o ochrane spotrebiteľa)

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí (ust. ) musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ust. účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa ust. účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa ust. , súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa ust. , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve ( ) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa ust. , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (od 01.01.2003 základnej úrokovej sadzby NBS) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke má reálnu konsenzuálnu povahu, vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia pôžičky (splatnosť)

nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal ( ).

Z vykonaného dokazovania mal tak súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 07.05.2007. Aj s poukazom na to, že zo strany navrhovateľa išlo o činnosť v zmysle ust. a zo strany odporkyne nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom odporkyni, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. o spotrebiteľských úveroch. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, pričom spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v rôznych typoch zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. , v zmluve o pôžičke podľa ust. , v kúpnej zmluve a pod. sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené pojmové znaky zmluvy o pôžičke, súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou má pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa ust. , pričom ako reálny kontrakt vznikla samotným poskytnutím finančných prostriedkov vo výške 30.000,- Sk.

S poukazom na vyššie uvedenú formulárovosť zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ takúto vopred pripravenú zmluvu uzatváral vo viacerých prípadoch a že zmluvní partneri navrhovateľa obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom nemohli ovplyvniť, ak s ním chceli vstúpiť do zmluvného vzťahu, mal súd za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. a nasl. .

Súd vychádzajúc zo znenia ust. a s poukazom na skutočnosť, že v znení predmetnej zmluvy o úvere nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, t. j. bez úroku vo výške 12,5 % mesačne a bez poplatkov podľa ust. bodu 14 zmluvy. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že odporkyňa vzhľadom na skutočnosť, že jej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 30.000,- Sk, t. j. po prepočte konverzným kurzom 1 eur: 30,126 Sk vo výške 995,82 eur, pričom splatila navrhovateľovi sumu 829,85 eur, dlhuje čo sa týka splatenia poskytnutého spotrebiteľského úveru navrhovateľovi, keďže v konaní nevyšlo najavo, že by uhradila ešte aj ďalšiu finančnú čiastku, iba sumu 167,97 eur (995,82 eur

- 829,85 eur = 167,97 eur). Vzhľadom na to, súd navrhovateľovi priznal v rozsudku nárok na zaplatenie sumy 167,97 eur. Čo sa týka zvyšnej časti uplatnenej istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru spolu s úrokmi vo výške 12,5 % mesačne, celkovo vo výške 976,30 eur (navrhovateľom vyčíslený zostatok pohľadávky podľa zmluvy vo výške 1.144,27 - 167,97 eur = 976,30 eur) návrh navrhovateľa zamietol.

Navrhovateľ si tak v ďalšom návrhom uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.144,27 eur od 16.02.2008 do zaplatenia s odkazom na ust. bodu 9 písm. b) zmluvy. Súd však s poukazom na vyššie uvedené ust. a a , ako aj vyššie uvedené ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 s prihliadnutím na výklad Európskeho súdneho dvora uvedený v odôvodnení vyššie citovaného rozsudku považoval ust. bodu 9 písm. b) predmetnej zmluvy za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú (z toho však s poukazom na ust. nevyplýva neplatnosť celej zmluvy). Pri vyvodení tohto záveru súd vychádzal zo skutočnosti, že zmluvnej pokute vo výške 0,25 % denne zodpovedá percentuálne vyjadrenie 91,25 % ročne, čo súd považuje za neprimerane vysokú kompenzáciu vzhľadom na prípadnú výšku škody, ktorú mohol navrhovateľ ako veriteľ nesplnením peňažného záväzku odporkyne ako dlžníka utrpieť, keďže je všeobecne známe, že ani pri veľmi rizikových finančných investíciách nie je za normálnych okolností v poctivom obchodnom styku možné za dané časové obdobie dosiahnuť tak vysoký zisk, t. j. 91,25 % ročne z investovaných finančných prostriedkov. Súd v ďalšom subsidiárne poukazuje aj na skutočnosť, že hoci platná právna úprava nevylučuje možnosť dojednať v zmluvných vzťahoch z dôvodu omeškania dlžníka s platením peňažného dlhu popri úrokoch z omeškania aj zmluvnú pokutu z dôvodu omeškania dlžníka, dojedanie zmluvnej pokuty ako plnenia zvyšujúceho sa za každý deň omeškania je možné považovať za obchádzanie kogentného ust. , ktorý pripúšťa maximálnu výšku sadzby úrokov z omeškania stanovenú nariadením vlády SR č. Súd tak návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.144,27 eur od 16.02.2008 do zaplatenia zamietol a zároveň v zmysle ust. § a uviedol neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa ust. bodu 9 písm. b) predmetnej zmluvy priamo vo výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľ si v ďalšom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 9,96 eur s poukazom na ust. bodu 14 písm. a) zmluvy, teda ako poplatok v tejto výške za zaslanie listu „Výzva na zaplatenie“ v prípade, ak sa odporkyňa dostane do omeškania. Súd poukazuje už na vyššie uvedené konštatovanie, že vzhľadom k absencii uvedenia ročnej percentuálnej výšky nákladov v zmluve, považoval s odkazom na ust. poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu súd návrhu ani v tejto časti o zaplatenie sumy 9,96 eur nevyhovel.

Súčasne si navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie sumy 16,60 eur titulom zmluvnej pokuty podľa ust. bodu 24 zmluvy. Súd však aj túto zmluvnú podmienku považoval za neprijateľnú, a to z dôvodu, že mu vzhľadom na podstatu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody nie je vôbec zrejmé, aká škoda mala byť touto zmluvnou pokutou navrhovateľovi kompenzovaná pri porušení povinnosti odporkyne oznámiť navrhovateľovi zmenu jej údajov uvedených v záhlaví zmluvy (do úvahy prichádzajú len údaje: o trvalom bydlisku, č. OP a tel č.). Rovnako súd poukazuje aj na nerovnováhu tohto zmluvného ustanovenia, kde touto sankciou nie je postihnuté porušenie rovnakej zmluvnej povinnosti navrhovateľom, čo vytvára medzi účastníkmi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd tak uvedenú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú považoval podľa ust. za neplatnú (z toho však s poukazom na ust. nevyplýva neplatnosť celej zmluvy). Preto návrh navrhovateľa v tejto časti o zaplatenie sumy 16,60 eur zamietol a zároveň v zmysle ust. § a uviedol neprijateľnosť zmluvnej podmienky podľa ust. bodu 24 predmetnej zmluvy priamo vo výroku tohto rozsudku.

Napokon si navrhovateľ uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.144,27 eur od 16.02.2008 do zaplatenia. Súd sa pri posudzovaní tohto uplatneného nároku riadil ust. v spojení s ust. 3 nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31.12.2008. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou počiatku omeškania odporkyne s plnením jej povinnosti vrátiť navrhovateľovi poskytnutú pôžičku. Keďže plnenie odporkyne bolo stanovené v 12 mesačných splátkach vo výške 4.956,- Sk (164,51 eur), v ktorých však boli zahrnuté aj úroky vo výške 12,5 % mesačne z dlžnej sumy (teda podľa predloženej platobnej histórie v rámci každej splátky časť mala byť započítaná na istinu a časť na úroky, pričom na začiatku splátka mala byť započítavaná z väčšej časti na úrok a z menšej časti na istinu a postupne splátky mali byť započítavané v menšom rozsahu na úrok a vo väčšom rozsahu na istinu) a ako už bolo povedané z dôvodu absencie RPMN bol poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný, súd považoval ust. bodu 1 v časti stanovujúcom plnenie v splátkach pre neurčitosť podľa ust. za neplatné. Nie je totiž podľa názoru súdu možné nahrádzať vôľu účastníkov zmluvného vzťahu, čo sa týka výšky jednotlivých splátok alebo ich počtu a stanoviť tak inú výšku jednotlivých splátok, napr. aby poskytnutá istina 30.000,- Sk bola rozdelená do 12 splátok v rovnakej výške 2.500,- Sk, prípadne zmeniť počet splátok avšak pri dodržaní termínu splatnosti celého dlhu uvedeného v ust. bodu 4 zmluvy, t. j. do 15.05.2008. Z neplatnosti ust. bodu 1 zmluvy v dotknutej časti však s poukazom na ust. nevyplýva neplatnosť celej zmluvy vzhľadom k tomu, že účastníci si s určitosťou dohodli splatenie celého dlhu v lehote splatnosti do 15.05.2008. Keďže odporkyňa vo zvyšku 167,97 eur svoj záväzok do 15.05.2008 neuhradila, dostala sa dňom 16.05.2008 do omeškania. Súdu je z jeho činnosti známe ( ), že v čase prvého dňa omeškania odporkyne s úhradou jej peňažného záväzku bola výška základnej úrokovej sadzby NBS 4,25 % ( www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>). Súd tak návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vyhovel v rozsahu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 167,97 eur od 16.05.2008 do zaplatenia a vo zvyšku návrh v tejto časti zamietol.

Podľa ust. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. veta pred bodkočiarkou , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.

Odporkyňa mal vo veci čiastočný úspech, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku, keďže len v časti vyčíslenej istiny bol pomer jej úspechu 86 % k 14 % úspechu navrhovateľa. Avšak vzhľadom ku

skutočnosti, že si v konaní neuplatnila právo na náhradu trov konania a ani vznik trov na jej strane z obsahu spisu ani nevyplýva, súd odporkyni s poukazom na ust. a náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.