Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_6C-162-2011.pdf
PDF · 92.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/162/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Anna SLOVINSKÁ v právnej veci žalobcu A. R., X.. X.X.XXXX, L. R. X. Y., V. X. H. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11 proti žalovanému N., R.. R. K..S.., R. X. Y., O. F. X, IČO: 31 676 855, zastúpenému splnomocneným zástupcom E.. V. E., X.. X.X.XXXX, L. R. X. Y., H. XXXX/X, o zaplatenia 559,26 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 559,26 EUR a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne
- zo sumy 21,52 EUR od 1.12.2008 do zaplatenia,
- zo sumy 268,87 EUR od 1.1.2009 do zaplatenia,
- zo sumy 268,87 EUR od 1.2.2009 do zaplatenia
a trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 263,58 EUR.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, z titulu súdneho poplatku 33,50 EUR.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 559,26 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 21,52 € od 1.12.2008 do zaplatenia, zo sumy 268,87 € od 1.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 268,87 € od 1.2.2009 do zaplatenia a trovy konania, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení žaloby, ale aj vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že na základe Pracovnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, uzavretej na dobu určitú do XX.XX.XXXX bol dohodnutý druh jeho práce ako tunelár s ďalšou dojednanou prácou ako vodič, pričom miesto výkonu práce, pôsobnosť žalovaného, pravidelné pracovisko podľa § 2 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z.z. je miesto bydliska. Mesačný plat bol dohodnutý vo výške 268,87 €. Žalobca skutočne aj vykonával od 1.2.2008 práce tunelára v Slovinsku, v meste Trebnje. Práce tam boli ukončené koncom septembra 2008 a dňa 30.9.2008 sa žalobca spolu s ostatnými pracovníkmi vrátil na Slovensko. Po návrate žalovaný ako zamestnávateľ ústne oznámil žalobcovi, ale aj iným pracovníkom, že v priebehu niekoľkých dní mu bude v súlade s pracovnou zmluvou pridelená práca a oznámené miesto jej výkonu s tým, že žalobca mal zatiaľ zotrvať v mieste bydliska. Keďže oznámenie o prideľovaní práce neprichádzalo, sám žalobca opakovane niekoľko krát v sídle žalovaného bol sa informovať, či má pre neho zamestnávateľ prácu. Stále mu bolo oznámené, že stane sa tak v blízkej budúcnosti a miesto výkonu práce a jej začiatok mu zamestnávateľ oznámi. Od 1.10.2008 až do 31.12.2008 žalobca práce pre žalovaného nevykonával, lebo mu neboli
pridelené. Žalovaný vyplatil za mesiac október 2008 žalobcovi mzdu až dňa 24.3.2009, pričom táto mzda bola krátená o sumu 21,52 € s odôvodnením, že za obdobie november 2008 a december 2008 musel uhrádzať za neho zdravotné poistenie a to aj napriek tomu, že žalovaný žalobcovi vykazoval za tieto mesiace absencie. Za mesiace november a december 2008 odmietol žalovaný žalobcovi mzdu vyplatiť, z dôvodu absencií v práci. S takýmto postupom žalobca nesúhlasil a nerozumie argumentom zo strany zamestnávateľa, pretože za mesiac október 2008 mu mzda vyplatená bola, hoci jeho faktické a právne postavenie v tomto mesiaci bolo také isté, ako v mesiaci november a december 2008, kedy mu mzdu zamestnávateľ - žalovaný odmietol vyplatiť. Žalobca má za to, že v mesiacoch november a december 2008 došlo na strane žalovaného ako zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce k prekážkam v práci. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku je objektívna a nezáleží, či k prekážkam došlo na základe objektívnych alebo subjektívnych príčin a nezáleží tiež na dĺžke trvania týchto prekážok. Výšku uplatnenej náhrady mzdy odôvodnil žalobca ustanoveniami § 134 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pretože žalobca nemá na uplatnenú sumu právny nárok. Všetky záväzky má žalovaný voči žalobcovi ako svojmu zamestnancovi splnené a za mesiace november a december 2008 mu náhrada mzdy nepatrí, pretože mal vykazované absencie. Žalobca bol vyzvaný, aby sa dostavil na pracovisko, aby mu bola prideľovaná práca, dostavil sa pod vplyvom alkoholu a následne sa už v práci neukázal. Všetci ostatní zamestnanci, ktorí ako spolupracovníci vykonávali obdobnú činnosť so žalobcom v Slovinsku boli zaradení do práce, len žalobca bol ten, ktorý neprejavoval žiadny záujem o výkon práce a nebol zastihnuteľný ani telefonicky. Žalobca kontaktoval zamestnávateľa až po skončení pracovného pomeru, kedy požadoval vyplatenie jeho údajných nárokov. Jeho žiadosti bolo vyhovené vyplatením mzdy za mesiac október 2008, aj keď vtedy prácu nevykonával, tak jemu ako aj ostatným pracovníkom bola mzda vyplatená, pretože išlo o prechodné obdobie, kedy sa pre týchto pracovníkov hľadala práca po návrate zo Slovinska. V novembri a decembri už žiadne prekážky na strane zamestnávateľa v práci neboli a všetci ostatní zamestnanci, v obdobnej situácii ako bol žalobca, prácu pridelenú už mali. Čo sa týka krátenia mzdy pre odvody, poukázal na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého sa zamestnancovi prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, kedy má neospravedlnenú neprítomnosť v práci. Sociálne poistenie za žalobcu, na základe tohto zákona platiť za november a december nemali, avšak zdravotné poistenie za november a december 2008 mali povinnosť platiť z minimálnej mzdy podľa § 13 ods. 15 a 16 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.
Z výpovede žalobcu, prednesov zástupcu žalovaného, z Pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa XX.X.XXXX, z Dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa XX.X.XXXX, zo Zmluvy o mzdových podmienkach zo dňa XX.X.XXXX, z potvrdenia príjmu za posledných 12 mesiacov u žalobcu od žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, z Výzvy na zaplatenie adresovanej žalobcom žalovanému zo dňa 14.2.2011, z Vyjadrenia k výzve zo strany žalovaného žalobcovi zo dňa 24.2.2011, z Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 24.3.2009 na 21,52 €, z opisov mzdových listov žalobcu v rozhodnom období, zo svedeckých výpovedí O. L., A.. L. L., H. L., z výpisu hovorov mobilného telefónu žalobcu od mobilného operátora Orange Slovensko, a.s. za obdobie od 20.11. do 19.12.2008, zistil súd nasledovný stav veci:
Dňa XX.X.XXXX uzavrel žalobca ako pracovník so žalovaným ako zamestnávateľom Pracovnú zmluvu na dobu určitú do XX.X.XXXX, ktorá doba bola následne predĺžená na základe Dohody o zmene dojednaní pracovných podmienok až do XX.XX.XXXX. Išlo o druh práce tunelár s ďalšími dojednanými prácami vodič. Miesto výkonu práce je označené ako pôsobnosť N., pravidelné pracovisko podľa § 2 ods. 3 zákona č. 283/2002 Zb. je miesto bydliska. Dňa XX.X.XXXX účastníci konania uzavreli aj Zmluvu o mzdových podmienkach s mesačným platom vo výške 8.100,- Sk. Na základe potvrdenia žalovaného ako zamestnávateľa pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny R. X.Á. Y. od 1.2.2008 do 31.10.2008 dosahoval žalobca čistú mesačnú mzdu vo výške 7.002,- Sk s výnimkou mesiaca september, kedy je čistá mzda žalobcu vo výške 7.311,- Sk. Za mesiace november a december 2008 je vykázaná mzda nula. Žalobca vykonával práce tunelára na pracovisku v Slovinsku až do konca septembra 2008, kedy sa vrátil s ostatnými pracovníkmi žalovaného na Slovensko. Ako vyplýva zo svedeckej výpovede O. L. - pracovníka žalovaného v Slovinsku za obdobných podmienok ako žalobca, skutočne po návrate
zo Slovinska boli pracovníci inštruovaní, aby čakali doma na telefonát, aby nastúpili do práce, keďže J. L., pracovník žalovaného prisľúbil prácu v Českej republike v tuneli. Nikto ho však nekontaktoval, až následne kolega Š. zavolal, že sa koná u žalovaného rokovanie v súvislosti s prácou v Karvinej, pričom tento svedok skutočne aj túto prácu prijal a vykonával ju dva mesiace. Potvrdil, že nikto z firmy ho nekontaktoval, len práve v septembri, keď sa dostavili na firmu v súvislosti s prácou opätovne v Slovinsku, na ktorú ponuku nereagovali, lebo zamestnávateľ nebol prijateľný. Tento svedok nemal vedomosti o tom, žeby bol žalobca v období november, december 2008 pracoval v nejakej inej firme. Potvrdil, že od žalovaného ako bývalého zamestnávateľa mu boli vyplatené všetky mzdové nároky.
Svedok A.. L. L., ako riaditeľ banských prác a vedúci organizačnej zložky žalovaného v Českej republike svedčil, že po návrate pracovníkov zo Slovinska mal za úlohu umiestniť pracovníkov na ďalšie práce banské a tunelárske, ktoré mali predrokované v Českej republike. Všetci pracovníci aj boli umiestnení s výnimkou žalobcu, pričom snažil sa telefonicky spojiť aj so žalobcom, ktorý mu však telefón nedvíhal. Je pravda, že následne sa dozvedel, že žalobca firmu navštívil, o čom ho informoval jeho syn, tiež pracovník žalovaného, ale len za účelom prefotenia smenovnice. Preto si konanie žalobcu žalovaný vysvetlil tak, že už zrejme nemá záujem o prácu, ba dokonca boli také správy, že údajne pracuje niekde v Írsku. Za mesiace november a december 2008 preto boli písané žalobcovi absencie. Čo sa týka mesiaca október 2008, je pravdou, že aj žalobcovi bola vyplatená mzda, keďže firma nebola schopná hneď v priebehu mesiaca október zamestnať pracovníkov, ktorí sa vrátili zo Slovinska.
Vypočutý bol aj ďalší pracovník žalovaného H. L., ktorý svedčil, že v septembri 2008, po návrate pracovníkov zo Slovinska rokovalo sa o práci cez prešovskú firmu, kedy sa dostavil aj žalobca, avšak jeho správanie bolo neprijateľné, preto bol žalobca vyzvaný, aby opustil firmu. Následne sa dostavil žalobca do firmy už iba raz, ale len so žiadosťou o prefotenie smenovnice.
Z opisov mzdových listov žalobcu v rozhodnom období mal súd preukázaný jeho priemerný zárobok v kalendárnom štvrťroku predchádzajúcom štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok a to vo výške 268,87 € mesačne.
Z podrobného rozpisu hovorov mobilného telefónu žalobcu od 20.11.2008 do 19.12.2008 bolo preukázané, že z tohto mobilného telefónu boli uskutočňované hovory na území Slovenskej republiky a nie mimo nej. Pobyt na území Slovenskej republiky (teda nie výkon práce napríklad v Írsku, ako tvrdí žalovaný) preukazoval aj výpisom z účtu Slovenskej sporiteľne za mesiac november a december 2008 tým, že boli vykonávané výbery kartou a iné operácie, napríklad v mestskej pobočke R. X. Y..
Podľa § 142 ods. 1,3 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v ods. 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa § 134 ods. 1,2 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok, predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodnom období.
Po vykonanom dokazovaní, zhodnotení vykonaných dôkazov vyššie uvedených jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Je pravdou, že po návrate z výkonu práce v Slovinsku koncom septembra 2008 žalobca ako pracovník žalovaného fyzicky už nevykonával prácu v mesiacoch október až december 2008, pričom pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú končil dňom 31.12.2008. Za mesiac október 2008 žalovaný žalobcovi mzdu vyplatil, avšak krátenú
o odvody do zdravotnej poisťovne a to z dôvodu vykazovaných absencií žalobcovi v práci v mesiacoch november a december 2008 t.j. krátenú o sumu 21,52 €.
Na základe Pracovnej zmluvy, ako aj následnej Dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok bolo stanovené miesto výkonu práce ako pôsobnosť N., pravidelné pracovisko podľa § 2 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z.z. je miesto bydliska (t.j. miesto bydliska žalobcu). Súd zistil, aj z výpovedí svedkov, že aj u iných pracovníkov, u ktorých bola obdobná situácia ako u žalobcu, bolo zaužívanou zvyklosťou vo firme, že čakali na pokyn od zamestnávateľa, kedy a kde sa majú do práce dostaviť. Žalovaný nepreukázal, žeby takýto pokyn žalobcovi bol dal. Dokonca aj koncom mesiaca september, keď sa uskutočňovalo rokovanie s firmou prešovskou, nebol osobitne oslovený ani žalobca, ba dokonca ani svedok L., len od spolupracovníkov sa dozvedeli, že takéto stretnutie sa koná. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobcu kontaktoval, ani konkrétne neuvádzal, akú prácu mu chcel prideliť. Súd má na mysli napríklad výpis z telefónnych hovorov, z ktorého by bolo evidentné, že k výzve na nástup do práce došlo, tiež žalovaný žalobcu ani písomne nevyzval do práce, ba dokonca nepredložil ani žiaden úradný záznam za prítomnosti nejakého svedka, žeby sa pokúsil telefonicky, avšak bezúspešne, žalobcu kontaktovať. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalovaného, že v tom čase mal vykonávať žalobca prácu v zahraničí, naopak práve žalobca preukázal podpornými dôkazmi, že na území Slovenska bol. Podľa názoru súdu žalovaný neoprávnene vykazoval žalobcovi absencie za mesiace november a december 2008, žalobca dodržal miesto výkonu práce svoje bydlisko a došlo k prekážke v práci na strane zamestnávateľa, preto je povinný aj za mesiac november a december 2008 náhradu mzdy žalobcovi v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení uhradiť, pričom jej výška bola riadne preukázaná a napokon medzi účastníkmi nebola ani sporná. Keďže podľa názoru súdu nedošlo ani k absenciám žalobcu, má žalobca právo aj na vrátenie krátenej čiastky 21,50 € za mzdu vyplatenú za október 2008. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. 87/1995 Z.z. má právo žalobca na úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, ktorý nemal v tomto konaní úspech, zaplatiť žalobcovi trovy konania a to trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 5 právnych úkonov po 36,52 €, 5 x 7,41 € režijný paušál a 20 % DPH.
Vzhľadom k tomu, že bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku žalobcovi, na jeho úhradu bol v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zaviazaný neúspešný žalovaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a Exekučnom poriadku.