Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-62-2023.pdf
PDF · 103.32 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/62/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci manželov H. Y., rod. H., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, F. - B., adresa na doručovanie S. X, F., zastúpenej splnomocnenkyňou E.. U. F., narodenou XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX a J. Y., rod. Y., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, F. - B., právne zastúpeného JUDr. Ivetou Kohanovou, advokátkou so sídlom Murgašova 3, Košice, v konaní na návrh manželky o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 14Pc/8/2022 - 93 zo dňa 03.02.2023 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva H. Y., rod. H., nar. XX.XX.XXXX a J. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v rímskokatolíckom kostole F., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., S. úrad D., vo zväzku X,. ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X a aby o trovách konania rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Košice II (ďalej ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„Manželstvo účastníkov konania H. Y., rod. H., nar. XX.XX.XXXX a J. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX, miesto uzavretia manželstva F., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu F., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a vážne rozvrátené, neplní svoje spoločenské funkcie a je len formálnym zväzkom. Aj keď manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí zo zhodného vyjadrenia oboch manželov je zrejme, že manželia už od marca 2022 nežijú v spoločnej domácnosti, o obnovenie spolužitia sa doposiaľ v priebehu takmer roka ani len nepokúsili a manželka
obnovenie spolužitia s manželom do budúcna jednoznačne a opakovane vo svojich vyjadreniach vylúčila. Aj keď manželstvo účastníkov trvá už viac ako 30 rokov, toto obdobie navrhovateľka zhodnotila ako dlhodobo neharmonické spojené s emotívnymi aj verbálnymi atakmi manžela na jej osobu, ponižovaním autoritatívnym prístupom, ktorý nepripúšťal iný názor a nezáujem manžela o jej osobu ako ženu, nedostatkom vzájomnej komunikácie a aj spoločne trávených chvíľ. Od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti je vzájomná komunikácia účastníkov konania problematická, navrhovateľka odmieta s manželom komunikovať telefonicky, či formou sms správ. Manžel sa o iný spôsob nadviazania kontaktu s navrhovateľkou za celý rok ani len nepokúsil. Navrhovateľka zdôraznila, že celý život mala pochybnosti či jej manželstvo je bežné, keďže jej manžel rozkazoval a ona musela počúvať. Kategoricky odmieta zotrvať v tomto zväzku. Súd prvej inštancie mal za to, že manžel vo svojich vyjadreniach preukázal snahu o záchranu vzťahu len vo veľmi obmedzenom rozsahu, a to najmä vo forme telefonátu a sms prianí, pričom sám svoje snahy zhodnotil ako neúspešné. Aj napriek nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva manželka ďalšie spolužitie manželov do budúcna jednoznačne vylučuje, svoje rozhodnutie označuje za premyslené a ustálene bez pripustenia jeho zmeny. Taktiež manžel predpokladá, že manželia budú aj naďalej žiť oddelene počas vopred neurčitej doby, manželka dokonca v spoločnej domácnosti s iným partnerom. Z týchto vyjadrení mal súd prvej inštancie za preukázané porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19 Zákona o rodine. Za príčinu rozvratu vzťahu medzi manželmi považoval predovšetkým vzájomné citové odcudzenie sa a stratu dôvery medzi manželmi, nezhody ohľadom vedenia domácnosti, výchovy detí, hospodárenia aj ich vzájomného spolužitia, ktoré vyústili tiež do mimomanželského pomeru na strane manželky, ktorý toho času naďalej trvá. Preto súd prvej inštancie manželke vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
4. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
5. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel. Namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia a to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Podľa manžela súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol unáhlene, predčasne bez náležite zisteného skutkového stavu vecí za pár minút, a to na prvom pojednávaní. Cíti sa byť napadnutým rozsudkom dotknutý na svojich právach a právom chránených záujmoch v konaní pred súdom. Súd prvej inštancie si osvojil tvrdenia manželky, jemu ako manželovi nedal priestor vyjadriť sa, pričom manželkou uvádzaných skutočností odôvodnil svoje rozhodnutie. Zdôraznil, že navrhovateľka od počiatku klame, keďže vo svojom návrhu neuviedla tak závažný dôvod na podanie návrhu na rozvod, ktorým je vznik mimomanželského vzťahu počas trvania manželstva. Má za to, že dôvody rozpadu manželstva prezentované navrhovateľkou v návrhu a neskôr iné na pojednávaní a dôvody uvádzané v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú v rubom rozpore so skutočnou pravdou. Má za to, že ak by manželka bola nespokojná v manželstve z dôvodov aké uviedol súd prvej inštancie, manželka by už dávno za 30 rokov manželstva urobila aspoň nejaký krok, aspoň by sa odsťahovala do druhého bytu, ktorý manželia majú od decembra 2017 doposiaľ. Ak by súd prvej inštancie vec riadne prejednal a oboznámil sa so skutkovým stavom, odstránil by tak rozpory v tvrdeniach navrhovateľky a dospel by k záveru, že dôvody na rozvod manželstva nie sú dané a dôvody uvádzané navrhovateľkou v návrhu sú účelové a tendenčné v snahe naplniť podmienky dané zákonom na rozvod manželstva. Súd je povinný ex offo skúmať priamy dôvod vedúci k rozpadu manželstva, ako aj veci s tými súvisiace. Odporca nesúhlasí s dôvodom, prečo súd prvej inštancie toto manželstvo rozviedol. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie neuviedol, prečo neskúmal dôvody rozpadu manželstva, nezaoberal sa rozporov v tvrdení navrhovateľky uvádzaný v jej návrhu a neskôr v jej výpovedi pred súdom, ktoré odporca žiadal odstrániť. Odporca trvá na tom, že jeho manželstvo s navrhovateľkou bolo ku dňu podania návrhu na rozvod funkčné po všetkých stránkach tak ako to vyžaduje zákon. Zdôraznil, že navrhovateľku nikdy neudrel ani ju nikdy fyzicky nenapadol. Do podania návrhu na rozvod žili usporiadane a žili spolu aj intímne (do októbra XXXX - pohreb otca navrhovateľky). Ďalej sa vyjadril k spoločnému hospodáreniu a oddeleným účtom. Poukázal na ich spoločné investície (kúpa štyroch bytov, spoločné dovolenky - v V., M., O., O., L. Y. či L.). Zdôraznil, že mu na jeho manželke záleží a žiada o spravodlivé prejednanie jeho vecí pred súdom. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. K odvolaniu manžela sa vyjadrila navrhovateľka. Uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal a správne dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a vážne rozvrátené a neplní svoje funkcie v zmysle ustanovení Zákona o rodine a je len formálnym zväzkom. Zdôraznila, že psychické ubíjanie zo strany manžela znášala dlhšiu dobu len kvôli deťom, ktorým nechcela pred ukončením štúdia spôsobiť starosti. Skutočnosť, že má mimomanželskú známosť nie je príčina rozvratu manželstva s odporcom tak, ako to deklaruje manžel. Poukázala na niektoré vyjadrenia manžela, z ktorých je zrejme, že jeho postoj k navrhovateľke nie je citový, emocionálny vzťah, ale je založený len na majetkových hodnotách, ktoré manžel uprednostňuje pred všetkým ostatným. Záverom zdôraznila, že nemá záujem zotrvať v manželstve s manželom a nemožno ju nútiť, a to ani súdnym rozhodnutím, aby sa vrátila do spoločnej domácnosti s manželom a v manželstve zotrvala. Je definitívne rozhodnutá a odsťahovaná zo spoločnej domácnosti s tým, že sa rozhodla začať nový život. K vyjadreniu predložila aj listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že manžel sa dopúšťa protiprávnej činnosti, ktorá ohrozuje dobré meno navrhovateľky a jej príbuzných. Týmto konaním jej manžel spôsobuje psychickú ujmu na zdraví a snaží sa vyvolať konflikt medzi blízkymi rodinnými príslušníkmi navrhovateľky. Navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.
10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva. Manžel nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva a tvrdí, že do podania návrhu na rozvod žili s manželkou usporiadane, ich manželstvo plnilo všetky funkcie, žili spolu intímne. Pokiaľ by manželka bola v manželstve dlhodobo nespokojná z dôvodov ako uvádzala, už dávno by urobila nejaký krok k ukončeniu manželstva, resp. by sa minimálne odsťahovala do druhého bytu. Má za to, že nie sú dané podstatné dôvody na rozvod jeho manželstva, záležalo mu a stále záleží na jeho manželke. Žiada o spravodlivé prejednanie veci.
12. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že tieto podmienky sú splnené s poukazom na to, že manželia majú problémy vo svojom manželstve dlhšiu dobu, pričom vznikali vo viacerých oblastiach ich každodenného spolužitia a vedenia spoločnej domácnosti. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že celé manželstvo mala pochybnosti o tom, či je jej manželstvo
bežné, nakoľko jej manžel stále rozkazoval, ako manželka ho musela rešpektovať, on manželkin odlišný postoj neakceptoval, s manželom nemali spoločné záujmy. Jej city k odporcovi ochladli, označila ich ako žiadne, poukázala na to, že už má XX rokov a chce si zvyšok života užiť, nie ho dožiť v domácom prostredí, kde sa manžel s ňou nerozprával, kde sama chodila na návštevy, sama chodila na nákupy, sama sa stravovala. Navrhovateľka ďalšie spolužitie s navrhovateľom v spoločnej domácnosti jednoznačne odmieta, manželstvo považuje za trvalo rozvrátené. Svoje rozhodnutie rozviesť sa považuje za premyslené a ustálené, z jej strany sa nejedná o úlet, bez ohľadu na jej partnerský vzťah s iným mužom, by sa do spoločnej domácnosti k manželovi nevrátila.
13. Podľa § 18 zákona číslo 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“), sú manželia si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si žiaľ kaz starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť spolu, byť s verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov čo sa môže logicky premietnuť do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.
15. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť. Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie ustanovení o výživnom.
16. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
17. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení vyššie citovaných, manželia v manželstve sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, jednotlivé práva a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom ako aj vytváranie zdravého rodinného prostredia. V danej veci v dôsledku odlúčenia manželia si neplnia svoje zákonné povinnosti. V dôsledku zániku spoločnej domácnosti nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život.
18. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.
19. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
20. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú ako manželia a nejde o určitú nevyhnutnú dobu, prípadne závažné dôvody. Povinnosť žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Navrhovateľka odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel má záujem o obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto tvrdeným snahám manžela, navrhovateľka sa odmieta vrátiť do spoločnej domácnosti a odmieta žiť s manželom, pričom od podania návrhu sa nič nezmenilo na jej postoji. Po XX-tich rokoch má už dosť správania manžela, ktorý jej neustále rozkazoval, na jej názor neprihliadal a tak sa musela neustále podriaďovať. Tiež nemá záujem zvyšok života prežiť v manželstve s mužom, ktorý sa o ňu nezaujíma, nevenuje jej čas, ani pozornosť, nerozpráva sa s ňou a všade kam ide, ide sama bez manžela, s ktorým
navyše nemá ani spoločné záujmy. Uvedené tvrdenia manžel nepoprel. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľka má mimomanželskú známosť, s ktorou plánuje spoločnú budúcnosť. Zároveň zdôraznila, že aj keby nemala partnera, na jej postoji rozviesť sa by sa nič nezmenilo, keďže je pevne rozhodnutá nevrátiť sa do spoločnej domácnosti k manželovi, ktorý jej neustále niečo prikazoval, ponižoval ju, neprejavoval jej žiadne city, nesnažil sa o citové zblíženie ani o harmonické spolužitie. Výchovná funkcia manželstva už bola ukončená, keďže deti narodené z manželstva sú plnoleté. V priebehu odvolacieho konania rovnako nedošlo k zmene v postoji navrhovateľky.
21. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o rodine. Nežijú spoločne, netvoria trvalé životné spoločenstvo. Na vytvorenie a pretrvávanie spoločného zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť. Manželia spolu nežijú ako rodina, spoločne nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky vyššie uvedené zistenia preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Obzvlášť za situácie, keď je správanie manžela voči navrhovateľke direktívne, nezohľadňujúce postoje a priania navrhovateľky a ponižujúce, čo však nemalo byť len ojedinelým prípadom, ale má sa jednať o dlhodobý problém. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami. Manželia dlhodobo spolu vzájomne ani nekomunikujú.
22. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva, vytvoriť zabezpečenie a kvalitu ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody medzi manželmi, absencia vzájomnej zhody ohľadom vedenia domácnosti, výchovy deti, hospodárenia, porozumenia, citového zblíženia, intímneho spolužitia a direktívne správanie sa manžela voči manželke, nezohľadňujúce postoje a priania manželky, ktoré boli dôvodom definitívneho odchodu manželky zo spoločnej domácnosti a podania návrhu na rozvod manželstva. V dôsledku vyššie uvedeného správania sa manžela, navrhovateľka stratila citovú náklonnosť k manželovi.
23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd, aj napriek nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva, ako aj na jeho tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Navyše, manžel za obdobie takmer dvoch rokov (návrh bol podaný XX.XX.XXXX) sa aktívne nesnažil o záchranu vzťahu a urovnanie manželských problémov, len pasívne čakal, či sa postoj manželky sám od seba nezmení a táto sa iniciatívne nevráti do spoločnej domácnosti (rôzne odkazy odporcu adresované navrhovateľke po rôznych známych ohľadne toho, že doma má dvere vždy otvorené nemožno považovať za reálnu snahu o záchranu manželstva a obnovenie manželského spolužitia). Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené.
24. Pokiaľ manžel v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa mu nedovolil brániť voči tvrdeniam navrhovateľky a navrhovateľkou tvrdené skutočnosti si neoveril, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie odporcu poučil o jeho procesných právach a povinnostiach ako účastníka konania, doručil mu návrh na rozvod a rovnako sa odporcovi umožnil k nemu aj vyjadriť (č. l. 33 - 35). Manžel svoje zákonné právo využil a k návrhu na rozvod sa písomne vyjadril podaním zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 39). V predmetnej veci súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na XX.XX.XXXX (č. l. 48), pričom toto pojednávanie bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti odporcu (č. l. 53 - 54). Následne bolo vytýčené pojednávanie na XX.XX.XXXX (č. l. 63), ktoré bolo odročené na XX.XX.XXXX z dôvodu školenia sudcov (č. l. 66), no právny zástupca odporcu požiadal o odročenie termínu pojednávania vzhľadom na krátkosť času spojenú s prípravou pojednávania, keďže plná moc na zastupovanie odporcu v predmetnom konaní mu bola udelená len dňa XX.XX.XXXX (č. l. 67). Pojednávania vytýčenom na XX.XX.XXXX sa zúčastnil odporca osobne, ktorý pred súdom prvej inštancie vypovedal, tiež mu bol daný priestor na kladenie otázok na navrhovateľku, ktorý nevyužil, no využil ho jeho právny zástupca (č. l. 73 - 92). S ohľadom na uvedené skutočnosti, odvolací súd posúdil tieto odvolacie námietky manžela ako nedôvodné.
25. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd nesprávne stanovil príčiny rozvratu manželstva odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie dostatočne a jasne vymedzil príčiny rozvratu manželstva a tie mu vyplynuli z vykonaného dokazovania. Tvrdenia odvolateľa vo vzťahu k iným príčinám rozvratu je možné považovať za subjektívne a z jeho pohľadu rozhodné. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania a z tvrdení oboch účastníkov konania.
26. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a tiež v závislom výroku o trovách konania.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).