Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24P-209-2011.pdf
PDF · 101.8 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/209/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zastúpeného JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Nitre, Farská 28 a J. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., M. XXXX/XX o návrhu otca na zmenu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na zrušenie výživného na maloleté dieťa a o návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, takto
rozhodol:
Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 12C/20/2010-17 zo dňa 29.03.2010 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej S. U., nar. XX.XX.XXXX tak, že túto zveruje do osobnej starostlivosti otca a matku zaväzuje prispievať na jej výživu sumou vo výške 70,- eur mesačne, počnúc dňom 15.06.2011, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca.
Zročné výživné matky za čas od 15.06.2011 do 30.11.2011 činí sumu 357,33 eura, ktorú sumu je matka povinná uhradiť k rukám otca do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd upravuje styk matky s maloletou S. tak, že táto je oprávnená stretávať sa s maloletou v párnom týždni v kalendárnom roku v čase od piatka od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že si matka maloleté dieťa v školskom zariadení v stanovenú hodinu prevezme a v stanovenú hodinu v mieste bydliska maloletého dieťaťa toto odovzdá. Otec je povinný maloleté dieťa na stretnutia s matkou včas a riadne pripraviť.
Súd návrh matky na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti zamieta.
Súd konanie o zrušení výživného zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.06.2011 domáhal, aby Okresný súd v Niter zmenil rozsudok č.k.: 12C/20/2010 - 17 zo dňa 29.03.2010 v časti zverenia maloletej S. U., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ju zveruje do jeho osobnej starostlivosti a matku zaväzuje prispievať na jej výživu sumou vo výške 70,- eur mesačne. Styk matky s maloletým
dieťaťom navrhol ponechať na dohodu rodičov. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletá S. sa po incidente s matkiným priateľom rozhodla bývať s ním. Otec sa svojím návrhom zároveň domáhal aj vydania predbežného opatrenia, ktorým súd dočasne zverí maloletú S. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviaže prispievať na jej výživu sumou vo výške 70,- eur mesačne. Okresný súd v Nitre uznesením č.k.: 24P/209/2011 - 9 zo dňa 19.07.2011 návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Otec sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ďalším návrhom doručeným na tunajší súd dňa 27.09.2011 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči maloletej S. a to počnúc dňom 10.06.2011. Svoj návrh odôvodnil tým, že od uvedeného obdobia sa o maloletú S. osobne stará a hradí všetky jej výdavky. Okresný súd v Nitre uznesením č.k.: 24P/209/2011 - 29 zo dňa 03.11.2011 spojil oba návrhy na spoločné konanie.
Matka sa svojím návrhom predneseným na pojednávaní dňa 15.12.2011 domáhala zverenia maloletej S. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že osobná starostlivosť oboch rodičov by trvala dva týždne.
Právna zástupkyňa otca pred tunajším súdom uviedla, že hlavným dôvodom prečo žiadajú o zmenu umiestnenia dieťaťa je ten, že maloletá sa v jeho starostlivosti nachádza už pol roka. Otec sa o dcéru riadne stará, nie je pravdou, že by sa jej prospech zhoršil. Teraz má dvojky, trojky, v minulosti to boli päťky. Čo sa týka návrhu matky na striedavú starostlivosť, dieťa sa vyjadrilo, že striedavú starostlivosť odmieta, psychologička ju tiež neodporučila. Maloletá si dokáže vzhľadom k veku vytvoriť svoj vlastný názor, ktorý by mal byť rešpektovaný.
Otec na pojednávaní pred tunajším súdom uviedol, že k tomu, že dcéra prišla ku nemu prišlo tak, že ho napadol priateľ matky a ona to videla. Následne zistili, že S. riešila únikmi do mesta to, ako sa matka s ňou doma rozpráva, že na ňu kričí. Dcéra je u neho od 10. júna, bolo to jej rozhodnutie. Teraz býva v D. K., do školy ju vozí jeho kolegyňa, ktorej dáva mesačne 20,- eur. Poobede chodí domov S. autobusom spolu s jeho priateľkou. Vie, že chodí za mamou väčšinou po škole, no moc o tom nerozpráva. Stále tvrdí, že mama na ňu iba kričí. Na víkendy k matke nechce chodiť, myslí si, že jej vadí priateľ matky, necíti sa tam dobre. Nevie si predstaviť, že by tam bola dva týždne.
Otec v konečnom návrhu žiadal zveriť S. do jeho osobnej starostlivosti, matke určiť výživné 100,- eur, pretože na S. boli teraz vysoké náklady, najmä čo sa týka kúpy oblečenia. Výživné žiada určiť od podania návrhu, styk upraviť tak, ako navrhli kurátorky, cez týždeň nech sa dohodnú. Pokiaľ súd rozhodne takto, tak berie svoj návrh na zrušenie výživného späť.
Matka na pojednávaní pred tunajším súdom uviedla, že je pravdou, že S. odišla k otcovi. No toto sa začalo ako mal priateľ incident s bývalým manželom, S. toto videla. Po rozvode bývali spolu, chodili na výlety, všetko bolo v poriadku. Priateľ býval zvlášť, resp. býval aj u nich, aj u seba, no predtým problémy neboli. Ona nechcela, aby išla S. k otcovi, tiež by ju chcela mať u seba, preto chce striedavú starostlivosť. Priateľ teraz býva s ňou. V novembri na Sviatok všetkých svätých bola s ňou u jej mamy, v decembri nebola, no stretávajú sa keď ide zo školy. Ona pracuje na štyri zmeny. Keď chodí na ráno a po nočnej, tak sa stretávajú asi trikrát do týždňa. Bojí sa, že jej otec nedovolí, aby sa s ňou stretávala.
Matka v konečnom návrhu navrhla zveriť S. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch. V prípade, že by súd jej návrhu nevyhovel, súhlasila s úpravou styku na každý druhý víkend s tým, že výživné bude 70,- eur tak, ako to žiadali v návrhu a žiada od zročného výživného odrátať 30,- eur, za ktoré kúpila pre S. školské potreby a pomôcky.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že na základe psychologických konzultácii, s ktorého závermi sa stotožňuje navrhuje, aby bolo dieťa zverené otcovi s tým, že toto rozhodnutie nemusí byť konečné. Závisí to od toho, ako sa budú do budúcnosti vzťahy medzi matkou a dcérou vyvíjať. Čo sa týka úpravy styku, navrhuje každý párny víkend od piatka do nedele od 15.00 hod. do 15.00 hod., nakoľko
dieťa musí mať pravidelnosť aj v tomto režime. Stretnutia počas týždňa necháva na dohodu tak, ako to bolo realizované aj doteraz. Výživné navrhuje vo výške 70,- eur od podania návrhu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, správu zo šetrenia pomerov a z pohovoru s dieťaťom, rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, odvolanie, rozhodnutie o odvolaní, uznesenie o spojení veci, správu zo šetrenia pomerov, správu z referátu poradensko - psychologických služieb, doklady doložené na pojednávaní, pripojené spisy Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/333/2011, sp. zn.: 12C/12/2010 z neho rozhodnutie na č. l. 17 a nasledujúce, ako aj doklady k príjmom rodičov a zistil tento skutkový stav:
Maloletá S. U., nar. XX.XX.XXXX pochádza z manželstva rodičov U. U. a J. U.. Rozsudkom Okresného súdu v Nitre č.k. 12C/20/2010 - 17 zo dňa 29.03.2010 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a maloletú S. súd zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou vo výške 100,- eur mesačne.
Maloletá S. je od 10.06.2011 v starostlivosti svojho otca. Ku svojmu otcovi sa presťahovala po incidente, ktorý sa odohral medzi otcom maloletého dieťaťa a matkiným priateľom, pri ktorom došlo i k fyzickému kontaktu, do ktorého sa zapojila aj maloletá. Od uvedeného incidentu maloletá odmieta bývať so svojou matkou, stretávajú sa prevažne po škole, keď maloletá čaká na autobus. Zo záverov psychologickej konzultácie vyplýva, že maloletá má so svojím otcom blízky vzťah, pripisuje si podobné vlastnosti a záľuby ako má on, má tendenciu sa s ním identifikovať, na druhej strane jej však otec určuje aj jasné pravidlá a hranice, ktoré vzhľadom na svoju autoritu dokáže aj presadiť a maloletá ho rešpektuje. Naopak podstata problému vzťahu matky a dcéry spočíva v tom, že maloletá S. nepovažuje svoju matku za autoritu, má tendenciu ju degradovať, manipulovať a nerešpektovať. Matka u nej nedokáže presadiť svoje požiadavky, je bezmocná, kričí na ňu a dieťa z tohto prostredia uniká. Maloletá S. niekoľkokrát vyjadrila svoj názor, že chce bývať u otca a víkendy tráviť s matkou, so striedavou osobnou starostlivosťou zásadne nesúhlasila. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že chce mať osobné veci a domov na jednom mieste a to u otca.
Otec býva s maloletou S., so svojou priateľkou a jej rodičmi v štvorizbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve rodičov otcovej priateľky. Na úhradu nákladov spojených s bývaním prispievajú sumou 200,- eur mesačne. Otec je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v S., kde bývajú jeho rodičia, v súvislosti s uvedenou nehnuteľnosťou uhrádza preddavky spojené so spotrebou elektrickej energie a plynu v sume 180,- eur mesačne. Maloletá S. navštevuje v súčasnosti 8. ročník Základnej školy vo T., kde ju ráno vozí otcova kolegyňa, ktorej otec uhrádza sumu 20,- eur mesačne. Výdavky na maloletú majú bežný charakter a pozostávajú najmä z výdavkov na stravovanie, oblečenie, obuv, školské potreby a pomôcky. Otec pracuje v spoločnosti Miba Steeltec s.r.o. Vráble, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 813,33 eura. Cestovné do práce predstavuje sumu 150,- eur mesačne, v sume 24,- eur si otec uhrádza poistku.
Po odchode maloletej S. z matkinej domácnosti, žije matka v spoločnej domácnosti so svojím priateľom. Matka je taktiež zamestnaná v spoločnosti Miba Steeltec s.r.o. Vráble, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 562,91 eura. Výdavky spojené s bývaním pozostávajú najmä z úhrady nájomného v sume 170,- eur mesačne, z úhrady preddavkov za spotrebu plynu v sume 29,- eur mesačne, preddavku za spotrebu elektrickej energie v sume 29,65 eura mesačne, z poplatku za digitálnu televíziu v sume 11,60 eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky jej priateľ na úradu výdavkov spojených s bývaním neprispieva, nakoľko tento má taktiež svoj byt, kde je potrebné uhrádzať rovnaké výdavky. Matka kúpila maloletej na začiatku školského roka školské potreby a pomôcky v celkovej sume okolo 30,- eur, ktorú sumu žiadala odpočítať od celkovej výšky zročného výživného. Matka maloletej ďalej dobíja kredit na mobilný telefón v sume 12,- eur mesačne a uhrádza jej poistku v sume 11,16 eura.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zverenie maloletej S. do jeho osobnej starostlivosti bol podaný dôvodne. Maloletá S. sa od júna 2011 nachádza v starostlivosti svojho otca, ktorý má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa, pričom v jeho doterajšej starostlivosti súd nezistil žiadne nedostatky. Súd pri svojom rozhodovaní venoval zároveň náležitú pozornosť názoru maloletého dieťaťa, ktoré v rozhovore s pracovníčkami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny jednoznačne vyjadrilo vôľu žiť so svojím otcom, ku ktorému má vytvorený blízky citový vzťah, a ktoré so zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zásadne nesúhlasilo. Psychologička referátu poradensko - psychologických služieb sa vo svojej správe zo psychologickej konzultácie priklonila k názoru, že v súčasnosti by bolo pre maloletú S. vhodnejšie, keby bola zverená do starostlivosti otca. Preto súd návrhu otca vyhovel a maloletú S. zveril do jeho osobnej starostlivosti a návrh matky na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zamietol. So zverením maloletej S. do osobnej starostlivosti otca súd zároveň riešil aj otázku vyživovacej povinnosti matky, pričom návrhu matky vyhovel a zaviazal ju prispievať na výživu maloletej S. sumou vo výške 70,- eur mesačne, ktorú sumu súd považoval za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj schopnostiam a možnostiam matky plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v takto určenej výške. Keďže súd zaviazal matku vyživovacou povinnosťou od 15.06.2011, vzniklo tak matke za obdobie od 15.06.2011 do 30.11.2011 zročné výživné v sume 387,33 eura [(/70,- eur : 30 dní/ x 16 dní) + (70,- eur x 5 mesiacov)], od ktorej sumy súd odčítal sumu 30,- eur, v ktorej sume matka prispela na kúpu školských potrieb a pomôcok. Celková suma zročného výživného tak predstavuje sumu 357,33 eura, ktorú sumu je matka povinná uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a to v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p.. Súd súčasne rozhodol aj o úprave styku matky s maloletým dieťaťom a to tak, že táto je oprávnená sa s dieťaťom stretávať v párnom týždni v kalendárnom roku v čase od piatka od 15.00 hod. do nedele do 15.00 hod.. Takto upravený styk umožní matke aj naďalej sa podieľať na výchove maloletej S. a zároveň prispeje k zachovaniu a upevňovaniu vzájomných citových väzieb. Pokiaľ ide o návrh otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, postupoval súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. a konanie v tejto časti zastavil. S poukazom na uvedené skutočnosti preto rozhodol súd tak, ako uvádza výroková časť tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a / O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V Nitre, dňa 15. decembra 2011
Mgr. Mária Sitárová
s u d k y ň a
Za správnosť vyhotovenia:
Kováčová Kristína