Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/74/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.12.2011 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej, v trestnej veci proti obžalovanému V. G., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 12.10.2011 jednohlasne takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a odvolanie obžalovaného V. G..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného V. G. za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

od 01.09.1999 do 23.06.2010, vyjmúc obdobie od 10.09.2007 do 03.07.2008, manželku W. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., J. Q. č. XXXX/X v rodinnom dome v obci K. č. XX, okr. Z., v Z. v byte na ul. J. Q. č. X a v obci N. č XX v byte, okr. Z., ju vystavoval fyzickému a psychickému utrpeniu takým spôsobom, že ju zamykal v izbách, vulgárne jej nadával, vyhrážal sa jej bitkou a zabitím, najmenej osemkrát ju fyzicky napadol takým spôsobom, že ju kopal do pohlavných orgánov, bil po hlave, päsťami do chrbta, čím jej spôsoboval drobné poranenia a podliatiny, s ktorými však lekárske ošetrenie nevyhľadala, v dňoch od 03.09.2005 do 08.09.2005 v presne nezistenom čase ju bil opakovane rukami, čím jej spôsobil hematóm v rozsahu 10 x 10 cm na pravom ramene, kde si toto zranenie vyžiadalo lekárske ošetrenie a liečbu v rozsahu 7 dní a dňa 13.06.2010 v čase okolo 07,00 hod. ju zamkol v byte, zbil ju, potom ju na nezistenom mieste v Z. napadol vo výťahu, udieral jej hlavu o stenu, čím jej spôsobil pomliaždenie hlavy, hematóm v rozsahu 2 x 2 cm na pravom ramene, kde si tieto zranenia vyžiadali lekárske ošetrenie na chirurgickej ambulancii s PN od 14.06.2010 do 21.06.2010 a naposledy dňa 23.06.2010 v čase okolo 14,30 hod. cestou z práce v Z. ju fyzicky napadol takým spôsobom, že ju viackrát udrel dlaňou po pravom ramene a vulgárne jej

nadával, kde toto konanie je prejednávané na Obvodnom úrade v Z., odbor všeobecnej vnútornej správy ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Za to mu podľa § 208 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 (siedmych) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že to smeruje proti výroku o treste a právnej kvalifikácii skutku. Obžalovaný uviedol, že dokazovaním nebolo dostatočne preukázané, že týral svoju manželku od roku 1999 do 23.06.2010. Podľa záverov znalkyne PhDr. N. B. poškodená môže mať problém zapamätať a reprodukovať udalosti v detailoch a v časovej chronológii. Taktiež syn W. G. uviedol, že si nespomína na celé obdobie, a preto je tu vážna pochybnosť o dĺžke trvania týrania, kde sú preukázané len 3 fyzické napadnutia, z toho dve (03.09.2005 až 08.09.2005 a 13.06.2010) sú podložené lekárskymi správami a jedno (23.06.2010) je prejednávané na Obvodnom úrade v Z.. Z týchto dôvodov nie je naplnený kvalifikačný znak - závažnejší spôsob konania (po dlhší čas), a preto je konanie potrebné posudzovať iba podľa základnej skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle § 208 ods. 1 písm. a). Preto žalovaný odvolaním žiadal, aby odvolací súd sám rozhodol tak, že ho uzná vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a uložil mu trest odňatia slobody v dolnej hranici trestnej sadzby.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd potom vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom.

Obžalovaný v odvolaní namietal to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa mal týrania dopúšťať závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas). Skutočnosť, že v tomto prípade išlo o dlhodobé týranie však podľa názoru odvolacieho súdu, bola preukázaná výpoveďami poškodenej, sčasti aj samotného obžalovaného, detí obžalovaného a poškodenej, ako aj svedkov K. Y., V. Y. a Z. V. a vyhotovených znaleckých posudkov. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením obžalovaného, že by boli preukázané len 3 fyzické napadnutia (03.09.2005 až 08.09.2005, 13.06.2010 a 23.06.2010).

Poškodená W. G. vo svojej výpovedi uviedla, že manžel bol žiarlivý, požíval alkoholické nápoje a bol hráčom, no situácia sa vyostrila v roku 1999, keď ju z dôvodu chorobnej žiarlivosti podozrieval, sledoval a alkoholické nápoje začal požívať ešte vo väčšej miere. Poškodená ďalej uviedla, že v roku 2007 alebo 2008 sa obžalovaný na naliehanie detí podrobil protialkoholickej liečbe, no nakoniec pri nej nezotrval a prestal užívať lieky. Správal sa agresívne a to bez ohľadu na to, či bol pod vplyvom alkoholu alebo nie. Fyzicky ju napádal, bil po rôznych častiach tela, v dôsledku čoho mala modriny a podliatiny a tiež ju kopal do rôznych častí tela. Aj keď sa vysťahovali zo spoločného bytu, obžalovaný ju navštevoval v dome jej rodičov a aj tam ju fyzicky napádal. Z výpovede svedkyne Z. V. (svokry obžalovaného) vyplýva, že už v roku 1999 si všimla na poškodenej podliatiny na pravom ramene a pravej nohe, pričom tá sa jej neskôr priznala, že ju zbil manžel. Taktiež bola svedkom toho, ako obžalovaný napadol poškodenú, keď jej zazvonil telefón a chcel vedieť, kto jej volá. Rovnako deti obžalovaného W., F., W. potvrdili, že ich otec matku bil a zneužíval. Z výpovede syna W. vyplýva, že všetko začalo potom, čo otec prišiel o prácu

- otec pil, bol agresívny a každý deň bol u nich krik, hádky a bitky. Otec bil matku päsťami po celom tele, kopal do nej a sexuálne ju zneužíval. Dcéra W. potvrdila, že otec bil matku aj potom, čo sa presťahovali do obce N.. Keď matka zavolala políciu, bol doma pokoj asi dva týždne, a potom všetko začalo znova. Z výpovedí svedkov V. Y. a K. Y. vyplýva, že tí boli susedmi obžalovaného a poškodenej v období rokov 1991 až 2008 alebo 2009 a z bytu sa často ýval krik a plač a že vedia o tom, že obžalovaný sledoval poškodenú cestou do práce. Svedkyňa K. Y. uviedla, že na tvári poškodenej často videla modriny.

O tom, že zo strany obžalovaného nešlo len o krátkodobé konanie svedčí aj záver znaleckého posudku vypracovaného PhDr. N. B., znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinickej psychológie detí a dospelých, č. 1/2011 zo dňa 13.01.2011, z ktorého vyplýva, že maloletá F. G. (dcéra obžalovaného a poškodenej) sa roky vyvíjala v atmosfére domáceho násilia, materiálnej chudoby, neistôt a nakopenia mnohých nepriaznivých okolností pre jej vývoj.

O dlhodobosti vulgárneho a násilného správania sa obžalovaného svedčia aj priestupky, ktorých sa dopustil proti občianskemu spolunažívaniu ( o priestupkoch) a ktoré boli prejednávané Obvodným úradom Z.. Tých sa dopúšťal tak voči svojej manželke, ako aj voči svojej dcére W., svokre a svojim rodičom. Uvedených priestupkov sa dopustil v dňoch 26.02.2006 (sp. zn. ), 19.12.2008 (sp. zn. 2/2009/00731), 15.04.2009 (sp. zn. 2/2009/01660), 13.07.2009 (sp. zn. 2/2009/02437), 07.01.2010 a 09.01.2010 (sp. zn. ) a 2x 13.06.2010 (sp. zn. 2/2010/02247 a 2/2010/02158). Voči manželke sa dopustil priestupkov v dňoch 26.02.2006, 19.12.2008, 09.01.2010 a 13.06.2010, pričom išlo o vulgárne verbálne útoky ale aj fyzické napadnutia. Aj keď je pravdou, že konania obžalovaného boli posudzované ako priestupky, je nutné na ne prihliadať z hľadiska hodnotenia správania sa obžalovaného k poškodenej a najmä časového hľadiska takéhoto správania, ktoré je predmetom posudzovania odvolacím súdom ako jediná obžalovaným namietaná skutočnosť v ním podanom odvolaní. Ako je však už vyššie uvedené, obdobie, počas ktorého sa obžalovaný dopúšťal trestného činu, vyplýva nielen z prejednaných priestupkov, ale aj z iných vykonaných dôkazov (najmä výpovedí poškodenej a svedkov), pričom zaznamenané priestupky podporujú záver, že vulgárne a násilné správanie obžalovaného voči poškodenej manželke nebolo len náhodným vybočením z medzí riadneho správania voči blízkej osobe.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané to, že konanie obžalovaného malo dlhodobý charakter, a teda v tomto prípade bol naplnený osobitný kvalifikačný pojem - závažnejší spôsob konania podľa § 138 písm. b) Tr. zákona, tzn. že obžalovaný páchal trestný čin po dlhší čas. Tu je nutné poznamenať, že v zmysle súdnej praxe by za páchanie trestného činu dlhší čas bolo možné považovať konanie dosahujúce časové trvanie už 6 mesiacov, pri zohľadnení všetkých okolností prípadu.

Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd ustálil, že konanie obžalovaného malo trvanie od 01.09.1999 do 23.06.2010, vyjmúc obdobie 10.09.2007 do 03.07.2008, počas ktorého boli u obžalovaného, v zmysle záverov súdu prvého stupňa, vymiznuté ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Keďže odvolanie proti rozsudku podal len obžalovaný (odvolanie nebolo podané prokurátorom v neprospech obžalovaného), odvolací súd nemohol posudzovať dôvodnosť vyňatia obdobia od 10.09.2007 do 03.07.2008 z obdobia páchania skutku. Aj napriek tomu je obdobie, počas ktorého obžalovaný páchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, dostatočne dlhé na to, aby bolo možné konštatovať, že sa ho dopúšťal dlhší čas (závažnejším spôsobom konania) a teda ustáliť správnu právnu kvalifikáciu skutku.

Krajský súd nezistil pochybenia súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu. Pri právnej kvalifikácii skutku ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 7 - 15 rokov. Prvostupňový súd teda napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Nakoľko v tomto prípade neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného zákonom podľa § 39 Tr. zákona, nebolo možné pri uvedenej kvalifikácii skutku uložiť obžalovanému miernejší trest, ako ho uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (t.j. vo výmere sedem rokov odňatia slobody). Prvostupňový súd taktiež správne rozhodol, keď podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Z uvedených dôvodov, nezistiac dôvod pre zmenu rozsudku v prospech obžalovaného, odvolací súd odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.