Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_15C-98-2011.pdf
PDF · 92.42 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/98/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľky U. M., rod. R., štátnej občianky F. E., bytom F. XXX proti odporcovi E. M., štátnemu občanovi F. E., bytom F. XXX o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletej X. M., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov U. M., rod. R. a E. M., uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z. vo zväzku XX ročník XXXX na str. XXX pod por. č. XXX s a r o z v á d z a.
II. Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
"Maloletá X. M., nar.XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok."
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X. sumou 170 eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
IV. Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s mal. Veronikou nasledovne:
"Otec je oprávnený stretávať sa s mal. X. bez obmedzenia."
V. Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajšom súde návrh na rozvod svojho manželstva s odporcom. Uviedla, že odporca si našiel mimomanželskú známosť, z čoho v domácnosti začali vznikať rozpory a konflikty. Postupne sa potom prejavila rozdielnosť názorov a pováh účastníkov a ich názory na spoločný život sa začali úplne líšiť. V októbri 2009 odporca odišiel zo spoločnej domácnosti a odvtedy účastníci nežijú spolu, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka už nechce s odporcom žiť a preto žiada o rozvod manželstva. Ohľadne maloletej X. navrhovateľka žiadala na čas po rozvode túto zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že by aj spravovala jej majetok a zastupovala ju. Výživné od odporcu na maloletú žiadala určiť vo výške minimálne 200 eur mesačne.
Odporca s rozvodom manželstva súhlasil. Súhlasil aj s tým, aby bola maloletá X. zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a táto ju zastupovala a spravovala jej majetok. Nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, toto žiadal určiť vo výške 150 eur mesačne tak, ako ho platí teraz dobrovoľne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sobášneho listu účastníkov, rodného listu mal. X., oboznámením ďalších, nižšie uvedených, listín a zistil tento skutkový stav:
Z výpovedí účastníkov, zo sobášneho listu účastníkov a rodného listu mal. X. súd zistil, že účastníci sú manželia, manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX v Z., a z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa, X., nar. XX.XX.XXXX.
Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že odporca si počas trvania manželstva našiel mimomanželskú známosť, s ktorou žije až doteraz. Zo spoločnej domácnosti, ktorú viedol s navrhovateľkou sa odsťahoval v októbri 2009 a od tej doby účastníci spoločne nežijú, intímne sa nestýkajú, nehospodária spolu a ani spoločne nevychovávajú maloletú X.. Ani jeden z účastníkov sa odvtedy ani nepokúsil obnoviť manželské spolužitie a obaja uviedli, že o to ani nemajú záujem.
Podľa § 22 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne a trvale rozvrátené a ich manželstvo si neplní a nemôže plniť svoj účel. Účastníci nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Manželstvo účastníkov si teda už neplní svoj spoločenský účel, obsahom ktorého je vytvorenie vzťahu, v ktorom manželia žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc a vytvárajú vhodné rodinné prostredie. Príčinou rozvratu manželských vzťahov medzi účastníkmi je podľa súdu nevera, ktorej sa dopustil odporca.
Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že ani jeden z manželov nemal záujem o obnovenie manželského spolužitia dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva účastníkov. Rozvod manželstva nebude podľa názoru súdu ani v rozpore so záujmami maloletej Veroniky, ktorá vzhľadom na svoj vek blízky plnoletosti už dokáže pochopiť nutnosť rozvodu manželstva svojich rodičov.
Z týchto dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 24 Zákona o rodine /zákon č. 36/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010/ v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou
osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine /zákon č. 36/2005 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010/ rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine /zákon č. 36/2005 Z.z./ obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine /zákon č. 36/2005 Z.z./ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
V priebehu konania účastníci uzatvorili podľa § 24 Zákona o rodine rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletá Veronika na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Takúto rodičovskú dohodu súd považoval za vyhovujúcu záujmom maloletej X. a preto túto rodičovskú dohodu schválil.
Rodičia maloletej X. sa pred vyhlásením rozsudku o rozvode ich manželstva zároveň dohodli aj na úprave styk otca s maloletou a táto ich dohoda je podľa 25 Zákona o rodine súčasťou rozsudku o rozvode ich manželstva.
O výživnom otca na maloletú X.W. sa rodičia nevedeli dohodnúť. Kolízny opatrovník maloletej navrhol určiť výživné v sume 175 eur mesačne.
Z výpovede matky vyplynulo, že maloletá X. je študentkou strednej zdravotnej školy X., kam denne dochádza autobusom. Cestovné stojí asi 25 eur mesačne. V škole sa maloletá stravuje, čo stojí asi 24 eur mesačne. Jej zdravotný stav je dobrý, záujmovú činnosť nemá a matka v súvislosti s ňou nemá žiadne zvláštne výdavky. Samotná matka je zamestnaná ako šička a podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zo dňa 16.11.2011 bol príjem matky zo zamestnania za obdobie 11/2010 až 10/2011 v priemere 433,40 eur mesačne v čistom. Matka podľa svojej výpovede iný príjem nemá. Spolu s maloletou žije v obecnom
byte, za ktorý platí nájom 200 eur mesačne, elektrinu 23 eur mesačne, plyn a koncesionárske poplatky spolu za 9 eur mesačne. Tiež platí poplatok za odvoz smetí 30 eur za rok na tri osoby.
Otec maloletej je podľa svojej výpovede živnostníkom - zámočníkom, pričom živnosť vykonáva výhradne pre spoločnosť U.. Jediný príjem zo živnosti pochádza z jeho fakturácie pre túto spoločnosť. Uvedené bolo preukázané aj zmluvou č. U., ktorú dňa 31.1.2011 uzatvorili objednávateľ U. C., a.s. a otec maloletej ako poskytovateľ a živnostenským listom otca maloletej. Z uvedenej činnosti mal otec maloletej za obdobie od 2/2011 do 10/2011 príjem v priemere 934,86 eur mesačne, čo bolo preukázané jeho faktúrami na vyššie menovanú spoločnosť za uvedené obdobie ako aj
výpismi z bankového účtu menovanej spoločnosti. Otec maloletej uviedol, že uvedený príjem je príjmom hrubým, z ktorého musí mesačne zaplatiť povinné odvody a poistenia, nákup ochranných pomôcok a mesačne mu tak zostáva tak 300 eur. Spolu s priateľkou žije v prenajatom byte, za ktorý platí mesačne 250 eur. Iný príjem ako zo živnosti nemá.
Posúdiac uvedené skutočnosti podľa citovaných ustanovení § 62 a § 75 Zákona o rodine určil súd výživné otca na maloletú X. v sume 170 eur mesačne. Vychádzal pritom z odôvodnených potrieb maloletej X., ktoré sú dané jej vekom, ktorý je blízko plnoletosti a skutočnosťou, že navštevuje strednú školu mimo miesta bydliska, kde denne dochádza a kde sa aj stravuje. Na druhej strane vzal súd do úvahy schopnosti a možnosti odporcu ako otca prispievať na výživu maloletej, kde vychádzal z preukázaného príjmu odporcu zo živnosti, v priemere 934,86 eur v hrubom mesačne a vzal do úvahy aj skutočnosť, že z takéhoto príjmu si odporca musí zabezpečiť povinné odvody a poistenia a uhradiť svoje základné životné potreby. Na druhej strane však odporca tvrdil medzi výdavkami 250 eur na nájomné, k čomu súd uvádza, že jednak výživné na maloleté dieťa má prednosť pred takýmito výdavkami rodiča a jednak to, že odporca žije v prenajatom byte spolu s priateľkou, ktorá by sa teda mala v rovnakej miere ako on podieľať na úhradách platieb za tento byt. Nakoniec súd prihliadol aj na skutočnosť, že rovnako ako odporca aj navrhovateľka ako matka má k maloletej X. vyživovaciu povinnosť, aj keď táto je poskytovaná najmä vo forme osobnej starostlivosti matky o maloletú /varenie, pranie, žehlenie a podobne/ ako aj tým spôsobom, že matka zabezpečuje pre maloletú bývanie v obecnom byte, za ktorý platí nájomné a ostatné služby. Zhodnotením všetkých týchto aspektov dospel súd k záveru, že výživné od odporcu 170 eur mesačne spolu s výživným od navrhovateľky ako matky pokryje odôvodnené potreby maloletej X. a zároveň je platenie takéhoto výživného v schopnostiach a možnostiach odporcu ako otca maloletej.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorého v konania o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si osoba povinná platiť výživné nebude plniť povinnosť uloženú jej týmto rozhodnutím, je možné domáhať sa jej splnenia prostredníctvom exekúcie.
Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.