Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28Ro/154/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľky: C.. S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. L. X, J., proti odporcovi: F. T. D..O..M.., so sídlom G. X, Košice, IČO: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 5.689,03 Eur s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke mzdu v celkovej sume 4.613,10 Eur netto s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 7.7.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu návrh na začatie konania navrhovateľky z a m i e t a .

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 276,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 4.4.2011, sa navrhovateľka proti odporcovi domáhala zaplatenia sumy 5.689,03 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne od 7.7.2009 do zaplatenia. Uplatnená pohľadávka v istine predstavovala podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu na začatie konania odporcom nezaplatenú mzdu patriacu navrhovateľke za vykonanú prácu v období mesiacov marec až júl 2008, v mesiacoch október a november 2008 a v období mesiacov január až máj 2009. Tieto nároky navrhovateľka uplatňovala z pracovnoprávneho vzťahu s odporcom, založeného Pracovnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom dňa 31.4.2007, tvrdiac, že odporca za dotknuté mesiace navrhovateľke nevyplatil ani len časť mzdy, z ktorého dôvodu navrhovateľka dňa 14.5.2009 pracovný pomer s odporcom skončila okamžite. XXC XXX/XX-XX

Nakoľko písomnosti určené odporcovi nebolo možné doručiť na adresu jeho sídla, uvedenú v obchodnom registri, v ktorom je zapísaná a keďže iná adresa odporcu nebola súdu známa, súd pri doručovaní písomností odporcovi (návrhu na začatie konania a predvolania na pojednávanie) uplatnil náhradný spôsob doručovania podľa ust. , v zmysle ktorého, ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Odporca sa k návrhu na začatie konania navrhovateľky písomne nevyjadril a v celom priebehu konania bol nečinný.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 15.12.2011. Pojednávania sa nezúčastnil odporca, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o

jeho odročenie. Za tohto stavu súd s použitím ust. vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 15.12.2011 v neprítomnosti odporcu, prihliadajúc pritom na obsah spisu a dovtedy vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámením s podstatným obsahom listín predložených navrhovateľkou. Vyhodnotením vykonaných dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci, súd ustálil skutkový stav takto:

Na základe Pracovnej zmluvy uzavretej dňa 31.4.2007 medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom (v tom čase s obchodným menom D. s.r.o.), vznikol dňom 1.5.2007, ktorý bol dojednaný ako deň nástupu do práce, pracovnoprávny vzťah navrhovateľky a odporcu na dobu neurčitú, v ktorom navrhovateľka vykonávala pre odporcu práce vedúcej personálno-právneho oddelenia. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z Pracovnej zmluvy zo dňa 31.4.2007 (čl. 5), z ktorej obsahu zároveň zistil, že pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase (bod 7 zmluvy) bola mzda navrhovateľky za vykonanú prácu dohodnutá vo výške 15.000,- Sk (497,91 Eur) Eur mesačne, so splatnosťou 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V tejto súvislosti nemal súd za preukázanú skutočnosť tvrdenú v konaní navrhovateľkou, aby sa s odporcom dohodla na mzde vo výške 15.000,- Sk mesačne netto a aby odporca v tejto výške navrhovateľke mzdu i vyplácal. Navrhovateľka na preukázanie tejto skutočnosti neoznačila žiaden dôkaz, pričom z vykonaného dokazovania takáto skutočnosť nevyplynula. V tomto zmysle predovšetkým z dojednania účastníkov v bode 5 pracovnej zmluvy nevyplýva, aby mzda vo výške 15.000,- Sk bola dohodnutá ako čistá mzda, z čoho je bez ďalšieho potrebné mať za to, že suma 15.000,- Sk predstavovala mzdu hrubú, z ktorej je zamestnávateľ na základe zákona povinný zraziť a za zamestnanca odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a preddavok na daň z príjmu. Z výplatných pások, ktorými odporca vyúčtoval navrhovateľke mzdu za obdobie mesiacov január až máj 2009 (čl. 46, 47) súd v tejto súvislosti zistil, že odporca pri vyúčtovaní mzdy vychádzal z výšky hrubej mesačnej mzdy v sume 15.000,- Sk (497,91 Eur), z ktorej vykonal zrážky poistného a preddavku na daň z príjmu. O hrubej výške dohodnutej mzdy svedčí tiež "Zmluva o vyplatení mzdy"(čl. 9), uzavretá dňa 2.2.2009 medzi navrhovateľkou a Annou Štecovou (konateľkou spoločnosti odporcu), v ktorej časti I. bod 4 sa výslovne konštatuje, že ako splatná mzda, tak i mzda za nasledujúce mesiace má byť vyplácaná navrhovateľke v sume 15.000,- Sk po odpočítaní zákonných zrážok. Na tomto základe súd skutkovo ustálil, že mzda navrhovateľky za vykonanú prácu bola účastníkmi dohodnutá v brutto výške 15.000,- Sk (497,91 Eur) mesačne. Na základe listu navrhovateľky zo dňa 14.5.2009, doručeného odporcovi toho istého dňa (čl. 8) v spojení s potvrdením odporcu o zamestnaní navrhovateľky (čl. 7) súd skutkovo ustálil, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trval do dňa XXC XXX/XX-XX

4.5.2009 kedy skončil na základe právneho úkonu navrhovateľky okamžite. Z listu navrhovateľky zo dňa 14.5.2009 súd zároveň zistil, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľkou malo byť nevyplatenie mzdy uplatnenej v tomto konaní. V tejto súvislosti súd zo "Zmluvy o vyplatení mzdy" zo dňa 2.2.2009 zistil, že konateľka spoločnosti odporcu sa vo vlastnom mene (teda nie v mene spoločnosti odporcu) zaviazala zaplatiť navrhovateľke neuhradenú mzdu za rok 2008 v celkovej sume 3.725,- Eur. Vychádzajúc Z rozpisu pracovnej doby za mesiac máj 2009 (čl. 52) mal súd za preukázané, že za mesiac máj 2009 odpracovala navrhovateľka 8 pracovných zmien. Vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľky, o pravdivosti ktorého súd nemal so zreteľom na vykonané dôkazy známe skutočnosti pochybnosti, súd skutkovo vyšiel z toho, že v období mesiacov marec až júl 2008, v mesiacoch október a november 2008 a v období mesiacov január až máj 2009 navrhovateľka nebola uznaná za pracovne neschopnú a nečerpala ani pracovné voľno, že za uvedené mesiace odporca navrhovateľke mzdu vyúčtoval avšak výplatné pásky navrhovateľka neprevzala z dôvodu nevyplatenia mzdy, že za roky 2007, 2008 a 2009 odporca vykonal navrhovateľke ročné zúčtovanie dane z príjmu a že daňový bonus na 2 nezaopatrené deti navrhovateľky si prostredníctvom svojho zamestnávateľa uplatňoval manžel navrhovateľky.

Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil predovšetkým podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. veta prvá v znení neskorších zmien a doplnkov (), pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Podľa ust. , odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,

Podľa ust. , zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

Podľa ust. , zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa ust. , zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len "") príslušného pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

Podľa ust. a , mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ XXC XXX/XX-XX

zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa ust. , pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná.

Podľa ust. , ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia .

Podľa ust. veta prvá a v znení neskorších zmien a doplnkov (), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. 3 nar. vlády SR č. v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. 3 nar. vlády SR č. v znení neskorších zmien a

doplnkov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy dospel súd k záveru, že návrh na začatie konania navrhovateľky, je v podstatnej časti dôvodný. V tomto svojom závere súd vyšiel z preukázania existencie pracovnoprávneho vzťahu navrhovateľky a odporcu z obsahu ktorého vyplynula pre odporcu mimo iného tiež povinnosť poskytovať navrhovateľke za vykonanú prácu mzdu vo výške 15.000,- Sk (497,91 Eur) mesačne po zrážke poistného na verejné zdravotné poistenie (4% z vymeriavacieho základu), poistného na sociálne poistenie (9,4% z vymeriavacieho základu) a preddavku na daň z príjmu (19% zo základu dane po odpočítaní nezdaniteľnej časti). Odporca si túto svoju povinnosť na peňažné plnenie nesplnil a na čistej mzde tak dlhuje navrhovateľke spolu sumu 4.613,10 Eur takto: za mesiac marec 2008 sumu 401,03 Eur netto, za mesiac apríl 2008 sumu 401,03 Eur netto, za mesiac máj 2008 sumu 401,03 Eur netto, za mesiac jún 2008 sumu 401,03 Eur netto, za mesiac júl 2008 sumu 401,03 Eur netto, za mesiac október 2008 sumu 401,03 Eur netto, za mesiac november 2008 sumu 401,03 Eur netto, za mesiac január 2009 sumu 403,90 Eur netto, za mesiac február 2009 sumu 403,90 Eur netto, za mesiac marec 2009 sumu 413,24 Eur netto, za mesiac apríl 2009 sumu 413,24 Eur netto a za mesiac máj 2009 sumu 171,61 Eur netto. V tomto rozsahu súd XXC XXX/XX-XX

uplatnený nárok navrhovateľke priznal. V prevyšujúcom rozsahu súd návrh na začatie konania navrhovateľky, ako nedôvodný, zamietol.

Spolu s istinou pohľadávky súd priznal navrhovateľke tiež úroky z omeškania v percentuálnej výške 5% ročne od 7.7.2009 do zaplatenia, vychádzajúc z toho, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením mzdy za ten ktorý kalendárny mesiac 31. dňa od konca tohto mesiaca (bod 5 pracovnej zmluvy), a že teda za omeškanie so zaplatením mzdy za ten ktorý kalendárny mesiac patria navrhovateľke úroky z omeškania počnúc týmto dňom až do zaplatenia a to v percentuálnej výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k tomuto dňu (do 31.12.2008) respektíve o 8 percentuálnych bodov viac ako predstavuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k tomuto dňu (od 1.1.2009). Navrhovateľka si však návrhom na začatie konania uplatnila úroky z omeškania v nižšej percentuálnej výške a až počnúc dňom 7.7.2009, preto súd postupom podľa ust. priznal navrhovateľke úroky z omeškania len v tomto rozsahu.

O trovách konania vo vzťahu medzi, navrhovateľkou a odporcom súd rozhodol podľa ust. , v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pomer procesného úspechu navrhovateľky k procesnému úspechu odporcu založilo právo na náhradu trov konania strane navrhovateľa; nakoľko si však navrhovateľka náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Nakoľko navrhovateľka bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov a keďže odporca v konaní oslobodený od súdnych poplatkov nebol, v rozsahu jeho procesného neúspechu súd poplatkovú povinnosť za návrh na začatie konania preniesol na odporcu v zmysle ust. v znení neskorších zmien a doplnkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

XXC XXX/XX-XX

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).