Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-116-2011.pdf
PDF · 118.88 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/116/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra samosudkyňou JUDr. Lenkou Kováčovou v trestnej veci obžalovaného X.. V. Q. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.12.2011 takto
rozhodol:
Obžalovaný: X.. V. Q., nar.XX.XX.XXXX v P., okres J., trvale bytom O., J. č.XXX/XX,
sa uznáva vinným, že:
dňa 27.09.2009 v čase okolo 19,00 hod. na ceste č.I/65 v km 3,5 v smere zo Zlatých Moraviec na mesto Nitra ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fábia EVČ: O. XXXNU a porušil pričom ustanovenia § 22 odsek 3, odsek 4 písmeno a) a § 19 odsek 4 prvá veta s poukazom na § 22 odsek 1 zákona č.8/2009Z.z. o cestnej premávke tým, že ako stál v kolóne vozidiel, začal sa s predmetným vozidlom otáčať pred horizontom stúpania na mieste s nedostatočným rozhľadom, kde je to zakázané vodorovnou dopravnou značkou „V1a - pozdĺžna súvislá čiara“, v dôsledku čoho neskoro spozoroval v protismere jazdiaci motocykel zn. Honda VFR 800, EVČ: K. XXXAH, ktorý viedol vodič V. Č. rýchlosťou 96 až 110 km/hod., obvinený pri otáčaní s vozidlom zn. Škoda Fábia vošiel do jazdnej dráhy tohto motocykla, následkom čoho V. Č. s predmetným motocyklom začal intenzívne brzdiť, v dôsledku čoho stratil s motocyklom jazdnú stabilitu, spadol s predmetným motocyklom aj so spolujazdkyňou U. Č. na vozovku, následne motocykel narazil do pravej strany vozidla zn. Škoda Fábia stojaceho naprieč jazdného pruhu tohto motocykla, pričom následkom tejto nehody utrpeli poškodení V. Č. a U. Č. nasledovné zranenia:
- V. Č. polytraumu (poranenie hlavy a mozgu), ložiská pomliaždenia so zakrvácaním v čelovej oblasti vľavo a krvácanie pod mozgovú plenu, ložisko pomliaždenia v temennej oblasti, drobné zmeny zakrvácania vysoko temennej oblasti obojstranne, krvácanie pod mozgovú plenu v spánkovo temennej oblasti, pozdĺžnu zlomeninu skalnej kosti vpravo so zakrvácaním do vonkajšieho, stredného a vnútorného ucha a do bradavkového výbežku vpravo, zakrvácanie do čeľustnej dutiny, do klinovitej dutiny a do čuchovej dutiny, sériovú zlomeninu rebier vpravo, pomliaždenie oboch pľúc, voľný vzduch v pravej pohrudnicovej dutine, krvácanie do pravej pohrudnicovej dutiny, obojstranný zápal priedušiek a pľúc, otvorenie priedušnice navonok, mnohopočetné odreniny na tele a zlomeninu pravej kľúčnej kosti s celkovou dobou liečenia a práceneschopnosti minimálne 1 rok,
- U. Č. otras mozgu, pomliaždenie brady a tržnú ranu na dolnej pere, zlomeninu šiesteho až desiateho rebra vpravo, drobné pomliaždenie oboch pľúc, voľný vzduch v pravej pohrudnicovej dutine, zlomeninu tŕňových výbežkov šiesteho krčného stavca, siedmeho krčného stavca a prvého hrudného stavca, zlomeninu priečnych výbežkov tretieho a štvrtého driekového stavca vľavo, zlomeninu ľavej lopatky, zlomeninu lakťového výbežku pravej lakťovej kosti s posunom kostných úlomkov, preťatie ľavej
podpazušnej tepny, poranenie ramenného nervového pletenca horný a dolný typ s celkovou dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 6 týždňov,
teda:
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
tým spáchal:
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona.
Za to mu súd ukladá:
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno j) Trestného zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 1.500,- eur.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona mu určuje pre prípad, že by bol peňažný trest úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodených:
- U. Č., nar.XX.XX.XXXX v K., trvale bytom V. č.XXX,
- V. Č., nar.XX.XX.XXXX v K., trvale bytom V. č.XXX,
- Sociálnu poisťovňu so sídlom v Bratislave, Ul. 29. Augusta č.8,
- Dôveru zdravotnú poisťovňu, a.s., IČO: 35 942 436 so sídlom v Bratislave, Eisteinova č.25 s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému X.. V. Q..
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených V. Č., U. Č., znalcov H.. Y. Č. a H.. X. S., prečítaním výpovedí svedkov H.. Q. Q. a H.. B. E., prečítaním znaleckého posudku znalca Q.. Š. S. a H.. X. B., prečítaním listinných dôkazov a oboznámením s ďalším obsahom spisu. Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný X.. V. Q.Ž. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný. Dňa 27.09.2009 bol účastný dopravnej nehody na ceste asi 3 km pred Nitrou v smere zo Zlatých Moraviec. Dostal sa do kolóny áut, kde zostal stáť. Rozhodol sa vrátiť späť a okružnou cestou cez obce sa vyhnúť kolóne a pokračovať do Bratislavy. Otáčanie začal tak, že manévrom v jeho jazdnom pruhu dvakrát zacúval, aby mohol vykonať manéver otáčania. Po dosiahnutí stredovej čiary čelom jeho vozidla, skontroloval cestu doľava, doprava. Z pravej strany nešlo žiadne motorové vozidlo a z ľavej sa za ním otáčali iné vozidlá. Keďže nevidel žiadne motorové vozidlo z pravej strany, rozhodol sa otočiť na ceste, s tým, že prešiel až na krajnicu do protismeru. Jeho vozidlo bolo 1,2 m za čiarou krajnice, čím vznikla asi 1,2 - 1,3 m medzera za jeho vozidlom. Po chvíli ho jeho manželka upozornila zvolaním, on sa otočil vpravo a kde videl veľkou rýchlosťou sa na nich rútiť. Motorka narazila do pravej strany jeho vozidla dopredu. Jeho auto podskočilo a odhodilo ho do pravej strany, kde ostalo auto stáť, čím vznikla medzera asi 60 cm za autom od stredovej čiary. Vybehol z auta. Motorka ležala na vodičovi pánovi Č.. Na tretí krát sa ju podarilo dať z vodiča dole, následne prišiel k nemu lekár. Všimol si dvojitú plnú čiaru, ktorá znamená zákaz predbiehania a tabuľu zákaz predbiehania. Vedel, že zákaz predbiehania znamená, že vozidlo by
nemalo ísť do proti pruhu. On zostal stáť na úrovni prerušovanej čiary, na plnú čiaru sa dostal až vtedy, keď sa chcel otočiť. Vonku bolo šero, viditeľnosť na 150-300 m. Do protismeru videl na 170 m, nevidel však úsek cesty dlhý asi 50 m. Keď sa začal otáčať, nevidel žiadne vozidlo, nevidel ani žiadne svetlá. Vodič motocykla išiel veľkou rýchlosťou a nezvládol motorku. On nie je vinník nehody. Tým, že prešiel cez plnú čiaru, dopravnú nehodu nespôsobil.
Poškodený V. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si na nič nespomína, ani na cestu do Nitry. Po nehode si pamätal až keď sa prebral v decembri v nemocnici. Prvýkrát bol prepustený z nemocnice v januári, potom išiel domov na rehabilitačné do Nitry, tam bol 5-6 týždňov, potom rehabilitácie v medicínskom centre, kam dochádzal každý deň, medzitým dochádzal na kontrolu do Vyšných Hágov a potom bol na rehabilitácii v Kováčovej asi 2 mesiace. Bol dva krát na operácii vo Vyšných Hágoch. Ide znova na operáciu. Je na invalidnom dôchodku v dôsledku nehody, mal zranenia hlavy, nakrivo má sánku, mal zlomené rebrá, kľúčnu kosť, chrbticu na dvoch miestach, od kolien dole má chromé nohy, mal roztrhané alebo potlačené pľúca a necíti si určité partie tela v dôsledku zranenia chrbtice. Motocykel vlastnil vyše roka. Na motorke jazdil od pätnástich rokov, má najazdené veľa kilometrov. Motorka bola v perfektnom stave, mala kombinovaný brzdný systém, na začiatku každej sezóny mu menili brzdný systém a nové platničky.
Poškodená U. Č. na hlavnom pojednávaní uviedla, že išli s manželom na výlet, zastavili sa v Nitre na kofolu a cestou ako sa vracali do Pohraníc a na Zlatomoraveckej ceste sa im stala dopravná nehoda. Ako vychádzali z mesta z Nitry, tak v protismere bola kolóna áut, ktoré sa pomaly posúvali. Oni išli vo svojom pruhu, pred nimi nešlo žiadne motorové vozidlo, ona bola ako spolujazdec. Ako sa vychádza pri Malante na kopec je dvojitá plná čiara, pamätá si, že videla cez cestu auto a odvtedy si nič nepamätá. Motocykel šoféroval manžel. Nevie ako ďaleko bolo to auto. Videla bok auta, asi strana spolujazdca, bolo cez celý ich pruh. Nevie akou rýchlosťou išli, asi okolo 90-ky. Viditeľnosť bola dobrá, začalo sa zmrákať, vozovka bola suchá. Mala zlomených 6 rebier, 3 výbežky zo stavcov, jeden zlomený stavec, zlomený lakeť, lopatku, pretrhnutú ramennú žilu a pretrhnuté svalstvo a nervy na ľavej hornej končatine, rôzne odreniny, jednu väčšiu na pravom kolene, praskla jej cievka v oku a mala odreniny na tele a celý ľavý bok bol namodralý, napuchnutý. PN bola rok. Má invalidný 70% dôchodok.
Znalec H.. Y. Č., z odboru cestná doprava, na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 27.09.2009 na ceste I/65 prišlo k dopravnej nehode medzi motocyklom EČ: XXX U. a OMV Škoda Fabia EČ: O. XXXNN, takým spôsobom, že v čase pred dopravnou nehodou jazdil motocyklista po uvedenej ceste I/65 od Nitry na Zlaté Moravce. V čase keď sa blížil a prechádzal 3,5 km spozoroval pred sebou otáčajúce sa vozidlo Škoda. Zareagoval na vzdialenosť niečo cez 100 m prudkým brzdením v snahe zabrániť zrážke. Motocyklista v čase reakcie jazdil rýchlosťou 96-110 km/h. V dôsledku prudkého brzdenia prišlo k strate jazdnej stability motocykla. Motocykel sa pretočil okolo predného kolesa, spadol na vozovku, kde šmýkajúci pri rýchlosti 30 km/h narazil do vozidla Škoda stojaceho naprieč pruhom motocyklistu. Vypracoval i doplnenie pôvodného znaleckého posudku, kde spresnil pôvodne vypočítanú rýchlosť motocykla pred dopravnou nehodou kladúc dôraz na detailnejšiu analýzu brzdného systému motocykla s touto dopravnou nehodou. Po detailnom zohľadnení týchto skutočností dospel k záverom, že príčiny dopravnej nehody boli dve. Z hľadiska vyvolania kolíznej situácie príčinou dopravnej nehody bolo otáčajúce sa vozidlo Škoda pred horizontom kopca, v dôsledku čoho prišlo k ohrozeniu posádky motocykla vo vzťahu k okamžitej rýchlosti motocykla a k obmedzeniu a neohrozeniu posádky motocykla vo vzťahu k najvyššej dovolenej rýchlosti 90km/h v danom úseku cesty. Otáčanie vozidla Škoda bolo hlavnou príčinou nehody. Ak by X.. Q. tento úkon nevykonal, motocyklista by nemal žiadny dôvod na zmenu smeru a jazdy vozidla a týmto úsekom by bezpečne prešiel, nezávisle na tom, či jazdil rýchlosťou 96-110 km/h alebo rýchlosťou 90km/h alebo inou. Spolupôsobiacou príčinou dopravnej nehody bola rýchlosť jazdy motocyklistu 96-110 km/h. Pri rýchlosti 90 km/h by bol motocyklista vozidlom len obmedzený a nie ohrozený a teda mal technickú možnosť bezpečne zastaviť motocykel pred vozidlom Škoda pri polovičnom brzdení. Jeho znalecký posudok sa oproti posudku H.. S. líši v technickom určení hodnoty spomalenia v nehodovej fáze pádu motocykla na zem. On vychádzal zo skutočnosti, že motocykel v čase nehodového deja nespadol na bok, ale sa pretáčal okolo predného kolesa. Ďalší rozdiel je v dráhe fázy pádu motocykla na zem, kde kolega uvažoval s hodnotu 17,1m, on s hodnotou 15,1m. Je to rozdiel v dvoch metroch, čo zvyšuje rýchlosť motocykla v čase nehodového deja. Ďalší rozdiel bol v určení dôvodu pádu motocykla na cestu. Pravdepodobne sa motocykel pohyboval rýchlosťou 100-105 km/h. Principiálne sa rozchádzajú v určení príčin dopravnej nehody, kde kolega skonštatoval, že motocyklista bol obmedzený, z čoho vyplýva, že nebol ohrozený, s čím sa on nestotožňuje. Nie je možné
presne na sekundu synchronizovať pohyb vozidla Škoda a pohyb motocyklistu, nakoľko motocykel narazil do už stojaceho vozidla a preto nemôže vylúčiť, že v čase reakcie motocyklista reagoval na vozidlo, ktoré mu vchádzalo do jazdného pruhu a nie už stojace v jeho jazdnom pruhu. Z uvedeného dôvodu nemôže s istotou konštatovať, že by motocyklista na kolíznu situáciu reagoval neskoro. Ak vylúči neskorú reakciu motocyklistu, zostáva príčina dopravnej nehody ohrozenie motocyklistu vo vzťahu k jeho okamžitej rýchlosti. Motocykla bol vybavený iba systémom DCBS bez ABS, čo bolo aj dôvodom pádu. Rozhľad vodiča bolo asi 140m. Na to, aby sa prichádzajúce vozilo z kopca do miesta zrážky dostalo, je potrebných okolo 6 sekúnd. Z tohto vyplýva, že vodič X.. Q. sa otáčal namieste, kde to bolo vzhľadom k horizontu nebezpečné a kde celkový čas na rozbehnutie vozidla bol dlhší ako rozhľad, ktorý mal vodič momentálne k dispozícii. Jedná sa o kolízne vozidlo v jeho jazdnom pruhu. Motocyklista nemôže na tú vzdialenosť rozpoznať, či sa toto vozidlo pohybuje ale dokáže rozoznať, či má vozidlo vo svojom jazdnom pruhu. Reakciu motocyklistu nemôžeme považovať za neskorú. Motocyklista bežným brzdením nemal šancu z toho miesta kde reagoval zabrzdiť. Keby motocyklista jazdil rýchlosťou 90 km/h a reagoval by takým istým spôsobom ako reagoval, aj tak by došlo k strate stability.
Znalec H.. X. S., z odboru cestná doprava, na hlavnom pojednávaní uviedol, že technika jazdy motocyklu nebola správna z dôvodov, že počiatočná rýchlosť bola vyššia ako povolená rýchlosť v danom úseku a z dôvodu jeho neskorej reakcie na vzniknutú situáciu. Súhlasí s tým, že určiť čas, po ktorý sa nachádzalo vozidlo v protismernom jazdnom pruhu, nie je možné jednoznačne určiť. Spochybňuje údaj, že v protismernom jazdnom pruhu sa vozidlo nachádzalo 6-8 sekúnd. Okamih, keď mal začať reagovať nastal vtedy, keď vozidlo Škoda sa nachádzalo asi 1m v jazdnom pruhu od stredovej čiary. Ďalším dôvodom, pre ktorý zavinil nehodu vodič motocyklistu je, že nezvládol motocykel počas brzdenia. Čo sa týka vodiča škody, tento sa začal otáčať v mieste, kde sa nachádza prerušovaná čiara a počas toho otáčania prešiel stredom vozovky v mieste, kde sa mení prerušovaná čiara na plnú, preto z hľadiska techniky jazdy konštatuje, že to nie je nesprávny prvok v jeho jazde. Vodič vozidla Škoda pri správnej technike jazdy z technického hľadiska mohol zabrániť dopravnej nehode, t.j. miesto, na ktorom sa otáčal nebolo vhodné, na druhej strane vodič motocyklu mohol zabrániť dopravnej nehode viacerými spôsobmi. Z technického hľadiska príčinou dopranej nehody bola nesprávna technika jazdy motocyklistu s nesprávnu technikou jazdy vodiča Škoda.
Súd na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď svedkyne B. Q., ktorá aj počas prípravného konania ako manželka obžalovaného odmietla vypovedať.
Z prečítanej výpovede svedka H.. B. E. vyplynulo, že stál na ceste smerom od Žarnovice na Nitru. Hneď pred jeho vozidlom stálo vozidlo obžalovaného. Nakoľko sa kolóna vozidiel do Nitry vôbec nehýbala, navrhol obžalovanému, aby sa otočili a išli bočnou cestou cez Štitáre. Keďže sa vozidlo pred ním riadené obžalovaným začalo otáčať, on zostal stáť na mieste. Keď obžalovaný vošiel svojim vozidlom do protismerného jazdného pruhu, z protismeru nešlo žiadne auto. Keď sa obžalovaný nachádzal prednou časťou vozidla na krajnici, prednými kolesami na bielej čiare krajnice vľavo, spozoroval rýchlo sa približujúcu motorku z protismeru od Nitry. Túto motorku spozoroval na horizonte, keď už bol obžalovaný na svojom vozidle v protismere pri krajnici 1 až 2 sekundy. Ako vstúpila motorka na horizont, chvíľu sa nič nedialo a zrazu začal vodič motorky prudko brzdiť. Zdalo sa mu, že motorka je na jednom kolese a potom spadla. K zrážke s vozidlom obžalovaného došlo tak, že motorka sa šúchala po zemi. Po zrážke vystúpil z auta a spolu s obžalovaným išli pomôcť osobám na motorke. Horizont sa nachádzal asi 150 metrov.
Z prečítaného znaleckého posudku Q.. Š. S. vyplýva, že u poškodeného V. Č. došlo následkom dopravnej nehody k polytraume, čo je zranenie minimálne dvoch životne dôležitých orgánov a k tomu pridružený život ohrozujúci šok. Poškodená U. Č. utrpela otras mozgu a zlomeniny rebier, krčných stavcov, lopatky, predlaktia a ramenného pletenca. Dĺžka liečenia poškodeného a jeho najvážnejších zranení je vzhľadom k závažnosti zraneniam minimálne 1 rok, pričom poškodený bol ohrozený na živote. Doba liečenia u poškodenej U. Č. je približne 4 -5 týždňov. Trvalosť následkov liečby znalec u obidvoch poškodených vzhľadom k neukončeniu liečebného procesu sa nevedel vyjadriť. Trvalé následky sa hodnotia 1 rok po ukončení liečby. U poškodeného V. Č. sa z lekárskeho hľadiska jedná o poranenie ťažké, invalidujúce, poškodený bol ohrozený na živote. Mechanizmom vzniku zranení u poškodených bola autohavária.
Z prečítaného znaleckého posudku H.. X. B. vyplýva, že výška škody vzniknutá poškodeným motocykla pri dopravnej nehode dňa 27.09.2009 je 1.464,00 €.
Z ďalších prečítaných listín bolo zistené, že obžalovaný nebol v čase nehody pod alkoholu, uvedená skutočnosť bola zistená z výsledku dychovej skúšky obžalovaného po dopravnej nehode. Rovnako neboli bol vplyvnom alkoholu ani poškodení.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, ktorého sa dopustil obžalovaný, nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Bolo tiež preukázané, že toto konanie vykazuje znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, a že tento spáchal obžalovaný, ktorý svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto prečinu tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, pretože z nedbanlivosti svojou jazdou zapríčinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej bola spôsobená inému ťažká ujma na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.
Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný výpoveďami poškodených ako i znaleckým dokazovaním a čiastočne aj svojou vlastnou výpoveďou, z ktorých dôkazov jednoznačne vyplýva, že k dopravnej nehode medzi obžalovaným a motocyklom a následnému zrazeniu poškodených s ťažkým ublížením na zdraví, došlo. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný nerešpektoval dopravnú značku „V1a“ zákaz predchádzania do iného jazdného pruhu, obžalovaný porušil tento zákaz a napriek zákazu sa rozhodol vozidlo z dôvodu dlhej kolóny v jeho jazdnom pruhu otočiť, čím vošiel do protiidúceho jazdeného pruhu. Otáčanie sa mu nepodarilo na prvý krát, otáčal sa na mieste, napriek dopravnému značeniu zakazujúcemu predchádzanie ako aj napriek tomu, že z jeho pozície, vzhľadom ku kopcovitému terénu, kde sa obžalovaný v čase nehody nachádzal, nevidel na celý úsek cesty. Svojím konaním obžalovaný vytvoril náhlu prekážku akémukoľvek protiidúcemu vozidlu, ktoré by sa v tom čase v jazdnom pruhu, do ktorého obžalovaný zasahoval, pohybovalo. To, že obžalovaný nerešpektoval zákaz predchádzania, priznal aj vo svojej výpovedi. Svoju zavinenie na predmetnej dopravnej nehode však odmieta. Obžalovaný sa bránil neskorou a nesprávnou reakciou vodiča motocykla, čo má súd jednoznačne vyvrátené zo znaleckého dokazovania H.. Č., z ktorého záverov vyplýva, že motocyklista na vzniknutú situáciu reagoval včas. Rovnako sa bránil aj nesprávnou technikou jazdy poškodeného. Avšak obžalovaný, ak by bol rešpektoval uvedený zákaz, nevybočil by do protiidúceho jazdného pruhu, čím by nevytvoril prekážku protiidúcemu motocyklu a motocyklista by prešiel daným úsekom cesty bez akýchkoľvek problémov. Poškodený nemohol predpokladať, že v jeho jazdnom pruhu sa zrazu ocitne iné vozidlo, a to najmä poukazujúc na stojacu kolónu vozidiel v protismere, pričom v mieste dopravnej nehody nebola žiadna vedľajšia cesta, ani parkovisko, odkiaľ by sa mohlo do jeho jazdného pruhu dostať iné vozidlo. Primárnou príčinnou dopravnej nehody bolo konanie obžalovaného, ktorý nerešpektovaním zákazu, t. zn. porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, konkrétne ustanovenia § 22 odsek 3, odsek 4 písmeno a) a § 19 odsek 4 prvá veta s poukazom na § 22 odsek 1 zákona, vytvoril poškodenému prekážku, na ktorú tento nemohol inak reagovať ako intenzívnym brzdením. Následkom neho sa jeho motocykel dostal do nezvládnuteľnej polohy a došlo k dopravnej nehode. Je pravdou tvrdenie obžalovaného, že poškodený prekročil maximálnu povolenú rýchlosť na danom úseku, čím spolupôsobil pri následkoch dopravnej nehody, avšak jej primárnou príčinou je konanie obžalovaného. Keby obžalovaný rešpektoval dopravné značenie, k žiadnej dopravnej nehode, a to bez ohľadu na porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany poškodeného, by nebolo došlo, tento by teda nemusel meniť smer ani rýchlosť svojej jazdy.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že hlavnou príčinou dopravnej nehody bolo nerešpektovanie zákazu predchádzania, a teda porušenie dôležitej povinnosti, preto súd ustálil záver, že to bol práve obžalovaný, ktorý zapríčinil predmetnú dopravnú nehodu, a keďže to bol hlavná príčina na vznik dopravnej nehody, jeho konanie je v príčinnej súvislosti so spôsobeným následkom, t.j. ťažkou ujmou na zdraví, ktorá bola spôsobená poškodeným.
Čo sa týka záverov dvoch znaleckých posudkov, súd má za to, že znalecký posudok H.. Č. a následne jeho doplnenie, podrobne rozoberá príčiny vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska. Znalec sa v ňom, ako aj následne pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní vyjadril ku všetkým skutočnostiam, a s jeho vykreslením nehodového deja ako i jeho priebehu po technickej stránke sa súd stotožnil. Čo sa týka výhrad obžalovaného k záverom znaleckého posudku v časti adekvátnej a skorej reakcie poškodeného na vzniknutú dopravnú situáciu, súd sa aj v tejto časti na základe tam uvedených logických argumentov, pridržiava znaleckého posudku a jeho záverov o včasnosti reakcie poškodeného. Súd opakovane zdôrazňuje, že ak by obžalovaný nebol vošiel do dráhy poškodeného, poškodený by nemusel brzdiť, reagovať, ani meniť smer a k dopravnej nehode by nebolo došlo. Podrobnú a detailnú obranu obžalovaného, zameranú na rýchlosť jazdy a možnosti poškodeného, s detailným rozpisom ideálneho stavu riešenia vzniknutej situácie, súd považuje za vyvrátenú jednak znaleckým dokazovaním znalca H.. Č.A. ako aj samotnou skutočnosťou, že primárnou príčinou nehody bolo vyššie uvedené konanie obžalovaného, a rovnako je tomu aj v otázke obrany obžalovaného v časti nezvládnutia brzdenia. Tu opäť súd poukazuje na znalecký posudok H.. Č., z ktorého vyplýva, že príčinou pádu poškodeného nebolo nezvládnutie riadenia, ale skutočnosť, že vzniknutá brzdná sila bola väčšia ako bol akýkoľvek motocyklista schopný zvládnuť, pričom brzdenie bolo jediným možným spôsobom, ako bolo možné zabrániť vzniku dopravnej nehody. Súd mal za preukázané, že poškodený dostatočne skoro reagoval na vzniknutú situáciu. Preto primárnou príčinou dopravnej nehody bolo konanie obžalovaného a nie neskorá reakcia resp. následné konanie vodiča motocyklu. Nebolo žiadnym z vykonaných dôkazov jednoznačne preukázané, že by motocyklista reagoval na prekážku vo svojom jazdnom pruhu neskoro, čo uviedol i znalec H.. S., ktorý pripustil, že nie je možné určiť ako dlho sa nachádzalo vozidlo obžalovaného v protismere, nakoľko nevieme zistiť rýchlosť jazdy obžalovaného v momente otáčania, ani ako dlho tento stál v polohe, do ktorej motocyklista v konečnom dôsledku narazil.
K znaleckému posudku H.. S. súd uvádza, že jeho závery boli na hlavnom pojednávaní dostatočne jasne vyvrátené znalcom H.. Č., ktorý si tento znalecký posudok naštudoval a vzájomné rozdiely súdu logicky objasnil. Tvrdenia resp. závery znalca H.. S. (ktorý tvrdenia znalca H.. Č. ani nepreskúmal) znalec H.. Č. považoval miestami za zavádzajúce, nehodnotiace komplexne predmetnú situáciu. Znalec H.. Č. podrobne a presne popísal spôsob pádu poškodeného, jeho brzdenie, pričom znalec H.. S. pri vypracovaní znaleckého posudku nepostrehol, že predmetný motocykel nemal spôsob brzdného systému DCBS s ABS, ktorého možnosti on rozoberal.
Podstatnou skutočnosťou a primárnou príčinou uvedenej dopravnej nehody, čo ustálil súd na základe vyššie uvedeného dokazovania, bolo vykonávanie otáčania obžalovaným v mieste, kde je to výslovne zakázané a súčasne v mieste, kde to bolo vzhľadom na stúpajúci horizont nebezpečné, nakoľko celkový čas potrebný na otočenie sa a rozbehnutie vozidla presahovalo čas, za ktorý by vozidlo mohlo prejsť úsek cesty, na ktorý má rozhľad. Týmto obžalovaný vytvoril poškodenému prekážku, na ktorú poškodený aj keď správne reagoval, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, vzniku dopravnej nehody nevedel zabrániť.
Obrana obžalovaného, že vodič motocyklu p. Č. reagoval na vzniknutú situáciu oneskorene, čo mala byť podľa neho hlavná príčina dopravnej nehody, nebola preukázaná ani výpoveďou svedka E., ktorý popísal priebeh nehodového deja inak ako obžalovaný, najmä čo sa týka miesta, kde a ako stálo vozidlo obžalovaného v čase vzniku dopravnej nehody, resp. i v momente prejazdu motocyklistu horizontom kopca. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne Q. vykonanej pred vznesením obvinenia, na túto súd neprihliadal, nakoľko sa jedná o osobu blízku obžalovaného a preto jej výpoveď pred vznesením obvinenia, nie je možné v konaní použiť a prihliadať na ňu. Pokiaľ sa obžalovaný bránil a poukazoval na skutočnosť, že poškodený nemal prilbu s adekvátnym štítom, súd poukazuje na to, že z pohľadu zistenia príčin dopravnej nehody, je táto otázka právne irelevantná ako i na to, že v čase vzniku dopravnej nehody nebolo zákonom presne stanovené, aký štít má mať na prilbe a nebolo ani preukázané, že by použitie slnečného štítu na prilbe poškodeného za daných okolností a svetelných podmienok v čase dopravnej nehody, malo vplyv na včasnosť reakcie motocyklistu. Samotný výpočet situácií uvádzaných obhajcom počas záverečných rečí, pri ktorých by mal motocyklista rátať s prekážkou na ceste, sú iba hypotetické úvahy, ktoré nič nemenia na tom, že hlavnou príčinou dopravnej nehody a zavinenie dopravnej nehody je na strane obžalovaného, z ktorých dôvodov súd nevyhovel návrhom obhajoby na jeho oslobodenie spod skutku uvedeného v obžalobe.
Súd poukazuje tiež na to, že konanie páchateľa má povahu príčinnej súvislosti s následkom aj vtedy, keď okrem jeho konania k následkom viedlo aj konanie ďalšej osoby, pretože príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť (v tomto prípade prekročená maximálna povolená rýchlosť jazdy vodičom motocykla), ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, ak konanie páchateľa (vstúpenie do jazdnej dráhy motocyklistu) zostáva takou významnou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo došlo, čo v danom prípade splnené bolo. Preto spolupôsobenie pri vzniku následkov poškodeným neznamená, že by obžalovaný nemal byť uznaný vinným.
Obžalovaný bol taktiež usvedčený i listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä ďalšími znaleckými posudkami a zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej nehody, ktorej sa znalec H.. Č. zúčastnil, fotodokumentáciou z dopravnej nehody, lekárskymi správami, dychovými skúškami a náčrtmi.
Z hľadiska závažnosti posúdil súd konanie obžalovaného ako prečin menšej spoločenskej nebezpečnosti a to s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ktorý však s poukazom na následky presahuje závažnosť nepatrnú uvedenú v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona.
Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise čo sa týka osobných pomerov obžalovaného bolo zistené, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, ani nebol postihovaný. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že obžalovanému bolo uložené i napriek dlhej dobe držania vodičského oprávnenia iba jedno pokarhanie za zastavenie a státie.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), keďže obžalovaný pred spáchaním prečinu viedol riadny život. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd obžalovaného žiadnu priťažujúcu okolnosť nezistil. Týmto pomer a miera poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je 1:0, preto súd upravil trestnú sadzbu uvedenú v ustanovení § 157 odsek 2 Trestného zákona, ktorá bola v rozpätí 1 až 5 rokov, v zmysle ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona a rozhodoval v rozpätí trestnej sadzby 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. S prihliadnutí však na osobné pomery obžalovaného, ktorý nebol doposiaľ súdne trestaný, nebol priestupkovo prejednávaný, s výnimkou jedného záznamu nemá zápis v evidenčnej karte vodiča, t.j. nejedná sa o bezohľadného vodiča opakovane porušujúceho pravidlá cestnej premávky, poukazujúc i na to, že sa jedná o nedbanlivostný trestný čin, súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením i alternatívneho druhu trestu, t.j. trestu nespojeného s obmedzením osobnej slobody, preto mu uložil peňažný trest vo výške 1.500,- eur, ktorý považoval za dostatočný a spravodlivý ako i primeraný jeho majetkovým pomerom vyplývajúcich z jeho vyjadrenia pred vyšetrovateľom.
S poukazom na to, že sa u obžalovaného jednalo o prvé vážnejšie porušenie pravidiel cestnej premávky a poukazujúc i na jeho bezúhonnosť ako i skutočnosť, že od vzniku dopravnej nehody uplynula dlhšia doba a obžalovaný nemal odobraté vodičské oprávnenie, t.j. doteraz mohol viesť motorové vozidlá v cestnej premávke, pričom od dopravnej nehody neporušil pravidlá cestnej premávky, sa javilo súdu uloženie trestu zákazu činnosti nadbytočné.
Čo sa týka výroku o náhrade škody, súd odkázal všetkých poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie vzhľadom k preukázanému spoluzavineniu následkov dopravnej nehody poškodeným spočívajúcom v jeho prekročení maximálnej dovolenej rýchlosti v danom úseku cesty, preto na zistenie miery jeho zavinenia vo vzťahu k následkom nehody by bolo potrebné pre určenie výšky škody vykonať rozsiahle dokazovanie presahujúce rámec trestného konania. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že poškodený viedol motocykel pri prekročení maximálnej dovolenej rýchlosti, napriek tomu, že dopravnú nehodu zapríčinil obžalovaný svojou jazdou v protismere, nemôže tento niesť zodpovednosť za následky nehody prekračujúce mieru jeho zavinenia, čo rozsah zranení
poškodených v danom prípade jednoznačne je. Preto súd v časti výroku o náhrade škody rozhodol tak, ako bolo vyššie uvedené napriek skutočnosti, že poškodení si riadne a včas nárok uplatnili a tento vyčíslili.
Poučenie:
Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.