Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_9P-381-2011.pdf
PDF · 71.6 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/381/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloletého: F. X., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: F.G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., K. XX/XX a W. X., nar. XX.X.XXXX, bytom W. F. G., O. R. I., B. XXX XX, R. o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa písomne podaným návrhom zo dňa 12.12.2011 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu ich manželstva. Svoj návrh odôvodnila tým, že po viacerých fyzických a psychických útokoch sa rozhodla vrátiť aj s maloletým synom z Talianska, kde žili spolu s jeho otcom od roku 2008. Z návrhu na rozvod manželstva, ktorý taktiež podala dňa 6.12.2011 pod č.k. 9P 374/2011 vyplýva, že so synom pricestovala z Talianska dňa 12.11.2011 s tým, že otcovi maloletého sľúbila, že sa do 12.12.2011 aj s dieťaťom vráti. Rozhodla sa, že sa do Talianska nevráti a preto žiadala súd, aby maloletého zveril na čas do rozvodu do jej starostlivosti, určil výživné v sume 500.-€ mesačne a upravil styk otca v jej prítomnosti a len na území Slovenskej republiky.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9P 374/2011 súd zistil, že matka maloletého podala dňa 6.12.2011 návrh na rozvod manželstva s otcom maloletého. Z podania matky maloletého vyplynulo, že dňa 12.11.2011 pricestovala s maloletým synom na územie Slovenska k jej rodičom, čomu predchádzali hádky a vyhrážky zo strany otca maloletého, že ak by sa so synom nevrátila do Talianska najneskôr dňa 12.12.2011, obráti sa na justíciu Talianskej republiky. Ďalej z tohto návrhu vyplýva, že celá rodina od Vianoc 2008, až doposiaľ žili v Taliansku. Maloletý je občan Talianska, narodil sa v Mníchove v Nemeckej republike.
Súd po podaní návrhu skúmal podmienky konania a zistil, že právomoc súdu vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému v danej veci je potrebné odvodzovať od miesta obvyklého pobytu dieťaťa tak ako to upravuje Nariadenie rady (ES) č 2201/2003 Ú.v. ES z 29.5.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností k spoločným deťom oboch manželov.
Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 nadobudlo účinnosť 1.3.2001. Toto nariadenie sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch s výnimkou Dánska, je záväzné a priamo vykonateľné v členských štátoch v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva a má prednosť pred ich vnútroštátnymi právnymi normami.
Podľa článku 8 bod 1. Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Obvyklý pobyt je štandardný pojem používaný v medzinárodných právnych normách. Vo vyššie uvedenom nariadení tento pojem nie je definovaný, preto pri posúdení otázky obvyklého pobytu je potrebné vziať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu. V kontexte slovenského právneho poriadku a jeho terminológie nemožno spájať pojem obvyklý pobyt s pojmom trvalý pobyt a ani pojmom bydlisko. Pre koncept obvyklého pobytu je typickým objektívny charakter, preto úmysel osoby zdržiavať sa na nejakom mieste nie je pre jeho posudzovanie rozhodujúci. V tomto smere je významná najmä skutočnosť, kde sa osoba zdržuje väčšiu časť roka, kde pracuje, študuje a pod.. Pri posúdení obvyklého pobytu dieťaťa je potrebné naviac vziať do úvahy v závislosti od veku dieťaťa i skutočnosť, kde je obvyklý pobyt osoby, ktorá sa o dieťa stará, kde dieťa navštevuje predškolské alebo školské zariadenie atď..
V zmysle § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
S poukazom na vyššie uvedené nariadenie rady bol súd toho názoru, že Okresný súd Komárno nemá právomoc rozhodovať o úprave práv a povinností rodičov k maloletému F., nakoľko maloletý F. má 5 rokov a prevažnú časť svojho života prežil v Taliansku. Preto je potrebné ustáliť, že obvyklý pobyt maloletého F. je v Talianku a teda právomoc vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k mal. F. má príslušný súd v Taliansku. Vzhľadom na uvedené súd konanie pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania spočívajúci v nedostatku právomoci vo veci konať a rozhodovať zastavil.
Súd poznamenáva, že skutočnosť, že matka vybavila pre dieťa pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky pre toto konanie nemá žiaden vplyv, pretože obvyklým pobytom dieťaťa je Taliansko a i zo samotného návrhu vyplýva, že otec nedal matke súhlas na zmenu obvyklého pobytu dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.