Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-141-2023.pdf
PDF · 124.61 KB
Case nature
Subarea
12CoP/141/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. A. B., nar. X. XXXX XXXX a 2. C. B., nar. X. XXXX XXXX, obaja trvale bytom D. E. XX, F., zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Krajinská cesta 13, matky: C. C., nar. X. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom D. E. XX, F., zastúpenej splnomocnencom: Mgr. Ing. Marius Hričovský, Dr. Oec., advokát, so sídlom Gorkého 15, Bratislava a otca: C. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom D. E. XX, F., zastúpeného splnomocnenkyňou: JUDr. Andrea Vyskočová, advokátka, so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, za účasti Okresnej prokuratúry Piešťany, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. PN-25P/4/2023-172 zo dňa 11. júla 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: „I. Maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., D. E. XXX/XX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., D. E. XXX/XX zveruje do osobnej starostlivosti matky C. C. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F., D. E. XXX/XX, a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom vedeného na Okresnom súde Trnava sp. zn. PN-25P/4/2023; II. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok; III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi počas trvania tohto neodkladného opatrenia vždy v nepárnom kalendárnom týždni od piatku 16:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne v mieste aktuálneho bydliska matky a po realizácii styku ich odovzdá matke v mieste jej aktuálneho bydliska. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi kedykoľvek mimo vyššie uvedených časov na základe žiadosti, ktorú smeruje k rukám matky a na základe jej predchádzajúceho súhlasu; IV. Otec je povinný platiť výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 eur mesačne a na maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 eur mesačne k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN-25P/4/2023.“ Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 2, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a čl. 5 písm. h) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne dôvodil, že po oboznámení sa s obsahom návrhu matky, ako i obsahom ostatného spisového materiálu a pripojeného spisu dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že maloleté deti pochádzajú z nemanželského vzťahu matky a otca, ktorí v spoločnej domácnosti žili od roku 2015. V lete 2022 otec matku fyzicky napadol, v dôsledku čoho matka vyhľadala lekárske ošetrenie a podala trestné oznámenie
na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Trnava (sp. zn.: ORPZ-TT-OPP9-2022009626). Uvedené konanie matky malo za následok zlepšenie správania otca. Situácia však vyvrcholila koncom roka 2022 a následne 1. marca 2023 na základe súdom nariadeného neodkladného opatrenia týkajúceho sa zákazu vstupu otca do spoločnej nehnuteľnosti, kedy otec opustil spoločnú domácnosť, zobral maloletého A. a odišiel s ním ku svojim rodičom do B.. O maloletého C. aktuálne zabezpečuje starostlivosť matka. Podľa názoru súdu prvej inštancie boli splnené zákonné podmienky na to, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, aby bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého A. sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletého C. sumou 100,- eur mesačne a súčasne, aby sa styk otca s maloletými uskutočňoval tak, ako uviedla matka vo svojom návrhu, keďže okrem pevne stanoveného času styku je matka otvorená tomu, aby sa otec po dohode s ňou stretával s maloletými kedykoľvek. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo správ Centra pre deti a rodiny Piešťany a procesného opatrovníka vyplýva, že maloletý A. je zo strany otca zjavne manipulovaný, v dôsledku čoho dochádza k sústavnému odcudzovaniu maloletého A. od matky, čo môže mať pri dieťati v tak nízkom veku za následok trvalé odcudzenie od matky. Výroky otca, že bude smutný, keď maloletý A. nebude u neho spať alebo keď nebude mať na sebe monitorovacie hodinky a iné, len umocňujú dojem, že maloletý A. je otcom citovo vydieraný. Je evidentné, že nezáujem maloletého A. o matku je podmienený práve kontaktom s otcom, čo tiež indikuje, že výchovné pôsobenie otca a jeho prostredie nepodporujú budovanie pozitívneho vzťahu medzi matkou a maloletým A.. Zo správy Centra pre deti a rodiny Piešťany zo dňa 26. júna 2023 vyplýva, že bolo uskutočnené stretnutie s maloletým A., na ktorom uviedol, že možno, keď bude mať matka lepšiu náladu, sa to medzi rodičmi zmení, čo mu mal podľa jeho slov povedať otec; maloletý A. nevedel odpovedať na otázku, prečo netrávi aj dlhšie čas s matkou a bratom. Taktiež uviedol, že by chcel byť u otca, lebo u babky mu je lepšie. Skutočnosti uvedené maloletým A. súd prvej inštancie vnímal ako následok manipulácie zo strany otca. Vzhľadom na manipulatívne pôsobenie otca na maloletého A. a taktiež vzhľadom na ochotu matky podporovať stretávanie maloletých detí s otcom aj mimo pevne stanoveného času, ktorá bola preukázaná z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i prístupom matky prezentovanom na pojednávaní konanom dňa 28. júna 2023, je podľa súdu prvej inštancie v najlepšom záujme maloletých detí, aby boli na čas do meritórneho rozhodnutia súdu zverené do osobnej starostlivosti matky s cieľom obmedziť snahu otca o manipuláciu maloletých detí, hlavne maloletého A. a zabrániť tak odcudzeniu maloletých detí od matky. Vo vzťahu k maloletému C., ktorý sa aj tohto času nachádza v starostlivosti matky, súd prvej inštancie nevidel dôvod, prečo by nemal návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Súd prvej inštancie súčasne rozhodol, že na čas do rozhodnutia vo veci samej, budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia z dôvodu, že ani jeden z rodičov nemá obmedzený výkon rodičovských práv a povinností, preto niet žiadneho dôvodu, aby bol niektorý z rodičov z uvedeného vylúčený. Súd prvej inštancie zároveň dočasne rozhodol aj o úprave styku otca s maloletými na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej, nakoľko je v najlepšom záujme maloletých, aby si zachovali a budovali vzťah aj s otcom. Nakoľko boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné neodkladným opatrením určiť výživné aspoň v nevyhnutnej miere tak, aby boli zabezpečené základné životné potreby maloletých detí. Súd prvej inštancie preto vyhovel i návrhu matky na určenie výživného vo výške 100,- eur mesačne na každé dieťa. Sumu 100,- eur mesačne na každé dieťa považoval súd prvej inštancie za primeranú, a to aj s poukazom na vek maloletého A. a C.. V neposlednom rade súd prvej inštancie zdôraznil, že až v konaní vo veci samej po vykonanom dokazovaní rozhodne komu bude maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti a tiež určí výživné primerane k možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, ako aj k veku a potrebám maloletých detí.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení uznesenia nevysporiadal so zásadnými a právne významnými skutočnosťami, a to že maloleté deti žijú v spoločnej domácnosti s obidvomi rodičmi, ktorí zabezpečujú osobnú starostlivosť o maloleté deti a podieľajú sa na ich výžive. Podľa otca nebolo osvedčené ohrozenie záujmov, života alebo zdravia maloletých detí, pre ktoré by bolo potrebné neodkladným opatrením upravovať rodičom práva a povinnosti k maloletým deťom. Poukázal na to, že od 1. júla 2023 žijú obaja rodičia s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti v obci F., čo vyplýva i z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Obaja rodičia sa spoločne podieľajú na výchove a výžive maloletých detí. Jedná sa o podstatnú skutočnosť, ktorá má vplyv na posúdenie, či je v danej veci osvedčená naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Otec sa denne riadne osobne stará o maloleté deti, pričom matke sa ani nepodarilo osvedčiť, že by nebol schopný osobnej starostlivosti o maloleté deti. Otec poprel tvrdenia matky uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že mal maloletému A. povedať,
že už otca nikdy neuvidí. Nakoľko mu nechcel klamať, povedal mu, že sa musí na čas presťahovať k starým rodičom. Otec rovnako nesúhlasil s tvrdeniami matky o obmedzovaní jej styku s maloletým A. zo strany otca, o manipulácii maloletého A. otcom, o psychickom týraní otca a jeho fyzických útokoch voči matke, či vulgárnych nadávkach. Tieto tvrdenia matky podľa otca nepotvrdzujú ani správy Centra pre deti a rodiny Piešťany a procesného opatrovníka. Otec taktiež odmietol tvrdenie matky, že by mal po návrate do spoločnej domácnosti pokračovať v psychickom nátlaku na matku. V ďalšom uviedol, že v uznesení súdu prvej inštancie absentuje odkaz na konkrétne správy Centra pre deti a rodiny Piešťany a procesného opatrovníka, na základe ktorých dospel súd prvej inštancie k záveru o zjavnom manipulovaní maloletého A. zo strany otca, s čím otec nesúhlasí. Odôvodnenie potreby nariadenia neodkladného oparenia tým, že bola v konaní preukázaná ochota matky podporovať stretávanie maloletých detí s otcom aj mimo pevne stanoveného času, je neopodstatnené vzhľadom na ustanovenie § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Namietal taktiež, že jeho splnomocnenej zástupkyni nebola doručená správa procesného opatrovníka zo dňa 10. júla 2023, na ktorú v uznesení poukazuje súd prvej inštancie, v dôsledku čoho sa nemohol oboznámiť s jej obsahom. Otec nesúhlasil s konštatáciou súdu prvej inštancie o preukázaní, že v lete 2022 fyzicky napadol matku, v dôsledku čoho vyhľadala lekárske ošetrenie a podala trestné oznámenie. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/27/2023 zo dňa 28. apríla 2023, ktorý na základe odvolania otca zamietol návrh matky (tam v procesnom postavení navrhovateľky) na uloženie povinnosti otcovi nevstupovať do nehnuteľnosti z dôvodu, že neboli osvedčené skutočnosti odôvodňujúce túto úpravu, keď navrhovateľkou uvádzaná forma násilia nebola preukázaná. Podľa otca nie je daná ani potreba neodkladným opatrením upravovať jeho styk s maloletými deťmi, nakoľko maloleté deti žijú s oboma rodičmi v spoločnej domácnosti, denne sa s ním stretávajú, pričom styku matky s maloletými deťmi nebráni. Naviac úprava styku nariadená neodkladným opatrením v zmysle druhej vety výroku III. je neurčitá a nevykonateľná. Nie je zrejmé, či by si mal otec najskôr vyžiadať súhlas od matky a potom ju požiadať o stretávanie sa maloletými deťmi mimo času uvedeného podľa prvej vety výroku III. Či postačuje ústna forma predchádzajúceho súhlasu matky a žiadosti otca alebo je potrebná napr. písomná forma. Otec v neposlednom rade uviedol, že matka bola povinná v návrhu popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte potreby uloženia povinnosti otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, čo však v návrhu absentovalo. Matka v návrhu ani len netvrdila, že by si otec dobrovoľne neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Súd prvej inštancie bez toho, aby matka opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, nariadeným neodkladným opatrením uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých sumou 100,- eur mesačne na každé dieťa, s čím otec nemôže súhlasiť. Otec sa riadne podieľa na výžive maloletých detí, kupuje pre nich potraviny, osobne im pripravuje aj jedlo. Nakoľko matka v návrhu neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v kontexte uloženia povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere v rozsahu ustanovenia § 326 Civilného sporového poriadku, potom nie je daná potreba neodkladným opatrením upravovať vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom, pokiaľ si otec túto povinnosť dobrovoľne plní. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne.
3. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí domáhajúc sa potvrdenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. Potvrdila, že rodičia maloletých detí obývajú spoločnú nehnuteľnosť v obci F., ktorú majú v podielovom spoluvlastníctve, keďže v minulosti ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti darovacou zmluvou previedla na otca spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1. Užívanie spoločnej nehnuteľnosti však podľa matky nenapĺňa kritéria spoločnej domácnosti. Matka nesúhlasila s tvrdením otca, že obaja rodičia sa spoločne podieľajú na výchove a výžive maloletých. Uviedla, že odkedy otec odviezol maloletého A. do domácnosti svojich rodičov a absolútne jej znemožnil styk so synom, pretrváva stav, kedy intenzívne manipuluje s maloletým A.. Napriek životu v jednej nehnuteľnosti neumožňuje matke s maloletým A. komunikovať. Hrubo porušuje nariadené neodkladné opatrenie a ignoruje rozhodnutie súdu argumentujúc tým, že tak, ako Krajský súd v Trnave legitimizoval psychické týranie matky otcom, zrušením neodkladného opatrenia zlegalizuje aj hrubú manipuláciu s maloletým A. a umožní mu odtrhnúť ho od matky. Poukázala na to, že v praxi spoločná starostlivosť o maloleté deti spočíva v tom, že napriek intenzívnemu odporu matky a bez jej súhlasu otec každé ráno o 5:55 zoberie maloletého A. z nehnuteľností, ktorú spoločne obývajú k svojím rodičom, ktorí sa o maloletého A. starajú. Otec si maloletého A. kupuje darčekmi, ale maloletého C. ignoruje. Matka nesmie maloletému A. pripravovať ani stravu, tú zabezpečujú rodičia otca a domov mu len pribalia to, čo má zjesť na večeru. Cez víkendy otec pred obedom bez súhlasu matky maloletého A. a niekedy aj maloletého C. vezme „na zmrzlinu do
B.“, nechá ich naobedovať sa u svojich rodičov s tým, že matka im ani nenavarí. To, čo navarí matka doma, zostane nezjedené, keďže maloletý A. si donesie večeru od starých rodičov. V prípade, že sa matka spýta maloletého A., čo si dá na jedenie, okamžite zasahuje otec s tým, že jedlo mu pripraví tvrdiac maloletému, že mama to aj tak nevie a on mu kúpil lepšie jedlo. Oblečenie maloletého A. otec skrýva do tašky a dáva ho prať svojim rodičom, pričom maloletému A. vysvetľuje, že mama mu ani neoperie jeho veci. Keď pri upratovaní izby maloletého A. našla špinavé veci v taške a konfrontovala otca s tým, že by ich oprala, otec nesúhlasil, pričom sa jej vyhrážal fyzickým násilím. Ak si naplánuje aktivity s maloletými deťmi, okamžite do toho vstupuje otec s tým, že on už má s A. niečo naplánované. Keď matka kúpi maloletému A. akékoľvek veci, vždy sú zlé, čo otec pred maloletým A. negatívne komentuje. Podľa matky ju otec úplne izoluje od maloletého A. tým, že ho odvádza z domu k svojim rodičom, kde trávi čas, pokiaľ je otec v práci alebo mu v okamihu, keď si s ním matka chce spraviť program, spraví iný za viac peňazí. Neustále ju pred maloletými deťmi znevažuje a celkom bežne jej pred maloletými deťmi vulgárne nadáva, vyhráža sa jej a psychicky ju týra. Matka žije v hrôze z teroru, ktorý voči nej otec vyvíja. Postup otca je trvalo v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Maloleté deti sa stali nástrojom psychického nátlaku na matku, kedy sa jej otec vyhráža, že jej maloleté deti vezme. Je pravdou, že otec, resp. jeho rodičia zabezpečujú stravu pre maloletého A., keďže je trvalo od skorého rána do večera umiestnený u starých rodičov. Na výžive maloletého C. sa otec vôbec nepodieľa. V ďalšom uviedla, že potom, čo Okresný súd Piešťany na základe jej návrhu neodkladným opatrením zakázal otcovi vstup do nehnuteľnosti, sa otec z domu odsťahoval, avšak odviedol so sebou aj maloletého A. a úplne eliminoval akýkoľvek styk matky s maloletým. Na základe podaného odvolania zo strany otca Krajský súd v Trnave dňa 28. apríla 2023 nariadené neodkladné opatrenie v časti zákazu vstupu otca do nehnuteľnosti zrušil, čo si otec vysvetlil tak, že môže matku naďalej psychicky týrať, ponižovať ju, vulgárne jej nadávať a vyhrážať sa jej, že ju pripraví o všetko, vrátane detí. Matka poukázala na to, že dňa 28. júna 2023 sa konalo pojednávanie vo veci, na ktorom súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie po tom, čo otec viac ako tri mesiace úplne odrezal matku od maloletého A., pričom táto mu styk s mladším synom C. umožnila. Vzhľadom na dobu trvania znaleckého dokazovania matka považovala za potrebné spraviť kroky k tomu, aby mala možnosť sa s maloletým A. stýkať a byť s ním aj osamote. Preto dňa 4. júla 2023 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého jediným účelom bolo, aby mala možnosť sa stýkať so starším synom. Vzhľadom na to, aké škody dokázal otec narobiť vo vzťahu maloletého A. k matke za necelé tri mesiace, bolo celkom jasné, že pokiaľ bude otec trvalo manipulovať s maloletým A. a znemožňovať mu styk s matkou, znalecké dokazovanie nebude mať žiaden zmysel. Dopady na psychiku maloletého A. a jeho vzťah s matkou budú nevratné, a teda dôjde k trvalému a nevratnému rozdeleniu maloletých detí a k trvalému oddeleniu maloletého A. od matky, čo je v hrubom rozpore s najlepším záujmom maloletých detí.
4. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec, opätovne uviedol, že žije spolu s matkou a maloletými deťmi v spoločnej domácnosti v obci F., pričom nie je pravdou, že by matka bola jedinou vlastníčkou rodinného domu. O maloleté deti sa stará rovnako ako matka, trávi s nimi každý deň a všetok svoj voľný čas. S maloletým A. robí školské úlohy a každý pondelok a štvrtok s ním chodí na futbalové tréningy. Nie je pravdou, že by odviedol maloletého A. so sebou proti vôli matky, matka je s maloletým A. každý deň. Keď sú matka i on v práci, maloletý A. trávi čas u starých rodičov zo strany otca v B., kde navštevuje aj základnú školu. Pracovná doba matky je od 08.00 hod. do 16.30 hod., preto maloletého A. zo školskej družiny berie otec alebo starý otec. Maloletého C. treba vyzdvihnúť zo škôlky v B. najneskôr do 16.00 hod. Cez letné prázdniny matka každý deň vrátane soboty pracovala do 16.30 hod. a súhlasila s tým, že otec každé ráno vozil maloletého A. k svojím rodičom do B., nakoľko musel chodiť do práce. Maloletého C. vozila do škôlky v B. matka a zo škôlky ho vyzdvihoval otec alebo starý otec. Maloleté deti boli potom spolu u starých rodičov v B. až kým pre nich otec neprišiel a nešli spolu do F.. Maloleté deti podľa otca rozdelila matka, ktorá si našla inú známosť a na základe klamstiev sa snažila zakázať otcovi vstup do jeho domu, čo sa jej nepodarilo. Na základe správania matky sa maloletý A. sám rozhodol, že chce byť s otcom. Otec s maloletými nijako nemanipuluje. Neporušuje ani krajským súdom nariadené neodkladné opatrenie. Maloleté deti obdarúva rovnako. Nie je pravdou, že by si cez víkend zobral maloleté deti bez súhlasu matky. Nezasahuje do diania, keď sa matka pýta maloletého A., čo bude jesť. V A. izbe má síce tašku na zber oblečenie na pranie, avšak do tejto tašky dáva otec iba svoje oblečenie, nie oblečenie maloletého A.. Nemá vedomosť o tom, že by sa A. oblečenie pralo u jeho rodičov. Do aktivít, ktoré si matka s maloletými deťmi naplánuje, otec nevstupuje. Nikdy nekontroluje veci, ktoré matka maloletým kúpi. Otec ďalej poprel, že by matku psychicky týral, že by sa jej vyhrážal alebo ju natáčal. Poukázal na to, že matka ho psychicky týra a taktiež ho bez jeho súhlasu nahráva na mobilný telefón, na základe čoho dňa 16. júla 2023 podal na matku trestné oznámenie. Otec opísal ako ho matka zrazila motorovým
vozidlom. Podľa otca sa maloleté deti nestali žiadnym nástrojom psychického nátlaku. To, že matka neustále vypisuje kolíznej opatrovníčke, svedčí o jej snahe vykresliť osobu otca v tom najhoršom svetle. Maloletému A. nebráni byť s matkou. Keď súd otcovi zamedzil vstup do nehnuteľnosti, A. sa sám rozhodol, že bude bývať s otcom v B. u rodičov otca.
5. K veci sa vyjadril taktiež prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany, ktorý sa stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ako aj s jeho odôvodnením. Uvedené uznesenie označil za vecne správne, zákonné a dostatočne odôvodnené a predovšetkým za vydané v najlepšom záujme maloletých detí. Odvolacie námietky otca nepovažoval za opodstatnené. mal za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal hodnotením doposiaľ zistených skutočností a dôkazov a svoje úvahy v tomto smere podrobne rozviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia, v rámci ktorého sa vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Argumentácia súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia má oporu v obsahu doposiaľ vykonaného dokazovania a ďalších zistených skutočností. Na základe uvedeného prokurátor Okresnej prokuratúry Piešťany navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
6. Procesný opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom, účastníkom konania, otcom maloletých detí (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie bez ohľadu na rozsah (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvody odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletých detí je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 Civilného sporového poriadku).
8. Podľa ustanovenia § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je konanie o návrhu matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby jej súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti, upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny víkend od piatka od 18:00 hod. do nedele do 15:00 hod., a to tak, že si otec maloleté deti prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky a v každú stredu od 15:00 hod. do štvrtka do 08:00 hod., a to tak, že si otec deti prevezme a odovzdá v predškolskom/školskom zariadení, v prípade, ak sa maloleté deti nebudú nachádzať v zariadení, miestom prevzatia a odovzdanie bude bydlisko matky.
10. Predmetom odvolacieho konania je s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, obsahom návrhu matky, obsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia, odvolacie argumenty otca, vyjadrenie matky a vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom.
11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Podľa článku 5 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
18. Vychádzajúc z nižšie uvedených skutkových okolností danej veci a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel odvolací súd k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené nie sú a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach totiž vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba ochrany práv maloletých detí v situáciách, keď sú ich práva zjavne ohrozené alebo ak maloletým deťom hrozí závažná ujma.
19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že rodičia maloletých detí nie sú manželia, žijú v spoločnom dome, nevedú však spoločnú domácnosť. Práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom doposiaľ neboli upravené, prebieha však konanie, v rámci ktorého v zmysle uznesenia vyhláseného na nariadenom pojednávaní dňa 28. júna 2023 má byť doplnené dokazovanie formou znaleckého posudku z odboru psychológia. Matka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia primárne z dôvodu, že otec obmedzuje jej kontakt s maloletým A., manipuluje ho, čím dochádza k odcudzeniu.
20. Sledujúc prvoradé hľadisko záujmu maloletých detí, kedy je nevyhnutné zohľadniť podmienky na vytváranie a rozvoj ich vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia detí, odvolací súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladne upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne ohrozujúce vplyvy vyžadujúce zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia. Je nepochybné,
že vzťahy medzi rodičmi detí sú vážne narušené, že starostlivosť o maloletého A. zabezpečuje v prevažnej miere otec a o maloletého C. zabezpečuje v prevažnej miere matka. Táto situácia však neosvedčuje také ohrozenie maloletých, pre ktoré by bolo nevyhnutne potrebné dočasne upraviť práva a povinnosti rodičov. Nemožno tiež opomenúť, že všetci žijú v jednej domácnosti, deti majú možnosť udržiavať súrodenecké väzby. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bol život, zdravie maloletých detí ohrozený.
21. Je zrejmé, že obaja rodičia pre konfliktné a narušené vzájomné vzťahy nedokážu svoje rodičovské práva a povinnosti vykonávať bez negatívneho dopadu na zdravý vývoj maloletých. Opomenuli pri vzájomných konfliktoch to, že jedinou úlohou ich oboch v živote maloletých je zabezpečiť čo najlepšiu starostlivosť, priaznivý vývoj a chrániť ich pred hostilným postojom rodičov. Obaja, matka aj otec sú rovnocenní rodičia, v živote maloletých nezastupiteľní, preto by sa mali zamyslieť nad tým, aké dôsledky na zdravom vývoji maloletých bude mať pretrvávanie takejto konfliktnej situácie a primárne by mali zmeniť svoj vlastný postoj k realizovaniu rodičovských práv a povinností, a tiež vzájomný postoj k sebe. Inštitút neodkladného opatrenia neslúži na zhojenie partnerských a rodičovských nezhôd.
22. Matka sa okrem zverenia maloletých detí domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého bude otec povinný prispievať na výživu každého z maloletých sumou 100 Eur mesačne.
23. Súd môže neodkladným opatrením uložiť rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných potrieb dieťaťa. Medzi základné potreby patrí predovšetkým bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, záujmová činnosť. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie výživy oprávnených maloletých detí. Podstatným je preukázanie, že potreby oprávneného dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere. Takáto okolnosť nebola tvrdená, osvedčená a bola i bezpredmetná vzhľadom na zamietnutie návrhu i v časti zverenia maloletých detí.
24. Odvolací súd, sledujúc najlepší záujem maloletých detí, teda napadnuté uznesenie podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil a návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali neodkladnú potrebu úpravy práv a povinností rodičov k maloletým. Práve nariadením neodkladného opatrenia bez riadne vykonaného dokazovania by mohlo dôjsť k závažnému zásahu do pomerov maloletých detí, najmä maloletého A.. Z obsahu spisu preukázaná rodinná situácia si nevyžaduje okamžitý zásah súdu, zdravý fyzický a psychický vývin maloletých sa javí byť ohrozený.
25. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).
26. O trovách konania odvolací súd nerozhodol, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).