Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/30/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, so sídlom v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľa: B.. A. G.M., R. Za E. X, Bratislava, občan SR, zastúpený: AK Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom Miletičova 1, Bratislava proti odporkyni: K. G., R. N. V. XX, Bratislava, občan SR, zastúpená: JUDr. Janka Hazlingerová, advokátka, Čapkova 8, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému C. G., U.. XX.X.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pracovisko Bratislava I, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava

rozhodol:

Súd manželstvo B.. A. G., U.. XX.XX.XXXX K. K. G., A. Q., U.. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa 30.06.2001, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku C/9, ročník 2001, na strane 137, pod poradovým číslom 228, rozvádza.

Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:

Maloletý C. G., U. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec je oprávnený mať maloletého syna C. G. vo svojej výchove vždy od piatku párneho týždňa od 17.00 hod. do piatku nepárneho týždňa do 17.00 hod. Matka je oprávnená mať maloletého syna C. G. vo svojej výchove vždy od piatku nepárneho týždňa od 17.00 hod. do piatku párneho týždňa do 17.00 hod.

Otec je povinný prevziať maloletého syna C. G. v párny piatok v určenú dobu v mieste pobytu matky a matka je povinná po uplynutí týždňa maloletého prevziať v mieste pobytu otca v stanovenú dobu.

Obidvaja rodičia sú povinní maloletého syna C. G. odovzdať do výchovy druhého rodiča v určenú dobu s jeho potrebnými osobnými vecami a na striedavú osobnú starostlivosť ho riadne pripraviť.

Obaja rodičia budú zastupovať maloletého syna C. G. a spravovať jeho majetok.

Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloletého C. G. v sume 250,-EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 23.02.2011 sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou. Súčasne sa domáhal aj úpravy práv a povinností k maloletému C. na čas po rozvode tak, aby bol tento zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, pričom maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Navrhovateľ súčasne žiadal, aby súd nezaviazal žiadneho z rodičov platiť výživné, nakoľko predpokladá rovnaké výdavky súvisiace so zabezpečením všetkých potrieb maloletého, vzhľadom na striedavú starostlivosť, od oboch rodičov.

Odporkyňa sa k návrhu na rozvod manželstva a k úprave práv a povinností k maloletému C. písomne vyjadrila tak, že s rozvodom manželstva súhlasila, avšak nie z dôvodov, ktoré uviedol v návrhu navrhovateľ, nakoľko mala za to, že manželstvo nie je tak trvalo rozvrátené, aby nebolo možné obnoviť spolužitie navrhovateľa a odporkyne, aby ich manželstvo plnilo svoju spoločenskú funkciu. Súhlasila s tým, že po uzavretí manželstva sa začali medzi navrhovateľom a odporkyňou prejavovať rozdielne názory, pričom vzniknuté nezhody sa týkali predovšetkým finančných otázok a nákladov spojených s vedením spoločnej domácnosti. Odporkyňa pripustila, že v priebehu posledných dvoch rokov došlo postupne k odcudzeniu navrhovateľa a odporkyne, ktorí v súčasnej dobe už spolu nežijú a nepodieľajú sa na spoločnom vedení domácnosti. Navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti vo februári 2011 odsťahoval. Maloletý syn žije v spoločnej domácnosti s odporkyňou. V dôsledku pretrvávajúcich rozporov navrhovateľ vo februári 2011 opustil spoločnú domácnosť, pričom však odporkyňu a maloletého syna, pravidelne navštevuje. Odporkyňa rešpektuje želanie a návrh navrhovateľa, ktorý nechce a podľa jeho vyjadrenia ani nemôže naďalej žiť v manželstve s odporkyňou, a preto s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva súhlasila. V prípade rozvodu manželstva však odporkyňa nesúhlasila, aby ich maloletý syn bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko to podľa odporkyne nie je v záujme maloletého a negatívne by to ovplyvnilo jeho vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Vzhľadom k tomu odporkyňa navrhla, aby súd ich manželstvo rozviedol, a zveril maloletého C. do osobnej starostlivosti a výchovy odporkyni s tým, že zaviaže navrhovateľa prispievať na výživu maloletého sumou 1.000,- EUR mesačne. Pokiaľ ide o styk navrhovala, aby navrhovateľ bol oprávnený sa maloletým synom stýkať v zmysle rodičovskej dohody.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dokladov a zistil tento skutkový stav:

Z písomných vyjadrení účastníkov konania a zo sobášneho listu mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 30. 6. 2001. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto vo zväzku C/9, ročník 2001, strana 137, pod poradovým číslom 228.

U navrhovateľa ide o prvé manželstvo, u odporkyne ide o manželstvo druhé. Z manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa C.U., U.. XX.X.XXXX. Účastníci sú občania Slovenskej republiky, ich posledné spoločné bydlisko bolo v R. na Z. N. V. XX/E, kde odporkyňa žije aj v súčasnej dobe, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie ( ).

Z písomných podaní ako aj ústnych prednesov oboch účastníkov konania súd zistil, že manželstvo účastníci uzatvárali z lásky a vzájomnej náklonnosti po trojročnej známosti. Po uzatvorení manželstva sa však začali medzi navrhovateľom a odporkyňou čoraz častejšie prejavovať rozdielne názory, ktoré vyúsťovali do hádok. Išlo o nezhody týkajúce sa najmä spôsobu výchovy dcéry odporkyne z prvého manželstva ako aj výchovy maloletého syna C. a spôsobu spotrebúvania finančných prostriedkov, ako aj uhrádzania nákladov spojených s vedením spoločnej domácnosti. V priebehu posledných dvoch rokov došlo postupne k odcudzeniu navrhovateľa a odporkyne , ktorí v súčasnej dobe už spolu nežijú a nepodieľajú sa na spoločnom vedení domácnosti. Navrhovateľ za účelom minimalizovania hádok s odporkyňou a snahy ochrániť maloletého syna pred nezhodami rodičov sa cca pred dvoma rokmi odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti nedošlo k prerušeniu kontaktu navrhovateľa s maloletým synom, o ktorého sa navrhovateľ aj naďalej stará. Vzhľadom na vzájomné odcudzenie sa navrhovateľa a odporkyne je zrejmé, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom manželstvo si v súčasnej dobe neplní svoj účel a od navrhovateľa nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Nakoľko navrhovateľ prejavil neochotu žiť naďalej v manželstve s odporkyňou, a jeho obnovenie vylučuje, aj odporkyňa súhlasila s rozvodom manželstva.

Podľa Z.z súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 cit. Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Sú pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 24 ods. 1 cit. Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ods. 5 cit. ust. súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 ods. 1 cit. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 cit. Zákona o rodine Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 cit. Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 cit. Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 cit. Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 62 ods. 6 cit. Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa , ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Súd v zmysle citovaného ustanovenia zákona o rodine zisťoval príčiny rozvratu manželstva účastníkov konania a zistil, že príčinou rozvratu a nefungovania manželstva je vzájomná neschopnosť komunikácie medzi manželmi (najmä rozdielne názory na fungovanie a financovanie spoločnej domácnosti), rozdielnosť pováh, vzájomné citové odcudzenie účastníkov. Súd z vykonaného dokazovania ustálil, že manželské spolužitie navrhovateľa a odporkyne neplní svoj spoločenský účel, rozvrat manželstva je trvalý, hlboký a vážny a neexistuje medzi účastníkmi žiadna možnosť prípadnej obnovy tohto manželského spolužitia. Preto súd rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol.

O úprave práv a povinností k maloletému C. rodičia na pojednávaní konanom dňa 14.12.2011 uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd následne schválil, priklonil sa k nej aj kolízny opatrovník, pretože má za to, že je na prospech maloletého dieťaťa. Podľa rodičovskej dohody súd maloletého C. na čas po rozvode zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať (čo napokon vyplýva aj zo znaleckého posudku znalca z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých D.. B. O.) a majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem. Zároveň mal súd za to, že v danom prípade to bude aj v záujme maloletého C.. Majetok maloletého budú spravovať a maloletého zastupovať obaja rodičia. Účastníci sa súčasne dohodli na tom, že navrhovateľ bude platiť výživné na maloletého C. v sume 250,-EUR mesačne, nakoľko si to v súčasnej dobe vyžadujú odôvodnené potreby maloletého a platenie výživného v tejto výške zo strany navrhovateľa je v jeho schopnostiach a možnostiach (navrhovateľ bol v čase vyhlásenia rozsudku zamestnaný, mal pravidelný príjem, odporkyňa v čase vyhlásenia rozsudku nepracovala, bola študentkou právnickej fakulty).

Keďže sa účastníci po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať opravný prostriedok voči tomuto rozsudku v zmysle ust. , súd v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol ( ).

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na Okresný súd Bratislava I v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadom ku skutočnosti, že sa účastníci po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozsudku, prípadné podanie odvolania by bolo právne neúčinné a odvolací súd takéto odvolanie odmietne ako podané neoprávnenou osobou.