Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/87/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľa: X. B., bytom E. XXX, zastúpený JUDr. Stanislavom Sobotovičom, advokátom so sídlom v Nitre, Hollého 12, proti odporcom: 1. Q. B., bytom Nitra, B. XXX/XXX, zastúpená JUDr. Ivanom Rendekom, advokátom so sídlom Galanta, Šafárikova 1522, 2. Q. J., bytom K., W. XX, zastúpená JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 40, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 17. februára 2011, č. k. -477, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

II. Odporkyniam v 1. a 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 13. 08. 2008, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti troch kúpnych zmlúv, a to kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a odporkyňou v 1. rade dňa 19. 11. 2002, vklad ktorej povolila Správa katastra Nitra pod V 7268/02, kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním, odporkyňou v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 12. 02. 2003, vklad ktorej bol povolený Správou katastra v Nitre pod V 850/03 a kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 27. 03. 2003, vklad ktorej bol povolený Správou katastra v Nitre pod V 2085/03. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. , , , , , , , , , a , o katastri nehnuteľností a zisteným skutkovým stavom. Konštatoval, že na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade dňa 19. 11. 2002, navrhovateľ naliehavý právny záujem na požadovanom určení mal, no po hmotnoprávnej stránke bol návrh nedôvodný, pretože nebol zistený žiaden dôvod pre absolútnu, či relatívnu neplatnosť tohto úkonu. Navrhovateľ totiž na odporkyňu v 1. rade previedol svoj výlučný podiel na nehnuteľnosti v čase, keď bolo zrušené ich BSM a medzi účastníkmi zmluvy bol dohodnutý predmet kúpy aj kúpna cena a rovnako bolo preukázané, že kúpna cena bola aj uhradená. Za nemajúcu vplyv na platnosť zmluvy súd považoval dátum vyplatenia kúpnej ceny - či pred, alebo po uzavretí zmluvy, a ani skutočnosť, na čo boli peniaze použité. Za nepreukázané súd považoval, že by uzavretím tejto zmluvy účastníci mienili obchádzať zákon, prípadne, že by ju uzatvárali z dôvodu dlhov navrhovateľa. Len dodal, že ani prípadné dlhy jedného účastníka zmluvy nerobia vo všeobecnosti zmluvu neplatnou, pretože veriteľ má právo takýmto zmluvám odporovať. Čo sa týka určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade (predávajúci) a odporkyňou v 2. rade (kupujúca) dňa 12. 02. 2003 a kúpnej zmluvy, uzavretej medzi odporkyňou v 2. rade (predávajúca) a odporkyňou v 1. rade (kupujúca) dňa 27. 03. 2003, prvostupňový súd dospel

k záveru, že na určení ich neplatnosti navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem, pretože za súčasnej situácie už nie je možné, aby prišlo k spätnému zápisu do katastra nehnuteľností - k vyznačeniu stavu pred uzavretím predmetných zmlúv. Právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu, bolo totiž dotknuté ďalšou právnou zmenou, a to prevodom nehnuteľností na Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s. kúpnou zmluvou, uzavretou medzi odporkyňou v 1. rade a Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s. (viď č. l. 281 až 291 spisu), vklad ktorej bol povolený Správou katastra Nitra dňa 22. 10. 2009, ktorý subjekt nebol účastníkom tohto konania, z ktorého dôvodu by predmetné rozhodnutie záväzné pre tento subjekt nebolo. Za ešte podstatnejší dôvod, pre ktorý navrhovateľ na určení neplatnosti predmetných zmlúv nemá naliehavý právny záujem, súd považoval predovšetkým tú skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti reálne neexistujú. O trovách konania rozhodol podľa tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni v 1. rade náhradu trov konania vo výške 802,70 eura a odporkyni v 2. rade náhradu trov konania vo výške 3.966,14 eura, k rukám ich právnych zástupcov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporkyni v 2. rade súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia s výnimkou dvoch úkonov - účasť na pojednávaní dňa 02. 04. 2009 a dňa 15. 07. 2010. Náhradu trov konania za úkon - účasť na pojednávaní dňa 02. 04. 2009 prvostupňový súd nepriznal z dôvodu, že koncipient právneho zástupcu odporkyne v 2. rade, ktorý sa na tomto pojednávaní zúčastnil, sa k veci vôbec nevedel vyjadriť a ani o predmete veci nemal prehľad. Za účasť na pojednávaní dňa 15. 07. 2010 prvostupňový súd nepriznal náhradu trov z dôvodu, že tohto pojednávania sa zúčastnil len právny zástupca, resp. koncipient bez odporkyne v 2. rade, ktorá sa nedostavila bez ospravedlniteľného dôvodu. Súd mal za to, že je povinnosťou právneho zástupcu, ktorému sa predvolanie doručuje, zabezpečiť účasť svojho klienta, keď výsluch odporkyne v 2. rade bol potrebný, a len vinou odporkyne bolo pojednávanie nehospodárne odročené s tým, že táto bola vypočutá až na pojednávaní dňa 30. 09. 2010, za čo bol odporkyni priznaný úkon právneho zástupcu.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a odporkyňa v 2. rade. Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, návrhu v celom rozsahu vyhovieť a odporkyňu v 1. rade zaviazať na náhradu všetkých trov tohto konania, tvrdiac, že aj keď prvostupňový súd zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, tento nesprávne právne posúdil. Uviedol, že s poukazom na okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu všetkých troch kúpnych zmlúv, nemôže byť žiadnych pochybností o tom, že ide o absolútne neplatné právne úkony. Trval na tom, že prejav vôle obsiahnutý v zmluve z 19. 11. 2002 nemal znamenať skutočný prevod nehnuteľností na odporkyňu v 1. rade, ale išlo o fingovaný právny úkon, čo potvrdzuje aj fakt, že kúpnu cenu vo výške 1.000.000,-Sk, ktorú mu odporkyňa mala zaplatiť v sume 100.000,-Sk v hotovosti pred podpísaním zmluvy a zvyšok z hypotekárneho úveru takýmto spôsobom nezaplatila, ale sumu 100.000,-Sk na jeho účet vložila až o dva mesiace neskôr, t. j. 09. 01. 2003. Z toho istého výpisu z účtu však tiež vyplýva, že celá suma 100.000,-Sk bola vybratá v priebehu mesiaca január 2003. Dodal, že v tejto dobe boli manželia, spoločne hospodárili a tieto prostriedky predstavujú spoločne nadobudnuté finančné prostriedky. Ďalšiu na účet vloženú sumu 900.000,-Sk vybrali v priebehu 3 dní výbermi vo výške 150.000,- Sk, 500.000,- Sk a 250.000,- Sk, ktoré peniaze boli použité na splatenie iných úverov. K druhej kúpnej zmluve, uzavretej dňa 12. 02. 2003, navrhovateľ v dôvodoch svojho odvolania len uviedol, že o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu nemôžu byť najmenšie pochybnosti, pretože to nakoniec konštatuje aj prvostupňový súd vo svojom rozsudku a vyplýva to aj zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Absolútne neplatným právnym úkonom je podľa názoru navrhovateľa aj tretia kúpna zmluva, uzavretá medzi odporkyňami v 1. a 2. rade dňa 27. marca 2003, a to už len s poukazom na to, že ak je neplatná zmluva z 12. 02. 2003, nemohla na základe nej nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam odporkyňa v 2. rade a následne nemala čo zmluvou z 27. 03. 2003 previesť na odporkyňu v 1. rade. Na podklade týchto skutočností a s poukazom na ustanovenie (v znení zákona č. 384/08 Z. z.) považoval navrhovateľ za nesprávny právny záver prvostupňového súdu, že navrhovateľ na požadovanom určení nemá naliehavý právny záujem. Uviedol, že ak bude určené, že zmluvy z 12. 02. 2003 a 27. 03. 2003 sú neplatnými právnymi úkonmi, bude mať možnosť voči odporkyni v 1. rade uplatniť nárok na zaplatenie polovice ceny, za ktorú predala nehnuteľnosti Diaľničnej spoločnosti. Tak bude totiž zdokumentované, že v čase ich predaja bol ich spoluvlastníkom v rozsahu 1-iny, že mu z kúpnej ceny, ktorá prevyšuje 663.878,37 eura, patrí polovica a že mu túto sumu musí odporkyňa uhradiť z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Pre prípad úspechu žiadal proti odporkyni v 1. rade priznať náhradu trov konania v celkovej výške 7.472,34 eura.

Odporkyňa v 2. rade včas podaným odvolaním napadla rozsudok v časti týkajúcej sa náhrady trov konania a žiadala odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti zmeniť tak, že zaviaže navrhovateľa

zaplatiť jej náhradu trov konania aj za úkon právnych služieb - účasti jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 02. 04. 2009. Dôvodila tým, že právny zástupca bol prítomný na pojednávaní, zastupoval jej záujmy, a pokiaľ súd podľa svojho subjektívneho názoru tvrdí, že si svoju prácu riadne nevykonával, mal konkretizovať, akú konkrétnu povinnosť si jej právny zástupca nesplnil.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila odporkyňa v 1. rade a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznila, že v celom rozsahu sa pridŕža svojich vyjadrení aj pokiaľ ide o absenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti druhej a tretej kúpnej zmluvy, poukazujúc na to, že nehnuteľnosti pôvodne vedené na LV č. XXXX, ktoré boli predmetom kúpy druhej a tretej kúpnej zmluvy, čo sa týka stavby, tak táto už neexistuje a pozemky sú už vo vlastníctve tretej osoby, a preto obnova pôvodného stavu aj z uvedeného dôvodu nie je možná.

Odporkyňa v 2. rade sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a bez prejedania veci na odvolacom pojednávaní ( ) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodne podané.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 13. 08. 2008, voči odporkyniam v 1. a 2. rade domáhal určenia, že právne úkony urobené formou písomne uzavretých kúpnych zmlúv zo dňa 19. 11. 2002, 12. 02. 2003 a 27. 03. 2003 sú neplatnými právnymi úkonmi, pretože boli uzavreté v úmysle obísť zákon tak, aby zmarili daňovým orgánom možnosť vymáhať od neho nedoplatky na daniach predajom jeho spoluvlastníckych podielov zo všetkých nehnuteľností teraz zapísaných v LV č. XXXX, kat. úz K.. V návrhu uviedol, že s odporkyňou v 1. rade sú manželia, avšak rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 08. 1999, bolo ich bezpodielové spoluvlastníctvo zrušené. Po právoplatnosti tohto rozsudku dňa 19. 11. 2002 uzavrel s odporkyňou v 1. rade kúpnu zmluvu, ktorou jej odpredal 1-icu z nehnuteľností zapísaných v tej dobe na LV č. XXXX ako parcela č. 2750 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 534 m2 a dom súp. č. 103, postavený na parcele č. 2750 za kúpnu cenu 1.000.000,-Sk. Ďalšou kúpnou zmluvou uzavretou dňa 12. 02. 2003 on a odporkyňa v 1. rade ako predávajúci odpredali odporkyni v 2. rade nehnuteľnosti, v tom čase zapísané na LV č. XXXX ako parcela č. 4719/1 - záhrady o výmere 4318 m2, parcelu č. 4719/2 - zastavané plochy so stavbou - výrobný areál Kameňostav o výmere 603 m2 za kúpnu cenu 4.000.000,-Sk, a napokon v poradí treťou kúpnou zmluvou, uzavretou medzi odporkyňou v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 27. 03. 2003 odpredala zasa odporkyňa v 2. rade odporkyni v 1. rade nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom druhej zmluvy za kúpnu cenu 4.000.000,-Sk. Týmto došlo k tomu, že všetok majetok tvoriaci v minulosti ich bezpodielové spoluvlastníctvo prešiel do výlučného vlastníctva odporkyne v 1. rade. Pretože v súčasnej dobe sa vzťahy medzi ním a odporkyňou v 1. rade vážne narušili a odporkyňa v 1. rade si je vedomá toho, že uvedené zmluvy neboli myslené vážne, chcel, aby si veci vyriešili mimosúdne tak, že by darovacou zmluvou odporkyňa späť previedla do jeho vlastníctva 1-icu nehnuteľností, v súčasnosti zapísaných v LV XXXX, kat. úz. K., čo však nebola ochotná urobiť.

Prvýkrát prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 2. apríla 2009, č. k. -139 tak, že návrh ako nedôvodný zamietol. V dôsledku včas podaného odvolania Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 8. októbra 2009, č. k. -178 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Prvostupňový súd po vrátení veci a doplnení dokazovania v odvolacím súdom naznačenom smere vo veci napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že návrh navrhovateľa z dôvodov v ňom podrobne uvedených zamietol.

Podľa písmeno c) , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacia žaloba je významným prostriedkom preventívnej ochrany práv tým, že umožňuje nastolenie právnej istoty do existujúcich právnych vzťahov, ktoré sú sporné alebo neisté, či pochybné. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa , je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva

existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia, či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem. Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo, že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľností je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je (určovacie žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo, či nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým, alebo kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu. Ak žalobca navrhuje určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce, vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu (zhody) medzi právnym stavom a stavom zapísaným (evidovaným) v katastri nehnuteľností.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný, ale iba evidenčný charakter. Údaje o právach zaznamenávaných do katastra sa týkajú právnych vzťahov, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli mimo sféry pôsobenia správ katastra na základe iných právnych skutočností. Správy katastra tieto skutočnosti a údaje iba evidujú. Údaje o právnych vzťahoch sa záznamom zapisujú do katastra nehnuteľností na základe verejných listín a iných listín, ktoré podľa príslušných predpisov potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam. Ustáliť, aké právne vzťahy na základe rozhodnutia o neplatnosti zmluvy nastali, môže vyvolať obtiaže. Správa katastra totiž nie je pri zázname do katastra oprávnená z predložených listín vyvodzovať ďalšie závery a tiež ani právna interpretácia významu rozhodnutí o neplatnosti určitej zmluvy nemusí byť jednoduchá. Môže nastať situácia, že nehnuteľnosť, ktorej sa zmluva týka, bola prevedená na tretiu osobu, že pozemok bol zlúčený do iného pozemku alebo rozdelený a pod. V takýchto prípadoch treba riešiť zložité právne otázky dôsledkov neplatnosti zmluvy a na to správa katastra nie je oprávnená. Autoritatívne tieto otázky môže riešiť iba súd.

Z uvedeného je zrejmé, že určením neplatnosti zmluvy sa obvykle spor nevyrieši, len sa posunie do inej roviny, a len žaloba na určenie vlastníckeho práva (príp. žaloba na určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi) povedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu.

Zákonodarca vedomý si obtiaží pri zápise rozhodnutí o neplatnosti právneho úkonu s účinnosťou od 1. januára 2002 vsunul do Katastrálneho zákona nové znenie ust. , podľa ktorého právo k nehnuteľnosti podľa , ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Uvedené ustanovenie má riešiť postup správneho orgánu pri zápise záznamovej listiny, ktorou je rozsudok súdu o neplatnosti právneho úkonu a zároveň rozsudok súdu o určení vlastníctva absentuje;

v takomto prípade, ak toto právo bolo následne dotknuté zmenou, je potrebné súdom určiť, komu patrí vlastnícke právo. Zistenie, že nehnuteľnosti, pre ktorú sa vedie spor o neplatnosť prevodu nehnuteľnosti, sa dotýka ďalšia právna zmena v zmysle citovaného Katastrálneho zákona, znamená, že rozsudok súdu o určení neplatnosti právneho úkonu z takéhoto konania by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle v takomto prípade bude chýbať a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu.

V danom prípade sa navrhovateľ domáhal neplatnosti troch kúpnych zmlúv: 1/ Kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a odporkyňou v 1. rade dňa 19. 11. 2002, vklad ktorej povolila Správa katastra Nitra pod V 7268/02, 2/ Kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním, odporkyňou v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 12. 02. 2003, vklad ktorej bol povolený Správou katastra v Nitre pod V 850/03 a 3/ Kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 27. 03. 2003, vklad ktorej bol povolený Správou katastra v Nitre pod V 2085/03.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že navrhovateľ na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a odporkyňou v 1. rade dňa 19. 11. 2002, vklad ktorej povolila Správa katastra Nitra pod V 7268/02, naliehavý právny záujem mal, no nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť tento právny úkon absolútne, či relatívne neplatný. Je tomu tak preto, že predmetná kúpna zmluva zodpovedala vôli navrhovateľa a odporkyne v 1. rade, bol v nej riadne označený predmet kúpy, kúpna cena, a vôbec nebolo preukázané, že by jej uzavretím účastníci mienili obchádzať zákon alebo by ju uzatvárali z dôvodu dlhov navrhovateľa. Aj odvolací súd má za to, že na platnosť zmluvy nemá vplyv skutočnosť, či kúpna cena bola uhradená a ani to, na aký účel boli použité peniaze, ktoré odporkyňa v 1. rade ako kúpnu cenu vyplatila. Nesporne tiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ v čase uzatvárania prvej kúpnej zmluvy žiadne daňové nedoplatky nemal.

Čo sa týka druhej a tretej kúpnej zmluvy, tak je nesporné, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tvoriacich predmet kúpnej zmluvy (čo navrhovateľ nepoprel) bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou - prevodom nehnuteľností na Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., z ktorého dôvodu by predmetné rozhodnutie nebolo záväzné pre tento subjekt, keďže nebol účastníkom tohto konania, a okrem toho je tiež nesporné, že predmetné nehnuteľnosti už ani reálne neexistujú. Z tohto dôvodu ako správne konštatoval prvostupňový súd, navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním, odporkyňou v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 12. 02. 2003, vklad ktorej bol povolený Správou katastra v Nitre pod V 850/03 a ani kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou v 1. rade a odporkyňou v 2. rade dňa 27. 03. 2003, vklad ktorej bol povolený Správou katastra v Nitre pod V 2085/03. Je tomu tak preto, že rozsudok súdu o určení neplatnosti právneho úkonu z takéhoto konania by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností, ktorý nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a pre ktorý je treba návrh navrhovateľa bez ďalšieho zamietnuť. Vecne správne je rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v odporkyňou v 2. rade napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 02. 04. 2009 (ktorý úkon odporkyňa v 2. rade v podanom odvolaní namietala) je nesporné, že právny zástupca v záverečnom návrhu jednoznačne uviedol, že sa nevie konkrétne vyjadriť, či má byť návrhu vyhovené, alebo nie. Správne potom prvostupňový súd postupoval, keď za tento úkon právnej pomoci odporkyni v 2. rade náhradu trov nepriznal a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. V žiadnom prípade nejde o subjektívny a neodôvodnený názor prvostupňového súdu.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že odporkyniam v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili (, ).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.