Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/384/1998

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: G. R., bytom Q., U.. Ľ. W. č. XX, právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o. so sídlom Dolný val 11, Žilina, proti odporcovi: STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s., Kragujevská 4, Žilina, IČO 31 568 262, o náhradu škody vo výške 365,13 eur (11.000,- Sk), takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 2.3.1998 domáhal proti odporcovi zaplatenia 365,13 eur (11.000,- Sk) a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že pracoval pre odporcu na území Ruskej federácie a bol ubytovaný v hoteli. Pre rodinné problémy sa musel vrátiť dočasne k rodine a po návrate 8.3.1996 zistil, že boli odcudzené jeho osobné veci. Krádež hlásil polícii a oznámil aj odporcovi. Odcudzené mu boli spací vak v hodnote 2000,- Sk, ruksak v hodnote 3000,- Sk, domáce oblečenie v hodnote 1200,- Sk. spodné prádlo v hodnote 2000,- Sk, 4 ks flanelové košele po 300,- Sk, 5 párov ponožiek v hodnote 100,- Sk, 1 pár topánok 500,- Sk a potraviny v hodnote 1.000,- Sk.

Na pojednávaní uviedol, že škodu ohlásil zamestnávateľovi na Slovensku a vyslovil názor, že nároky uplatnené v tomto konaní mal uplatniť súd v konkurznom konaní, prípadne o nich aspoň informovať konkurzný súd.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že mu nie je známa žiadna skutočnosť ohľadom odcudzených vecí, absenciu ich špecifikácie, zohľadnenie opotrebenia. Namietal aj výšku možnej škody, ktorú považoval za neobjektívnu ako aj skutočnosť, že pri odchode na SR si navrhovateľ bral všetky osobné veci so sebou. Zároveň vzniesol aj námietku premlčania nároku a k možnému skutkovému posúdeniu veci poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. XXXIII/89, podľa ktorého organizácia nezodpovedá zamestnancovi za škodu krádežou osobných vecí na ubytovni na ktorej býval po dobu svojej pracovnej cesty.

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to dodatkom k pracovnej zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom a výsluchom navrhovateľa.

Súd po vykonanom dokazovaní musel nevyhnutne konštatovať, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia a odôvodnenosť nároku nepreukázal. Súd nemal za preukázanú ani skutočnosť, či vôbec došlo alebo nedošlo ku krádeži a aké veci boli odcudzené. Ak navrhovateľ tvrdil, že krádež vyšetrovala polícia, ktorá spísala zápisnicu, mal predložiť aspoň tento dôkaz.

V súlade s vyjadreniami odporcu taktiež konštatuje, že absentuje podrobnejší popis prípadných odcudzených vecí, z ktorého by boli vôbec možné zistiť o aké veci a v akej hodnote sa mohlo jednať.

Ďalej súd konštatuje, že v konaní nebola preukázaná ani pasívna legitimácia odporcu, teda skutočnosť, že by odporca mohol byť nositeľom danej povinnosti. Hoci navrhovateľ svoj návrh právne neodôvodnil, pravdepodobne sa domáhal náhrady škody podľa všeobecných ustanovení a násl.. V tomto prípade však absentuje vôbec tvrdenie o porušení povinnosti odporcu, pričom porušenie povinnosti je jedným z dôvodov zakladajúcich vznik zodpovednosti. Pokiaľ sa navrhovateľ chcel domáhať nároku podľa Obč. zák., v tomto prípade je pasívne legitimovaný vlastník ubytovacieho zariadenia, ktorý by mohol podľa právneho poriadku Ruskej federácie zodpovedať za škodu na vnesených a odložených veciach.

Ak mal navrhovateľ v úmysle opierať nárok o ust. , tak toto ustanovenie nemožno aplikovať na odloženie si vecí v hotelovej izbe, v ktorej zabezpečil zamestnávateľ ubytovanie zamestnancov počas pracovnej cesty.

Súd zistil, že na majetok odporcu bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25-24K 310/00-140 zo dňa 19.3.2001 bol na majetok STAR- stavebné a rekonštrukčné práce, a.s., Žilina, IČO 31 568 262 vyhlásený konkurz, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25-24K 310/00-2233 zo dňa 28.2.2011 po splnení rozvrhového uznesenia, z ktorého súd zistil, že navrhovateľ si pohľadávku uplatnenú v tomto konaní v konkurznom konaní neuplatnil. S poukazom na ust. povinnosťou súdu bolo len prerušiť konanie počas trvania konkurzného konania, prípadne do času, keď pokračovanie v konaní navrhne správca, úpadcov odporca alebo nerozlučný účastníka konania, čo v danom konaní nenavrhli. V žiadnom prípade prvostupňový súd nebol povinný prihlasovať pohľadávku navrhovateľa v konkurznom konaní ani oznamovať tieto skutočnosti konkurzného súdu, pretože toto právo prislúcha len veriteľovi úpadcu. Preto súd takéto tvrdenia navrhovateľa považoval za účelové a nepodstatné pre rozhodnutie vo veci samej.

Z uvedeného dôvodu súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , nakoľko však si odporca náhradu trov konania neuplatnil a súd z obsahu spisu vznik trov konania na strane odporcu nezistil, rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).