Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-384-1998.pdf
PDF · 81.52 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/384/1998
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci navrhovateľa: G. R., bytom Q., U.. Ľ. W. č. XX, právne zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Sunik, s.r.o. so sídlom Dolný val 11, Žilina, proti odporcovi: STAR - stavebné a rekonštrukčné práce, a.s., Kragujevská 4, Žilina, IČO 31 568 262, o náhradu škody vo výške 365,13 eur (11.000,- Sk), takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 2.3.1998 domáhal proti odporcovi zaplatenia 365,13 eur (11.000,- Sk) a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že pracoval pre odporcu na území Ruskej federácie a bol ubytovaný v hoteli. Pre rodinné problémy sa musel vrátiť dočasne k rodine a po návrate 8.3.1996 zistil, že boli odcudzené jeho osobné veci. Krádež hlásil polícii a oznámil aj odporcovi. Odcudzené mu boli spací vak v hodnote 2000,- Sk, ruksak v hodnote 3000,- Sk, domáce oblečenie v hodnote 1200,- Sk. spodné prádlo v hodnote 2000,- Sk, 4 ks flanelové košele po 300,- Sk, 5 párov ponožiek v hodnote 100,- Sk, 1 pár topánok 500,- Sk a potraviny v hodnote 1.000,- Sk.
Na pojednávaní uviedol, že škodu ohlásil zamestnávateľovi na Slovensku a vyslovil názor, že nároky uplatnené v tomto konaní mal uplatniť súd v konkurznom konaní, prípadne o nich aspoň informovať konkurzný súd.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že mu nie je známa žiadna skutočnosť ohľadom odcudzených vecí, absenciu ich špecifikácie, zohľadnenie opotrebenia. Namietal aj výšku možnej škody, ktorú považoval za neobjektívnu ako aj skutočnosť, že pri odchode na SR si navrhovateľ bral všetky osobné veci so sebou. Zároveň vzniesol aj námietku premlčania nároku a k možnému skutkovému posúdeniu veci poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. XXXIII/89, podľa ktorého organizácia nezodpovedá zamestnancovi za škodu krádežou osobných vecí na ubytovni na ktorej býval po dobu svojej pracovnej cesty.
Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to dodatkom k pracovnej zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom a výsluchom navrhovateľa.
Súd po vykonanom dokazovaní musel nevyhnutne konštatovať, že navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia a odôvodnenosť nároku nepreukázal. Súd nemal za preukázanú ani skutočnosť, či vôbec došlo alebo nedošlo ku krádeži a aké veci boli odcudzené. Ak navrhovateľ tvrdil, že krádež vyšetrovala polícia, ktorá spísala zápisnicu, mal predložiť aspoň tento dôkaz.
V súlade s vyjadreniami odporcu taktiež konštatuje, že absentuje podrobnejší popis prípadných odcudzených vecí, z ktorého by boli vôbec možné zistiť o aké veci a v akej hodnote sa mohlo jednať.
Ďalej súd konštatuje, že v konaní nebola preukázaná ani pasívna legitimácia odporcu, teda skutočnosť, že by odporca mohol byť nositeľom danej povinnosti. Hoci navrhovateľ svoj návrh právne neodôvodnil, pravdepodobne sa domáhal náhrady škody podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka § 420 a násl.. V tomto prípade však absentuje vôbec tvrdenie o porušení povinnosti odporcu, pričom porušenie povinnosti je jedným z dôvodov zakladajúcich vznik zodpovednosti. Pokiaľ sa navrhovateľ chcel domáhať nároku podľa § 433 Obč. zák., v tomto prípade je pasívne legitimovaný vlastník ubytovacieho zariadenia, ktorý by mohol podľa právneho poriadku Ruskej federácie zodpovedať za škodu na vnesených a odložených veciach.
Ak mal navrhovateľ v úmysle opierať nárok o ust. § 204 zák. č. 65/1965 Zb., tak toto ustanovenie nemožno aplikovať na odloženie si vecí v hotelovej izbe, v ktorej zabezpečil zamestnávateľ ubytovanie zamestnancov počas pracovnej cesty.
Súd zistil, že na majetok odporcu bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25-24K 310/00-140 zo dňa 19.3.2001 bol na majetok STAR- stavebné a rekonštrukčné práce, a.s., Žilina, IČO 31 568 262 vyhlásený konkurz, ktorý bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25-24K 310/00-2233 zo dňa 28.2.2011 po splnení rozvrhového uznesenia, z ktorého súd zistil, že navrhovateľ si pohľadávku uplatnenú v tomto konaní v konkurznom konaní neuplatnil. S poukazom na ust. § 14 ods. 1 písm. d/ 328/1991 Zb. povinnosťou súdu bolo len prerušiť konanie počas trvania konkurzného konania, prípadne do času, keď pokračovanie v konaní navrhne správca, úpadcov odporca alebo nerozlučný účastníka konania, čo v danom konaní nenavrhli. V žiadnom prípade prvostupňový súd nebol povinný prihlasovať pohľadávku navrhovateľa v konkurznom konaní ani oznamovať tieto skutočnosti konkurzného súdu, pretože toto právo prislúcha len veriteľovi úpadcu. Preto súd takéto tvrdenia navrhovateľa považoval za účelové a nepodstatné pre rozhodnutie vo veci samej.
Z uvedeného dôvodu súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko však si odporca náhradu trov konania neuplatnil a súd z obsahu spisu vznik trov konania na strane odporcu nezistil, rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).