Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-131-2022.pdf
PDF · 85.84 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/131/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: U. Q., M.. XX.X.XXXX, R. XXXX/ X, R., zastúpeného splnomocneným zástupcom U.. G. P., K.., M.. X.XX.XXXX, J. XXXX/X, Q., proti žalovanému: I.. U. N., M.. X.X.XXXX, M. G. XX, M. G., o zaplatenie 25.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 60C/5/2020-123, zo dňa 23.11.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 25.000 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 1.6.2017 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.1.2020 domáhal zaplatenia sumy 25.000 eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania od 1.6.2017, titulom nesplatenej pôžičky. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný si od neho na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej v ústnej forme dňa 15.11.2016 požičal 25.000 eur, ktoré mal vrátiť riadne a včas v zmysle dohody. Keďže si žalovaný svoju povinnosť nesplnil, dňa 19.5.2017 písomne uznal svoj dlh čo do základu a výšky s tým, že záväzok splní najneskôr do 31.5.2017. Listom zo dňa 25.10.2017 vyzval žalovaného na úhradu záväzku, avšak bezúspešne, pričom žalovaný svoj dlh nesplnil ani napriek viacerým ústnym upozorneniam a žiadostiam.
3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie skonštatoval, že rozhodol platobným rozkazom č. k. 60C/5/2020-51, zo dňa 8.10.2020, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, v ktorom uviedol, že medzi stranami nevznikla zmluva o pôžičke, pôvodný vzťah existoval medzi J. - A., P..D..G.., I.: XX XXX XXX J. J. P., P..D..G.., I.: XX XXX XXX a dlh sa týka obchodného vzťahu medzi nimi, pričom žiadal o prejednanie sporu na pojednávaní.
4. Vo vzťahu ku skutkovému stavu súd prvej inštancie zistil, že z písomného dokladu o uznaní dlhu zo dňa 19.5.2017 vyplynulo, že podľa § 558 Občianskeho zákonníka dlžník I.. U. N., M.. X.X.XXXX, Q. XX, Q., uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči veriteľovi U. Q., M.. XX.X.XXXX, R. X, R., ktorý vznikol zo zmluvy o pôžičke ústnou dohodou dňa 15.11.2016, uzavretou
medzi dlžníkom a veriteľom, na základe ktorej mal dlžník riadne a včas vrátiť požičanú sumu 25.000 eur veriteľovi. Dlžník sa zaviazal uhradiť záväzok veriteľovi jednorazovo najneskôr do 31.5.2017. Strany sa dohodli, že dlžník vráti dlh veriteľovi prevodom na účet alebo k rukám veriteľa a že v prípade omeškania so zaplatením dlhu uhradí aj zákonný úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do úplného zaplatenia, pričom uviedli, že týmto uznaním dlhu nie je dotknutý nárok veriteľa požadovať od dlžníka nároky vzniknuté pred uznaním dlhu (úrok z omeškania, zmluvné pokuty a iné). Strany svojim podpisom prehlásili, že dokument podpísali slobodne a vážne.
5. Podľa predžalobnej výzvy zo dňa 25.10.2017, žalobca vyzval žalovaného na úhradu finančnej pohľadávky vo výške 25.000 eur spolu s úrokmi z omeškania v zákonom stanovenej výške od 1.6.2017 až do zaplatenia, v lehote 3 dní s tým, že sa rozhodol nepožadovať od žalovaného nároky vzniknuté pred podpisom uznania dlhu.
6. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že si je vedomý toho, že podpísal papier, ktorý podpísal, avšak nie je pravdou, že by nechcel žalobcovi zaplatiť peniaze. Navrhoval žalobcovi splátkový kalendár rozvrhnutý na tri roky, avšak pre žalobcu bol takýto návrh neprijateľný. Uviedol, že neúspešne podnikal a preto sa dostal do finančných ťažkostí; je si však vedomý toho, že tento dlh bude musieť splatiť.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 25.000 eur spolu so zákonným príslušenstvom, ktoré žalobca požaduje od žalovaného titulom nesplatenej pôžičky a následného písomného uznania dlhu. V zmysle § 558 Občianskeho zákonníka platí, že ak žalovaný písomne uznal svoj záväzok zaplatiť dlh identifikovaný čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania existoval a trval. Dodal, že z dátumov uvedených v písomnom uznaní dlhu vlastnoručne podpísanom žalovaným ako dlžníkom zároveň vyplynulo, že dlh v čase uznania nebol premlčaný, čo žalovaný ani nerozporoval.
8. Na základe vykonaného dokazovania tak súd prvej inštancie jednoznačne uzavrel, že došlo k platnému uznaniu dlhu žalovaným ako dlžníkom čo do dôvodu (zmluva o pôžičke zo dňa 15.11.2016) aj výšky (25.000 eur) a že tento dlh v čase uznania medzi stranami sporu nesporne existoval a nebol premlčaný. Uvedené napokon potvrdil aj žalovaný na pojednávaní, keď uviedol, že si je vedomý toho, že tento dlh bude musieť zaplatiť, len momentálne nemá na to finančné prostriedky; žalobca sa tak celkom oprávnene domáhal v predmetnom konaní splatenia pôžičky vo výške 25.000 eur od žalovaného. K uplatnenému príslušenstvu žalovanej pohľadávky uviedol, že žalovaný sa so splnením záväzku dostal preukázateľne do omeškania, preto ho zároveň zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od žalobcom uplatneného dátumu 1.6.2017, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu dňa 31.5.2017.
9. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je preukázaný a dôvodný a preto za použitia § 558 Občianskeho zákonníka vyhovel žalobe v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
10. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť, resp. zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Namietal, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strán sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 3.7.2003, sp. zn. IV. ÚS/115/03), avšak súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal a vôbec
neskúmal či žalobca skutočne fyzicky poskytol predmetné finančné prostriedky a zároveň neskúmal, za akých okolností došlo k podpisu písomného uznania dlhu žalovaným.
12. Zároveň uviedol, že ak súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania jednoznačne uzavrieť, že došlo k platnému uznaniu dlhu žalovaným ako dlžníkom čo do dôvodu (zmluva o pôžičke zo dňa 15.11.2016) aj výšky (25.000 eur) a že tento dlh v čase uznania medzi stranami sporu nesporne existoval a nebol premlčaný, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu po sumarizácii obsahu napadnutého rozhodnutia, ktoré navrhol potvrdiť a tiež po sumarizácii dôvodov odvolania uviedol, že žalovaný sa viacnásobne snažil rôznymi nekalými spôsobmi zmariť splatenie dlhu, keď napríklad tvrdil, že medzi stranami konania nevznikla zmluva o pôžičke, nakoľko pôvodný vzťah existoval medzi J.-A. P..D..G.. J. J. P. P..D..G.., pričom toto tvrdenie bolo účelové, keďže J. P. P..D..G.. bola zrušená od 9.2.2018 zlúčením so S. P..D..G.., ktorá taktiež zanikla dňa 24.7.2020. Mal preto za zrejmé, že žalovaný sa takto snažil záväzok splatenia dlhu s príslušenstvom preniesť na inú, už nejestvujúcu právnickú osobu a to aj napriek tomu, že v uznaní dlhu zo dňa 19.5.2017 došlo nad všetky pochybnosti k uznaniu dlhu nie medzi právnickými osobami, ale medzi stranami konania ako fyzickými osobami. Poukázal na skutočnosť, že dňa 19.5.2017 došlo k uznaniu dlhu zo strany dlžníka, ktorý v zmysle uznania mal jednorazovo vrátiť pôžičku najneskôr do 31.5. 2017, ale dosiaľ dlh nesplatil a v telefonickom rozhovore uviedol, že nemá žiadne možnosti dlh vrátiť. Dodal, že žalovaný je podľa dostupných údajov konateľom, resp. spoločníkom v najmenej 25 rôznych vytunelovaných obchodných spoločnostiach. Odvolanie žalovaného mal za nedôvodné, bez akýchkoľvek dôkazov, ktorého jediným cieľom je spôsobiť prieťahy v konaní a oddialiť výkon rozhodnutia, pričom bol názoru, že právne závery obsiahnuté v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/115/03, na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní, podporujú postup súdu prvej inštancie.
14. Žalovaný v odvolacej replike nesúhlasil s vyjadrením žalobcu a zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Uviedol, že podľa § 151 C. s. p. popiera skutkové tvrdenia žalobcu v celom rozsahu a dodal, že uplatnený nárok neuznáva čo do výšky a dôvodu, teda nárok žalobcu je sporný a pre spravodlivé rozhodnutie vo veci súd nemôže nárok priznať. Argumentoval, že žalobca žiada, aby mu súd priznal nárok bez právneho dôvodu, čo je v právnom štáte neprípustné a žiadal, aby boli aplikované ustanovenia Občianskeho zákonníka v jeho prospech. Doplnil, že sa žiadnymi nekalými spôsobmi nesnažil zmariť splatenie dlhu, na rozdiel od spôsobov žalobcu, ktorými sa ho snažil prinútiť splatiť dlh. Poprel, že by bol konateľom vo viac ako 25 spoločnostiach, žiadnu spoločnosť nikdy nevytuneloval a zotrval na tom, že sú dôvody, aby súd žalobu zamietol.
15. V odvolacej duplike žalobca doplnil prehľad obchodných prepojení žalovaného a v plnom rozsahu zotrval na vyjadrení k odvolaniu žalovaného.
16. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.11.2023 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).
17. Vo vzťahu k žalovaným namietanému záveru súdu prvej inštancie o platnosti uznania dlhu čo do dôvodu aj výšky a o existencii dlhu a jeho nepremlčaní v čase uznania odvolací súd pripomína, že podľa § 380 C. s. p. je viazaný dôvodmi odvolania nielen v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia, keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo.
18. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je
zodpovedná za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. Keďže žalovaný namietol vo vzťahu k predmetným záverom súdu prvej inštancie nesprávnosť skutkových zistení ako aj nesprávne právne posúdenie bez akéhokoľvek skutkového vymedzenia, len citáciou odvolacích dôvodov, teda neuviedol, v čom vidí ich nesprávnosť, odvolací súd konštatuje, že namietané závery súdu prvej inštancie nemožno považovať odvolaním žalovaného za spochybnené.
19. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal a vôbec neskúmal, či žalobca fyzicky poskytol žalovanému finančné prostriedky a za akých okolností došlo k podpisu písomného uznania dlhu odvolací súd uvádza, že zo spisového materiálu vyplýva, že ide o novú argumentáciu žalovaného, uplatnenú až v odvolacom konaní, preto súd prvej inštancie nemal dôvod v napadnutom rozhodnutí sa týmito skutočnosťami zaoberať. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný ani neuviedol, v čom by preskúmanie uvedených okolností ovplyvnilo vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
20. Nakoľko žalovaný nenaplnil zákonné podmienky možnosti uplatnenia nových skutočností, keď v podanom odvolaní nijako nekonkretizoval dôvod uplatnenia novoty v odvolacom konaní podľa § 366 C. s. p. a tiež neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré tento prostriedok procesnej obrany nemohol použiť v doterajšom priebehu konania bez svojej viny, odvolací súd na uvedenú argumentáciu žalovaného neprihliadol.
21. Na uvedenom základe odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku; odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).