Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-84-2011.pdf
PDF · 77.29 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/84/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci exekučného konania oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., U. XXX/XX, pre vymoženie sumy 1.826,42 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. septembra 2011, č.k. 4Er/509/2009-34, jednomyseľne v senáte takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Partizánske zo dňa 23. septembra 2011, č.k. 4Er/509/2009-34.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 28.11.2009 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 1.826,42 Eur s prísl., na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., č.k. SR 07602/09 zo dňa 19.08.2009. Vychádzal z právneho názoru v uznesení Ústavného súdu SR z 09.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu. V súvislosti s uvedeným prvostupňový súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú zmluvu o úvere a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Podľa § 45 ods. 1, 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/ zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní. Súd poukázal na článok 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Zároveň uviedol, že podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenie, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Okresný súd sa ďalej zaoberal § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, r/, 5, 6 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. S uvedeným sa viaže skutočnosť, ktorá je zrejmá zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní a to, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť jej obsah, bola už vopred pripravená "na predtlačenom formulári," nakoľko sa uzavierala vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Okresný súd konštatoval, že systém ochrany spotrebiteľa zavedený do práva Európskych spoločenstiev Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, pričom táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V nadväznosti na spomenuté poukázal na rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98. Ďalej sa okresný súd zaoberal možnosťou súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej zmluve v súvislosti s článkami 6 a 7 Smernice Rady 93/13/EHS, nakoľko ide o nevyhnutnú možnosť, bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana. Tu poukázal okresný súd na rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05. Oprávnený a povinný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy a ktorej súčasťou sú aj všeobecné podmienky, v ktorých sa nachádza rozhodcovská doložka, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Konštatoval, že táto doložka nebola osobitne dojednaná a dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok a teda, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Okresný súd bral zreteľ na ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred všeobecným súdom. Zároveň poznamenal, že ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ide len o možnosť iluzórnu, pretože trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Súčasne z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnému ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu ex lege patrila. Súd skonštatoval, že rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v zmysle ust. § 221 OSP. Uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire (v rámci tzv. európskeho práva) majú len nepriamu záväznosť. To znamená, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Smernica Rady 93/13/EHS je implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Ďalej povinný reagoval na tvrdenia súdu o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnej zmluvnej podmienke. Uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o úvere je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Aj podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktoré je pre spotrebiteľa nevýhradná nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Prijatie argumentácie prvostupňového súdu by znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného, čo však nie je zámerom ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Nie je pravdou, že by európske právo vylučovalo rozhodcovské konanie, alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné. V zmysle citovanej smernice sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide o prípady rozhodcovských konaní ad hoc, uskutočnených bez právneho podkladu, k čomu však v tomto prípade nedošlo. Záverom oprávnený reagoval na tvrdenia súdu o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa a uvádza, že rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, t.j. na základe písomného návrhu na začatie rozhodcovského konania zo strany oprávneného zo strany oprávneného zaslal rozhodcovský súd povinnému výzvu na žalobnú odpoveď, na základe čoho následne rozhodcovský súd podľa skutkových zistení vydal rozhodcovský rozsudok. Oprávaný konštatuje, že obe sporové strany mali rovnaký priestor na vyjadrenia sa v konaní pred rozhodcovským súdom, pričom povinný bol počas rozhodcovského konania nečinný a žalobnú odpoveď nezaslal.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje.
K námietke oprávneného k aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 v danej veci, keď smernice vydávané v rámci európskeho práva sú pre členské štáty záväzné, len pokiaľ ich členský štát neimplementuje do svojho právneho systému, súd uvádza, že podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13 EHS bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02.03.2004 a to konkrétne do ustanovení § 52 - § 54 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa okrem toho, že skúmal povahu plnenia priznaného v rozhodcovskom rozsudku aj z pohľadu smernice, toto plnenie posudzoval aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda aplikoval správny právny predpis, do ktorého bola smernica implementovaná. Pre posúdenie dôvodu na postup podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciou dôvodu pre uvedený postup podľa § 45 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, t.j. či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 a ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., preto správne súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 53 ods. 1 až 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, v tomto konaní povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku správne považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné a vysporiadal sa s nimi súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia, na ktoré odvolací súd poukazuje. Preto bolo potrebné uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdiť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .