Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_2Sp-22-2011.pdf
PDF · 133.68 KB
Case nature
Subarea
2Sp/22/2011
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti odporkyni Správe katastra Humenné, Štefánikova č. 18, 066 01 Humenné, za účasti E. B., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom XXX XX M. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne zo dňa 09. septembra 2011 č. k. V - 1580/07 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 09. septembra 2011 č.k. V - 1580/07.
Náhradu trov účastníkom n e p r i z n á v a.
Z a v ä z u j e navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok v sume 33 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava a záložcu E. B., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom XXX XX M. XX,, v zastúpení Mgr. V. Kušnírom, advokátom so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, 851 01 Bratislava, návrh na vklad č. k. V - 1580/07 zo dňa 08. októbra 2007, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi záložným veriteľom a záložcom podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietla.
V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa dôvodila tým, že dňa 08. októbra 2007 bol jej doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 13. septembra 2007.
Odporkyňa poukázala na predmet zálohu, ktorým sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu - dlžníka zapísané na LV č. XXX a XXX k.ú. F., ktoré sú bližšie popísané v čl. I. záložnej zmluvy.
Citovala § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej „správny poriadok“ ), podľa ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosť všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Podľa § 34 odsek 4 a 5 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy y v ich vzájomnej súvislosti.
V zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Ďalej konštatovala odporkyňa, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, ktorým dlžník E. B. splnomocnil advokáta na všetky právne úkony v o vzťahu medzi ním a treťou osobou, a síce spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., je absolútne neplatné. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu je neurčité, nezrozumiteľné a nie je podpísané splnomocniteľom V predmetnom splnomocnení totiž nie je výslovne určené, na ktoré nehnuteľnosti (identifikované podľa parcelných čísel, listu vlastníctva, katastrálnych území) sa vzťahuje, teda nie je zrejmé, či sa jedná o konkrétne nehnuteľnosti, resp. o všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka. Splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t. j. obsahom zmluvy by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu. Formulácia, že sa vzťahuje k nehnuteľnostiam, vo vlastníctve záložcu, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotoveného ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, pričom list vlastníctva nie je prílohou návrhu na vklad záložnej zmluvy, je neurčitá a nezrozumiteľná. V podstate ani záložca, ani záložný veriteľ v čase uzatvárania zmluvy o úvere nemohli vedieť, na ktoré nehnuteľnosti sa splnomocnenie vzťahuje, resp. bude vzťahovať. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený názor bol potvrdený viacerými rozhodnutiami krajských súdov Slovenskej republiky i v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 8 Sžo 17/2007. Ďalej možno dôvodne pochybovať o tom, či dlžník E. B. mal možnosť zvoliť si sám svojho zástupcu. Taktiež by bolo veľkou náhodou, aby si veľká časť dlžníkov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. vyberala práve toho istého advokáta. Plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere, bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom. Z vyššie uvedeného je možné predpokladať, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír je vopred určený spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., a preto možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo je podľa názoru správy katastra absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvom sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybné ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Týmto postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Advokát dlžníka má hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu, spísať notársku zápisnicu ako exekučný titul, uznávať záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere, alebo dokonca poveriť advokáta vymáhaním splatnej pohľadávky splnomocniteľa na účet záložného veriteľa. Takto koncipované plnomocenstvo, z ktorého jasne vyplýva hájenie záujmov tretej strany (veriteľa) a nie hájenie záujmov splnomocniteľa (dlžníka), môže byť dokonca v rozpore s ust. § 18 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií v znení neskorších predpisov i v rozpore s Advokátskym poriadkom, súčasťou ktorého je aj Etický kódex advokáta.
Pokiaľ správny orgán zistí, že je dôvod na zamietnutie návrhu na vklad (napr. neplatnosť zmluvy, resp. plnomocenstva podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka), je povinný návrh na vklad zamietnuť. Hmotno - právnym nedostatkom je i neurčité a nezrozumiteľné splnomocnenie uvedené v úverovej zmluve.
Vzhľadom na to, že sa jedná o podstatné obsahové náležitosti zmluvy, absencia podstatných náležitostí zmluvy spôsobuje neplatnosť zmluvy absolútnu.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 citovaného zákona, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak j e neplatný. Podľa ustanovenia § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.
Predmetné rozhodnutie napadol včas podaným odvolaním (opravným prostriedkom) navrhovateľ zo dňa 07. októbra 2011, doručený odporkyni dňa 13. októbra 2011, ktorým žiadal, aby súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil na správne konanie. V odvolaní poukázal na uzatvorenie Zmluvy o zriadení záložného práva č. 172/2007-ŠTM zo dňa 13.septembra 2007 medzi ním a fyzickou osobou E. B. ako záložcom - dlžníkom, pričom dlžník bol zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom, Advokátska kancelária, Údernícka 5, 851 01 Bratislava, na strane záložcu podľa plnej moci uvedenej v Zmluve o úvere č. 1740918 zo dňa 14. septembra 2006, uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka E. B., ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru od záložného veriteľa záložcovi. Ďalej poukázal na predmet záložnej zmluvy, ktorým bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam tak ako sú uvedené v zmluve, špecifikované (ďalej len záloh) v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli podľa úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na vrátenie a zaplatenie príslušného úveru.
Dňa 08. októbra 2007 bol Správe katastra Humenné doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva k zálohu v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie jeho pohľadávok voči záložcovi podľa záložnej a úverovej zmluvy. Pod sp. zn. V - 1580/07 bolo začaté katastrálne konanie o povolenie vkladu záložného práva. Dňa 09. septembra 2009 správa katastra vydala rozhodnutie pod sp. zn. V - 1580/07 o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k zálohu v zmysle ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv v platnom znení. Navrhovateľ poukázal v krátkosti na odôvodnenie rozhodnutia odporkyňou. Ďalej v odvolaní uviedol, že z napadnutého rozhodnutia odporkyne vyplýva, že správny orgán prejudikoval neplatnosť (resp. „neprávoplatnosť“) splnomocnenia a teda aj záložnej zmluvy na základe správneho uváženia, ktoré však neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný a účastníkov úverovej zmluvy záväzný a nezohľadňuje skutočný obsah úverovej zmluvy a všetkých právnych úkonov v nej uvedených. Navyše podľa názoru správneho orgánu ako ho citoval v odvolaní navrhovateľ v prípade splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra ide o rozpor záujmov so záujmami dlžníka podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto je podľa správneho orgánu dohoda o splnomocnení medzi Mgr. Tomášom Kušnírom a dlžníkom absolútne neplatná.
Podľa navrhovateľa Katastrálny zákon, ako aj Občiansky zákonník neustanovuje podstatné náležitosti dohody o splnomocnení uzatvorenej medzi záložcom a zástupcom záložcu (rovnako je tomu i pri iných dohodách o splnomocnení v katastrálnom konaní) to ani v spojení s ustanovením § 17 správneho poriadku. Správny poriadok pre zastupovanie na základe plnomocenstva ustanovuje len niektoré formálne požiadavky. Podľa navrhovateľa z uvedeného vyplýva, že ani na platnosť procesnoprávneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu zriaďovať záložné právo (záložné práva) k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu, pričom stačí samotná skutočnosť, že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu záložnej zmluvy vo vlastníctve záložcu.
Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že podľa ustanovenia § 42 ods. 2 katastrálneho zákona sa expressis verbis vzťahuje na právne tituly nie na plnomocenstvá. Katastrálny zákon pre plnú moc ustanovuje len formu - písomnú s úradne overeným podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom, kto koho a na čo splnomocňuje. Žiadne jeho ustanovenie nevyžaduje konkretizáciu o nehnuteľností, ku ktorej má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo. Podľa navrhovateľa aplikácia ustanovenia § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na obsahovej náležitosti plnej moci je i s poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky len šikanóznym výkladom práva, ktorý nemá oporu v platnom právnom poriadku.
Podľa navrhovateľa z uvedených dôvodov neobstojí preto právny názor, podľa ktorého udelená plná moc mala obsahovať presnú špecifikáciu konkrétnej nehnuteľnosti. Platné právo na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti v zastúpení zvláštnu plnú moc nevyžaduje a umožňuje takýto úkon vykonať, dokonca aj na základe všeobecnej plnej moci. Písomná plná moc má predpísané náležitosti, je z nej zrejmý prejav vôle splnomocniteľa, spĺňa náležitosti ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka a je splnomocniteľom podpísaná, pričom je irelevantná konkrétna grafická úprava plnomocenstva, samotné umiestnenie podpisu splnomocniteľa ako aj fakt, či medzi týmito je včlenený iný text alebo nie. Z predloženého splnomocnenia je pritom zrejmé, že text splnomocnenia je riadne krytý podpisom záložcu s výslovným prejavom vôle toto udeliť, t. j. podpis sa nachádza na správnom mieste a medzi tento nie je včlenená samostatná časť textu, ktorá by logicky, graficky alebo inak zasahovala do explicitného prehlásenia záložcu a mohla by čo i len teoreticky spôsobiť akýkoľvek vnútorný rozpor.
Navrhovateľ ďalej konštatoval, že vychádzajúc z ustáleného právneho názoru záver, že takýto konflikt medzi splnomocniteľom a splnomocnencom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného (skutkového) stavu a to v rámci správneho konania minimálne v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Podľa navrhovateľa pokiaľ teda príslušná správa katastra mala pochybnosti o platnosti splnomocnenia práve z tohto dôvodu mala konanie prerušiť a zaobstarať si spôsobilý podklad pre rozhodnutie, čo však preukázateľne neurobila a za účelom overenia si svojho konštatovania, ktoré uviedla v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezabezpečila si ani len vyjadrenie - písomné alebo ústne vo forme vypočutia splnomocneného advokáta. Z odôvodnenia nie je zrejmé na základe akých skutočností dospela odporkyňa k takémuto zisteniu a ani odôvodnenie tohto záveru. Je nepochybné, že splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír je spôsobilý na právne úkony. Posúdenie spôsobilosti dlžníka nebolo predmetom zisťovania zo strany odporkyne a toto z uvedeného dôvodu nemohlo odporkyňu viesť k takejto právnej úvahe. Navrhovateľ znovu zdôraznil, že absentuje odôvodnenie domnelého rozporu záujmov záložcu a zástupcu podľa ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na ktoré poukazuje príslušná správa katastra.
Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že splnomocnený právny zástupca dlžníka bol vybratý zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou, pričom dlžník prejavil svoju slobodnú vôľu nechať sa zastúpiť splnomocnencom a túto potvrdil svojim podpisom pod udelenú plnú moc. Tvrdenie odporkyne o údajnom kontakte, resp. o údajnom rozpore záujmov medzi splnomocneným advokátom a dlžníkom tak nemá žiadnu reálnu oporu v zistenom stave odhliadnúc od skutočností, že toto nie je správa katastra ani oprávnená preskúmavať.
Podľa navrhovateľa záložná zmluva napĺňa funkciu zabezpečovacieho prostriedku.
Podľa Prof. Lazara (Občianske právo hmotné, 2. zväzok) „realizácia subjektívnych práv a povinností vyplývajúca zo záväzkovoprávnych vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych záruk. V najširšom zmysle je táto záruka daná samou existenciou občianskeho práva. Občianskoprávne záruky v užšom zmysle spočívajú v presnom vymedzení subjektívnych práv a povinností, ktoré nastupujú v prípade, ak povinnosti zo záväzkovoprávnych vzťahov neboli riadne a včas splnené. Rozhodujúcou zárukou však v tomto chápaní zostáva možnosť oprávnenej osoby - veriteľa domáhať sa svojich práv prostredníctvom súdu. Okrem viacerých sankčných ustanovení však občianske právo pozná určitú skupinu špeciálnych občianskoprávnych inštitútov, ktoré môžu veriteľa využiť, aby sa zvýšila všeobecná miera istoty na dosiahnutie plnenia, ktoré poskytli dlžníkom zo svojho majetku.“
Podľa JUDr. Svobodu (Komentár k Občianskemu zákonníku) „Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon.“
Občiansky zákonník obsahuje pomerne podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov, ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa a ktoré majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Avšak Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho zabezpečovacieho prostriedku. Občiansky zákonník teda síce zakotvuje viacero zabezpečovacích prostriedkov, ale neurčuje, kedy a za akých podmienok vzniká, je veriteľ oprávnený využiť ten - ktorý prostriedok zabezpečenia v závislosti na zásade „čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“, ktorou sa spravujú zmluvné súkromnoprávne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami výlučne na vôli účastníkov takéhoto úkonu.
Podľa ustanovenia § 151a občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a je príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa názoru Prof. K. Planka „pri reforme záložného práva sa vychádzalo z toho, že je potrebné, aby záložné právo vzniklo rýchlo, jednoducho, aby boli čo najnižšie náklady na jeho zriadenie a vznik, že treba zaviesť aj neposesórne záložné právo, ďalej aby existoval systém evidencie záložného práva dostupný každému, aby bolo možné založiť akýkoľvek majetok fyzickej alebo právnickej osoby a aby záložné právo umožňovalo veriteľovi čo najskôr sa uspokojiť zo zálohu.“
Účel a funkcia záložného práva sa nemení ani po prijatých zmenách. Záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia. Zabezpečovania funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu.
Z toho vyplýva, že záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak aj by po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k naplneniu uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa § 151m ods. 9 Občianskeho zákonníka záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.
Podľa ustanovenia § 151m ods. 10 Občianskeho zákonníka, ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odčítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
Na základe týchto ustanovení je teda zrejmé, že záložným veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými mravmi spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti.
Ide teda o absolútne nedôvodný zásah do zásady zmluvnej voľnosti medi účastníkmi zmluvy o úvere, ktorí si sami zvolili zabezpečovací prostriedok k poskytnutému úveru.
Ako je už uvedené vyššie záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil svojim úradne overeným podpisom.
Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné ako aj ďalšie povinnosti. Navrhovateľ uviedol, že správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto odvolaní. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu vkladu záložného práva k nehnuteľnosti, pretože:
1) Osoba advokáta bola vybratá záložcom.
2) Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu advokátom, pričom neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta. V tejto časti je rozhodnutie Správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné.
3) Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.
4) Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta.
Navrhovateľ poukázal aj nato, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľ ďalej poukázal nato, že pritom postupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni navrhovateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa, ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t. j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.
Odporkyňa predkladaciu správu zaslala spolu so spisovým materiálom krajskému súdu dňa 14. septembra 2011 a poukázala na skutočnosti uvedené v rozhodnutí o zamietnutí návrhu na vklad záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 13. septembra 2007 č. 172/2007- ŠTM, zo dňa 09. septembra 2011 pod č. V - 1580/07, s ktorým rozhodnutím sa v plnej miere stotožnila a predložila spis za účelom rozhodnutia krajskému súdu.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14. decembra 2011. Uvedeného pojednávania sa nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom zo dňa 29. novembra 2011 s tým, že žiadal súd aby prejednal predmetnú vec v jeho neprítomnosti a vydal meritórne rozhodnutie vo veci samej. Pojednávania sa nezúčastnila ani odporkyňa, resp. jej poverená zástupkyňa, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila listom zo dňa 05. decembra 2011. Pojednávania sa nezúčastnila zúčastnená osoba - dlžník E. B., ktorého neúčasť ospravedlnila jeho matka. Pojednávania sa nezúčastnil ani predvolaný advokát dlžníka Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil.
Súd z uvedených dôvodov preto konal podľa ustanovení § 250g ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov konania, pričom vychádzal z obsahu administratívneho spisu.
Súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo dňa 13. septembra 2007 , ktorý bol doručený odporkyni dňa 08. októbra 2007 podal návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 172/2007-ŠTM zo dňa 13. septembra 2007 do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. 172/2007-ŠTM zo dňa 13. septembra 2007 uzavretú podľa § 151a a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava a záložcom E. B., nar. XX. E. XXXX, v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, Advokátska kancelária, Údernícka 5, 851 01 Bratislava.
Súčasťou administratívneho spisu odporkyne je aj Zmluva o úvere č. 1740198 zo dňa 14. septembra 2006 uzavretá medzi dlžníkom E. B. a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava, v ktorej sa nachádza aj plnomocenstvo, podľa ktorého dlžník advokáta Mgr. Tomáša Kušníra splnomocňuje, aby (doslovná citácia): „...za účelom zabezpečenia pohľadávky - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, ktorá je mojim záväzkom, vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere uzatvoril v mojom mene : a) záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení, b) zmluvou o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka v platnom znení k nehnuteľnostiam v mojom vlastníctve, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako formu zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplním riadne a včas podmienky tejto zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia záložnej zmluvy, beriem na vedomie, že:
a) v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností.
b) v prípade uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľov vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľnosti
Toto plnomocenstvo udeľujem na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania notárskej zápisnice alebo uzatvorenia záložnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., z vyššie uvedenej zmluvy o úvere, pozostávajúca z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej zápisnice alebo záložnej zmluvy o nákladoch na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností.
Občiansky zákonník v ustanovení § 552 upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.
Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon ) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa zapisujú do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve... .)
Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 katastrálneho zákona aj podľa názoru súdu vyplýva, že správa katastra bola oprávnená a povinná skúmať aj náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým dlžník E. B. splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na uzavretie záložnej zmluvy.
Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a je príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... .
Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku , zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka - právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem iného aj určite a zrozumiteľne.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Z Komentára Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.
Z obsahu citovanej časti zmluvy o úvere a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný tento text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k predmetným nehnuteľnostiam“.
Podľa názoru súdu takto formulovaný text plnomocenstva predpokladá, že v prvej časti mali byť nehnuteľnosti presne identifikované aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím, druhom pozemku a spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nato, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu a jeho zrozumiteľnosti.
Súd sa preto stotožňuje so záverom odporkyne, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo bližšie označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom zálohu, je takýto prejav vôle neurčitý ale aj z nezrozumiteľný.
Rovnako sa súd stotožňuje so záverom odporkyne, že dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a teda nie je zrejmé, či plnomocenstvo k uzavretiu zmluvy o záložnom práve sa týka všetkých nehnuteľností vo vlastníctve záložcu alebo len niektorých.
Podľa názoru súdu splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami.
Ak teda odporkyňa konštatovala v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené dlžníkom Mgr. Tomášovi Kušnírovi nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožňuje.
V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k § 17 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 22 ods. 4 Katastrálneho zákona súd zdôrazňuje, že plnomocenstvo obsiahnuté v zmluve o úvere nie je procesným plnomocenstvom na zastupovanie dlžníka (resp. záložného dlžníka v katastrálnom konaní ale plnomocenstvom v hmotnoprávnych vzťahoch). Aplikácia citovaných ustanovení v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Dohoda o splnomocnení uzatvorená medzi dlžníkom E. B. a Mgr. Tomášom Kušnírom je podľa názoru súdu neplatná aj pre rozpor záujmov medzi dlžníkom a splnomocneným zástupcom v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je viac ako zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože ako z obsahu spisu vyplýva zmluva o úvere bola vypracovaná ako predtlač, ktorú používa navrhovateľ pri uzatváraní obdobných zmlúv a meno splnomocneného advokáta Mgr. Tomáša Kušníra bolo vpísané do predtlače zmluvy. Ak teda navrhovateľ takto postupoval a dopredu určil osobu, ktorá bola splnomocnená konať za dlžníka, je spochybnený základný predpoklad udelenia plnej moci k tomu, aby splnomocnenec hájil do budúcna záujem dlžníka, pretože predmet splnomocnenia nebol určitý a presne vymedzený.
Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s navrhovateľom už pred podpísaním predmetnej zmluvy a preto je záujem splnomocnenca v rozpore so záujmami zastúpeného - dlžníka E. B.. Neobstojí tu ani námietka navrhovateľa v odvolaní, že „splnomocnený právny zástupca dlžníka bol vybratý zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou komorou, pričom dlžník prejavil svoju vôľu nechať sa zastúpiť splnomocnencom a túto potvrdil svojim podpisom pod udelenú plnú moc,“ pretože osoba Mgr. Tomáša Kušníra figuruje na predtlači zmluvy o úvere bez toho, aby k takémuto dobrovoľnému prejavu vôle zo strany dlžníka vôbec došlo, čo napokon vyplýva aj z doteraz prejednávaných vecí, pretože nejde o náhodu v prípade, že si všetci záložcovia vybrali tú istú osobu ako právneho zástupcu.
Správa katastra na úseku katastra je orgánom štátnej správy a preto bolo a aj je jej povinnosťou postupovať v súlade so všetkými právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, teda aj s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Katastrálneho zákona a Zákona o advokácii.
Čo sa týka námietky navrhovateľa, že z ustanovenia č. 42 ods. 2 Katastrálneho zákona vyplýva, že náležitosti upravené pod písm. c) tohto ustanovenia by sa mali doslovným výkladom vzťahovať k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine, nie k obsahu plnomocenstva, súd poukazuje na Vyhlášku č. 76/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon a táto v ustanovení § 36 ods. 2 upravuje, že pri skúmaní platnosti zmluvy sa nezisťuje či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom. V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláška upravuje, že v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených o osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené skutočnosti, ktoré správa katastra ako orgán štátnej správy je povinná a oprávnená skúmať.
S poukazom na neplatnosť splnomocnenia, ktoré následne spôsobilo neplatnosť uzavretej zmluvy o úvere považoval súd rozhodnutie odporkyne za správne a vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil.
Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozsudku sp. zn. 8Sžo 17/2007, podľa ktorého vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (teda podmienky vkladu) podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z. z., ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania. O trovách súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľ, ktorý v konaní nebol úspešný, je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 33 Eur na účet vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: podľa § 2 ods. 4 druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch...v spojení so Sadzobníkom súdnych poplatkov položka 10b do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.