Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/207/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. O., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice IV, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky W. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej v G., na ulici O. Č.. XX, za účasti otca U. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho v G., na ulici A. Č.. X, toho času sa zdržiavajúceho na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníkom O.. Š. M., zamestnancom Okresného súdu Košice I, v konaní o určenie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 22.11.2005 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletému W. za obdobie od 1.5.2011 do budúcna zo sumy 645,- Sk na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému W. za obdobie od 1.5.2011 do 31.12.2011 vo výške 35,48 eur zaväzuje odporcu zaplatiť k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého W. doručila tunajšiemu súdu dňa 11.5.2011 svoj návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého W. na sumu 120,- eur mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom tunajšieho súdu v roku 2004 pod číslom jej priznaných ako výživné na dieťa 21,45 eur, v júni XXXX maloletý W. mal dovŕšiť 10 rokov veku, matka sa o neho starala sama ako samoživiteľka, pričom maloletý navštevoval základnú školu pri Liečebno-výchovnom sanatóriu S. G. S. N., kde chodieval na internátne pobyty, v porovnaní s rokom 2004 a zvýšili náklady spojené so starostlivosťou o maloletého v oblasti jeho výchovy a vzdelávania.

Otec sa na adrese trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava, miesto terajšieho jeho pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, preto v súlade s ustanovením mu súd ustanovil opatrovníka.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť s tým, že výživné navrhoval určiť zo strany otca na maloletého vo výške 30 % z aktuálnej výšky životného minima v prípade, ak otec dieťaťa je nezamestnaný alebo nemá príjem.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému W. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. -81 zo dňa 22.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.1.2006 a ktorým rozsudkom bol maloletý W. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 645,- Sk mesačne. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ ide o výšku výživného túto súd stanovil na základe zistení, že rodičia dieťaťa nie sú manželmi, nežili v spoločnej domácnosti 4 roky pred vyhlásením rozsudku, maloletý W. v tom čase navštevoval materskú školu, otec na jeho výživu ničím neprispieval, pričom otec dieťaťa sa zdržiaval na neznámom mieste a podľa zistení súdu naposledy poberal dávku v hmotnej núdzi, osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka na požadovanej úrovni a teda otec bol zaviazaný platením zákonnom určenej minimálnej výšky výživného, ktorá predstavovala od 1.7.2005 sumu 645,- Sk mesačne. Otec bol aj v uvedenom konaní zastúpený súdom ustanoveným opatrovníkom.

Matka dieťaťa je dlhodobo nezamestnanou, evidovanou na úrade práce. Je jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi a v prípade zaradenia do aktivačných prác odmena za tieto práce 177,- eur. Zároveň je matke vyplácaný prídavok na maloletého 21,- eur a náhradné minimálne výživné. Matka spolu s maloletým býva v Centre pre obnovu rodiny W., za bývanie v ktorom platí nájomné 72,- eur. Matka je vydatá, avšak s manželom nežije v spoločnej domácnosti, jej manžel býva v útulku N.. Okrem tohto dieťaťa matka nemá ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Maloletý W. je v súčasnosti žiakom 5. ročníka základnej školy, ktorú navštevuje v Liečebno-výchovnom sanatóriu S. G. N., kde je umiestnený na internátnom pobyte. Počas víkendov je s matkou v zariadení W.. Matka má so synom zvýšené výdavky na lieky, keďže vzhľadom na ochorenie obličiek je potrebné, v súvislosti s týmto ochorením, aby mu matka doplácala na lieky 10,- eur za 3 mesiace. Zároveň matka poskytuje maloletému cestovné a úhradu za stravu v Liečebno-výchovnom sanatóriu 10,- eur mesačne, hradí mu kredit na mobilný telefón taktiež 10,- eur mesačne a zakupuje mu lístky MHD. V rámci možností matka maloletému poskytuje vreckové. Maloletý má ináč potreby primerané veku dieťaťa.

Otec sa o maloletého nijako nezaujíma, naposledy dieťa videl, keď malo 2 roky. Matka o otcovi maloletého nemá žiadnu vedomosť. V roku 2010 podľa zistení kolízneho opatrovníka bol hospitalizovaný na Geriatrickom oddelení, oddelení dlhodobo chorých.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. o životnom minime, v znení účinnom od 1.7.2011, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 189,83 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu,

b) 132,42 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 86,65 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, o úprave súm životného minima účinnom od 1.7.2011, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne sa suma 84,61 € nahrádza sumou 86,65 € (30 % je 25,995 €).

Vzhľadom na vyššie uvedených zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na maloletého W. od 1.5.2011, teda od mesiaca v ktorom matka podala návrh vo veci, zo sumy 645,- Sk na sumu 30% zo sumy životného minima, keďže dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného nastali podstatné kvalifikované zmeny pomerov a to predovšetkým na strane maloletého, ktorý sa medzičasom stal žiakom prvého stupňa základnej školy a následne i žiakom druhého stupňa základnej školy, čím bez ďalšieho vzrástli jeho odôvodnené potreby. Keďže pobyt otca sa súdu nepodarili zistiť a súdu nepodarili zistiť ani jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol o zaviazaní otca prispievať na výživu maloletého W. minimálnym výživným stanoveným zákonom, t.j. 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca voči maloletému W. za obdobie od 1.5.2011 do 31.12.2011 k vzniku dlžného výživného vo výške 35,48 eur (t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 645,- Sk, čo sa rovná 21,41 eur a novo stanoveným výživným, ktoré v období od začiatku sporného obdobia do 30.6.2011 bolo na základe zákonného stanovenia 25,38 eur, čo je rozdiel 3,97 eur mesačne za prvé dva mesiace sporného obdobia, čo sa rovná 7,94 eur plus rozdiel medzi uvedenými 21,41 eur a minimálnym zákonom stanoveným výživným od 1.7.2011 26,- eur, čo je rozdiel 4,59 eur mesačne za ďalších 6 mesiacov sporného obdobia, to sa rovná 27,54 eur), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Matka a kolízny opatrovník toto odvolanie podať nemôžu, pretože práva podať odvolanie sa účinne vzdali.