Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-7-2011.pdf
PDF · 108.99 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/7/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nových Zámkoch, samosudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou, v právnej veci navrhovateľky: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., Ž. A.C. XX, zast. adv. JUDr. Emou Zacharovou, H. A. X, N. D. proti odporcovi: V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., Ž. A. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve p r i p a d a j ú odporcovi hnuteľné veci: 1. kuchynská linka farby bledej čerešne v hodnote ..................................................... 200,- Eur 2. sporák kombinovaný Elektrolux v hodnote ............................................................. 125,- Eur 3. digestor Whirpool v hodnote ..................................................................................... 30,- Eur 4. kuchynský koberec škoricovej farby vrátane koberca do predsiene spolu o rozmerov cca 20 m2 v hodnote................................................................................................... 30,- Eur 5. kuchynské stropné svietidlo v hodnote ...................................................................... 10,- Eur 6. kuchynská garniža v hodnote ..................................................................................... 10,- Eur 7. kuchynská záclona v hodnote..................................................................................... 10,- Eur Nehnuteľná vec p r i p a d á navrhovateľke a odporcovi každému v podiele 1/2 a to byt nachádzajúci sa v N. D. na ulici Ž. A. XX v kat. území N. D., vedený na Správe katastra N. D. na LV XXXX byt číslo 10 nachádzajúci sa vo vchode č. 23, na 4 poschodí bytového domu so súpisným číslom 5013 na parc.č. 7146/5, s vlastníctvom ktorého je spojené spoluvlastníctvo k pozemku, nachádzajúceho sa kat. úz. N. D. na LV č. XXXX ako parcely registra C katastra nehnuteľností č. 7146 zastavené plochy a nádvoria o výmere 364 m2 v podiele 7361/232476 k celku, s vlastníctvom ktorého je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu v podiele 7361/232476 k celku. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť zostatok dlhu vrátane úrokov z istiny na H. účte číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. ku dňu 09.11.2010 predstavuje 1216,-Eur, ďalej dlh na kreditnej karte vedený na účet číslo XXXXXXXXXX/ XXXX ktorý ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. ku dňu 09.11.2010 predstavuje 2791,63 Eur. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na úplné finančné vyrovnanie sumu 1329,- Eur do 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka a odporca sú p o v i n n í zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov každý po 621,-Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu 18.01.2011 domáhala proti odporcovi vyporiadania BSM po rozvode manželstva. Poukázala na to, že o jeho vyporiadaní sa s odporcom nevedeli dohodnúť. Hnuteľnosti pozostávajúce z kuchynskej linky, sporáka kombinovaného Elektrolux, digestora, koberca,
svietidla, garniže, záclony, chladničky s mrazničkou žiadala prikázať do vlastníctva odporcu a nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX ako byt č. 10 o podlahovej plochy 73,61 m2 žiadala prikázať do podielového spoluvlastníctva sebe a odporcovi každému v pomere 1/2 k celku a okrem toho určiť, že ona je povinná zaplatiť zostatok dvoch úverov vedených vo M., a.s. Titulom finančného vyrovnania žiadala odporcu zaviať na zaplatenie sumy 2509,57 Eur. Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že byt vedený na LV č. XXXX si zakúpil na pôžičku a peniaze na jeho odkúpenie do osobného vlastníctva mu dali jeho rodičia, záväzky voči M., a.s. uvedené v návrhu sú záväzkami navrhovateľky, pričom on nevie kedy a na aký účel si tieto kontokorentné úvery zobrala. Spoločný účet nemali a tak nevie, načo použila tieto peniaze. Po odsťahovaní sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti sa dohodli tak, že ona si zoberie zariadenie kuchyne, avšak zatiaľ si zobrala len chladničku. Poukázal na to, že on investoval počas trvania manželstva veľké finančné prostriedky do nedokončeného rodinného domu svokrovcov, v ktorom prerobil ústredné kúrenie, spravil prípojku na pitnú vodu, opravil strechu a kanalizáciu, ďalej previedol prestavbu novej kúpeľne, WC a ďalšie práce potrebné, pre samostatné bývanie dvoch rodín. Ďalej uviedol, že po smrti svokra pohrebné náklady a postavenie pomníka financoval on, za ktorým účelom si zobral úver v Č. banke, ďalej pohrebné trovy svokry taktiež platil on. Poukázal na to, že pri zmene zamestnania navrhovateľka dostala od zamestnávateľa odstupné 6000,-Eur. Mal za to, že byt, v ktorom v súčasnosti býva, by mal ostať ich dcére Ľ.. Súd v rámci dokazovania vypočul účastníkov, svedkov V. R., V. R., S. R., vyjadreniami svedkov Ľ.L. R., H. R., oboznámil sa s pripojeným spisom 6C 233/10, 16D 1336/08, D 2216/99, 8D 158/03, LV č. XXXX, výpismi z účtu a oznámeniami banky M., a.s., potvrdením Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, predloženými pokladničnými dokladmi, výpismi z účtu Č., a.s., oznámenia realitných kancelárií, dohodou o zrážkach zo mzdy a zistil tento skutkový a právny stav. Manželstvo účastníkov uzavreté dňa 14.09.1974 bolo rozsudkom tunajšieho súdu 6C 233/10 - 13 zo dňa 02.11.2010 rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť 09.11.2010. Zo zhodných výpovedí účastníkov konania mal súd preukázané, že počas trvania manželstva nadobudli tie hnuteľnosti a v takých hodnotách ku dňu právoplatnosti rozvodu ako sú tieto uvedené pod položkou 1 až 7 vo výroku rozsudku. Medzi účastníkmi konania nebola sporná tá skutočnosť, že do ich BSM patrí nehnuteľnosť a to byt nachádzajúci sa v N. D. na ul. Ž. A. XX, vedený na LV č. XXXX, byt č. 10, presne označený vo výroku rozsudku, avšak odporca nesúhlasil s tým, aby navrhovateľku z bytu vyplácal, žiadal započítať sumu 30 000,-Sk, ktoré peniaze mu mali darovať rodičia. Okrem toho sporné zostali žalované dlhy poskytnuté od M., a.s. banky, ďalej investície do rodinného domu rodičov navrhovateľky, pohrebné náklady oboch rodičov navrhovateľky a ňou prevzaté odstupné od zamestnávateľa. Podľa oznámenia M., a.s. A., pobočka N. D. navrhovateľka mala poskytnuté prostriedky na H. účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, na ktorom ku dňu 09.11.2010 bol dlh vo výške 1216,-Eur s tým, že úroková sadzba povoleného prečerpania bola stanovená na 17,9 %, okrem toho na kreditnej karte vedenej v tej istej banke na čísle účtu: XXXXXXXXXX/XXXX bol ku dňu 09.11.2010 dlh vo výške 2791,63 Eur s tým, že úroková sadzba povoleného prečerpania bola stanovená na 19,9 %. Podľa oznámenia Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia Bratislava z 21.05.2007 v súlade s § 76 odsek 1 Zákonníka práce a kolektívnej zmluvy bude navrhovateľke vyplatená sociálna kompenzácia vo výške 90 000,- Sk. Z dohody o zrážkach zo mzdy z 10.07.2011 uzavretej medzi Č. A. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom vyplýva, že táto sa uzavrela na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere A. zo dňa 10.07.2001 na výšku poskytnutého úveru 50 000,-Sk. Podľa predloženého príjmového pokladničného dokladu zo dňa 02.09.2008 a 08.09.2008 navrhovateľka zaplatila pohrebnej službe 2-krát po 5 000,-Sk a dňa 04.09.2008 uhradila faktúru 08256 vo výške 10 180,-Sk, všetko ako pohrebné trovy pre zosnulú Máriu Krajmerovú. Zo spisu D 2216/99 v dedičskej veci po poručiteľovi K. K. zomr. XX.XX.XXXX (otcovi navrhovateľky) vyplýva, že dedičstvo bolo prejednané osvedčením zo dňa 19.05.2000, pričom dedičstvo prevzala v celosti V. R., t.j. navrhovateľka s tým, že čistá hodnota dedičstva predstavovala 502 842,90 Sk, dlhy poručiteľa boli vyčíslené vo výške 11 732,10 Sk pozostávajú z pohrebných trov. Žiadne iné dlhy v dedičstve zahlásené či uplatnené neboli. Zo spisu 16D 1336/08 v dedičskej veci po poručiteľke V.T. K. zomr. XX.XX.XXXX (matke navrhovateľky) vyplýva, že dedičstvo bolo prejednané osvedčením zo dňa 27.01.2009, pričom dedičstvo prevzala v celosti V. R., t.j. navrhovateľka s tým, že čistá hodnota dedičstva predstavovala 6004,38 Eur, dlhy poručiteľky neboli vyčíslené žiadne. Z predmetného osvedčenia ani zápisnice o predbežnom vyšetrení, kde sú uvedené pohrebné trovy vo výške 25 000,-Sk nie je zrejmé, kto tieto podľa tvrdenia dedičky uhrádzal a ako sa tieto vysporiadali.
Zo spisu 8D 158/03 v dedičskej veci po poručiteľke V.N. R. zomr. XX.XX.XXXX (matke odporcu) vyplýva, že dedičstvo bolo prejednané osvedčením zo dňa 27.10.2003, pričom dedičstvo prevzali jej deti a manžel s tým, že čistá hodnota dedičstva predstavovala 231 101,-Sk, dlhy poručiteľky boli vyčíslené vo výške 100 000,-Sk a pozostávali z pohľadávky pozostalého manžela titulom dohody o vyporiadaní BSM, žiadne iné pohľadávky v predmetnej dedičskej veci uplatnené neboli. Účastníci zhodne uviedli, že všetky hnuteľnosti uvedené pod položkou 1-7 boli zakúpené v roku 2007 a nachádzajú sa v spornom byte. Navrhovateľka uviedla, že čo sa týka zostatkov dlhov, ktoré žiadala do BSM započítať tak z týchto peňazí nezakupovala žiadnu hnuteľnosť, ale postupne z nich kupovala lieky, oblečenie pre dcéru, hradila z týchto peňazí bežný chod domácnosti v čase, keď ona nemala žiaden príjem. S každou zo spomínaných kreditných kariet sa dalo ísť do mínusu 1000,- Eur pričom tieto používala striedavo v období rokov 2007 až do 01.12.2008. V uvedenom období viedli s odporcom spoločnú domácnosť. O týchto kreditných kartách mal vedomosť aj odporca. Ďalej uviedla, že v máji 2007, keď dohodou rozviazala pracovný pomer so zamestnávateľom dostala odstupné, pričom tieto peniaze sa použili na zakúpenie bytového zariadenia zväčša do kuchyne ako aj iný nábytok, ďalej z nich zaplatila vodičských preukaz pre dcéru, knihy, ktoré potrebovala do školy a podobne. Po rozviazaní pracovného pomeru do práce nastúpila až 01.12.2008. Popierala, žeby investovali akékoľvek finančné prostriedky z odporcom do rodinného domu jej rodičov, pokiaľ sa aj robili nejaké práce na ich dome, tieto hradili rodičia, pričom je pravdou, že odporca tam občas fyzicky pracoval, čo považovala za samozrejmé. Pokiaľ sa jedná o vyplatenie ich družstevného bytu, tak tento vyplácali zo spoločných peňazí a nemá vedomosť o tom, že by odporcova matka odporcovi dávala nejaké peniaze. Čo sa týka pohrebných trov jej matky, tak odporca jej nedával žiadne peniaze na tieto trovy, pričom časť peňazí na trovy pohrebu si požičala od kamarátky, ďalej založila nejaké zlato po matke a z týchto peňazí bol pohreb zaplatený. Čo sa týka pohrebných trov jej otca, tak v tom čase jej matka žila, tieto trovy uhradila. K pôžičke, ktorá bola poskytnutá z Č. banky, vo výške 50 000,-Sk uviedla, že potom ako zomrel jej otec matka nemala peniaze na pomník a nakoľko len odporca spĺňal podmienky na poskytnutie pôžičky, tak on si ju vyzdvihol, pričom táto pôžička sa splácala tak, že každú jednu splátku im jej matka doniesla a oni ju následne splatili v banke. Táto pôžička bola splatená asi 2 roky po jej poskytnutí. Odporca uviedol, že do rodičovského domu navrhovateľky investovali peniaze vtedy, keď sa prerábalo kúrenie, komín ako aj iné, pričom doklady o týchto investíciách nemá, ale mohli by to potvrdiť ich deti. Čo sa týka týchto investícií, neboli so svokrovcami nijak dohodnutí a nikdy si tieto peniaze od nich nepýtali. Táto investícia predstavuje najmenej sumu 16 597,- Eur. Pokiaľ sa jedná o odstupné, ktoré navrhovateľka obdržala, nevedel uviesť na čo konkrétne minula tieto peniaze. Pohrebné trovy matky navrhovateľky boli vyplácané v roku 2008, pričom peniaze na tieto výdavky vyberal zo svojho účtu, kam mu chodila výplata, doklady boli napísané na meno navrhovateľky, pretože si ich mala uplatniť v rámci dedičského konania. V čase vynaloženia týchto trov žili v spoločnej domácnosti. V rámci týchto trov žiadal započítať sumu 20 000,-Sk, t.j. 664,-Eur, pričom nakoľko potrebné trovy otca navrhovateľky nevie preukázať, tak tieto napokon nežiadal započítať. Pokiaľ sa jedná o peniaze, ktoré boli použité na vyplatenie družstevného bytu, tak niekedy v roku 2000 mu tieto peniaze darovali rodičia a to tak, že mu v hotovosti odovzdali 30 000,-Sk, nevedel uviesť kto každý bol prítomný pri ich odovzdaní, avšak v rodine sa o tom hovorilo, a preto majú vedomosť o tejto skutočnosti aj jeho súrodenci, pričom sa malo jednať o dar pre neho a ich deti. Z pôžičky poskytnutej od Č. vo výške 50 000,-Sk bolo hradené vyhotovenie pomníka pre rodičov navrhovateľky. Svedkyňa Ľ. R. dcéra účastníkov v písomnom oznámení, ktoré doručila súdu 18.04.2011 uviedla, že sa nevie vyjadriť ako rodičia hospodárili v spoločnej domácnosti, nemá žiadne poznatky o spôsobe nadobudnutia bytu ani to kedy bol zakúpený. Svedok H. R. brat odporcu v písomnom oznámení, ktoré doručil súdu 07.12.2011 uviedol, že finančnú čiastku 30 000,-Sk na odkúpenie bytu dostal odporca, od rodičov, pričom od začiatku ich manželstva sa celá rodina podieľala na splácaní dlhov a dokončenia výstavby rodinného domu Svedok V. R., syn účastníkov konania uviedol, že s rodičmi nežije v spoločnej domácnosti asi 11 rokov, vie o tom, že niečo sa opravovalo na rodičovskom dome navrhovateľky, čo mohlo byť asi pred 15 rokmi, nevedel uviesť, čo konkrétne sa opravovalo ani to kto hradil tieto opravy. Nehovorilo sa o tom a jeho to ani nezaujímalo. Na dotaz odporcu, aby uviedol kto hradil náklady pri prerábaní kúpeľne, WC, odpadu prípojky, rozvodov, opravy strechy predmetného rodinného domu svedok nevedel uviesť. Taktiež sa nevedel vyjadriť k nákladom pomníka starých rodičov ani pohrebných trov. Svedok V. R., syn účastníkov uviedol, že v minulosti sa na rodičovskom dome navrhovateľky vykonávali nejaké opravy a práce, na ktorých sa zúčastňovali aj jeho rodičia, nevedel uviesť, kto hradil tieto práce. Naposledy sa stavebné práce vykonávali v roku 2003 až 2004 predtým ako sa do domu nasťahoval,
vtedy sa horná časť domu, v ktorej býva, prerábala a on hradil vykonávané práce, teda aj nákup materiálu. Ďalej uviedol, že v minulosti sa na tomto dome prerábal kotolňa, strecha s korýtkami, mohol mať vtedy 13 -14 rokov, avšak nevie, kto hradil materiál na tieto opravy Svedok S. R., brat odporcu uviedol, že v roku 2001 matka jeho rodine darovala peniaze, vtedy povedala, že to dáva deťom a okrem toho uviedla aj to, že tak isto dala peniaze aj ostatným súrodencom. On nebol prítomný, keď matka dávala peniaze odporcovi, pričom nechcel uviesť koľko peňazí on dostal od matky. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu, ale tiež vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti však neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť po ich vykonaní a vyhodnotení ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie účastníka. V takom prípade musí súd rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad, t.j. neúspech v konaní pričíta tomu účastníkovi, na ktorom leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh je dôvodný, nakoľko účastníci po zániku BSM, ktorý nastal po rozvode ich manželstva dňom 09.11.2010 sa nevedeli dohodnúť o jeho vyporiadaní. V súlade s citovaným ust.§ 150 OZ súd určil, že do BSM účastníkov patria hnuteľné veci presne označené vo výroku rozsudku pod položkami 1 - 7 v celkovej hodnote 415,-Eur. Existenciu týchto hnuteľností, ďalej to, že patria do BSM v hodnotách vyčíslených podľa zhodného tvrdenia oboch účastníkov títo nenamietali. Ďalej nebolo v konaní sporné, že do BSM účastníkov patrí nehnuteľnosť a to byt nachádzajúci sa v N. D. na ul. Ž. A. XX vedený na LV č. XXXX tak ako je presne označený vrátane spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výroku rozsudku. Vychádzajúc z oznámení realitných kancelárií z ktorých vyplýva, že trhová hodnota obdobných bytov v lokalite, kde sa sporný byt nachádza, sa pohybujú v rozpätí od 41 000,- do 50 000,-Eur, pre výpočet hodnoty BSM ako aj poplatkovú povinnosť účastníkov, keď obaja zhodne potvrdili, že byt nebol zrekonštruovaný, súd hodnotu tohto bytu ustálil vo výške 41 000,-Eur. Ohľadom prínosu odporcu na kúpu predmetného bytu vo výške 30 000,-Sk, t.j. 995,80 Eur súd mal za to, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal hodnoverným spôsobom tú skutočnosť, že by na vyplatenie kúpnej ceny bytu mu darovali rodičia uvedenú sumu a preto ju v jeho prospech nemohol započítať. Z jeho výpovede vyplýva, že nevie kto každý okrem neho a rodičov bol prítomný pri odovzdaní peňazí. O tejto pôžičke mali jeho súrodenci vedomosť len z počutia od rodičov čo potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok S. R.. Na viac odporca menil svoje tvrdenie keď v písomnom vyjadrení zo dňa 24.02.2011 výslovne uviedol, že predmetný byt bol kupovaný na pôžičku, až neskôr vo svojich výpovediach uvádzal, že sa malo jednať o dar od jeho rodičov. To isté sa vzťahuje na ním požadovaný zápočet v rámci vyporiadania týkajúci sa investícií do nehnuteľnosti jeho svokrovcov, keď žiadnym spôsobom nepreukázal to, že by z prostriedkov patriacich do ich BSM použili na nákup materiálu akúkoľvek sumu. Muselo by byť v konaní jednoznačne preukázané to, že kedy konkrétne a za akú sumu na aký účel zakúpili materiál a následne na akú konkrétnu opravu či rekonštrukciu predmetného rodinného domu zakúpený materiál použili a na viac aj to akým spôsobom boli v tom čase s vlastníkom nehnuteľností dohodnutí ohľadom vrátenia týchto investícií. Žiaden dôkaz v tomto smere odporca nepredložil, a preto jeho samotné tvrdenie na preukázanie uvedenej skutočnosti nepostačovalo, nakoľko odporkyňa popierala , že by zo spoločných finančných prostriedkov použili akúkoľvek sumu na opravy či rekonštrukčné práce rodinného domu jej rodičov s tvrdením, že všetky
tieto práce ako aj materiál hradili jej rodičia a pokiaľ sa oni zúčastnili na fyzickom vykonaní týchto prác, či pomoci, tak to považovala za samozrejmé. Z týchto dôvodov dôkazná povinnosť bola na odporcovi, ktorú pre nedostatok dôkazov neuniesol. Iná bola situácia týkajúca sa zohľadnenia pôžičky poskytnutej od Č. banky odporcovi vo výške 50 000,-Sk, t.j. 1660,-Eur na výstavu pomníka rodičov navrhovateľky. Obaja zhodne uviedli, že tieto peniaze boli na tento účel poskytnuté aj použité, avšak navrhovateľka tvrdila, že peniaze boli vyplácané tak, že každú splátku jej matka odovzdala a táto sa následne v banke vyplácala. Ohľadom tohto svojho tvrdenia žiaden dôkaz nepredložila ani neoznačila. Odporca v priebehu konania upustil od svojho nároku na započítanie pohrebných trov navrhovateľkinho otca a to pre nedostatok dôkazov, trval však na tom, že zo spoločných finančných prostriedkov boli uhrádzané pohrebné trovy navrhovateľkinej matky. Vychádzajúc z predložených dokladov, je potrebné mať za to, že tieto boli vyplácané navrhovateľkou v celkovej výške 20 180,-Sk, t.j. 670,-Eur, pričom v dedičskej veci 16D 1336/08 po V.Á. K. si tieto trovy v rámci dlhov poručiteľky neuplatnila. Je však nepochybné, že navrhovateľka bola jedinou dedičkou po svojej matke, nadobudla čistú hodnotu dedičstva 6 004,38 Eur a taktiež aj po svojom otcovi, kde nadobudla čistú hodnotu dedičstva 502 842,90 Sk, t.j. 16 691,- Eur. Z týchto dôvodov súd mal za to, že bolo potrebné započítať v prospech odporcu sumu 830,- Eur (polovicu hodnoty peňazí použitých na pomník rodičov navrhovateľky) a sumu 335,-Eur (polovicu hodnoty pohrebných trov matky navrhovateľky). Čo sa týka existujúcich pasív uvedených vo výroku rozsudku, je nepochybné, že tieto vznikli počas trvania manželstva a za tieto vzniknuté dlhy nezávisle od toho, či o nich odporca mal alebo nemal vedomosť, zodpovedajú obaja účastníci. Z rozvodového spisu vyplýva, že účastníci viedli spoločnú domácnosť až do 08.08.2009, je preto ťažko uveriteľné tvrdenie odporcu, že v čase spolužitia a spoločného hospodárenia by nemal vedomosť o dlhoch, ktoré vznikli na kreditných kartách a poskytnutom úvere. V konaní bolo ďalej preukázané, že navrhovateľka v máji 2007 mala skončený pracovný pomer so Železničnou spoločnosťou Cargo Slovakia, od 25.05.2007 bola vedená ako nezamestnaná a to až do 01.12.2008. To, že po rozviazaní uvedeného pracovného pomeru mala vyplatenú sumu 2987,45 Eur, ešte neznamená, že bez ďalšieho sa mala táto suma alebo jej časť započítať v prospech odporcu. V konaní odporca neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že by z týchto peňazí účastníci nadobudli nejakú nehnuteľnú vec alebo hnuteľnú vec okrem tých, ktoré boli pojaté do masy BSM. Sám odporca napokon tvrdil to, že peniaze navrhovateľka minula pre seba na ošatenie bez akéhokoľvek ďalšieho konkrétneho dôkazu o tomto svojom tvrdení z ktorého by vyplývalo to, že by peniaze navrhovateľka minula na iné ako veci slúžiace osobnej potrebe, ktoré do BSM podľa § 143 Občianskeho zákonníka nepatria. Čo sa týka požadovaného zápočtu odporcu ohľadom peňazí, ktoré hradil za náklady na oslavu 50-tych narodenín navrhovateľky, súd mal za to, že sa v danom prípade jedná o bežné a obvyklé výdavky hradené z BSM bez akéhokoľvek nároku na jeho zápočet v rámci vyporiadania, a pokiaľ aj daroval či kupoval odporca navrhovateľke na túto oslavu nejaký dar, tak tento v súlade s ustanovením § 143 OZ nepatrí do ich BSM. Vzhľadom na to, že hnuteľnosti pod položkou 1 - 7 výroku rozsudku, sa nachádzajú v spornom byte, a najmenej od rozvodu manželstva ich užíva výlučne odporca, preto boli prikázané do jeho vlastníctva. Nakoľko obaja účastníci zhodne tvrdili, že nemajú finančné prostriedky na to, aby sa vzájomne vyplatili z bytu patriaceho do BSM, tak z toho dôvodu predmetný byt bol prikázaný do ich podielového spoluvlastníctva každého z nich v polovici a na viac navrhovateľka bola zaviazaná zaplatiť zostatky dlhov voči M. banke. Z uvedeného vyplýva, že hrubú hodnotu majetku predstavuje byt vedený na LV č. XXXX v hodnote 41 000,-Eur, ďalej hnuteľné veci spolu v hodnote 415,-Eur t.j. spolu 41 415,- Eur. Do BSM boli započítané pasíva vo výške 4 573,-Eur (dlh na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 1 216,-Eur, k tomu vyčíslený úrok za 379 dní vo výške 226,05 Eur, ďalej dlh na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 2791,63 Eur, k tomu vyčíslený úrok za 223 dní vo výške 339,41 Eur). Čistá hodnota majetku BSM sa vypočíta odpočítaním všetkých pasív od hnuteľných a nehnuteľných vecí (41 415,-Eur mínus 4 573,-Eur), a predstavuje sumu 36 842,- Eur, z toho pripadajúci podiel na každého z účastníkov činí 18 421,- Eur. Navrhovateľka v rámci majetkového vyporiadania dostáva polovicu hodnoty nehnuteľnosti vo výške 20 500,-Eur, mala by dostať hodnotu majetku v sume 18 421,- Eur, čo znamená, že má menej o 2 079,- Eur v jej prospech sa však započítava to, že bola zaviazaná na vyrovnanie oboch dlhov vrátane úrokov spolu vo výške 4 573,- Eur a tak má menej z toho, čo by mala dostať o 2 494,- Eur (4 573 mínus 2 079), pričom z tejto sumy je potrebné odpočítať polovicu prínosu odporcu vo výške 1165,- Eur (830,- Eur pomník plus 335,-Eur pohrebné trovy) a tak v konečnom dôsledku má z vyporiadaného majetku menej o 1 329,-Eur. U odporcu je výpočet rovnaký s tým, že dostáva polovicu hodnoty nehnuteľnosti vo výške 20 500,- Eur, hnuteľnosti v hodnote 415,-Eur čo spolu predstavuje 20 915,- Eur, pričom z čistej hodnoty BSM by mal obdržať 18 421,-Eur a teda má viac o 2 494,-Eur. Z tejto sumy však treba odpočítať jeho prínos 1 165,- Eur, čo znamená, že má viac o 1 329,- Eur a preto na zaplatenie ktorej sumy v rámci úplného finančného vyrovnania bol zaviazaný v prospech navrhovateľky. Pokiaľ pri vyhlásení rozsudku
v zápisnici súd uviedol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke z uvedeného dôvodu sumu 1 412,- Eur, tak pri uvedení tejto sumy došlo k počítacej chybe a túto nesprávnosť súd v súlade s § 164 O. s. p. napravil tak, že v písomnom vyhotovení rozsudku ju uviedol v správnej výške. Súd zaviazal oboch účastníkov spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM podľa § 7 ods. 8 Zák.č. 71/92 Zb. v znení neskorších zmien a položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 3 % z hrubej hodnoty BSM t.j zo sumy 41 415,-Eur tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu, pretože obaja účastníci mali vo veci úspech len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach. Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.