Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Co-35-2022.pdf
PDF · 111.28 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/35/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256 zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706 proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., toho času D. XX/X, XXX XX E., o zaplatenie 784,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6C/33/2019-118 zo dňa 22.03.2022, takto jednohlasne
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výrokoch I. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 774,88 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 616,74 eur od 6.12.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 158,14 eur od 24.1.2019 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 97,48 % o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 22.03.2022, na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil právny zástupca žalobcu ani žalovaný. Právny zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal, súhlasil s tým, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Žalovanému predvolanie na pojednávanie súd doručil v súlade s ust. § 106 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) na adresu trvalého pobytu zapísanú v Registri obyvateľov SR (C. XX), keďže inú adresu na doručovanie súdu neoznámil. Konštatoval, že predvolanie sa vrátilo súdu z adresy C. XX s tým, že adresát (žalovaný) si ho neprevzal v odbernej lehote. Predvolanie sa tak za doručené žalovanému v zmysle § 111 ods. 3 CSP v spojení s § 31a ods. 10 zákona č.305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje dňom 09.03.2022, keďže tento deň sa podľa aplikácie súdny manažment-doručovanie považuje za deň doručenia informácie o výsledku doručovania. Neúčasť na pojednávaní žalovaný neospravedlnil, o jeho odročenie nežiadal. V súlade s ust. § 180 CSP a § 157 ods. 1 CSP preto súd prvej
inštancie rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP. Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že žalobca ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikania podľa zápisu v obchodnom registri je okrem iného výroba, rozvod a dodávka elektriny a žalovaný ako odberateľ uzavreli zmluvu o združenej dodávke elektriny, v zmysle ktorej bol žalobca ako dodávateľ elektriny povinný dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a žalovaný ako odberateľ elektriny sa zaviazal zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú v trvaní 24 mesiacov odo dňa začiatku dodávky elektriny do odberného miesta. Predloženou výpoveďou zmluvy (č.l. 13) mal súd za preukázané, že po využití práva žalovaného v zmysle § 17 ods. 4 zákona o energetike vypovedať zmluvu z dôvodu nesúhlasu so zmenou ceny za dodávku elektriny, zmluva v zmysle § 17 ods. 6 zákona o energetike dňom 31.12.2018 zanikla a novým dodávateľom elektriny pre žalovaného sa stala spoločnosť SLOVAKIA ENERGY s.r.o., a to na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny číslo F. zo dňa 13.09.2018. Konštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dodávku elektrickej energie vo výške 774,88 eura (z toho 616,74 eura ako nedoplatok z faktúry číslo XXXXXXXXXX a 158,14 eur ako nedoplatok z faktúry číslo XXXXXXXXXX) má za preukázaný a dôvodný. Listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise bolo preukázané, kedy a koľko elektrickej energie žalobca žalovanému dodal a aké služby v akej cene mu poskytol, pričom mu za ne k zaplateniu vyúčtoval po zohľadnení uhradených preddavkových platieb sumu spolu 774,88 eura. Vyúčtovanie sa týka len obdobia do ukončenia zmluvného vzťahu na základe výpovede zmluvy žalovaným. Žalovaný tvrdil, že fakturované stavy sa nezhodovali so stavmi skutkovými, no ani neuviedol, aké mali byť „skutkové stavy“ podľa neho. Rovnako tvrdil, že počas roka 2018 si zdokumentoval spotrebu ofotením elektromeru a stavov spotreby s tým, že ich má k dispozícii, avšak k svojmu odporu proti platobnému rozkazu žiadne takéto dôkazy nepripojil, hoci priamo v platobnom rozkaze bol poučený, že ak nesúhlasí s povinnosťou na zaplatenie danej peňažnej sumy, má k odporu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo sa nestalo. Obranu žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žalovaný ničím nepreukázal svoje tvrdenia, neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy na ich preukázanie, ani neuviedol konkrétne vlastné skutkové tvrdenia na podporu svojej obrany. Vyjadrenia spoločností Východoslovenská distribučná, a.s. a SLOVAKIA ENERGY s.r.o. a listiny predložené touto spoločnosťou navyše vyvrátili všeobecnú a nepreukázanú obranu žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu. O vzniku nároku dodávateľa na zaplatenie sumy 774,88 eura preto súd prvej inštancie vzhľadom na predložené dôkazy nemal pochybnosti, preto žalobu žalobcu považoval za dôvodnú a keďže v priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ nesplnil svoju povinnosť zaplatiť mu sumu 774,88 eura, súd žalobe v tejto časti vyhovel. Za nedôvodnú súd prvej inštancie mal žalobu čo do zaplatenia sumy 10 eur, čo podľa faktúry č. XXXXXXXXXX vyhotovenej dňa 15.02.2019 má byť „náhrada nákladov vystavenie a zaslanie upomienky“. Paušálna výška poplatku za upomienku (10 eur v tomto prípade) bez transparentného výpočtu skutočných nákladov zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uvedené poplatky totiž umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak by aj zmluva nezanikla a také dojednanie by bolo, potom tento nárok by bolo potrebné posúdiť v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, keďže nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami má všetky atribúty spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP. Žalobca bol vo veci úspešný v rozsahu 98,74 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 1,26 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 1,26 % od úspechu žalobcu v rozsahu 98,74 % vznikol vo veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,48 %. Neboli tvrdené ani súdom zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie tohto nároku na náhradu trov konania žalobcovi čo i len v časti.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie ho nevypočul a ani nemohol, lebo bol v daný čas liečený na Covid 19. Bol dlhodobo v E.. Bol tam hospitalizovaný, keď mu podávali transfúzie a preto sa nemohol obhajovať. V súčasnosti žije v E. a veľmi rád by so žalobcom dohodol zmier. V rámci podaného odvolania uviedol súčasnú adresu: D., XXX XX E..
5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil s tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Namietal, že z odvolania žalovaného nie je zrejmé to, v akom rozsahu žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie napáda. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje celkom 3 výroky. V tomto prípade má preto žalovaný formulovať svoje odvolanie s ohľadom na tzv. kvantitatívnu stránku odvolania tak, aby bolo z obsahu podaného odvolania nepochybne a určite zrejmé to, ktorý konkrétny výrok žalovaný svojim odvolaním napáda a ktorý konkrétny výrok žalovaný svojim odvolaním nenapáda. Rozsah napadnutia rozsudku žalovaným a požadovaný rozsah zrušenia nevyplýva ani z bližšieho popisu odvolania, ktoré žalovaný uvádza vo svojom podaní. Nie je však úlohou, ale ani možnosťou tohto súdu, odvolacieho súdu a ani žalobcu, aby namiesto žalovaného určovali a určili to, v akom rozsahu žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie vlastne napadol a v akom rozsahu sa domáha jeho zrušenia K ďalším vyjadreniam žalovaného ohľadom nemožnosti sa zúčastniť nariadeného pojednávania žalobca uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Tieto tvrdenia žalovaného v celom rozsahu popiera, ako aj tvrdenia žalovaného ohľadom nemožnosti sa vyjadriť k uplatnenému nároku. Snahu žalovaného o uzatvorenie zmieru po vydaní rozsudku nepovažoval za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. S ohľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného voči rozsudku súdu odmietol a aby žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a aby žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 6C/33/2019-128 zo dňa 27.05.2022 vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie tak, aby obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 363 CSP, a to tak, že presne a jasne uvedie, čoho sa podaným odvolaním domáha (odvolací návrh, teda aké rozhodnutie ma odvolací súd vydať). Poučil žalovaného, že doplnenie je potrebné vykonať v určenej lehote v dvoch vyhotoveniach k spisovej značke konania. Uznesenie bolo doručené žalovanému 01.06.2022. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný v súdom stanovenej lehote, a ani do rozhodnutia odvolacieho súdu doplnil svoje odvolanie v súlade s uznesením súdu prvej inštancie.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
9. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, ako aj súvisiaci výrok III. o trovách konania. Keďže výrok II., ktorým bolo žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá žalobca odvolaním nenapadol, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.
10. Odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
11. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu
na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
12. Podľa § 111 ods. 1 až 3 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou (1). Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd (2). Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (3).
13. Podľa § 112 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
14. Podľa § 178 ods. 2 CSP predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
15. Žalovaný v odvolaní namietal, že nebol vypočutý pred súdom prvej inštancie a nemohol sa tak obhajovať.
16. V posudzovanej veci odvolací súd zistil preskúmaním spisového materiálu, že dňa 05.08.2019 bol podaný na súde prvej inštancie návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 784,88 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz č.k. 6C/33/2019-33 zo dňa 12.09.2019, ktorý úspešne doručil na adresu žalovaného C. XX, XXX XX C.. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 24.10.2019 odpor, v ktorom namietal nesprávne skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne skutočnej spotreby elektriny v jeho domácnosti. V odpore žalovaný označil svoju adresu ako C. XX, XXX XX C.. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 6C/33/2019-38 zo dňa 29.10.2019 zrušil platobný rozkaz č.k. 6C/33/2019-33 zo dňa 12.09.2019 z dôvodu podania odporu s vecným odôvodnením a v danej veci nariadil pojednávanie.
17. Po viacerých neúspešných pokusoch otvoriť pojednávanie súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.02.2022 nariadil termín pojednávania na deň 22.03.2022, o 12:30 hod., na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného (č.l.83 spisu). Zásielka s predvolaním bola doručená úspešne právnemu zástupcovi žalobcu 25.02.2022. Žalovanému bola zásielka s predvolaním doručovaná na adresu C. XX, XXX XX C. s výsledkom, že adresát si neprevzal zásielku v odbernej lehote s tým, že tá bola prijatá súdom prvej inštancie 09.03.2022. Z č.l. 115 spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie lustroval žalovaného v Registri obyvateľov, v ktorom je uvedená adresa trvalého pobytu C. XX, XXX XX C..
18. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.03.2022 (č.l. 116 spisu) vyplýva, že súd prvej inštancie začal pojednávať bez prítomnosti strán sporu. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti. V prípade žalovaného považoval súd prvej inštancie predvolanie na pojednávanie za doručené na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov, t.j. C. XX, XXX XX C. dňa 09.03.2022, pričom žalovaný inú adresu neoznámil, keď bola doručená súdu informácia o výsledku doručovania podľa § 111 ods. 3 CSP v spojení s § 31a ods. 10 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Následne na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil odvolaním napadnutý rozsudok. Rozsudok bol úspešné doručený žalovanému na adresu C. XX, XXX XX C. dňa 06.05.2022.
19. Nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania, ktoré zásady majú ústavnoprávne vyjadrenie článku 48 ods. 2 Ústavy SR (právo na prerokovanie veci v prítomnosti a možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom), tiež článku 6 ods. 1 Dohovoru, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Zúčastniť sa na pojednávaní je právom strán sporu. Stranám zásadne musí byť umožnené, aby v prípade, ak vo veci bolo nariadené pojednávanie, mali možnosť sa tohto zúčastniť, čo predpokladá riadne a včasné doručenie predvolania
na pojednávanie, aby im tak bolo umožnené realizovanie ich procesných oprávnení, ktoré im zákon priznáva
20. Predvolanie na pojednávanie vykonáva súd z úradnej povinnosti, pričom je jeho povinnosťou predvolať na pojednávanie všetky osoby, ktoré ustanovuje zákon. Predvolaním na pojednávanie sa zabezpečuje, aby bolo strane konania umožnené vykonať právo na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj možnosť zúčastniť sa na pojednávaní.
21. Predvolanie na pojednávania sa doručuje, teda sa primárne vyhotovuje ako písomnosť. Predvolanie ako písomnosť možno doručiť priamo na úkone súdu podľa § 105 ods. 1 CSP, na žiadosť strany na jej elektronickú adresu podľa § 105 ods. 2 CSP alebo doručujúcim orgánom na adresu podľa § 106 CSP, a to doručovaním inak ako do vlastných rúk podľa § 112 CSP.
22. Doručenie písomnosti o predvolaní v prípade doručenia doručujúcim orgánom na adresu podľa § 106 CSP treba považovať za vykázané, ak sa súdu vrátilo potvrdenie o doručení písomnosti podľa § 111 ods. 1 CSP, prípadne sa zásielka s predvolaním vrátila ako nedoručená z adresy podľa § 106 CSP alebo odopretá podľa § 113 CSP. Za deň doručenia predvolania na pojednávanie treba považovať deň doručenia vyplývajúci z potvrdenia o doručení podľa § 111 ods. 1 CSP, deň, v ktorý sa zásielka s predvolaním vrátila súdu podľa § 112 CSP, prípadne deň odopretia prijatia podľa § 113 CSP.
23. Ak má súd rozhodnúť vo veci samej, teda o žalobe, nariadi na jej prejednanie, okrem prípadov označených v ustanovení § 177 ods. 2 CSP, pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu. V danom spore bolo predvolanie na pojednávanie na deň 22.03.2022 žalovanému doručované poštou na adresu jeho trvalého pobytu na adrese C. XX, XXX XX C., na ktorej je prihlásený od 06.03.2017, a na ktorej si žalovaný preberal predchádzajúce súdne zásielky, a na ktorej si napokon prevzal aj samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný v priebehu prvoinštančného konania oznámil súdu prvej inštancie inú adresu na doručovanie. Z údajov na doručenke, ktorá je založená v súdnom spise medzi č.l. 87 a 88 je zrejmé, že išlo o zásielku s doručenkou, bez doručovania do vlastných rúk, keďže Civilný sporový poriadok doručenie predvolania na pojednávanie do vlastných rúk nevyžaduje. Podľa informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu si žalovaný zásielku obsahujúcu predvolanie doručované na adresu jeho evidovaného trvalého pobytu neprevzal v odbernej lehote. Dňom nasledujúcim po vytvorení informácie o výsledku doručenia sa predmetná zásielka považuje za doručenú, čo v tomto prípade pripadlo na 09.03.2022 (deň vytvorenia informácie o výsledku doručenia sa považuje za deň vrátenia nedoručenej zásielky). Z uvedeného pre danú vec potom vyplýva, že podľa § 112 CSP poštová zásielka s predvolaním žalovaného na pojednávanie osvedčuje čas a spôsob doručenia, respektíve potvrdzuje, že sa poštou uskutočňovalo doručovanie predvolania na pojednávanie žalovaného, z dôvodu ktorého je potom námietka nevypočutia žalovaného na pojednávaní pred súdom prvej inštancie nedôvodná, pretože poštová zásielka s predvolaním pre žalovaného sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu prvej inštancie považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa o tom žalovaný nedozvedel. Súd prvej inštancie mal teda splnené podmienky k tomu, aby na pojednávaní dňa 22.03.2017 žalovanú vec meritórne prejednal.
24. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie aplikoval nesprávne ustanovenie § 111 ods. 3 CSP, ktoré sa týka doručovania písomnosti do vlastných rúk, čo však nebol prejednávaný prípad. V tomto prípade predvolanie na pojednávanie nebolo doručované do vlastných rúk a preto bolo potrebné aplikovať ust. § 112 CSP, uvedená skutočnosť však nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie.
25. Čo však malo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, bolo podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočné vykonanie dokazovania ex offo súdom prvej inštancie vo vzťahu k meraniu spotreby elektrickej energie určeným meradlom (elektromerom) v domácnosti žalovaného za relevantné uplatňované obdobie, o ktorom mal žalovaný pochybnosti. V tomto smere súd prvej inštancie pochybil, keď v dostatočnom rozsahu nevykonal dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci.
26. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie v podanom odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že v roku 2017 odoberal od žalobcu elektrickú energiu, ktorú uhradil. Podľa toho mu vypočítali preddavky na rok 2018 a hoci sa nič v jeho domácnosti nezmenilo, podľa faktúr sa spotrebovala energia 3 x viac ako v roku 2017. Uviedol, že počas roku 2018 si zdokumentoval spotrebu ofotením elektromeru a
stavov spotreby, tieto má k dispozícii, pričom podľa jeho vedomostí sa fakturované stavy nezhodovali so stavmi skutkovými. Tvrdil, že mu dali predpis 60,- eur ročne podľa spotreby a vyfakturovali 10-násobok. Tiež uviedol, že počas roku 2018 sa rozhodol pre zmenu dodávateľa elektriny, preto mu poslali ďalšie vyúčtovacie faktúry, pričom si myslí, že napísané faktúry nie sú dostatočným dôkazom o skutočnej spotrebe elektriny.
27. V danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľský spor, t.j. spor so slabšou stranou vyplývajúci zo zmluvy (Zmluva o združenej dodávke elektriny 617359 pre odberateľov kategórie Domácnosť zo dňa 16.09.2016), ktorá spĺňa všetky atribúty spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, ako to konštatoval súd prvej inštancie v bode 41 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uzatváral ju žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Aj v poznámke pod čiarou § 17 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike sa uvádza odkaz na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52 Občianskeho zákonníka.
28. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný odoberal elektrinu od žalobcu od 24.09.2016 až do 31.12.2018 v prospech odberného miesta C. XX, C. XXX XX. Žalovaný vypovedal zmluvu o združenej dodávke elektriny z dôvodu nesúhlasu so zmenou ceny za dodávku elektriny, ktorá týmto dňom 31.12.2018 zanikla a novým dodávateľom elektriny pre žalovaného sa stala spoločnosť SLOVAKIA ENERGY s.r.o.
29. Žalobca v konaní preukázal, že dodával žalovanému na dohodnuté odberné miesto elektrickú energiu a faktúrou č. XXXXXXXXX, fakturačné obdobie 05.10.2017 do 05.10.2018, s dátumom splatnosti 05.12.2018 vyúčtoval žalovanému sumu 676,74 eura, čo po odpočítaní preddavkových platieb vo výške 60,- eur činilo k zaplateniu nedoplatok vo výške 616,74 eura, a faktúrou č. XXXXXXXXXX, fakturačné obdobie 06.10.2018 do 31.12.2018, s dátumom splatnosti 05.12.2018 vyúčtoval žalovanému sumu 173,14 eura, čo po odpočítaní preddavkových platieb vo výške 15 eur činilo k zaplateniu nedoplatok vo výške 158,14 eura.
30. Z obsahu žalovaných faktúr vyplýva, že počiatočný stav elektromera č. XXXXXXX STANDARD_E k 05.10.2017 bol 3,506 MWh, konečný stav k 05.10.2018 bol 7,424 MWh a konečný stav k 31.12.2018, kedy zmluva na základe výpovede žalovaným zanikla, bol 8,406 MWh. Z listín predložených spoločnosťou SLOVAKIA ENERGY s.r.o. ako následného dodávateľa elektrickej energie žalovanému vyplýva, že počiatočný stav meradla č. XXXXXXX STANDARD_E k 01.01.2019 bol 8,406 MWh, čo je v súlade s konečným stavom u žalobcu. Z dokazovania nevyplýva, že by došlo k zmene zariadenia elektromeru na odbernom mieste žalovaného.
31. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že vadnosť elektromera a teda nesprávnosť nameraných údajov mohla byť relevantne preukázaná vykonaním skúšok samotného elektromera na dohodnutom odbernom mieste žalovaného. Preskúšanie prípadnej vadnosti elektromeru je spôsob, ako relevantne dosiahnuť spochybnenie údajov nachádzajúcich sa vo faktúrach žalovaného v časti kWh. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný nepožiadal o preskúšanie elektromera doposiaľ v období od 05.10.2017 prevádzkovateľa distribučnej sústavy, Východoslovenská distribučná, a.s. v zmysle ust. § 40 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktorý je majiteľom elektromeru. Súd prvej inštancie posúdil uvedenú skutočnosť v neprospech žalovaného vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena k ním tvrdenému nesúladu medzi faktúrovaným a skutočným stavom spotreby elektrickej energie. Celkovo o vzniku nároku dodávateľa na zaplatenie sumy 774,88 eura súd prvej inštancie vzhľadom na žalobcom predložené dôkazy nemal pochybnosti, preto žalobu žalobcu považoval za dôvodnú, pričom v priebehu konania podľa súdu prvej inštancie žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy na ich preukázanie, ani neuviedol konkrétne vlastné skutkové tvrdenia na podporu svojej obrany, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ nesplnil svoju povinnosť zaplatiť mu sumu 774,88 eura.
32. Odvolací súd v súvislosti s týmto spotrebiteľským sporom poukazuje na ustanovenie § 295 CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Výnimočne súd totiž aj v sporovom konaní môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to
zákon explicitne umožňuje. Ide (okrem iných) o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže, respektíve je povinný „ex offo“ vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 295 CSP). Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva v spotrebiteľských právnych vzťahov. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho a procesnoprávneho vzťahu vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania, typickej pre všeobecné sporové konania (§ 153 a § 154 CSP).
33. V nadväznosti na uvedenú povinnosť súdu v spotrebiteľskom spore (ako je aj prejednávaná vec) bolo povinnosťou súdu prvej inštancie ex offo vykonať dôkaz preskúšaním prípadnej vadnosti elektromeru v odbernom mieste žalovaného, aj keď sám žalovaný to nenavrhol s tým, že povinnosť zabezpečiť tento dôkaz má žalobca ako nositeľ dôkazného bremena k preukázaniu množstva elektrickej energie, ktorú dodal žalovanému a ktorú si následne vyúčtoval predmetnými faktúrami. Podľa názoru odvolacieho súdu je povinnosťou súdu v tomto spore pátrať po týchto dôkazoch, či nebol chybný elektromer a teda že nie je reálna 3-násobne zvýšená spotreba elektriny, ktorá je predmetom vyúčtovaných faktúr a stala sa predmetom súdneho konania. Odvolací súd netvrdí, že právny záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie ceny za dodávku elektrickej energie vo výške 774,88 eura nie je dôvodný, avšak je predčasný a pre tento záver je nevyhnutné doplniť dokazovanie v naznačenom smere.
34. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu, t.j. vo výrokoch I. a III. postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
35. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku. Súd prvej inštancie ex offo doplní dokazovanie vo vzťahu k preskúšaniu elektrometra v odbernom mieste žalovaného vo vyššie uvedených intenciách. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).