Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-59-2023.pdf
PDF · 93.77 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/59/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v spore v spore žalobcu: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. XXX/XXX, D., zast. LEGAL POINT s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ul. Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495, proti žalovaným: 1/ E. A., nar. XX.X.XXXX a 2/ F. E. A., G. G., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom B. C. XXX/XXX, D., obaja zast. E. A. H., advokátkou so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, IČO: 42 137 535, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. februára 2023, č.k. 13C/28/2019-327, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. m e n í tak, že žalovaným 1/ a 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 21,84 %.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. m e n í tak, že štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 60,92 % a proti žalovaným 1/ a 2/ povinným spoločne a nerozdielne v rozsahu 39,08 %.
III. Žalovaným 1/ a 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ a 2/ k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území: D., obec: Beluša, okres I., ktorá je evidovaná na LV č. XXXX vedený pre katastrálne územie: D., a to: Pozemok - parcelné číslo: E-KN 4281/501, o výmere 681 m2, druh pozemku: orná pôda a toto vyporiadal tak, že uvedenú nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Výrokom II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ titulom výplaty za spoluvlastnícky podiel žalovaných sumu vo výške 3.901 eur, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. Výrokom IV. štátu priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú uložil žalovaným zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník.
2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti – k pozemku. Žalobca žiadal vyporiadať pozemok tak, že ho prikáže do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty žalovanému.
3. Súd prvej inštancie po dokazovaní dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnosti bolo zrušené a vyporiadané. Po vykonanom znaleckom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné
a účelné. Strany sporu sa po vykonanom znaleckom dokazovaní na pojednávaní dňa 23.2.2023 na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva zhodli. Žalovaní súhlasili, aby nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobcu.
4. Preto súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, pričom nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu.
5. Súd prvej inštancie určil výšku primeranej náhrady na základe vykonaného znaleckého dokazovania F. D. sumou 34,37 eur/m2, s ktorou výškou súhlasili obe strany sporu.
6. Súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť titulom vyporiadavacieho podielu žalovaným sumu 3.901 eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
7. Jedinou spornou skutočnosťou medzi stranami sporu zostal nárok na náhradu trov konania. Obe sporové strany žiadali priznať plný nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Skonštatoval, že žalobca mal vo veci plný úspech. Preto priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú im uložil zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník.
8. Súd prvej inštancie dodal, že plný úspech žalobcu posudzoval z toho hľadiska, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože už z predloženej mimosúdnej komunikácie medzi žalobcom a pôvodným žalovaným vyplýva, že sa strany sporu na vyporiadaní nevedeli dohodnúť, dokonca pôvodný žalovaný sa k žalobe až do podania odvolania dňa 27.1.2020 nevyjadril, nesúhlasil so spôsobom vyporiadania ani po vykonanom znaleckom posúdení a výsluchu znalkyne a rovnako ani jeho právni nástupcovia, a teda bolo potrebné, aby rozhodol súd. Súd prvej inštancie uviedol, že v tomto prípade sa nemohol riadiť nálezom Ústavného súdu SR z 8.11.2017, sp. zn. I. ÚS 457/2017, kde Ústavný súd SR vytkol krajskému súdu, že v danom prípade, v ktorom nebol medzi účastníkmi konania sporný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním jeho predmetu do výhradného vlastníctva jednému z nich za náhradu, a keď spornou bolo ustálenie sumy tejto náhrady, mal krajský súd vyčerpať, resp. zohľadniť celý predmet sporu a jeho okolnosti, a nie iba konštatovať bez ďalšieho úspechu žalobcu. V tomto konkrétnom prípade podľa súdu prvej inštancie bolo preukázané z predloženej mimosúdnej komunikácie, ako aj z priebehu samotného konania, že pôvodný žalovaný ani nemal záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (nakoľko tento so žalobcom nekomunikoval a ani sa k podanej žalobe v priebehu konania nevyjadroval) a medzi stranami sporu bol tak sporný od začiatku aj spôsob vyporiadania, t.j. záujem na podaní žaloby bol jednoznačne na strane žalobcu.
9. Zároveň s poukazom na úspech žalobcu v konaní súd prvej inštancie zaviazal žalovaných aj na úhradu trov štátu v rozsahu 100 %, ktoré vznikli pri vyhotovovaní znaleckého posudku, výsluchu znalkyne a ktoré neboli pokryté z preddavkov.
10. Proti výrokom tohto rozsudku o náhrade trov konania (výroky III. a IV.) podali odvolanie žalovaní.
11. Žalovaní namietali, že žalobca v mimosúdnom konaní vediac, že pôvodný žalovaný mal viac ako 80 rokov, nezohľadnil jeho žiadosť o dostatok času na svoje vyjadrenie k jeho mimosúdnej výzve na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a podal žalobu voči nemu na súd. Prvoinštančný súd následne bez prítomnosti pôvodného žalovaného nesprávne o žalobe rozhodol tak, že jej vyhovel. Následne pôvodný žalovaný podal voči rozsudku odvolanie a aktívne sa zapájal do súdneho konania. Konanie žalobcu v tejto veci možno hodnotiť ako účelové s úmyslom vyplatiť pôvodnému žalovanému a žalovaným čo najmenšiu sumu výplaty, nakoľko musel vedieť, že reálna hodnota predmetného pozemku je oveľa vyššia ako on uvádzal (vrátane navýšenia sumy výplaty na 18 eur/m2 podaním v roku 2022).
12. Žalovaní upozornili, že žalobca žiadal priznať pre pôvodného žalovaného iba výplatu 10 eur/m2 výmery pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel žalovaného. Svoj návrh na určenie tejto sumy odôvodnil iba kúpnou zmluvou. Žalobca vedel a musel vedieť, že predávajúcimi sú rodinní príslušníci pôvodného žalovaného a aj samotného žalobcu, a teda kúpna cena bola tomu aj prispôsobená, značne znížená a nejednalo sa o trhovú reálnu cenu. Žalobca svoju žalobu v časti ohľadne výšky výplaty za spoluvlastnícky podiel 10 eur/m2 nijako objektívne nepodložil, napr. znaleckým posudkom.
13. Ďalej žalovaní uviedli, že ak sa podieloví spoluvlastníci nezhodnú na spôsobe vyporiadania a jeden z nich chce zachovať svoje vlastníctvo k veci, musí sa súd obligatórne venovať a vyriešiť otázku možnosti reálnej deľby veci. Keďže sa v danom prípade jednalo o odbornú znalosť a posúdenie prichádzalo do úvahy iba znalecké dokazovanie. Žalovaní mali zákonné právo požadovať odborné zodpovedanie tejto otázky, keďže žalobca v tomto smere nepredložil žiaden objektívny hodnoverný dôkaz preukazujúci nemožnosť reálnej deľby pozemku. Skutočnosť, že sa reálna deľba po vykonanom znaleckom dokazovaní ukázala ako nemožná, im nemožno pričítať na ťarchu, keďže si len uplatňovali svoje zákonné a ústavné právo na vlastnenie majetku a zachovanie a dodržanie priority spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou.
14. Žalovaní mali za to, že súd prvej inštancie nespravodlivo a nesprávne zasiahol do ich práv, keď im nepriznal žiaden nárok na náhradu trov konania, hoci boli značne úspešní v rámci finančného vyporiadania, ktoré im pôvodne chcel pri podaní žaloby žalobca vyplatiť (10 eur/m2 oproti 34,37 eur/m2). Súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil okolnosti veci, nezaoberal sa nimi do hĺbky a podstaty, nesprávne zdôvodnil a určil priznanie náhrady trov konania výlučne iba žalobcovi a tiež zaviazal výlučne žalovaných na náhradu trov konania štátu.
15. Pôvodný žalovaný od začiatku uvádzal, že sa jednalo o príliš nízku výplatu, ktorú mu chce žalobca zaplatiť – 10 eur/m2. Aj napriek takejto jeho obrane žalobca nepredložil žiaden dôkaz na objektivizáciu finančného vyporiadania, ktoré v žalobe navrhoval. Žalovaní predložili súdu informácie z internetu ohľadne výšky ceny za obdobné pozemky v danej lokalite, ktorým vyvrátili opodstatnenosť návrhu žalobcu a sumy ním určenej. Žalobca neskôr v roku 2022 zvýšil svoj návrh na výplatu zo sumy 10 eur/m2 na 18 eur/m2, hoci aj táto suma bola príliš nízka voči neskôr vyhotovenému znaleckému posudku F. D. v konaní. Žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno na začiatku sporu a počas jeho priebehu o správnej, spravodlivej a objektívnej výške sumy finančnej výplaty. Až ku koncu súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a znalec F. D. ustanovil hodnotu pozemku na 34,37 eur/m2, čo je neprimerane vyššia suma ako chcel žalobca poskytnúť pôvodnému žalovanému/žalovaným. Z tohto pohľadu je podľa žalovaných zrejmé, že žalovaní rozhodne majú určitý nezanedbateľný úspech vo veci, kedy sa im mala na začiatku sporu vyplatiť suma iba 10 eur/m2 a súd im priznal sumu 34,37 eur/m2, čo je v konečnom dôsledku finančná výplata 3.901 eur oproti sume v žalobe 1.135 eur (rozdiel 2.766 eur).
16. V tomto prípade sa tak podľa žalovaných jedná o výrazný neúspech žalobcu, a to vo výške 70,90 % (žaloval vyplatenie 10 eur/m2 a bude vyplácať žalovaným 34,37 eur/m2). Naproti tomu mali žalovaní vo veci neúspech 29,10 % (boli žalovaní v sume 10 eur/m2, ktorá bola žalobcovi uznaná). Pomer neúspechu strán sporu je preto 41,80 % v neprospech žalobcu a z toho možno dovodiť úspech žalovaných vo veci v rozsahu 58,2 %, a preto súd prvej inštancie mal správne priznať žalovaným právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu minimálne 58 %. V rámci náhrady trov konania mal súd s prihliadnutím na neúspech sporových strán zaviazať žalobcu na náhradu trov konania štátu v rozsahu 70,90 % a žalovaných v rozsahu 29,10 %.
17. Na tomto základe žalovaní zastávali presvedčenie, že nie je tu dôvod priznať 100 % náhradu trov konania žalobcovi. Táto nesprávna časť rozsudku musí byť zmenená, a to podľa pomeru úspechu. Rovnako v nadväznosti na úspech a neúspech strán sporu vo veci žiadali žalovaní odvolací súd zmeniť rozhodnutie súdu aj vo výroku IV. napadnutého rozsudku o náhrade trov konania štátu.
18. Preto žalovaní žiadali odvolací súd o zmenu rozsudku o náhrade trov konania, a to tak, že žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v rozsahu 58 %, resp. aby žiadna zo sporových strán s poukazom na § 257 CSP a s prihliadnutím na okolnosti veci a dôvodov hodných osobitného zreteľa nemala nárok na náhradu trov konania a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania štátu v rozsahu 70,90 % a žalovaných v rozsahu 29,10 %. Žalovaní zároveň žiadali odvolací súd, aby im voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok považoval za správny. Uviedol, že žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti a ani nové argumenty, ale iba opätovne sumarizujú svoje tvrdenia už skôr uvedené. Argumentáciu žalovaných, ktorou sa snažia navodiť dojem, že podal žalobu predčasne, sa absolútne nezakladá na pravde, pričom bolo nesporne preukázané, že pôvodný žalovaný (J. A.) absolútne nekomunikoval, a preto nemal inú možnosť, ako sa domôcť zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi ním a pôvodným žalovaným. V tejto časti mal preto 100 % úspech vo veci, keďže súd prvej inštancie podielové spoluvlastníctvo zrušil a vyporiadal. Zároveň mal žalobca 100 % úspech aj v časti spôsobu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, pričom argumentácia žalovaných smerujúca k preukazovaniu akýchkoľvek príbuzenských vzťahov je v tomto ohľade úplne scestná a nepodstatná. Žalobca mal taktiež podstatný úspech vo veci samej aj pokiaľ ide o samotnú výšku prisúdenej náhrady v peniazoch za podiel žalovaných na spornom pozemku. Bol v každom štádiu konania ochotný sa so žalovanými rozumne dohodnúť, pričom však títo opakovane prezentovali svoje nereálne požiadavky na náhradu v sume presahujúcej čiastku 60 eur za m2, čo nemohol akceptovať (napokon aj znalecký posudok F. D. preukázal, že požiadavky žalovaných boli neprimerane vysoké a pre žalobcu neakceptovateľné). Preto žalobca žiadal odvolací súd o potvrdenie napadnutého rozsudku v napadnutej časti a žiadal priznať i náhradu trov konania odvolacieho konania v plnom rozsahu.
20. V replike sa žalovaní pridržali skôr vedenej argumentačnej línie.
21. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch III. a IV. o trovách konania podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť.
22. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II. odvolaním napadnutý nebol, preto je v týchto častiach právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
23. Žalovaní sa odvolaním nestotožnili so závermi súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. Jednak tvrdili viaceré okolnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby, v dôsledku čoho podľa nich neobstojí napadnuté rozhodnutie o náhrade trov konania, a jednak tvrdili, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa zásady úspechu s ohľadom na žiadané sumy vyporiadania oboma sporovými stranami.
24. Odvolací súd, v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, má za to, že k okolnostiam predchádzajúcich podaniu žaloby nie je možné prihliadať. Ako to zdôraznil Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 26.9.2023, sp. zn. 6 Cdo 94/2022, „rozhodovanie o trovách konania, či už o nároku alebo o výške je limitované na správanie sa strán v rámci konania, t.j. od jeho začiatku až po jeho skončenie (§ 251 CSP)“, pričom v tomto rozhodnutí sa akcentuje, ak by sa pristúpilo na skúmanie správania strán sporu spred začatia konania, tak „z konania o trovách konania by sa stalo samostatné konanie s potrebou dokazovania, čo je v rozpore s logikou CSP“. Preto odvolací súd nereflektoval na správanie sa sporových strán spred tohto konania.
25. Opodstatnená však podľa odvolacieho súdu je námietka žalovaných, že súd prvej inštancie mal aplikovať zásadu úspechu v konaní v pomere k žiadaným sumám ohľadom výplaty vyrovnacieho podielu s ohľadom na výslednú sumu.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Vedenie súdneho sporu so sebou pravidelne prináša výdavky, a to ako na strane žalobcu, tak na strane žalovaného. Pokiaľ súdny spor skončí rozhodnutím o žalobe, je zároveň podľa výsledku zrejmé, či žalobca uplatňoval žalované právo dôvodne, alebo nie. Ak je žalobe vyhovené, teda žalovanému uplatnené právo svedčí, vzniká mu nárok na náhradu nákladov, ktoré mu v konaní vznikli. Tento nárok je procesným predpisom označovaný ako nárok na náhradu trov konania. Toto právo mu vzniká proti žalovanému, ktorý v konaní nebol úspešný. Uvedené platí aj naopak. Ak žalobe vyhovené nie je a žalobca spor prehrá, vzniká nárok na náhradu trov konania žalovanému, pretože v obhajobe svojich práv bol úspešný on.
29. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t.j. víťazstvom)
v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu.
30. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Nakoľko niet žiadny rozumný dôvod, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa odpočíta. Zásadne platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.
31. Ako to skonštatoval už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, medzi žalobcom a žalovanými (aj pôvodným žalobcom) nebol sporný spôsob vyporadania ich podielového spoluvlastníctva. Sporná bola iba výška vyrovnacieho podielu. Žalobca požadoval titulom vyrovnacieho podielu 10 eur/m2. Žalovaní naproti tomu žiadali 40-60 eur/m2, teda je namieste vychádzať z toho, že žiadali 50 eur/m2. Výsledná suma predstavovala 34,37 eur/m2, ktorá bola určená až na podklade znaleckého posudku. Pritom platí, že nič nebránilo sporovým stranám vykonať tento znalecký posudok ešte pred podaním žaloby, v dôsledku čoho by nebol vznikol ani spor (ak by sa takouto cenou i riadili). Ak to žiadna zo sporových strán neučinila, je dôvodné, aby sa dôsledne uplatnila zásada úspechu v konaní.
32. Vzhľadom na uvedené je namieste uplatniť zásadu úspechu v konaní podľa toho, akú cenu za m2 strany sporu navrhovali v porovnaní s výslednou sumou. Žalobca navrhoval o 24,37 eur menej ako výsledná suma. Žalovaní navrhovali o 15,63 eur viac ako výsledná suma. Pomer úspechu strán sporu v konaní preto predstavuje 24,37 ku 15,63, čo vyjadrené v percentách znamená úspech žalovaných v rozsahu 60,92 % (24,37/40) a úspech žalobcu v rozsahu 39,08 % (15,63/40). Pomer úspechu žalovaných je vyšší, pretože nimi navrhovaná výška náhrady bola k súdom stanovenej výške bližšie. Keďže niet racionálneho dôvodu, aby si strany v prípade čiastočného úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva, sa musí odpočítať, a preto žalobca nahradí čiastočne úspešným žalovaným 1/ a 2/ oprávneným spoločne a nerozdielne 21,84 % trov prvoinštančného konania (60,92 % - 39,08 % = 21,84 %).
33. Preto odvolací súd zmenil napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 21,84 % voči žalobcovi.
34. Pre uvedenú zmenu ohľadom úspechu a neúspechu sporových strán v konaní je namieste zmeniť aj rozhodnutie o náhrade trov konania štátu (výrok IV. napadnutého rozsudku). Náhrada trov konania štátu sa riadi úspechom a neúspechom sporových strán (viď R 75/2018). Preto odvolací súd zmenil napadnutý výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 60,92 % a proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu 39,08 %.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal spoločne a nerozdielne voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, nakoľko boli v odvolacom konaní plne úspešní.
36. O výške týchto náhrad trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodovať súd prvej inštancie.
37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).