Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2T/78/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. decembra 2011 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a prísediacich Mileny Gieciovej a Edity Chovancovej, v pomere troch hlasov proti žiadnemu takto

rozhodol:

obžalovaný U. H., nar. XX.XX.XXXX v Z., bytom F. nad V. č. XXX

j e v i n n ý , ž e

po predchádzajúcej dohode s ďalšími štyrmi doposiaľ nestotožnenými osobami dňa 14.02.2006 v čase okolo 11,00 hodine v Bánovciach nad Bebravou na ulici Záfortňa v kaviarni I. od E. V., L. M. a Z. E. žiadal vrátiť 24.000 € za dovezené osobné motorové vozidlo, ktoré keď mu odmietli vydať, spoločne požadovali od nich, aby išli do advokátskej kancelárie L.. X. X., lebo inak proti nim použijú násilie, pričom jeden z nestotožnených osôb si vyhrnul oblečenie a ukázal im za opaskom schovanú pištoľ,

z obavy o svoj život a zdravie odišli spoločne do advokátskej kancelárie L.. X. X. na E. ulici v V. nad V., kde jeden z nestotožnených osôb vytiahol spoza opaska presne nezistenú krátku strelnú zbraň a prikázal E. V., L. M. a Z. E., aby podpísali záväzok vrátiť U. H. 24.000 €, následne strelnú zbraň priložil k hlave Z. E. a udrel ho päsťou do tváre a opakovane všetkých troch poškodených vyzývali, aby podpísali U. H. predloženú zmluvu, inak ich dajú dole, zabijú ich a nebudú chodiť po Bánovciach nad Bebravou, na základe čoho zo strachu E. V. a L. M. podpísali "advokátom upravenú zmluvu o narovnaní" medzi U. H., L. M. a E. V., v ktorej sa zaviazali, že spoločne budú sumu 24.000 € požadovať vrátiť od Z. E. najneskôr do 30.04.2006,

t e d a

spoločným konaním násilím a hrozbou násilia nútil iného, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom - so zbraňou a na viacerých osobách

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a), j) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 4 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 37 písm. f/, k/ Tr. zákona, s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a zároveň sa u k l a d á probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému u r č u j e skúšobná doba vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona sa obžalovanému u k l a d á povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

odôvodnenie:

Senát okresného súdu vykonal v predmetnej trestnej veci na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených M., V., E., svedkov D. a X., vykonaním konfrontácie medzi poškodeným M. a svedkom X., prečítaním svedeckých výpovedí U. a L.. X. z prípravného konania, oboznámením listinných dôkazov a zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný U. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodení mu doniesli auto, a keď im ho vrátil, tak žiadal, aby mu vrátili peniaze, bol pri tom aj E., ktorý zabezpečil nákup auta. Oni povedali, že mu žiadne peniaze nevrátia. Niekoľkokrát im volal, aby mu peniaze vrátili, oni to odmietali, následne sa stretli v bare I., kde oni už boli a on tam prišiel s 2 svedkami, nakoľko mu niekto povedal, že je lepšie, aby mal svedkov, keď mu zmluvu podpíšu, aby sa potom nevyhovárali, že nič nepodpísali. Následne išli do kancelárie L.. X., kde iba vytlačil zmluvu, ktorú mal advokát pripravenú, nakoľko on zmluvu nemal. Pri podpise bol M. a V., E. tam nebol. Nebolo tam žiadne násilie, ani zbraň, tak ako tvrdia poškodení, on žiadnu zbraň nevidel. Podpísala sa zmluva a on od L.. X. odišiel. Bolo to dňa 14.2.2006, kedy bola podpísaná zmluva. Stretnutie v kaviarni dohodol U., on nemal žiadnu zmluvu pripravenú, Z. U. bol ten koho poškodení našli ako kupcu na auto. Keď zistil, že auto je nepoužiteľné, že tam nesedelo typové schválenie, auto im vrátil a chcel od nich peniaze, teda náhradu škody. Povedali, že majú kupca, U., ktorému auto predal, za čo dostal zálohu 200 tisíc Sk, a že ostatok mu doplatí. U. auto predal ďalej a keďže tomuto majiteľovi bolo auto zaistené, požadoval naspäť od neho 200 tisíc Sk, tú zálohu, ktorú mu vrátil súdnou cestou. Stretnutie bolo dohadované telefonicky, volal M., lebo vybavoval pre jeho frajerku robotu do Rakúska, tak mal jeho číslo, na E. číslo nemal. M. povedal, že pôjdu spísať zmluvu o narovnaní, aby mu vrátili peniaze. Zmluva bola spísaná na podnet U., lebo on ju ani neplatil. Do kaviarne I. prišli s ním dvaja svedkovia, ich mená neuviedol, nakoľko je neprávom stíhaný, a nechce aby boli aj oni stíhaní neprávom. Uvedené osoby pozná z videnia, mali jedno stretnutie. Ohľadne stretnutia v kaviarni uviedol, že asi za 5 minút po príchode išli do advokátskej kancelárie L.. X., dobrovoľne. Poškodeným povedal, či idú k X. podpísať zmluvu a išli, to bolo všetko. V kaviarni boli M. a V.. Poškodení už sedeli pri stole, keď on prišiel. Poškodení s ním z toho baru išli bez akýchkoľvek námietok, mohli kedy kedykoľvek ujsť. M. s V. tvrdili, že to dohodol E., že oni nič platiť nebudú, lebo že je to v tej zmluve tak postavené a že jemu pomôžu peniaze vymôcť od E.. Potom sa to obrátilo proti nemu. Do kancelárie X. išli pešo, je to kúsok za rohom, odhadom 150 metrov, tam sa ani zaparkovať nedá. Išli V., M. a on, podpísali zmluvu a on od X. potom odišiel. Nevedel uviesť, či u X. bol aj E.. Jeho svedkovia sedeli na chodbe, vo vnútri boli M., V. a on. Poškodení tvrdili aj X., že to E. celé dohodol, ale zmluvu podpísali, on ich nenútil. Poškodení M. s V. potom podpisovali zmluvu s E. o narovnaní, ale tam už on nebol. K rozhovoru medzi jeho svedkami a poškodenými u L.. X. nedošlo, keďže svedkovia sedeli na chodbe a ostatní boli vo vnútri. Zmluva už bola podľa neho dohodnutá a nachystaná a vytlačená, niečo tam museli písať, asi iniciály. Po podpise zmluvy odišiel a poškodení tam ešte ostali, aby spísali zmluvu s E.. V kancelárii u X. ešte bola sekretárka. V kaviarni u I. bol X. X., barman a svedok D.. Potom ako zistil, že to auto má vady, fyzicky ho neodovzdal, bol s V. na STK v Rybanoch a má aj papier, že číslo - typové schválenie nesedí s komformity a auto

neprešlo. V. volal M. a on si auto zobral na neznáme miesto. Viac to auto nemal. Keď ho predával, bolo niekde na družstve v E.. M. s V. mu nevrátili peniaze, že im to dohodil E., a že oni nevedia, čo je to za auto. Povedali mu, že mu to vrátia, keď auto predajú. Peniaze mu nedali ani potom, dostal od U. zálohu 200 tis. korún, potom mal dostať zvyšok, keď bude auto na ŠPZ, čo sa aj stalo, avšak peniaze nevidel. Podal civilnú žalobu ešte na Okresnom súde Trenčín v roku 2006, pojednávanie sa začalo až na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou.

Svedok poškodený E. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišiel toho dňa obžalovaný aj so 4 chlapmi, ktorí boli vyholení, vyšportovaní, prišli tam na obžalovaného audine A4. Najprv sa ústne vyhrážali, aby poškodení vrátili peniaze, ktorí však hovorili, že nie sú nič dlžní. Následne ich začali fyzicky napádať, vyhrážať sa, že ak peniaze nevrátia, že nebudú chodiť po Bánovciach. Jeden z tých mužov mal aj zbraň. Pod nátlakom ich potom vytiahli z kaviarne a išli pod nátlakom k L.. X. spísať zmluvu. Tam pod nátlakom vytiahli aj E. a spísal zmluvu s H., ktorá sa stratila. K stretnutiu v bare I. a u advokáta L.. X. došlo na podnet H., bolo to v ten istý deň v r. 2006 v poobedných hodinách. Oni boli v uvedenom bare, chodili tam na kávu, sedeli tam aj nejakí ľudia, D. bol majiteľ, ten obsluhoval a potom tam prišli tí páni s H.. On tam bol na káve. Nevedel, že príde obžalovaný. E. v kaviarni nebol, dotiahli ho tam tí obžalovaného muži. Svedkovia obžalovaného si sadli pri jeden stôl, nič iné nemali, len že obžalovanému ublížili, aby mu vrátili peniaze, stále sa vyhrážali fyzickou likvidáciou a jeden z nich mal zbraň, zvyšovali hlas, húkali na nich stále to isté. Jeden z tých mužov mal zbraň za pásom, ukázal ju im, aby videli, že ju má za opaskom. Zbraň bola čiernej farby. Obžalovaný sa správal vulgárne, stále nadával, že ho oklamali, že za to môžu. V kaviarni došlo aj k fyzickému násiliu, keď tí muži do nich sácali, zvyšovali hlas, ako išli po schodoch, aj do neho strčili, potom jeho aj E. vytiahli von pred bar a keď išli k X., tak ich držali. Oni neišli dobrovoľne, držali ich, konkrétne jeho ťahali za ruku, aj advokát sa pýtal, že čo sa to deje a kto sú, na čo oni povedali, že nevedia a že sú tam s H.. Do kancelárie L.. X. vošli všetci štyria a potom tam zostali len on a M.. E. násilím vytiahli von na chodník, kde mu priložili pištoľ k hlave. V kancelárií ani na chodbe u X. k nijakému fyzickému útoku nedošlo, k vyhrážkam áno, keď E. priložili pištoľ k hlave na chodníku, jemu a M. sa tam vyhrážali stále likvidáciou, likvidáciou ich rodín, kvôli tomu bolo aj veľa výhražných telefonátov. K podpísaniu zmluvy došlo tak, že u X. boli formuláre a pod hrozbou a vyhrážkami ich to donútili podpísať. Zmluva bola napísaná, len sa tam dopisovali mená. Potom doniesli druhú, ktorá bola o vyrovnaní medzi H. a E., tú si podpisovali medzi sebou. L.. X. sa nepýtal, či je zmluva podpisovaná dobrovoľne, oni mu však nepovedali, že zmluvu podpisujú pod nátlakom. L.. X. sa ich na to nepýtal a oni mali strach. Po podpise zmluvy nedošlo k rozhovoru s obžalovaným, len s tými mužmi, ktorí hovorili, že keď nedodržia termín odovzdania peňazí, tak ich dajú do poriadku. Obžalovaný sa tiež vyhrážal, pripájal sa k svojim svedkom, že uvidia, keď mu ich nevrátia. V advokátskej kancelárií nevidel zbraň, videl iba ako ten muž zbraň vytiahol. Osoby, ktoré v uvedený deň boli s obžalovaným, ešte stretol. K zraneniam u neho v daný deň nedošlo. Údery dostali on spolu s E.. Podal trestné oznámenia až 4 roky po spáchaní skutku z dôvodu, že sa to stále opakovalo, bál sa o svoj život, boli tam vyhrážky, telefonáty. Aj teraz v roku 2010, kedy podal trestné oznámenie, mal strach o svoj život. Čo sa týka obžalovaného, tento keď ide oproti autom, stále mu niečo ukazuje, zablokuje mu cestu, napríklad bolo to v r. 2008. Čo sa týka rozporu v jeho výpovedí, keď v prípravnom konaní rozdielne uviedol, že v kaviarni čakali spolu s M., V. a E. na H., hoci na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišiel do kaviarne, avšak nevedel, že tam príde obžalovaný H., uviedol, že si to už nepamätá, určite by do kaviarne nešiel, keby vedel, že tam H. príde a bude sa mu vyhrážať s nejakými ľuďmi. Čo sa týka skutočnosti o tom, či boli z kaviarne násilne vytiahnutí, alebo išli sami z dôvodu strachu z fyzického násilia, uviedol, že si už nepamätá presné výrazy, ale bolo zrejmé že ak by neuposlúchli, tak by obžalovaný s mužmi použili násilie. Na chodbe L.. X. sa stretli on, M., E., H. a tí 4 "vyšportovaní muži." Keby sa neboli zdvihli, aj tak by ich tam boli doviedli, tak sa radšej zdvihli, muži ich chytili za ruku a dotiahli do advokátskej kancelárie. Zmluva, ktorú podpísali u L.. X., ktorá bola vopred pripravená, nebola to tá istá zmluva, ktorú im ukazoval H., keď s autom zastavil na Dubničke. Nevedel spresniť ani skutočnosť, či E. priložil niekto pištoľ na chodbe u L.. X., alebo to bolo na chodníku pred advokátskou kanceláriou. K tomu na hlavnom pojednávaní uviedol, že tam bol veľký chaos, nevie, či to bolo na chodníku, alebo na chodbe, ale vie, že muž na E. vytiahol zbraň, videl to cez okno. Nepovedal to L.. X. zo strachu, keďže aj X. ich chcel preto vykázať z kancelárie za ich chovanie. Kým boli ešte v kaviarni I., poškodený E. podpisoval nejaký papier, že E. má zaplatiť H.. Zmluvu čítať nemohli, lebo si ju zobrali tí páni. Podľa neho vo vnútri v kancelárii L.. X. boli on, M. obžalovaný H., a jeden z tých mužov, ktorých si priniesol so sebou obžalovaný. Zvyšní traja muži boli na chodbe. X. dôvod ich príchodu oznámil obžalovaný H.. Po podpise zmluvy všetci odišli, oni do kaviarne a H. s tými chlapmi odišli na jeho motorovom vozidle. Kým boli ešte v kaviarni, dostal úder päsťou. Nemal

vedomosť o tom, či M. vedel o tom, že príde obžalovaný a taktiež sa po tom incidente s E. nebavili o tom, ako sa v kaviarni objavil obžalovaný. Čo sa týka svedka U., tohto pozná, rozprávali sa, ale čo bolo medzi nimi ohľadne kúpno - predajnej zmluvy to nevie. U. kúpil od obžalovaného auto, ktoré prihlásil a následne ho predal do Trenčína. U. nie je jeho kamarát, nie sú spolu každý deň v kontakte, ale keď sa stretnú, tak sa porozprávajú. Nevedel, prečo chcel obžalovaný predať auto, oni len sprostredkovali kúpno-predajnú zmluvu, nakoľko U. hovoril, že ju potrebuje a H. robil v zahraničí, tak išli za ním do Bratislavy pred notára a zmluvu následne doviezli. On bol s H. na STK, kde bolo zistené, že auto nie je v poriadku. Obžalovaný mu však potom neodovzdal auto. Kupcu na auto hľadali preto, že obžalovaný im povedal že auto nechce. Neboli ohlásiť na polícii, že auto bolo kradnuté, nebol dôvod, lebo tam bola len nezhoda tých čísel a keď povedal H., že ho nechce, tak všetci sprostredkovali predaj pánovi U., ktorý ho postavil na ŠPZ a následne ho predal. Podľa neho E. podpisoval jeden papier v kaviarni a následne aj druhý u L.. X., a to potom, keď on s M. už podpísali a vyšli na chodbu aj s obžalovaným a potom išiel do vnútra E., ktorý mal podpísať zmluvu, čo im E. následne hovoril. Nátlak obžalovaného, ktorý potom pokračoval aj v roku 2008, nenahlásil na polícii.

Svedok poškodený L. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovanému doniesli auto, kde sa neskôr zistilo, že bolo odcudzené, preto obžalovaný žiadal peniaze 24 tisíc €, pričom im dal 21 tisíc € a žiadal 24 tisíc € pod nátlakom, vyhrážkami že si zabezpečí holohlavých mužov, čo si aj zabezpečil, lebo tam boli u toho I.. Ten bar sídli v blízkosti advokátskej kancelárie L.. X. a tí muži ich prinútili tam odísť, na chodbe tejto kancelárie jeden z holohlavých mužov ukázal zbraň, nevytiahol ju, do toho tam začal zasahovať X., nakoľko si ich pozval do kancelárie a videl, že sú s pánom H. iní ľudia, pýtal čo tam robia, povedal, že sú to jeho právni zástupcovia, na čo sa on len zasmial, akí právnici. Títo chlapi vytiahli von E., asi ho aj udreli, lebo keď prišiel späť, tak mal červené líce. On s V. nechceli podpísať tú narovnávaciu zmluvu, lebo tam bolo uvedené, že by boli oni zaviazaní H. zaplatiť peniaze. Keď X. videl, že ju svedok nechce podpísať, tak tú zmluvu prerobil a potom tam aj dlhšie čakali a túto zmluvu podpísali, no už nie pod nátlakom. Obžalovaný chcel podpísať narovnávaciu zmluvu aj s E., aj ju podpísal, pričom aj on s V. ako svedkovia u I., ale to bolo pod nátlakom, lebo X. nemal pripravenú narovnávaciu zmluvu s E., preto mu vytlačil nejaký návrh. Potom hneď odišli všetci, V., E., H. aj tí chlapi do I., obžalovaný s chlapmi prišli spolu na jednom vozidle aj odišli na jednom vozidle a ich tam čakal D., to bolo pred kanceláriou L.. X., aby im poradil, či to majú podpísať alebo nie. Obžalovaný s mužmi mali auto na rohu kancelárie L.. X. a keď oni druhýkrát odchádzali z kaviarne, tak videli, ako nasadli do auta obžalovaného Audi A4 zelenej farby, ale H. nešoféroval. V tej narovnácej zmluve, čo podpísal E. v kaviarni, sa zaviazal, že do pol roka vyplatí polovicu peňazí a do druhého polroka druhú polovicu a podpísal to pod nátlakom a on a V. tam boli ako svedkovia. Potom odišli každý zvlášť, lebo tam aj tak prišli, každý zvlášť. Potom začalo vyhrážanie, vydieranie ďalšími ľuďmi, napadnutia. On bol napadnutý raz aj zbitý, bolo to nahlasované na polícii, len nevie, či sa spis stratil. Aj oproti Tescu napadli V., a boli to tí istí chlapi, ako boli u I., možno tam boli len traja, on to videl, V. ho zatajil, aby aj jeho nenapadli. Potom boli telefonáty o polnoci, že chcú peniaze pre H. a to bolo pol roka potom, čo to bolo u I.. Potom zase na pumpe, kde boli opäť holohlaví muži na autách s trnavskou značkou. Potom na pumpu AGIP prišiel pán H.. Deň kedy došlo presne k podpisu zmluvy si nepamätá, bolo to však v 6. mesiaci r. 2006. V uvedený deň bol na káve u I., pričom vedel, že tam má prísť H., lebo on im volal, že tam majú prísť. Keď prišiel H., bol tam D., on prišiel naraz s V., potom prišiel H. s mužmi a potom prišiel E., ktorý prišiel ako posledný. Tam bol taký frmol, že si nevšimol, či 2 z chlapov išli zobrať E. do bazáru alebo nie.V kaviarni čakali, na E., tí muži im nedovolili nič robiť, museli iba stáť a vyhrážali sa im, že musia ísť podpísať zmluvu a vrátiť peniaze H., pričom používali silnejšie vulgarizmy. Do kancelárie L.. X. sa presunuli pešo, je to asi 150m, avšak nevie uviesť v akom poradí. Čo sa týka mužov, ktorí boli s obžalovaným, jeden bol totálne vyšportovaný, druhý bol menší, všetko športové typy, druhý bol počernejší, bolo vidieť, že športujú. Jeden mal za pásom ČZ 9 mm pištoľ a mal ju na pravej strane za pásom. Mal čiernu bundu a ukazoval im ju, aby ju videli. V bare ju však nevytiahol, iba ju ukazoval, vytiahol ju až na chodbe u pána X., potom išli dovnútra, vonku ostali tí chlapi s E. a na neho vytiahli zbraň, či ju vytiahli vonku alebo na chodbe, to si už presne nepamätal, ale asi na chodbe, lebo na chodníku by ju nevyťahovali, oni s ňou stále mávali, že ju majú. Obžalovaný sa im vyhrážal v podstate v takom štýle, že hovoril, že "ich budete počúvať, budete ich počúvať na slovo, čo vám budú kázať všetko urobíte," bolo vidieť, že si ich zaplatil, nič také by zadarmo nerobili. Potom v ten deň, čo bol tento incident, tak im v noci volali ešte tí páni holohlaví, a chceli peniaze, nie pre H., ale pre seba. Mali pocit, že H. im nechcel zaplatiť, lebo oni si zobrali tú zmluvu, čo podpísal E., H. nemal zmluvu, ktorú donútili podpísať E.. Predtým než šli k L.. X., došlo k fyzickému napadnutiu, boli tam také "strkanice" do V. v kaviarni, on tam musel stáť, nemohol sa ani pohnúť, čakali tam na E., tí

vyholení tam mali nachystaný rožný stôl a H. bol stále na schodoch, aby sa nikto nedostal von, alebo aby nik neprišiel dovnútra, lebo to bolo normálne doobeda cez deň. Vyhrážky, ktoré tam padli, boli: "keď nezaplatíte peniaze, dáme Vás dole, nebudete chodiť po Bánovciach." Bolo tam toho vyše, bol tam krik, aj na tej chodbe u X., podľa neho vyšla aj asistentka, že čo sa tam deje, musel to vidieť aj X.. Ďalej to boli vyhrážky, že "rozbijem Ťa tu." Podľa prízvuku tí muži mohli pochádzať niekde z trenčianskeho kraja, lebo aj D. v Trenčíne naháňali, spoznali ho tam. Podľa neho sa obžalovaný H. s nimi dodnes stretáva. Čo sa týka toho vozidla, kvôli ktorému došlo k daným incidentom, o tom, že toto bolo kradnuté, sa podľa neho dozvedeli až z rozhodnutia. Keď bolo predávané, nevedeli o tom, že je kradnuté. Problém bolo, keď sa predávalo firme V. C., keď nastal problém s papierovým štítkom na karosérií. Vedel, že V. bol na STK s H. a že tam bol zistený ten problém so štítkom, pričom to aj boli pozrieť, malo tam byť zlé typové schválenie vozidla. Obžalovaný im však vozidlo nechcel vrátiť, chcel ho vrátiť do Talianska, takú možnosť aj mal, ale medzitým našiel kupca a auto predal, pričom kupca pomohol sprostredkovať aj on, keďže ich obžalovaný o to požiadal. Čo sa týka stretnutia v kaviarni I., obžalovaný mu nepovedal, načo ich tam volá a svedok tiež nevedel, že bude podpisovať aj nejakú zmluvu. Svedok nevedel presne uviesť, či takú zmluvu podpisovali aj E. s V., pričom jej obsah diktoval X. asistentke a tá to písala, potom to podpísali. Pri podpise boli on, V., H., X. a jeho asistentka. E. s tými chlapmi bol buď na chodbe alebo vonku. Videl ako niekto E. aj V. udrel, videl keď ťahali E. z vonku na chodbu, mal červené líce a určite si nebachol hlavu o chodník. Ale aj H. tam mal záchvaty agresie, na pojednávaní sedí ako slušný človek, ale vonku chodí po Bánovciach ako I., vyhráža sa jemu, aj iným ľudom a koľkokrát sleduje ľudí, čo sú zainteresovaní v tomto prípade. U I. podľa neho nebol asi nikto napadnutý, ukázali im však zbraň preto, aby poslúchali. Podľa neho predtým, než išli k L.. X., tento nič nepodpisoval, to by si vraj pamätal. Keď prišli do advokátskej kancelárie, rozprával obžalovaný, lebo on mal už podpísanú zmluvu s V. C., on mal dopredu všetko pripravené, aj tú narovnáciu zmluvu, on však originál nepodpísal, nakoľko obžalovaný im chcel dať podpísať takú istú ako má s V. C., čiže on vracia V. C. peniaze. A keďže X. poznal jeho otca, tak mu neodporúčal podpísať zmluvu a vlastne spravil novú narovnávaciu zmluvu, aby niečo podpísali a aby tí ľudia odišli. Vnútri v kancelárií to trvalo cca 15 minút, boli to dve strany A4 a až keď vychádzali, tí muži ťahali E. do vnútra kancelárie, a vtedy videl jeho červené líce.

Svedok poškodený Z. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v r. 2006 prišiel v doobedňajších hodinách do baru I., na podnet M., ktorý mu povedal, že má prísť za ním, že sa tam ide niečo riešiť. Prišiel tam a následne po ňom prišli hneď nejakí páni s pánom H., boli traja alebo štyria. Potom padali nejaké výhražné slová, sácanice, znova vyhrážky a na základe toho išli do advokátskej kancelárie, ktorá sa nachádza na rohu E. ul. v blízkosti baru I.. Tam boli ďalšie vyhrážky, že majú podpísať zmluvu, ani však nevedeli akú zmluvu. Najprv boli všetci u advokáta v kancelárií M., V., H., tí 3 - 4 páni, sekretárka a advokát. Potom sa bavili o tom, že sa má podpísať zmluva, ktorá je už pripravená, on to odmietol podpísať, avšak M. a V. to podpísali. Nebol pri podpise, bol na chodbe. Potom sa im vyhrážali, aby to aj on podpísal. On to však nepodpísal, trvalo to celé 20 - 30 minút a potom odišiel z kancelárie domov. Žiadnu zmluvu s H. nepodpísal, ani s V. ani M.. Podľa neho došlo k napadnutiu fyzickému, v bare boli vyhrážky, aby tam išli, sácanice, búchance. Potom to bolo priamo v advokátskej kancelárií, ako na chodbe, potom k tomu došlo aj v kancelárii X., na to sa spýtal, že kto je vlastne právny zástupca H., na čo jeden z tých mužov, čo boli s obžalovaným povedal, že on, ale následne vyšli von. Podľa neho v bare nebol priamo nikto napadnutý, boli tam len búchance, sácanice, buchli jeho, lebo nechcel ísť k X.. Jeden z mužov mal aj strelnú zbraň za opaskom, ale túto voči nemu nepoužil, s tou sa potom vyhrážal v predsieni u L.. X., tam sa to pritvrdilo, ale on to nepodpísal. Nevedel už presne uviesť, kde presne bol napadnutý, či na chodbe, alebo vonku, vie však, že dostal nejaký búchanec. Nevedel uviesť, kam potom išli V. a M., či odchádzali spolu. Ďalej nevedel uviesť, či obžalovaný odchádzal s tými mužmi, alebo sám, ani akým autom tam prišli, je tam veľké parkovisko pred barom a keď prišiel on, oni tam už neboli a keď išli do advokátskej kancelárie, tak nešli autom, lebo je to 20 - 30 metrov. Nespomínal si, aká zmluva mu bola predkladaná v bare, nič nepodpisoval, ak by niečo podpisoval, tak by si to pamätal, v bare mu nebolo nič predkladané. V bare boli voči nemu použité slovné spojenia v tom zmysle, že aby vrátili peniaze H., lebo sa im niečo stane, ak toto nepodpíšu, tak sa im stanú horšie veci. Nepodával na obžalovaného trestné oznámenie, bol len vypovedať na polícii, nevie, či V. alebo M. podali trestné oznámenie, chcel mať len pokoj, ale oni mali ešte problémy s tými mužmi, čo sa im vyhrážali. Čo sa týka popisu mužov, ktorí boli s obžalovaným, títo podľa neho mali do 2 metrov, cca 195 cm, vyšportovaní, vyholené hlavy, pevnejší. S odstupom času by ich asi nespoznal. Vyhrážky, ktoré uvedení muži použili boli v tom znení, že keď nepôjdu do kancelárie, tak sa im stanú horšie veci, že budú mať v Bánovciach nepokojný život, že ich budú prenasledovať. Čo sa týka muža so zbraňou, len vie, že si vytiahol bundu, zbraň mal za opaskom, v bare ju nevyťahoval, až

v kancelárii. Možno ju mal vytiahnutú aj v bare, ale on ju vytiahnutú videl až v predsieni. Jeho udrel jeden pán do tváre, ale ten čo mal zbraň ho udrel o líce. Nemal vedomosť o tom, že by existovala zmluva o narovnaní medzi ním a obžalovaným. Bol si úplne istý, že z advokátskej kancelárie sa nevrátil späť do baru I.. Čo sa týka úderu od muža, ktorý mal zbraň, uviedol, že nevie presne, či úder bol spôsobený zbraňou, nakoľko ten muž šibrinkoval so zbraňou okolo neho, tak ho aj udrel, nevedel však, akou časťou a kde presne, či do oka alebo prípadne pod líce. Vtedy tam boli prítomní aj M. a V.. Nechcel, aby ho niekto chytal za slovíčka, lebo tí muži šibrinkovali so zbraňou ako u I., tak aj v predsieni u advokáta a uviedol, že tam boli prítomní M. s V.. Dole v bare boli prítomní, ale na chodbe mohol byť prítomný len jeden z nich, lebo druhý mohol byť prítomný v kancelárií na podpise zmluvy. Je pravdou, že tí muži ho ťahali von na chodník a následne ho ťahali naspäť do kancelárie, pričom však uviedol, že nevie úplne presne, či to už bol chodník, alebo to bolo ešte pri dverách kancelárie, ale bol nasilu vytiahnutý von. Potom, ako odmietol podpísať zmluvu, sa tí muži vyhrážali, boli tam sácanice, správali sa agresívne. Nepamätal si farbu zbrane a tiež už nevedel uviesť, či tou zbraňou mu niekto mieril priamo na hlavu, resp. na tvár, ale mal ju priamo pri tvári. Obžalovaný pri incidente stál v pozadí a tí muži všetko robili na jeho podnet. Obžalovaný sa mu osobne nevyhrážal, všetko bolo sprostredkovane od uvedených mužov, ktorých si obžalovaný priniesol so sebou. Napriek tomu, že zmluvu nepodpísal, tí muži s H. ho nechali odísť, mal síce nejaké údery, búchance, aj napriek vyhrážkami a iným veciam.

Svedok U. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že incident sa stal u neho v podniku, ktorý v tom čase vlastnil a niekedy tam aj pracoval a v uvedený deň tam bol celý deň. Poškodení a obžalovaný sa dohodli, že sa u neho stretnú pred tým, než pôjdu k právnikovi. H. všetkých obvolal a stretli sa u neho v bare. V teň deň prišli M. a V., a následne tam prišli štyria "hrubokrkí" ľudia, vagabundi aj s H., ten stál na schodoch za nimi a dodnes nezabudne na jeho úsmev. Vtedy ako tam prišiel H. so 4 mužmi, prišiel aj E., ktorého ho tam doslovne vhodili, začala tam trma - vrma, začali zisťovať, kto je kto, potom zrejme M. dali do boxu, napadli tam E. pri bare a nútili ho pod vyhrážkami, pritlačeného o múr, aby podpísal zdrap papiera. Keď to odmietal, tak ho hodili do stredu, na stredný stôl, teda do stredu baru a tam prišili za ním, aby to podpísal a podľa neho to aj podpísal. Jeden z mužov mal za opaskom pištoľ. V. dostal jednu ranu a oni odmietli podpísať zmluvu, teda ten papier, čo mali tí vagabundi pri sebe. Ako to podpísal pán E., všetci následne vyšli z baru von a išli do kancelárie X., v akom poradí to nevedel uviesť, nakoľko tam stále bola trma - vrma. Vyšiel z baru, je tam taká dlhá chodba, potom sú tam schodíky a videl, že idú za roh, kde je advokátska kancelária L.. X. D. všetci, E., M., V., H. aj tí vagabundi. Nevedel už uviesť, čo sa potom dialo v advokátskej kancelárii. Ešte videl, že tí holohlaví odchádzali spolu s H. na Audi A4, pričom šoféroval jeden z nich a išli smerom k vlakovej stanici preč z parkoviska. Do baru sa potom určite nevrátili tí muži s H.. Asi týždeň na to, ako bol na Shelke tankovať, išiel riadne zaplatiť, bol v Trenčíne a nejakí muži tam stáli na káve, boli to tiež nejakí takíto vagabundi, a toto auto ho potom prenasledovalo. Ešte videl, ako bola sklopená sedačka, nakoľko vedľa seba zastavili na semafóre, nejaký muž sa dal hore a čumel na neho a takto psychicky ho vydierali. Predtým volal s M., že takýchto ľudí videl. Čo sa týka popisu uvedených mužov, uviedol, že to boli vysokí chlapi, silní, možno takí vysokí ako on, možno aj vyšší, boli to takí vagabundi, vysoké korby, je preto rád, že sa tam nestalo niečo horšie. Uviedol, že videl aj bližšie zbraň, ktorú mali tieto osoby pri sebe, bola tmavej farby, ten muž ju mal pichnutú za pásom vpredu, ešte ukazoval bundu, nevie však uviesť, či bola aj spoza opaska vybratá, keďže ako uviedol, bola tam trma - vrma, on sa ešte prišiel slušne opýtať, či si dajú kávu, v tom ho jeden z nich odsotil. Čo sa týka vyslovených vyhrážok, bolo to niečo také, že nebudú chodiť po Bánovciach, nadávali si, slovné nadávky, že nič nepodpíšu. Boli tam nadávky, padali vyhrážky, že ich zlikvidujú, dolámu im ruky, nohy. Obžalovaný počas toho stál na druhom schode za nimi, usmieval sa, to vie, nevie však, či obžalovaný niečo hovoril, usmieval sa a mykol plecami. Počas toho incidentu jemu nehovorili nič, len vtedy, keď chceli pero, že mu rozbijú "piču". Podľa neho sa mu tí muži nevyhrážali slovne, len pri odchode tam bol prítomný očný kontakt - len tak sa pozreli, boli to vypúlené oči. Potom, ako poškodení s obžalovaným a tými mužmi odišli z baru, bol stále vonku pri vchodových dverách, bar je vnútri, bol prekvapený, lebo tam stál, a to ich auto si nevšimol, zbadal ho až keď H. s tými hrubokrkými na ňom odchádzali a bolo mu divné, že obžalovaný si sadá dozadu a na jeho aute šoféruje iný z tých mužov. Čo sa dialo pred kanceláriou svedok nevie, keďže tá je oproti baru za rohom.

Svedok X. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie čo je predmetom konania, bolo mu to povedané oboma stranami ako aj zo strany obžalovaného aj zo strany poškodených, nakoľko je kamarát aj s jedným aj s druhými. O tom, že ide o vydieranie, sa dozvedel až teraz tento rok, a to z jednej aj druhej strany a teda aj od H. aj od M., pričom sa dozvedel, že H. je stíhaný za vydieranie, že chce naspäť

peniaze za auto, ktoré kúpil od poškodených. Čo sa týka daného incidentu, nepripadalo mu to, že by malo ísť o vydieranie, nakoľko vtedy prišiel do baru u I. H. s 2 pánmi, ktorých nepoznal, prisadli si za V. a M., je možné, že si dokonca podali aj ruky a začali sa rozprávať o vyrovnaní, ohľadom peňazí, ktoré mal zaplatiť H. za auto, ktoré od nich kúpil. E. tam nevidel, v bare bol aj majiteľ D., 2 - 3 slečny, ktoré sedeli za ďalším stolom. Mohlo tam byť dokopy 6 - 7 hostí. Za ten čas, čo tam bol, nevidel, že by došlo k fyzickému konfliktu, vyhrážaniu. Keď tam prišiel H. s tými pánmi, on bol na odchode, išiel do práce, zachytil len, že sa tam bavili o aute a o zmluve o vyrovnaní, ale nevidel, že by tam mali nejaký papier. Uvedené sa stalo dávno, cca 5 rokov dozadu, keď kupoval H. auto od pána M.. Napriek tomu, že sa tam nič výnimočné podľa neho nestalo, udalosť si pamätá z toho dôvodu, že pán H. mal mať parádne auto, výnimočné, aké v Bánovciach nebolo. Asi po mesiaci stretol H., pýtal sa ho, kde má auto a on mu povedal niečo také, že bolo kradnuté alebo čo, len že o auto prišiel, preto si to dal do súvisu, že u toho I. išlo o vyrovnanie peňazí. Nevedel uviesť, kedy sa tá udalosť stala, jednalo sa však o chladné obdobie roka, nevedel presne uviesť, či zima alebo jeseň, ale nebol sneh a bol to pracovný deň do tej pol jedenástej doobeda. On bol na káve s pánom M. a V., sedel pri nich aj D., ako majiteľ. Bol tam asi hodinu predtým, než prišiel obžalovaný s tými mužmi a nevedel, že poškodení sa tam majú stretnúť s H.. Keď obžalovaný s mužmi prišli do baru, prisadli si, je možné, že si podali ruky a začali sa rozprávať o zmluvách a peniazoch. Aj zo situácie vyplynulo, že sa bavia ohľadne auta. Čo sa týka tých mužov, ktorí mali prísť s obžalovaným, podľa neho boli vyšší, oblečenie mali štandardné, mali nejaký pulóver a rifle, nevie presne, neprišli ani v maskáčoch, ani v uniforme, neboli ani v obleku alebo športových šuštiakoch. Nevedel uviesť, koľko trval rozhovor, nakoľko asi po dvoch minútach odišiel preč, zaplatil účet, obliekol sa a odišiel z baru. Čo sa tam dialo potom, uviesť nevedel, keďže tam už nebol. Podľa neho, tie osoby, ktoré prišli s obžalovaným, hrali niečo ako právnych zástupcov obžalovaného, použili aj nejaké právne výrazy, slová z právnického prostredia, keď začali hovoriť o tej zmluve. Zachytil len to, že treba podpísať zmluvu, padalo tam slovo zmluva, overenie podpisu, on bol na odchode, nesedel ani pri stole. M. mu ohľadne vydierania povedal, že pán H. je hľadaný Interpolom za vydieranie, no o danom stretnutí nehovoril nič. Tento rok požičal auto H., išiel do Rakúska na ňom a na tomto aute ho videl M. a zrejme aj D. a V., a potom ako ho videli, sa stretli a M. mu povedal, že prečo H. požičiava auto, keď je hľadaný Interpolom. Následne na to sa opýtal, že prečo by mal byť hľadaný a vtedy sa dozvedel, že voči H. je vznesené obvinenie ohľadom vydierania, a preto celých 6 rokov nevedel, že medzi sebou majú právny spor. M. mu nepovedal, že sa má jednať o to stretnutie v bare I. spred rokov. Preto sa spýtal M. o čo ide, a potom sa to spýtal aj H. a dozvedel sa, že medzi nimi ide o súdny spor. O tejto veci sa ešte bavil s majiteľom baru D., nie však s E. ani s V.. D. mu povedal, že M. podali žalobu na H., že ich mal vydierať, a že je stíhaný za vydieranie, lebo že chcel od nich peniaze, čo im zaplatil za to auto. Obžalovaný mu o incidente povedal, že potom, ako on z baru odišiel, tak išli k advokátovi podpísať zmluvu. Obžalovaný mu to povedal tento rok, niekedy potom ako sa dozvedel o tom, že sú podané trestné oznámenia. Obžalovaný mu to povedal, keď sa na to on sám obžalovaného spýtal, že prečo je stíhaný. H. mu povedal, že za to, že išli podpísať zmluvu k právnikovi. Stretnutie však obžalovaný pred ním nekonkretizoval. S obžalovaným sa rozprával o incidente 1 -2 dni pred hlavným pojednávaním, lebo mu obžalovaný ústne oznámil, že ho na súde uviedol ako svedka. Na otázku, že prečo ho obžalovaný uviedol, tento mu povedal, že má ísť vypovedať pravdu o tom, čo sa u I. udialo. Podľa neho obžalovaný sa o tom, že bol vtedy v kaviarni dozvedel práve od neho a vedel, že sa jedná práve o to stretnutie, lebo M. s D. mu povedali, že to bolo jediné stretnutie, ktoré mali obžalovaný s poškodenými v bare I.. Tiež sa bavil s poškodeným M. asi dva týždne pred hlavným pojednávaní, kde poškodenému povedal, že ide svedčiť na súd a vtedy sa spolu bavili o tom, že ide o to stretnutie u I.. Následne sa bavili o aute, teda že nech sa nečudujú, že chalan chce od nich peniaze, lebo auto bolo kradnuté, potom oni niečo hovorili o tom, že kto koľko komu dal, tak sa bavili väčšinou o tom aute. On nikdy nebol prítomný v bare I., kde by pri jednom stretnutí boli M., V., E., H. a štyria muži. Podľa neho v bare I. s obžalovaným nikdy ani štyri osoby neboli, vie to vraj od svedka D.. S obžalovaným boli len dve osoby. Potom, ako mu bola prečítaná časť výpovede svedka D. "v ten deň prišiel M. a V. a následne tam prišli štyria hrubokrkí ľudia, vagabundi aj s H., ten stál na schodoch za nimi", uviedol, že pri takomto stretnutí nikdy nebol. So svedkom D. sa o tom nerozprával. D. mu ani nehovoril, že bol pri tom stretnutí. S obžalovaným sa nebavil o tom, odkiaľ má tých "právnych zástupcov". Pri stretnutí, ktoré popisuje, podľa neho nebol prítomný poškodený E.. V prípravnom konaní nevypovedal z dôvodu, že ho nikto neoslovil, urobil tak až obžalovaný asi týždeň pred hlavným pojednávaním.

Na hlavnom pojednávaní bola podľa vykonaná konfrontácia medzi svedkom X. a poškodeným M.. Svedok X. uviedol, že boli na káve u I., M. aj on, aj s pánom V., prišli tam H. s 2 chlapmi,

prisadli si a riešili tam veci ohľadom zmluvy a o peniazoch za auto Audi X5. Počas toho času, ako tam bol prítomný, tento nezachytil žiadne vyhrážky. Následne na vyjadrenie svedka reagoval poškodený M., pričom uviedol, že veľakrát sedel so svedkom na káve, ale v ten deň so svedkom na káve nebol. Preto sa nemá viac k tomu čo vyjadrovať. Asi pred mesiacom prišiel svedok za ním do kancelárie a pýtal sa ho, že čo má s obžalovaným, akú žalobu na neho podal, teda svedok u žiadneho I. nebol. Podľa neho v uvedený deň, keď malo dôjsť k incidentu, svedok na 100% u I. nebol. Ohľadne skutočnosti tvrdenej svedkom, že obžalovaný prišiel s dvomi mužmi, poškodený uviedol, že vždy keď prišiel H. do baru bol so 4 ľuďmi, s 2 ľuďmi bol na Agipke alebo u neho v kancelárií, nakoľko sa mu viackrát vyhrážal. Svedok X. napriek tomu trval na tom, že v bare boli dvaja muži s obžalovaným, keď podpisovali zmluvu, pričom svoje tvrdenie o tom, že sa tam podpisovala zmluva opieral o vyjadrenie samotného poškodeného, ktorý mu to mal povedať dva mesiace pred hlavným pojednávaním.

Predsedníčka senátu podľa za súhlasu zúčastnených strán prečítala výpoveď svedka E. U. z prípravného konania, ktorý uviedol, že pozná obžalovaného H. asi 7 rokov, pričom niekedy v roku 2005 - 2006 počul o tom, že obžalovaný mal nejaký problém s dovezeným autom, podrobnosti však nevedel. Pre odstup času svedok nevedel uviesť, či niekedy začiatkom roka 2006 boli u neho obžalovaný a nejakí štyria vyholení chlapi. Svedok obžalovanému ani neposkytol žiaden kontakt na vyšportovaných mužov a teda ani nikoho neposlal do baru I.. Čo sa týka toho, čo majú medzi sebou obžalovaný s poškodenými, o tom svedok nič nevie, netýka sa ho to, a ani do toho nijakým spôsobom nezasahuje.

Predsedníčka senátu podľa za súhlasu zúčastnených strán prečítala výpoveď svedka L.. X. X. z prípravného konania, ktorý uviedol, že advokáciu vykonáva na ulici E. č. XXX/XX v V. nad V. a ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom výsluchu sa nemôže vyjadrovať, nakoľko je viazaný mlčanlivosťou podľa príslušných ustanovení zákona o advokácii. Tejto mlčanlivosti ho môže zbaviť iba klient, ktorého v inkriminovanej dobe zastupoval.

Na hlavnom pojednávaní boli predsedníčkou senátu v zmysle oboznámené listinné dôkazy z trestného spisu, a to: zmluva o narovnaní zo dňa 14.02.2006, žaloba o vrátení peňazí , doplnenie návrhu , uznesenie o začatí trestného stíhania č. ČVS: ORP - 303/OEK - TN - 2006 zo dňa 09.03.2006, koncept priestupkového spisu č. ORP - P - 414/ BN - 2006, odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 30.08.2011 a zo dňa 16.09.2011, správa Obvodného úradu Bánovce nad Bebravou, odbor všeobecnej vnútornej správy a správa obce Slatina nad Bebravou zo dňa 30.05.2011.

O osobe obžalovaného U. H. súd zistil, že tento nebol v minulosti súdne trestaný ani priestupkovo riešený. V obci Slatina nad Bebravou bola voči obžalovanému riešená ústna sťažnosť ohľadne uhryznutia psom obžalovaného. Zároveň obec uviedla, že obžalovaný sa v obci zdržiava len zriedka, nakoľko pracuje v zahraničí, v Rakúsku.

Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal senát okresného súdu za preukázané, že obžalovaný sa dopustil v celom rozsahu žalovaného skutku (ktorý bol po vykonaní dokazovania upravený, tak že podpísali advokátom nie predloženú ale upravenú zmluvu) teda tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný je jednoznačne a priamo usvedčený svedeckými výpoveďami poškodených M., V., E. a svedka D., ktorí boli priamo pri incidente. Z výpovedí poškodených jednoznačne vyplýva, že z obžalovaného mali a majú strach. Obžalovaný od nich požadoval peniaze, ako náhradu za motorové vozidlo, ktoré mu mali predať, pričom vozidlo obžalovanému predali za sumu 21 000 Eur, avšak späť požadoval 24 000 Eur a zároveň žiadal podpísanie zmluvy o urovnaní, v ktorej by sa poškodení zaviazali uhradiť peniaze obžalovanému. Poškodení zo strachu, ktorý u nich obžalovaný vyvolal, s ním šli do advokátskej kancelárie L.. X., kde došlo k podpísaniu zmluvy. Skutočnosti ohľadne incidentu v bare I. zo dňa 14.02.2006 boli jednotlivými poškodenými dostatočne presne popísané, keď všetci traja zhodne uviedli, že sa tam v uvedený deň nachádzali na káve, pričom stretnutie v bare I. potvrdil aj obžalovaný. Svedok D. potvrdil výpovede poškodených o vyhrážkach a útokoch, ktoré viedli štyria neznámi muži, ktorí do baru prišli spolu s obžalovaným. Senát však neuveril výpovedi svedka X., ktorý aj napriek vykonanej konfrontácii opakovane uvádzal, že s obžalovaným prišli iba dvaja

muži, právni zástupcovia. Výpoveď svedka X. považoval senát za nevierohodnú, účelovú, ovplyvnenú obžalovaným, keďže svedok sám vo svojej výpovedi uviedol, že iba dve minúty potom, ako prišiel obžalovaný s mužmi, odišiel preč, pričom s obžalovaným a poškodenými ani nebol pri stole, iba začul, že sa bavia niečo ohľadne auta, peňazí a zmluvy, teda skutok, ktorý je predmetom obžaloby nevidel ani nepočul. Z uvedeného dôvodu senát okresného súdu nemohol výpoveď svedka X. brať ako dôkaz o obžalovaného nevine, a to aj napriek tomu, že tento potvrdil výpoveď obžalovaného o počte osôb, ktoré s obžalovaným prišli do baru. Svedok vo svojej výpovedi nevedel ďalej ustáliť, kedy a ako sa vlastne dozvedel o tom, že ide vypovedať ako svedok, keď tvrdil, že ho oslovil asi týždeň pred hlavným pojednávaním sám obžalovaným, v inej časti svojej výpovede uviedol, že sám oslovil asi dva týždne pred hlavným pojednávaním svedka poškodeného M. a v neposlednom rade opäť rozdielne uviedol, že asi 1 - 2 dni pred hlavným pojednávaním mu obžalovaný oznámil, že pôjde vypovedať ako svedok s tým, že obžalovaný mu kázal povedať pravdu. Rovnako svedok X. vypovedal, že o veci sa bavil so svedkom D., od ktorého mal aj informáciu, že obžalovaný nikdy v bare nebol so štyrmi mužmi. Následne však v tej istej výpovedi svedok X. uviedol, že sa o danej veci s D. nerozprával. Z uvedených dôvodov nemohol súd výpoveď svedka X. považovať za vierohodnú.

Slovné útoky, vyhrážky a ukazovanie pištole za opaskom jedného z mužov pre zvýšenie dôrazu svojho útoku bolo jednoznačne potvrdené poškodenými ako i svedkom D.. Svedok D. bol priamym svedkom incidentu v bare I. ako jeho majiteľ, videl a počul udalostí tak ako sa stali a jeho výpoveď zároveň korešponduje s výpoveďami ostatných svedkov a poškodených. Svedok D. vo svojej výpovedí sám prejavil strach z konania, ktorého bol svedkom. Uvedené len dokazuje, že konanie obžalovaného s mužmi, s ktorými prišiel do baru I., vzbudzovalo strach tak, ako to obžalovaný očakával, rovnako aj pištoľ, ktorú mal jeden z mužov za opaskom a ktorú prezentoval odhrnutím bundy, zvýšila obavy účastníkov incidentu, jednak poškodených a jednak aj svedka D.. Svedok rovnako presne popísal nielen priebeh udalostí priamo v bare, ale rovnako potvrdil aj skutočnosť, že po odchode z baru sa zúčastnení vybrali do kancelárie L.. X., pričom smer ich odchodu si overil aj tým, že vybehol na schodíky, aby videl, kam odchádzajú. Svedok D. zároveň potvrdil fyzický útok neznámych mužov na poškodeného E., ako aj skutočnosť, že neznámi muži nútili poškodených podpísať nejakú zmluvu, pričom poškodený E. keď odmietol podpísať, bol fyzicky atakovaný. Keď podpísal, odišli k advokátovi X.. Svedok bol sám konfrontovaný s neznámymi mužmi, keď od neho požadovali pero na podpis zmluvy.

V prípade výpovedí poškodených, ktorí boli vystavení vyhrážkam a nátlaku obžalovaného a neznámych mužov, súd ich považoval za relevantné dôkazy o vine obžalovaného, keďže tieto sa v podstatných bodoch zhodujú, priebeh udalostí popisujú zhodne, bez zjavných rozporov a spoločne usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku. Po odchode z baru I. išli do advokátskej kancelárie L.. X., čo okrem poškodených potvrdil aj sám obžalovaný. Nátlak obžalovaného prostredníctvom neznámych mužov na poškodených nakoniec vyvrcholil vynúteným podpísaním zmluvy poškodenými M. a V. a napadnutím E. pred kanceláriou advokáta, keďže tento nechcel podpísať. Ohľadne skutočnosti, že sa sám obžalovaný poškodeným nevyhrážal a ani jedného z poškodených neudrel a ani nebol účastný "sácania" sa, nie je možné považovať za dôkaz o nevine obžalovaného, nakoľko z výpovedí svedka D. ako aj poškodených nie sú pochybnosti o tom, že neznámi muži konali na pokyn obžalovaného, ktorý ich za tým účelom so sebou priviedol do baru I. a následne poškodených a obžalovaného sprevádzali aj do advokátskej kancelárie. Skutočnosť, že mali vedomosť o situácii ohľadne vozidla pre obžalovaného, že požadovali od poškodených, aby podpísali zmluvu v prospech obžalovaného, rovnako svedčia o tom, že konali na podnet obžalovaného a v jeho záujme.

Konanie neznámych mužov sa stupňovalo, keď títo najskôr v bare používali slovné vyhrážky a menšie "drgnutia" do poškodených, ukazovanie zbrane za opaskom a následne, keď sa presunuli ku kancelárii advokáta, jeden z neznámych mužov už zbraň vytiahol spoza opaska a túto priložil až k tvári poškodeného E., pričom v danom prípade nie je rozhodujúce, či neznámy muž poškodeného udrel rukou v ktorej držal zbraň, alebo priamo samou zbraňou. Nepochybne týmto konaním došlo k zvýšeniu dôrazu útoku a keďže poškodení M. a V. videli, že útok na E. silnie, pričom už došlo k vybratiu zbrane, je zrejmé, že aj toto prispelo k zlomeniu poškodených M. a V., ktorí nakoniec zmluvu o vyrovnaní podpísali.

Rozpory, ktoré sa v jednotlivých výpovediach poškodených nachádzajú, nie sú tak významného charakteru, aby spôsobili nedôveryhodnosť ich výpovedí. V danom prípade nie je pre určenie vinníka dôležité, kto inicioval stretnutie v kaviarni, kto išiel v akom poradí z kaviarne do advokátskej kancelárie, ani to, či k vytiahnutiu zbrane na E. došlo ešte v chodbe u advokáta, alebo až v momente, keď neznámi

muži svedka vyvliekli úplne von z chodby kancelárie. Drobné nezrovnalosti možno pripisovať jednak odstupu času, keď skutok sa stal pred takmer šiestimi rokmi, ako aj skutočnosti, že sa poškodení nachádzali vo vypätej situácii vyvolanej vyhrážkami a útokmi neznámych mužov, pričom je nepochybné, že mali strach o život a zdravie. V neposlednom rade uvedené nezrovnalosti možno odôvodniť aj tým, že priebeh udalostí bol veľmi rýchly so stupňujúcim sa agresívnym správaním sa neznámych mužov.

Čo sa týka rozporu vo výpovedí poškodeného E., že v bare I. nič nepodpisoval, hoci poškodený M., poškodený V. a svedok D. uviedli, že v bare E. podpisoval zmluvu, súd to pripísal skutočnosti, že svedok tak konal z pretrvávajúceho strachu z obžalovaného. Senát nemal pochybnosti o tom, že v bare neznámi muži požadovali od E., aby podpísal zmluvu, poškodený M. potvrdil, že videl papier, ktorého podpis neznámi muži vyžadovali, jednalo sa o zmluvu, ktorou sa E. zaviazal obžalovanému hradiť peniaze za vozidlo, rovnako aj svedok V. uviedol, že E. v bare podpísal zmluvu, že zaplatí peniaze obžalovanému, pričom z výpovede svedka D. je zrejmé, že od neho žiadali pero, ktorým by E. zmluvu mohol podpísať a potom, ako tento zmluvu podpísal, odišli z kaviarne. Tvrdenie poškodeného E. o tom, že nič nepodpísal, pripísal senát okresného súdu strachu poškodeného z obžalovaného, pričom možno predpokladať, že strata uvedenej zmluvy svedkovi poškodenému z toho dôvodu neprekáža.

Poškodení zhodne potvrdili, že neznámi muži sa im vyhrážali likvidáciou. Obžalovaný si tak svojimi vyhrážkami smerujúcimi na poškodených, a to najmä prostredníctvom neznámych mužov, vynucoval podpísanie zmluvy, ktorú mu títo zo strachu aj podpísali. Obžalovaný poškodeným "iba" vulgárne nadával, ani jedného z poškodených neudrel, ani nesotil. O strachu poškodených svedčí aj skutočnosť, že obžalovaný od nich žiadal podpísanie pripravenej zmluvy, ktorú ani jeden z nich nečítal. Pre strach, ktorý z obžalovaného a neznámych mužov mali, nepodali ani trestné oznámenie ihneď po incidente, ale k tomuto ich dohnala až skutočnosť, že vyhrážky od obžalovaného napriek tomu, že k podpisu zmluvy došlo, neustali a tieto pokračovali aj niekoľko rokov po incidente z baru u I. a v advokátskej kancelárii L.. X.. Rovnako sa poškodení nijakým spôsobom nebránili útokom neznámych mužov, keďže podľa popisu všetkých poškodených a svedkov sa jednalo o mohutných, športovo stavaných mužov, ktorých jednotliví účastníci incidentu označili o. i. "hrubokrkí", či vagabundi.

Obranu obžalovaného, že neznámych mužov si priniesol ako svedkov, nie ako osoby vydávajúce sa za "právnych zástupcov", ktoré budú následne ohrozovať a vyhrážať sa poškodeným, senát okresného súdu vyhodnotil ako nevierohodnú, v celom rozsahu vyvrátenú výpoveďami ostatných svedkov a poškodených, ktorí hoci neboli priamo ohrozovaní obžalovaným, mali obavy z toho, že neznámi muži boli fyzicky zdatnejší a jeden z nich mal zároveň pištoľ, ktorú hoci nepoužil, zvýrazňoval svoje hrozby tým, že zbraň za opaskom im ukazoval a nakoniec aj použil pre zvýraznenie hrozby voči svedkovi E., ktorý síce nebol postrelený, dostal úder od osoby, ktorá zbraň mala v ruke a pištoľ mal úplne pri tvári.

Súd nemal dôvod o výpovediach svedkov poškodených a svedka D. pochybovať, nakoľko jednotlivé výpovede sa vzájomne dopĺňajú a spoločne tvoria ucelený reťazec dôkazov svedčiacich o vine obžalovaného, ktorý sa týmto spôsobom dopustil zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a), písm. j) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Obžalovaný tak svojím konaním porušil dôležitý záujem spoločnosti, ktorý spočíva v ochrane majetku fyzických osôb a právnických osôb, ako aj v ochrane slobodného rozhodovania človeka. Všetci traja poškodení, M., V. a E., boli konaním obžalovaného obmedzení v slobodnom rozhodovaní a toto svoje konanie zo strachu podriadili vôli obžalovaného. Obžalovaný spáchanie skutku popiera, avšak senát okresného súdu nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o nevine obžalovaného. O strachu poškodených z obžalovaného svedčí aj ich správanie sa na hlavnom pojednávaní, kde poškodení prejavili strach z obžalovaného aj po rokoch od spáchania skutku a rovnako o tom svedčí aj skutočnosť, že poškodený E. doposiaľ nepodal trestné oznámenie na obžalovaného, hoci podľa vykonaného dokazovania je zrejmé, že útok vedený voči jeho osobe bol najsilnejší. Konanie obžalovaného z uvedeného dňa ako aj jeho následné správanie sa vzbudzovalo a vzbudzuje strach, o čom v neposlednom rade svedčí aj skutočnosť, že svedok D. pri výpovedi uviedol skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že bol jedným z neznámych mužov atakovaný, no ani tento žiadne trestné oznámenie nepodal a navyše keď v uvedenej dobe bol aj majiteľom baru I. a neznámi muži sa dopustili aj útoku voči jeho majetku.

Je zrejmé, že taký veľký strach, ktorý bráni podať trestné oznámenie niekoľko rokov, vznikne buď dlhodobým pôsobením, alebo silou útoku, ktorým je strach vyvolaný. V danom prípade však senát dospel k záveru, že sa jednalo o obe situácie, jednak tu bola sila prvotného incidentu, kde v jeho závere došlo

až k vytiahnutiu zbrane ako aj následné sústavné vyvíjanie strachu a pripomínanie sa poškodeným, telefonicky, osobne a najmä nečakane a náhodne. Vzhľadom k uvedenému senát okresného súdu uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku.

Ohľadne žalovaného skutku rozsudku zároveň senát okresného súdu zistil, že ani v jednom prípade si poškodení neuplatňujú svoj nárok na náhradu škody, t. j. M., E., V.. V tejto súvislosti súd poukazuje opakovane na obavy poškodených z konania obžalovaného, ktorý im hrozil o. i. likvidáciou. Uvedená skutočnosť posilňuje zabezpečené a vykonané dôkazy, z ktorých je zrejmý strach jednotlivých poškodených z obžalovaného U. H..

V závere senát okresného súdu poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný spáchal skutok so štyrmi osobami, ktorých identitu odmietol uviesť, pričom všetci piati sa skutku dopustili spoločným konaním aj napriek tomu, že obžalovaný ako iniciátor útoku "iba" vulgárne nadával a vykrikoval po poškodených, pričom vyhrážky, údery a hrozby boli vykonané neznámymi mužmi. Podpísanie zmluvy vyvolané strachom z vyhrážok a hrozieb ako následok tohto konania bez ohľadu na to, kto konkrétne ktorú vyhrážku poškodeným adresoval, ako aj bez ohľadu na to, ktorá z vyhrážok a od ktorej osoby spôsobila, že sa poškodení nakoniec podrobili vôli obžalovaného, nevylučuje trestnosť ani jedného z pätice mužov

- obžalovaný a štyria neznámi muži, nakoľko pre spoločné konanie je charakteristická priama a osobná účasť na čine a to, že spolupáchatelia si boli vedomí vzájomnej súčinnosti. Nemusí ísť o výslovnú dohodu, stačí konkludentný prejav. Trestnosť spolupáchateľstva sa posudzuje tak, ako keby každý spáchal trestný čin sám. Pripočíta sa mu teda celá škoda a celý rozsah činu.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, jeho následok, zavinenie a pohnútku páchateľa, na pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ako poľahčujúcu okolnosť, súd posúdil tú skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a ako priťažujúce okolnosti posúdil to, že obžalovaný spáchal trestný čin verejne a ako organizátor.

Súd v danom prípade ukladal obžalovanému trest odňatia slobody za zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona, za ktorý zákon ustanovuje trest v sadzbe od 4 do 10 rokov a v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zákona, nakoľko u obžalovaného prevažujú priťažujúce okolnosti je upravená trestná sadzba, v ktorej súd ukladal trest od 6 do 10 rokov. V danom prípade však súd považoval takto ukladaný trest i pri dolnej hranici za neprimerane prísny, preto za použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona, vzhľadom na okolnosti prípadu ako i vzhľadom na pomery páchateľa (obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, ako i vzhľadom na skutočnosť, že od spáchania trestnej činnosti uplynula dlhá doba -6 rokov, počas ktorej sa obžalovaný nedopustil protiprávneho konania), mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje uloženie aj trestu kratšieho trvania, preto obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu a to vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Obžalovaný je zároveň povinný sa v skúšobnej dobe podrobiť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Takto uložený trest jednoznačne splní individuálnu ako aj generálnu prevenciu a vzhľadom na charakter trestnej činnosti a povahu narušenia obžalovaného má súd za to, že uvedený trest bude postačujúci pre resocializáciu obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. (podľa ). Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.