Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-73-2023.pdf
PDF · 92.92 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/73/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľky R. O., r. V., narodenému XX.XX.XXXX, bytom A. XX, A., zastúpenej JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL.M, advokátom so sídlom Hlavná 27, Prešov, proti manželovi, ktorý návrh nepodal T. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. XX, A., zastúpenú JUDr. Vladimírom Mačíkom, advokátom so sídlom Slovenská 69, Prešov, v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 38Pc/3/2023-36 zo dňa 05.06.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka (manželka) sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov (ďalej ako súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. r o z v á d z a manželstvo R. O., r. V., nar. XX.XX.XXXX a T. O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev O. úradu A., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XXX,
II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že bola splnená zákonná podmienka pre rozvod manželstva. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, medzi manželmi bola preukázaná narušená dôvera. Aj keď jeden z manželov vyvíjal snahu po riešení manželskej krízy, manželka nemala žiaden záujem pokúsiť sa o obnovu manželského spolužitia. Jednoznačne tvrdila, že city k manželovi ochladli pretože , že žiadne vysvetlenie, podozrenia z manželovej nevery už nezmení jej názor na to, že už nechce byť viacej súčasťou tohto manželstva. Navrhovateľka dlhodobejšie tento vzťah nemala ako nenaplnený a cítila sa pod neustálym psychickým nátlakom. Manželia spolu 6 mesiacov nežijú. Súd prvej inštancie mal za to, že manželstvo účastníkov konania je trvalo a hlboko rozvrátené, dlhodobo neplní svoj spoločenský účel a vzhľadom na stratu
citových väzieb a dôvery medzi partnermi je vylúčená možnosť obnovenia spolužitia i do budúcnosti. Z toho dôvodu návrh na rozvod manželstva kvalifikoval ako dôvodný a návrhu vyhovel.
4. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu
5. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie manžel. Namietal, že so skutkovým stavom, ktorý ustálil súd prvej inštancie sa nestotožňuje, má za to, že manželstvo nebolo vždy idylické, medzi manželmi boli nezhody, ktoré spočívali predovšetkým v odlišnosti ich pováh, ako aj názorov na fungovanie manželstva, no nikdy neboli takého charakteru, aby mali za následok vzájomné odcudzenie. Návrh manželky na rozvod považuje za neuvážený krok urobený v návale emócii bez toho, aby sa vôbec s nim o tom porozprávala. Tvrdenia manželky, ktoré si osvojil aj súd o tom, že manželský vzťah nebol od počiatku založený na zdravých základoch, manželka sa v ňom cítila diskomfortne, neslobodne a bez lásky, nie sú skutkové tvrdenia, ktoré majú oporu v objektívnej realite a hlavne vo vykonanom dokazovaní. Čo sa týka súdu prvej inštancie vady v hodnotení dôkazov, keď dôkaznú váhu pripisoval len tvrdeniam uvádzaným manželkou pri je výsluchu a ním uvádzané skutkové tvrdenia nebral v úvahu. Zdôraznil, že hlavnú argumentačnú líniu, ktorou manželka zdôvodnila svoj návrh na rozvod bol pri jeho výsluchu na pojednávaní vyvrátený, pričom tento manželka žiadnym spôsobom nespochybnila. Pričom túto skutočnosť manželka žiadnym spôsobom nespochybnila. Existencie citu, lásky a spoločných životných plánov, ako manželov podľa neho svedčí aj úprimné a spontánne vyznanie citov zo strany manželky na konci roka 2022 v elektronickej komunikácii, plánovanie potomstva, príprava priestorov v jeho rodinnom dome na výkon podnikateľskej činnosti manželky a nespočetné množstvo spoločne trávených chvíľ, čo potvrdila aj samotná manželka. Rovnako nepovažuje za dôvodné tvrdenia manželky o strate dôvery a z dôvodu vyhľadávania mimomanželských intímnych známosti, nakoľko v konaní bolo preukázané, že tieto známosti boli realizované na popud manželky, čo napokon potvrdila aj samotná manželka. Má za to, že ich manželstvo plní funkciu sociálno-ekonomickú ako aj biologickú a preto nebola naplnená hypotéza dikcie ustanovenia § 22 a § 23 Zákona o rodine. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh manželky na rozvod manželstva zamietnuť a žiadnemu účastníkovi konania nepriznať nárok na náhradu trov konania.
6. K odvolaniu sa vyjadrila manželka. Uviedla, že odvolanie považuje za účelové, riadne neodôvodnené a neopodstatnené, pričom manžel v ňom uvádza klamlivé a neúplné informácie. Ako príčinu rozvratu manželstva uvádza psychické nátlaky. Ďalej doplnila, že keď odišla zo spoločnej domácnosti tak sa je manžel začal vyhrážať, že podá na ňu trestné oznámenie, že na ňu pošle policajtov, čo sa aj stalo. V súčasnej dobe ju neustále vyhľadáva, vyvíja na ňu nátlaky a hrubým spôsobom je vyčíta rozvod manželstva. Svojim správaním v nej vyvoláva pocity strachu a bezmocnosť, čo u navrhovateľky vyvoláva dôvodné pocity a obavy o jej život a zdravie. Napadnutý rozsudok považuje za úplne správny, riadne odôvodnený a najmä spravodlivý. Navrhla rozsudok potvrdiť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je možné priznať úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených odvolateľom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre rozvod manželstva účastníkov konania.
10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver vo vzťahu k zisteniam o podmienkach rozvodu manželstva. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela odvolací súd dodáva. Manžel nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva a tvrdí, že aj keď manželstvo nebolo vždy idylické, boli v ňom nezhody, no nikdy neboli takého charakteru, aby mali za následok vzájomne sa odcudzenie. Návrh na rozvod považuje za neuvážený krok, ktorý spravila navrhovateľka v návale emócií bez toho, aby s nim takú vážnu otázku ako je ukončenie manželstva riešila. Má za to, že hlavným dôvodom pre rozvod manželstva bola jeho údajná nevera, ktorú však pred súdom jednoznačne vyvrátil, dokonca súdu predložil dôkazy o existencii citu, lásky a spoločných životných plánov (plánovanie potomstva, príprava priestorov v jeho rodinnom dome na výkon podnikateľskej činnosti navrhovateľky a iné).
12. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva. Pri skúmaní zákonných podmienok rozvodu manželstva prijal záver, že tieto podmienky sú splnené s poukazom na to, že manželia majú problémy vo svojom manželstve dlhšiu dobu. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že manželský vzťah dlhodobejšie vnímala ako nenaplnený a cítila sa pod neustálym psychickým tlakom. Jej city voči navrhovateľovi ochladli, a to až natoľko, že žiadne vysvetlenie podozrenia z manželskej nevery už nezmení jej názor na to, aby bola súčasťou tohto manželstva. Za žiadnych okolností nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia, zo spoločnej domácnosti odišla v januári 2023, teda už takmer rok žijú manželia oddelene. Na základe vykonaného mal za preukázané, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené.
13. Podľa § 18 zákona číslo 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len „ZoR“), sú manželia si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si žiaľ kaz starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Medzi základné manželské povinnosti vo sfére osobných vzťahov patrí povinnosť manželov: žiť spolu, byť s verní a vzájomne si pomáhať. Žiť spolu znamená teda pre manželov ich obojstrannú vôľu tvoriť ekonomické, biologické a výchovné spoločenstvo. Spoločné žitie predpokladá, že bude na báze dobrovoľnosti vytvorené také spoločenstvo osôb a majetku, ktoré bude schopné naplniť poslanie a účel manželstva. Toto spoločenstvo má plniť úlohy citové, ekonomické, sexuálne a výchovné, pričom je na rozhodnutí manželov samotných, či s týmto cieľom vytvoria aj spoločnú domácnosť, alebo nie. Je prirodzené, že vymenované funkcie rodiny je omnoho jednoduchšie plniť v spoločnej domácnosti. Jej dlhodobá neexistencia vytvára predpoklady pre odcudzenie manželov čo sa môže logicky premietnuť do rozvratu manželstva. Zrušenie alebo opustenie spoločnej domácnosti, ktoré trvá dlhší čas, môže potvrdiť existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, ktorý je predpokladom rozvodu.
15. Podľa Zákona o rodine sú manželia povinní vzájomne si pomáhať. Zakotvenie povinnosti manželov vzájomne si pomáhať nemožno zužovať len na majetkové vzťahy, resp. na vyživovaciu povinnosť. Môže mať aj osobný charakter a je prirodzeným následkom rodinnoprávneho pomeru. Vzájomnú pomoc medzi manželmi nemožno vynucovať súdnou mocou, s výnimkou finančnej pomoci v rámci aplikácie ustanovení o výživnom.
16. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
17. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení vyššie citovaných, manželia v manželstve sú povinní spravovať sa hlavnými zásadami, ktoré sú uvedené v týchto ustanoveniach, jednotlivé práva a povinnosti manželov zahŕňajú v sebe aj vernosť, snahu pomôcť si navzájom ako aj vytváranie zdravého rodinného prostredia. V danej veci v dôsledku odlúčenia manželia si neplnia svoje zákonné povinnosti. V dôsledku zániku spoločnej domácnosti nevedú žiaden spoločný rodinný a manželský život.
18. V zmysle § 23 ods. 3 Zákona o rodine je súd povinný pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi povinný prihliadnuť na porušenie povinnosti ustanovených v § 18 a v § 19 Zákona o rodine.
19. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Manželstvo je dostatočne vážne rozvrátené vtedy, ak už nemôže plniť svoj účel. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť až vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
20. V prejednávanej veci je možné prijať záver z vykonaného dokazovania, že manželia spolu nežijú ako manželia a nejde o určitú nevyhnutnú dobu, prípadne závažné ale ospravedlniteľné dôvody. Povinnosť žiť spolu neznamená totiž, aby manželia nemohli žiť určitú nevyhnutnú dobu oddelene, ak sú preto závažné dôvody. Zmyslom tejto povinnosti je ale tvoriť trvalé životné spoločenstvo. Navrhovateľka odmieta akékoľvek obnovenie manželského spolužitia aj napriek tomu, že manžel má záujem o obnovenie spolužitia. Aj napriek týmto tvrdeným snahám manžela, navrhovateľka sa odmieta vrátiť do spoločnej domácnosti a odmieta žiť spoločne, pričom od podania návrhu sa nič nezmenilo na jej postoji. Žiadne vysvetlenia ohľadom podozrení navrhovateľky z nevery manžela , nezmenia jej postoj k nemu a ich manželskému zväzku. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľka už dlhodobejšie vnímala jej manželský vzťah ako nenaplnený, cítila sa pod neustálym psychickým tlakom, manžel o ňu nemal záujem ako o ženu, všetky intímnosti musela iniciovať ona. Samotný manžel potvrdil, že sa niekedy k navrhovateľke správal ponižujúco, povedal jej nepekné a hanlivé slová, čo odôvodňoval tým, že sa vrátila domov opitá, takže to bolo v zlosti. Navyše, po odchode zo spoločnej domácnosti sa jej začal vyhrážať, že na ňu podá trestné oznámenie a pošle na ňu policajtov. Navrhovateľka bola nútená vyhľadať odbornú pomoc z dôvodu pretrvávajúceho nátlaku na jej osobu zo strany odporcu. V priebehu odvolacieho konania rovnako nedošlo k zmene v postoji navrhovateľky, aj naďalej odmieta akýkoľvek pokus o obnovu manželského zväzku s manželom.
21. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že manželia neplnia svoje povinnosti stanovené Zákonom o rodine. Nežijú spoločne, netvoria trvalé životné spoločenstvo. Na vytvorenie a pretrvávanie spoločného zväzku sa vyžaduje dobrovoľnosť. Manželia spolu nežijú ako rodina, spoločne nemajú vôľu tvoriť jeden celok, tráviť spoločne čas, vzájomne si nepomáhajú, nedôverujú. Všetky vyššie uvedené zistenia preukazujú, že rozvrat je dostatočne trvalý, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Obzvlášť za situácie, kedy správanie manžela vystavilo navrhovateľku takému psychickému tlaku a stresu, že bola nútená vyhľadať odbornú pomoc. Spoločné žitie manželov je otázka ich osobného (vrátane intímneho), ale i majetkového spoločenstva, znamená to spoločné zdieľanie radosti i problémov, spoločné trávenie voľného času, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami.
22. Nie je možné prostredníctvom rodinného práva, vytvoriť zabezpečenie a kvalitu ako aj trvalosť spolužitia manželov. To musia manželia vzájomne a spoločne. V prejednávanej veci je zrejmé, že vzťah manželov sa rozpadol a hlavným dôvodom rozpadu sú dlhodobo pretrvávajúce nezhody medzi manželmi, narušená vzájomná dôvera (hlavne zo strany navrhovateľky voči odporcovi), absencia porozumenia, citového zblíženia a intímneho spolužitia, ktoré boli dôvodom definitívneho odchodu manželky zo spoločnej domácnosti a podania návrhu na rozvod manželstva. V dôsledku vyššie uvedeného správania sa odporcu, navrhovateľka stratila dôveru a citovú náklonnosť k odporcovi, jej manželovi.
23. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody aj odvolací súd, aj napriek nesúhlasu manžela s rozvodom manželstva, ako aj na jeho tvrdenia o snahe zachrániť manželstvo dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Ide o kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželia si neplnia svoje povinnosti uvedené v § 18 a 19 Zákona o rodine. Odvolací súd mal za to, že v tejto veci nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, čo znamená, že bolo preukázané definitívne ukončenie spoločného žitia manželov bez nádeje na zmierenie. Pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, tieto boli správne súdom prvej inštancie zistené.
24. Napriek nesúhlasu manžela, ktorý návrh nepodal nie je možné akceptovať tvrdenie odvolateľa o nesprávnom postupe súdu , pokiaľ považoval manželstvo za rozvrátené a návrhu vyhovel. Z dôkazov, ktoré boli vykonané vyplynul záver prijatý súdom .
25. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok z vyššie uvedených dôvodov ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a tiež v závislom výroku o trovách konania.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).