Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-423-2010.pdf
PDF · 81.94 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/423/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Magdaléna Krajčovičová, v právnej veci navrhovateľky: E. Y., bytom O. XX/a, T., zast. splnomocneným zástupcom Mgr. Y. U., bytom T. XXX, proti odporcovi: UNIDEX spol. s r.o., so sídlom Hlavná 22, Bratislava, IČO: 17325323, zast. advokátom Mgr. Radovan Ulehla, so sídlom Winterova 62, Piešťany, o neplatnosť výpovede z nájmu bytu, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 17.9.2010, č. k. 7C/334/2008-233, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že výpoveď odporcu daná navrhovateľke z nájmu bytu zo dňa 28.2.2007 je neplatná.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľky zamietol. O trovách rozhodol prvostupňový súd tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo žiadneho z predložených listinných dôkazov nevyplýva, že by s navrhovateľkou bola niekedy uzavretá nájomná zmluva ohľadom miestností, ktoré by boli niekedy kolaudované ako byt. Z predložených dôkazov vyplýva, že Slovenské liečebné kúpele ako zamestnávateľ navrhovateľky pridelil navrhovateľke ubytovanie pozostávajúce z jednej miestnosti a neskôr sa navrhovateľka presťahovala do iného priestoru, ktorý pozostáva z miestnosti, kuchyne a malej predsiene. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nepreukázala, že by miestnosť č. X, ktorú užíva a v liste vlastníctva je označená ako nebytový priestor, bola niekedy kolaudovaná ako byt, nemohlo jej vzniknúť ani nájomné právo k bytu. Je však potrebné dodať, že aj keby navrhovateľka preukázala, že priestory, ktoré obýva, boli kolaudované ako byt, súd by návrh navrhovateľky zamietol, pretože by nebol splnený formálny predpoklad určenia platnosti výpovede z nájmu bytu, ktorým je včasné uplatnenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu na súde. Zákon stanovuje pre nájomcu bytu lehotu troch mesiacov od doručenia výpovede, v rámci ktorej má nájomca možnosť domáhať sa jej neplatnosti. Výpoveď z nájmu bytu bola navrhovateľke doručená dňa 28.2.2007, navrhovateľka mala teda možnosť domáhať sa určenia neplatnosti výpovede na súde najneskôr do 28.5.2007, avšak návrh navrhovateľky bol osobne podaný na súd až 31.5.2007. Možno konštatovať, že došlo k ústnemu uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, predmetom ktorej bol nájom miestností o rozlohe 11 m2 a neskôr nájom miestností o rozlohe 15,20 m2 a kuchyne o rozlohe 4,30 m2 podľa § 663 Občianskeho zákonníka. Podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zrušiť nájomnú zmluvu na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode s nájomcom iba výpoveďou. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade bol ukončený nájom výpoveďou, podľa § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomný vzťah bol ukončený uplynutím stanovenej výpovednej doby, t.j. 31.5.2007. Nájomnú zmluvu, ktorú ústne uzavrela navrhovateľka s právnym predchodcom odporcu nemožno považovať ani za nájomnú zmluvu uzavretú podľa § 717 ods. 1 Občianskeho zákonníka - nájom obytných miestností v zariadeniach určených na trvalé bývanie -
nakoľko navrhovateľka nepreukázala, že predmetná nehnuteľnosť je zariadením, ktoré je určené na základe rozhodnutia príslušného úradu na trvalé bývanie. Keby to aj preukázala, jej právne postavenie by to nezmenilo, nakoľko na výpoveď z nájmu obytných miestností sa vzťahujú všeobecné ustanovenia siedmej hlavy Občianskeho zákonníka upravujúce nájomnú zmluvu, teda § 677 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnako nemožno podľa prvostupňového súdu hovoriť, že by išlo o nájomný vzťah k nebytovým priestorom, nakoľko miestnosť č. X, pôvodne označená ako „slobodárka“ bola zmenená na nebytový priestor na základe zápisu „Rozpisu budovy K. L.“ v roku 1999, pričom nájomný vzťah navrhovateľky k uvedenému priestoru vznikol ešte pred týmto zápisom. Odporca nepreukázal, že by jeho právny predchodca alebo samotný odporca uzatvárali s navrhovateľkou nájomnú zmluvu nebytových priestorov, podmienkou platnosti ktorej je písomná forma (§ 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb.). Keďže odporca ukončil s navrhovateľkou nájomný vzťah platnou výpoveďou, súd návrh zamietol.
Právne odôvodnil prvostupňový súd svoje rozhodnutie § 663, 677 ods. 1 a § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 28.2.2007 je neplatná a priznal navrhovateľke náhradu trov konania. Uviedla, že ide podľa jej názoru o byt a to byt IV. kategórie bez ústredného kúrenia a bez základného príslušenstva. Bytom IV. kategórie sa stal tento byt po tom, čo odporca z neho svojvoľne odstránil ústredné kúrenie, hoci v ďalších bytoch ho ponechal. Nesprávne je skutkové zistenie súdu, že navrhovateľka užíva jednu miestnosť, ktorá je prepojená s maličkou chodbou a tá je prepojená s kuchyňou. Sociálne zariadenia sa nachádzajú na konci chodby. Navrhovateľka ďalej tvrdí, že z listinných dôkazov vyplynulo, že najskôr právny predchodca odporcu a potom odporca uzavreli s ňou nájomnú zmluvu nie písomne, ale mlčky. Navrhovateľka je k uvedenému bytu prihlásená na trvalý pobyt. Na základe žiadosti navrhovateľky zo dňa 14.7.1994 vtedajší zamestnávateľ navrhovateľky, bytový referát, jej pridelil ubytovanie v jednoizbovom byte v slobodárni K. U., O. XX/a. Odporca kupoval uvedené priestory s tým, že v slobodárni sú ubytovaní nájomníci. Ďalej nie je pravdou, že výpoveď bola navrhovateľke doručená dňa 28.2.2007. Výpoveď bola týmto dňom len datovaná, avšak tento dátum nie je totožný s dňom doručenia. Navrhovateľka si svoj nárok uplatnila včas. Prvostupňový rozsudok je v rozpore so spravodlivosťou a morálkou, považuje za nemorálne, aby sa stala na základe rozsudku bezdomovkyňou.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie vo veci samej má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, napriek vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu v tejto veci nie je po právnej stránke úplne vecne správny.
Zo spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 5C/19/2008, pripojeným prvostupňovým súdom odvolací súd zistil, že odporca už predtým dal navrhovateľke výpoveď zo dňa 26.8.2005, označenú ako z nájmu nebytových priestorov, pričom navrhovateľka podala žalobu, doručenú súdu dňa 9.11.2005, predmetom ktorej je určenie neplatnosti tejto výpovede. Toto konanie nebolo ešte právoplatne skončené.
Odvolací súd doplnil dokazovanie o výsluch navrhovateľky na pojednávaní, ktorá uviedla, že v roku 1994 dostala ubytovňu, že tam bude trvalo bývať. Neboli žiadne problémy až do roku 2004. Odporca jej poslal veľké nedoplatky. Po roku 2004 podala 2x žiadosť o byt. Nebolo jej však vyhovené. Do slobodárne sa
boli pozrieť aj pracovníci mestského úradu, výsledok bol taký, že mesto jej byt nepridelilo, pretože má kde bývať. Má tam aj trvalý pobyt. Uviedla, že platí riadne úhrady za byt, je bez vody a vodu nosí v bandaskách. Na otázky právneho zástupcu odporcu navrhovateľka odpovedala, že ako zamestnankyňa to pochopila tak, že tým, že nemala kde bývať, zamestnávateľ jej pridelil túto ubytovňu natrvalo. Dostala súhlas na trvalý pobyt od zamestnávateľa. Na otázku súdu odpovedala navrhovateľka, že sa domnievala, že ide o byt, pretože na všetkých dokladoch bolo uvádzané, že ide o byt a ubytovňu jej pridelil bytový referát.
Na základe vyššie uvedeného, dospel odvolací súd k nasledovnému právnemu záveru. Predmetom tohto súdneho konania bola žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 28.2.2007. Po preskúmaní tejto písomnej výpovede odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o túto výpoveď z nájmu bytu, ide o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že nešlo o byt, ako to správne ustálil na základe podrobného dokazovania (ohliadkou, o čom svedčí aj priložená dokumentácia) súd prvého stupňa. Pokiaľ ide o právny názor odvolacieho súdu, že priestory, ktoré obýva navrhovateľka nie sú bytom, poukazuje odvolací súd na správne zdôvodnenie v napadnutom rozsudku, konkrétne str. 5 a 6, posledný odsek, kde sa uvádza „v zmysle platných právnych predpisov (zákon č. 50/1976 Zb. § 43b ods. 4 a 5) je bytom obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Príslušenstvo bytu súd miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu. Prvostupňový súd dospel k záveru, že priestory, ktoré obýva navrhovateľka, netvoria jeden funkčný celok, pretože nespĺňajú hygienické funkcie bytu.“ S týmto zdôvodnením sa odvolací súd plne stotožňuje.
Navrhovateľka napadla túto, vyššie uvedenú výpoveď z nájmu bytu na súde a prvostupňový súd, viazaný jej návrhom mal posudzovať výlučne túto písomnú výpoveď. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu ohľadom toho, že žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu bola podaná navrhovateľkou oneskorene a z tohto dôvodu, aj keby išlo o byt, žalobu by z tohto dôvodu zamietol. Je síce pravdou, že dôkazné bremeno ohľadom doručenia tejto výpovede zaťažuje navrhovateľku a táto ho neuniesla tým, že nevedela pred súdom hodnoverne preukázať presné doručenie výpovede (pred odvolacím súdom len dala k nahliadnutiu originál výpovede, spolu s obálkou, kde je pečiatka pošty podania výpovede odporcom dňa 28.2.2007 na pošte v Bratislave). Odvolací súd však poukazuje na obdobné rozhodnutie Okresného súdu v Ostrave, zo dňa 21.2.2007, sp. zn. 37C/281/2006, z ktorého vyplýva, že „ak je výpoveď z nájmu bytu daná prenajímateľom zaťažená vadou, spôsobujúcou jej absolútnu neplatnosť, musí v konaní o určenie neplatnosti výpovede súd k tejto vade prihliadnuť z úradnej povinnosti aj vtedy, ak bola žaloba o určenie neplatnosti podaná oneskorene. Lehota pre podanie žaloby o určenie neplatnosti z nájmu bytu nezačne plynúť v prípade, ak nájomcovi doručená výpoveď je zaťažená vadou spôsobujúcou jej absolútnu neplatnosť.“ Odvolací súd má za to, že v tomto prípade je súd ex offo povinný preskúmať túto výpoveď, pretože táto písomná výpoveď je absolútne neplatná z dôvodu, že sa uvádza, že ide o byt. Nebolo možné prisvedčiť navrhovateľke, že išlo o byt IV. kategórie, pretože takéto zdôvodnenie delenia bytov na kategórie nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom k neexistencii kolaudačného rozhodnutia (resp. aj k nemožnosti obstarania takéhoto dôkazu) bolo potrebné (a prvostupňový súd tak aj správne urobil) aplikovať vtedy platný stavebný zákon.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože tak o trovách prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia tak, ako si to v napadnutom rozsudku vymienil (§ 151 ods. 3 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.