Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14Co-176-2011.pdf
PDF · 72.59 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/176/2011
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa D. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, zastupovanému advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, AK N., so sídlom S. X proti odporcovi Urbárske lesné a pasienkové spoločenstvo Sebechleby, IČO: 17 065 615, zastupovanému JUDr. Petrom Poláčekom, advokátom, AK W. W., so sídlom P. I. XX, o neplatnosť uznesenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 24.1.2011, č.k. 6C 5/2009-230 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti uznesenia zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o týchto konaniach bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak s odôvodnením, že navrhovateľ si neuplatnil právo prislúchajúce prehlasovanému členovi podľa § 19 ods. 4 Zákona o pozemkových spoločenstvách, pričom predmetom hlasovania valného zhromaždenia nebolo hlasovanie vo veci, kde by sa zo zákona vyžadovala 2/3 väčšina všetkých hlasov. Navrhovateľ sa hlasovania valného zhromaždenia nezúčastnil, preto ani nemohol uplatiť svoj nárok podľa § 19 ods. 4 Zákona o pozemkových spoločenstvách. Ďalej poukázal súd na to, že v prípade navrhovateľa a ním podaného návrhu nebolo jednoznačne preukázané, že správaním sa odporcu bol porušený dôležitý právny záujem navrhovateľa vyplývajúci z povahy práva. Keďže v prípade uznesenia valného zhromaždenia odporcu toto nebolo možné považovať za právny úkon, tak nebolo možné ani určiť neplatnosť uznesenia odporcu zo dňa 21.12.2008. Preto návrh navrhovateľa nepovažoval za dôvodný.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že sa nestotožňuje so záverom krajského súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení. Nesúhlasil s tým, že by okrem práva prislúchajúceho prehlasovanému členovi podľa § 19 ods. 4 Zákona 181/1995 Zb. zákonov nemohol uplatňovať svoj nárok na súde. V tejto súvislosti poukazoval na ust. § 22 Zákona 181/1995 Zb. zákonov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že spory medzi členmi spoločenstva, ktoré sa týkali ich práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve rieši zmierovacia komisia. Pokiaľ však zmierovacia komisia, ako je to v prípade odporcu vytvorená nebola, tak je celkom logické, že navrhovateľ sa svojho práva môže domáhať len podaním návrhu priamo na príslušný súd. V tejto súvislosti tiež na poukazoval na to, že zo strany odporcu došlo k porušeniu ust. § 16 ods. 1 Zák. 181/1995 Zb. zákonov, lebo odporca neviedol riadne zoznam svojich členov tak, aby v nich boli vedené aktuálne záznamy o veľkosti vlastníckych podielov jednotlivých členov. Odporca porušil čl. 5 ods. 7,8 Zmluvy o založení spoločenstva tým, že pri rozhodovaní o právach a povinnostiach mu nebol pridelený taký počet hlasov, aký mu patrí podľa veľkosti vlastných podielov a zároveň na základe plnej moci mu nebolo umožnené zastupovať iného člena toho istého spoločenstva. Tvrdil, že aj keď sa nezúčastnil hlasovania valného zhromaždenia, tak odporca nevylúčil jemu priznané hlasy z celkového počtu, pritom tieto zahrnul do percentuálneho počtu prítomných, z ktorými odhlasoval uznesenie valného zhromaždenia. Pri neuznaní
týchto 4 hlasov, keďže nebol na hlasovaní prítomný, by nebolo prebehlo hlasovanie v súlade so zmluvou o založení spoločenstva. Odporca totiž nemal nadpolovičnú väčšinu, ktorou by bolo možné uznesenie valného zhromaždenia schváliť. Na predmetnom valnom zhromaždení sa schvaľovali nájomné zmluvy, takže pokiaľ nebol dodržaný postup zo strany odporcu, pri príjmaní uznesenia, bol potom dotknutý aj jeho právny záujem, čo sa prejavilo v jeho právnom postavení, ako aj majetkovej sfére člena pozemkového spoločenstva. Svojim konaním a rozhodnutím odporca zneistil jeho právne postavenie tým, že mu neuznal veľkosť podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ktorá mu v skutočnosti patrila v deň konania valného zhromaždenia. Žiadal preto podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť a rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odporca v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne. Podľa názoru odporcu okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z pokynov daných okresnému súdu v zrušujúcom uznesení krajského súdu a jeho rozhodnutie je v súlade s názorom vysloveným v tejto veci. Rozhodnutie okresného súdu preto považoval za vecne správne.
Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a tento v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Okresný súd rozsudkom návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia odporcu zo dňa 21.12.2008 zamietol z dôvodu, že navrhovateľ neuplatnil právo prislúchajúce k prihlasovanému členovi podľa § 9 ods. 4 Zákona 181/1995 Zb. zákonov, pričom navrhovateľ ako dotknutý člen pozemkového spoločenstva sa na valnom zhromaždení ani nezúčastnil hlasovania. Taktiež poukázal súd na to, že nebolo preukázané také porušenie práva, ktoré by sa prejavilo v právnom postavení navrhovateľa alebo jeho majetkovej sfére. Okrem toho dôvodil aj tým, že uznesenie valného zhromaždenia nebolo možné považovať za právny úkon, preto súd nemohol vyhovieť návrhu a určiť neplatnosť uznesenia odporcu. Vychádzal preto zo záverov odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení zo dňa 23.6.2010 č.k. 12Co 117/10.
V danej veci krajský súd po jej preskúmaní dospel k inému záveru ako krajský súd v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 23.6.2010 č.k. 12Co 117/10. Krajský súd je toho názoru, že súd prvého stupňa bol oprávnený zaoberať sa neplatnosťou uznesenia valného zhromaždenia odporcu zo dňa 21.12.2008 z hľadiska dôvodov tvrdených navrhovateľom.
Aj keď rozhodnutie valného zhromaždenia odporcu je rozhodnutím vrcholného orgánu spoločenstva, táto okolnosť ešte neznamená, že člen spoločenstva sa nemôže domáhať neplatnosti takéhoto rozhodnutia na súde. Navrhovateľ sa totiž zákonnosti postupu alebo rozhodnutia nemôže domáhať postupom podľa § 244 ods. 1,2 O.s.p. v správnom konaní pretože u vydaného uznesenia nešlo o oblasť verejnej správy. Mohol teda postupovať len podľa § 7 ods. 1 O.s.p., lebo len súd môže zabezpečiť jeho právnu ochranu. V tejto súvislosti treba poukázať aj na ust. § 22 zák. č. 181/1995 Zb. zákonov.
Z ust. § 22 ods. 1 Zák. č. 181/1995 Zb. zákonov vyplýva, že spory medzi členmi spoločenstva, ktoré sa dotýkajú ich práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve rieši zmierovacia komisia. Toto konanie podľa § 8 O.s.p. predchádza konaniu na súde. Keďže však u odporcu nie je zriadená zmierovacia komisia na riešenie sporu, potom analogicky podľa § 22 ods. 4 zák. 181/1995 Zb. zákonov mohol navrhovateľ podať návrh na súd, keďže spor sa týka práv navrhovateľa ako člena vo vzťahu k porušeniu povinnosti zo strany spoločenstva vyplývajúci z členstva v spoločenstve. Mohol teda podať návrh, ktorým sa domáhal preskúmania postupu pri príjmaní uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 21.12.2008, ktorý mal vplyv na platnosť uznesenia. Neúčasť navrhovateľa pri hlasovaní nemohla mať vplyv na dané právo navrhovateľa.
V tejto súvislosti navrhovateľ poukazoval na to, že boli porušené jeho práva v tom, že mu nebol vydaný taký počet hlasov, aký mu patril podľa veľkosti vlastnených podielov spoločnej nehnuteľnosti z dôvodu, že odporca neviedol riadne zoznam svojich členov so zodpovedajúcou veľkosťou vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti, tak ako mu to ukladá § 16 zák. č. 181/1995 Zb. zákonov. Boli teda porušené jeho práva a to aj podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, keďže na rozhodovanie o právach a povinnostiach nedostal taký počet hlasov ako mu patril a preto sa hlasovania nezúčastnil. Tvrdil, že aj pridelené 4
hlasy mal odporca pri hlasovaní použiť, aby bola dosiahnutá nadpolovičná väčšina, teda aby valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné a mohlo prijať rozhodnutia.
Zo zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia odporcu vyplýva, že účasť bola 50,02%. Ak by tvrdenia navrhovateľa boli pravdivé, mohla by táto okolnosť mať vplyv na uznášaniaschonosť valného zhromaždenia a na prijaté uznesenie.
Okresný súd preto po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom preskúma tvrdenia navrhovateľa ohľadne postupu odporcu z hľadiska toho, či si plnil povinnosti vyplývajúce z ust. § 16 zák. č. 181/1995 Zb. zákonov, teda či v čase vedenia valného zhromaždenia mal riadne vedený počet svojich členov s výškou spoluvlastníckych podielov, či dodržal postup pri prideľovaní hlasov navrhovateľovi a či teda vzhľadom na uvedené okolnosti valné zhromaždenie v čase jeho konania bolo uznášaniaschopné a mohlo tak príjmať rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov.
Z obsahu spisu vyplýva, že na predmetnom valnom zhromaždení boli schvaľované aj zmluvy k majetku patriacemu spoločenstvu, preto rozhodnutia sa tak dotýkali aj jeho právneho postavenia ako aj sa mohli prejaviť v majetkovej sfére navrhovateľa.
Keďže podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné, tak aj v súlade s ust. § 137 ods. 1 Obč. zák. sa nesprávny postup odporcu mohol týkať porušenia práv navrhovateľa.
Z uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov X:X.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.